Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-58-2015.pdf
PDF · 75.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/58/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti výzve Okresného súdu Poprad č. k. 20C 420/2012 - 89 zo dňa 18.12.2014 a proti uzneseniu č. k. 20C 420/2012 - 99 zo dňa 15.01.2015 takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako nesprávne predloženú vo vzťahu k výzve na zaplatenie súdneho poplatku.
Potvrdzuje uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
V právnej veci účastníkov konania bolo vedené konanie o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 20C 420/2012 - 48 zo dňa 04.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k 17Co 43/2014 - 74 zo dňa 29.05.2014. Podaním zo dňa 14.08.2014 podal voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 43/2014 zo dňa 29.05.2014 dovolanie žalobca. Súd prvého stupňa výzvou, č. k. 20C 420/2012 - 89 zo dňa 18.12.2014, vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 360 Eur v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a ust. § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) s tým, že žalobca bol poučený, že ak nebude súdny poplatok v lehote zaplatený, súd konanie zastaví podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch.
Podaním zo dňa 09.01.2015 podal proti výzve na úhradu zaplatenia súdneho poplatku odvolanie žalobca. Namietal, že o povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd musí rozhodnúť uznesením. Poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona o súdnych poplatkoch týkajúcu sa konania vo veci náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalobcovi nevznikla poplatková povinnosť z titulu podaného dovolania, lebo konanie bolo začaté do 30.09.2012 a s poukazom na ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch konanie vo veciach náhrady škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo v zmysle ust.§ 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch oslobodené. Zdôraznil, že v ust. § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená zákonná zásada vyplývajúca z čl. 59 ods. 2 ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, a preto zdôraznil, že v danom prípade analogia legis nie je možná v prípade vyrubenia súdneho poplatku. Navrhol vyhovieť
odvolaniu v rámci autoremedúry (§ 210a Občianskeho súdneho poriadku) a výzvu zrušiť bez náhrady alebo predložiť vec odvolaciemu súdu.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie postupom podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch.
V odôvodnení uviedol, že žalobca bol výzvou zo dňa 18.12.2014 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch v lehote 10 dní odo dňa doručenia. Súd s poukazom na ust. § 10 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal zastavenie konania. Poukázal na to, že k položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa vyrubuje súdny poplatok za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, a preto súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Uviedol, že použitie analogie legis v prípade vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je možné. Navyše povinnosti možno ukladať len na základe zákona alebo zákonom v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Zdôraznil, že súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy, a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Ďalej poukázal na ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch s tým, že uviedol, že žaloba bola podaná pred 01.10.2012, t. j. konanie sa začalo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaním dovolania aplikovať právny stav do 30.9.2012. Navyše v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch, bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené do 30.09.2012. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej na vedomie postupom podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči uzneseniu nie je dôvodné a zároveň, že neboli splnené zákonné podmienky pre odvolacie konanie vo vzťahu k výzve na zaplatenie súdneho poplatku.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za dovolanie žalobcovi výzvou (č. l. 89 spisu), ktorá nie je rozhodnutím v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je zasielaná poplatníkovi v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Poplatková povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia ako uznesenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 25/2013 zo dňa 22.10.2014).
Zákonné podmienky pre odvolacie konanie v danom prípade vo vzťahu k výzve na zaplatenie súdneho poplatku splnené neboli, lebo odvolanie nebolo podané proti rozhodnutiu (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku).
Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bez vecno-právneho posúdenia uplatnených dôvodov v podanom odvolaní právnym zástupcom žalobcu.
Vo vzťahu k uzneseniu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak dovolacie konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku postupom podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil. O následku nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie bol právny zástupca žalobcu upovedomený v písomnej výzve na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu spisu, výzvou zo dňa 18.12.2014 (v spise na č. l. 89). Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávne vyrubenej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za dovolanie, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo vyrubiť žalobcovi súdny poplatok za dovolanie podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch vo výške dvojnásobku súdneho poplatku stanoveného v sadzobníku. Postup súdu prvého stupňa bol správny s poukazom aj na ust. § 8 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, lebo poplatková povinnosť žalobcovi vznikla podaním dovolania. Dovolanie bolo podané dňa 15.08.2014, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z., ktorý zaviedol do Zákona o súdnych poplatkoch aj prechodné ustanovenie účinné od 01.10.2012 v § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Dovolanie v predmetnej veci bolo podané až za účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z..
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/37/2010 zo dňa 04.05.2011 vyplýva, že ak poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti. Ak Zákon o súdnych poplatkoch v ust. § 17 ods. 2 stanovuje vznik poplatkovej povinnosti po účinnosti tohto zákona, vyrubuje sa vo výške určenej týmto zákonom. Navyše až podaním dovolania bolo začaté dovolacie konanie a vznikla poplatková povinnosť z titulu podaného dovolania žalobcovi (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch).
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v obdobnej veci už rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. uznesením sp. zn. IV. ÚS 340/2014 zo dňa 15.06.2014, práve vo veci týkajúcej sa žalobcu, ako aj poplatkovej povinnosti za podané opravné prostriedky. Zo záveru rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že postupom všeobecných súdov nebolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručené Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) ani právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorým je Slovenská republika viazaná, ak bola žalobcovi rozhodnutím všeobecných súdov uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo veci náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol, právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.