Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom Mgr. Filipom Grznárikom, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sídlo Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., sídlo Kubániho 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XX, C., zastúpený advokátom: JUDr. Viktor Mlynek, sídlo Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, o zaplatenie 3.393.60 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.393,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.393,60 eura od 01.07.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I. Predmet sporu

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.393,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.393,60 eura od 01.07.2019 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.03.2017 so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 141,40 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru. Listom z 18.06.2019 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok 25, 26, 27 a súčasne mu oznámil, že 30.06.2019 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný neuhradil v danom čase dlhované splátky, a preto sa 30.06.2019 stali splatnými všetky splátky na základe práva žalobcu upraveného v bode 10.4. zmluvy, podľa ktorého žalobca v prípade omeškania s úhradou splátky o viac ako 75 dní má právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení o uplatnení tohto práva. Výška dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené a ktoré sú vo výške 3.393,60 eura. Žalovaný žalobcovi do dňa spísania žaloby uhradil sumu 3.393,60 eura. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa nariadenia č. vo výške 9 %.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný. Žalovaný v zhode so žalobcom uviedol, že so žalobcom bol v záväzkovom vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.000,- eur a rovnako, že žalobcovi uhradil sumu 3.393,60 eura. Žalovaný uviedol, že potreboval finančné

prostriedky pre osobnú potrebu. Žalobca sa dopytoval žalovaného, či je podnikateľom a keď žalovaný uviedol že je živnostník, žalobca mu uviedol, že mu úver poskytnú. Žalovaný nemal vedomosť o rozdieloch a výhodách a nevýhodách spotrebiteľských a nespotrebiteľských úverov. Úver mu mal byť podľa zmluvy poskytnutý v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti, avšak na tento účel poskytnuté prostriedky nevyužil a ani ich za týmto účelom nečerpal. Žalovaný preto žiadal posúdiť, či ide o obchodnoprávny alebo spotrebiteľský právny vzťah. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmluve o úvere boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 141,40 eura, z čoho splátka istiny je 62,50 eura a výška úrokov 78,90 eura. Žalovaný mal za to, že zmluva o úvere je v časti dohodnutých úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a v tom, že v zmluve absentuje údaj o percentuálnom vyjadrení úrokov vzhliadol žalovaný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný namietal aj, že žalobca mu nedoručil oznámenie o okamžitej splatnosti z 18.06.2019, pričom žalobca v ňom zosplatnil len tri zameškané splátky vo výške 424,20 eura. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca. Tvrdenie žalovaného o účele čerpania úveru (na financovanie potrieb rodiny a z toho vyvodzujúceho záveru o tom, že uzavretá zmluva o úvere je spotrebiteľskou) je v rozpore s listinnými dôkazmi. Uzavretiu úverovej zmluvy predchádzalo podanie žiadosti žalovaného o úver, ktorou žiadal o poskytnutie úveru ako podnikateľ a na podnikateľské účely, ktorý účel bol premietnutý aj do zmluvy. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o úrokoch žalobca poukázal na štandardný vzorec výpočtu úrokovej sadzby, podľa ktorého je výška úroku v danej veci 22,64 % p. a., ktorú považuje za primeranú danému úveru, ktorý nie je zabezpečený vecným zabezpečením a zohľadňuje mieru rizika nesplácania. K namietanému nedoručeniu oznámenia o okamžitej splatnosti žalobca uviedol, že toto bolo žalovanému odoslané doporučenou zásielkou na adresu uvedenú aj v odpore žalovaného a bola mu riadne doručená dňa 24.06.2019. V tomto oznámení bolo žalovanému uvedené, že v dôsledku porušenia jeho zmluvných povinností sa dňom 30.06.2019 stanú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy.

II. Prejednanie veci na pojednávaní

5. Súd podľa nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie. Vec prejednal na pojednávaní dňa 16.11.2022 v neprítomnosti žalobcu.

6. Žalovaný na pojednávaní zotrval na podanom vyjadrení k žalobe a návrhu na zamietnutie žaloby. K výške úroku (v nadväznosti na obsah žalobnej repliky žalobcu) doplnil, že táto nie je primeraná povahe a účelu poskytnutého úveru.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, ktoré sporové strany predložili v písomnej fáze konanie, a to odkazom na: žiadosť o úver z 18.03.2017 (č. l. 7 - 8), zmluva o úvere z 22.03.2017 (č. l. 9 - 12) so splátkovým kalendárom ku zmluve z 22.03.2017 (č. l. 12 - 13), platby žalovaného k 27.06.2022 (č. l. 14), list žalobcu žalovanému z 18.06.2019 vo veci oznámenia o okamžitej splatnosti (č. l. 15), záznam zo sledovania zásielky k podaciemu číslu RK069542862SK (č. l. 40), podací hárok č. EPH165806120 (č. l. 41).

III. Rozhodné skutkové okolnosti a právne posúdenie veci

8. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny a príslušenstva (bod 1. odôvodnenia) titulom zmluvného nároku na zaplatenie zostatku zosplatneného úveru zo zmluvy o úvere.

9. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti ( ) a vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

10. Žalovaný označený ako fyzická osoba - podnikateľ, preukazujúci svoju právnu subjektivitu výpisom zo živnostenského registra, dňa 18.03.2017 požiadal žalobcu o poskytnutie investičného úveru na nákup materiálu na podnikanie (listinný dôkaz - žiadosť o úver na č. l. 7 - 8). Následne dňa 22.03.2017 žalobca so žalovaným, označeným ako fyzická osoba - podnikateľ, zapísaná v živnostenskom registri uzatvoril

zmluvu o úvere (listinný dôkaz - zmluva o úvere na č. l. 9 - 12), v ktorej bode 1.2. je obsiahnuté vyhlásenie žalovaného, že pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupuje ako podnikateľ a poskytnutý úver využije na účel súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, a to ako investíciu do nákupu náradia, strojov, nábytku, výpočtovej techniky atď. a nákup materiálu na podnikanie. V čl. 2. a 3. zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48-mesačných splátkach vo výške 141,40 eura, splatných podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu zmluvy, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu, ktorú predstavujú úroky za poskytnutie úveru a ktorá predstavuje sumu 78,90 eura mesačne, uhrádzanú spolu so splátkou úveru k dňu splatnosti podľa splátkového kalendára. Podľa splátkového kalendára k zmluve (listinný dôkaz - splátkový kalendár na č. l. 12 - 13) bola každá splátka úveru vo výške 141,40 eura, splatná vždy k 10. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počnúc 10.04.2017 a končiac 10.03.2021. Listom z 18.06.2019 (listinný dôkaz - list žalobcu na č. l. 15) oznámil žalobca žalovanému, že je k danému dňu v omeškaní s úhradou splátok 25, 26 a 27 a dňa 30.06.2019 sa v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaného stanú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy o úvere, ktorých aktuálna výška je 424,20 eura, ak dovtedy neuhradí splátky, s ktorých zaplatením je v omeškaní. Tento list bol žalovanému doručený dňa 24.06.2019 (listinný dôkaz - podací hárok a záznam o sledovaní zásielky na č. l. 40 - 41). Suma neuhradených splátok úveru predstavuje žalovanú sumu 3.393,60 eura (nepopreté skutkové tvrdenie žalobcu).

11. Podľa a (ďalej len "" alebo "ObZ"), (1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: (d/) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

14. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

16. Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

17. Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

18. Podľa a , (1) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len ""), (2) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

20. Podľa (ďalej len ""), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Na základe vyššie ustáleného skutkového stavu súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným bol zmluvou z 22.03.2017, z ktorej žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, založený záväzkovoprávny vzťah, pričom daná zmluva je zmluvou o úvere podľa a nasl. . Tento právny vzťah je je podľa absolútnym obchodom.

24. K procesnej obrane žalovaného, ktorý namietal, že v danom záväzkovoprávnom vzťahu mal postavenie spotrebiteľa a že preto je naň potrebné aplikovať aj normy spotrebiteľského práva, súd uvádza, že táto nebola dôvodná.

25. Spotrebiteľská zmluva je definovaná v ako každá zmluva (preto ňou môže byť aj zmluva o úvere, hoc je podľa absolútnym obchodom) bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ ( a ). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

26. Z vo veci vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný bol v zmluve o úvere (č. l. 9 - 12) nielen označený údajmi, akými sa označuje fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia (týmito údajmi bola identifikácia zápisu žalovaného v živnostenskom registri, IČO, miesto podnikania), vyhlásil v nej, že pri jej uzatváraní a plnení koná ako podnikateľský subjekt, ale najmä v nej okrem toho taktiež vyhlásil, že úver mu je poskytovaný na účel súvisiaci s podnikateľkou činnosťou, a to na investovanie do nákupu náradia, strojov, nábytku, výpočtovej techniky atď. a nákupu materiálu na podnikanie. Takýto účel čerpania úveru a označenie žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa, preukazujúcej právnu subjektivitu výpisom zo živnostenského registra, bol uvedený aj v žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru, ktorej podanie predchádzalo samotnému uzavretiu zmluvy o úvere (č. l. 7 - 8).

27. Na základe uvedených zistení súd uvádza, že v prejednávanej veci nevyvstávajú žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný nemal v danom záväzkovo-právnom vzťahu pri jeho vzniku a následnom plnení postavenie spotrebiteľa podľa . V prejednávanej veci bol listinnými dôkazmi, a to už uvedenou zmluvou o úvere ako aj jej predchádzajúcej žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru spôsobom nevzbudzujúcim žiadne odôvodnené pochybnosti preukázaný účel poskytnutia úveru, a to nie všeobecným, ale konkrétnym spôsobom z ktorého možno vyvodiť aj žalovaným v zmluve výslovne deklarovaný súvis s výkonom svojej podnikateľskej činnosti (investovanie do nákupu náradia, strojov, nábytku, výpočtovej techniky, materiálu na podnikanie).

28. Žalovaný, ktorý v konaní tvrdil, že v skutočnosti mu bol úver poskytnutý na financovanie potrieb rodiny a domácnosti, nepredložil v súdnom konaní jediný dôkaz, ktorý by túto skutočnosť (ktorá je v rozpore s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom) preukazoval (teda nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že by žalovaný bol v danom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom, pretože v rámci neho nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - žalovaný teda nevyvrátil nespotrebiteľský charakter zmluvy), pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo na ňom, keďže z tejto skutočnosti vyvodzoval vo svojej procesnej obrane pre seba priaznivé dôsledky.

29. Súd preto dospel na základe vykonaného dokazovania k jednoznačnému záveru, vychádzajúcemu z listinných dôkazov predložených žalobcom, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy o úvere ako podnikateľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, a nie je preto spotrebiteľom podľa . Na záväzkový vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o úvere sa preto ani nevzťahujú normy spotrebiteľského práva. Z tohto dôvodu nemožno uzavretú zmluvu o úvere posudzovať ani z hľadiska toho, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keďže neprijateľnosť zmluvných podmienok je inštitútom práve spotrebiteľského práva.

30. Žalovaný pre prípad, že súd dospeje k záveru o nespotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, založil svoju procesnú obranu na tom, že považoval za rozporné s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku jednak výšku úroku úveru a jednak to, že táto nebola percentuálne v zmluve uvedená, ale bola uvedená konkrétnou sumou ako časť splátky. Ani táto procesná obrana však nie je dôvodná.

31. Čo sa týka toho, že v zmluve o úvere bola výška zmluvnej odmeny - úroku za poskytnutý úver uvedená len konkrétnou sumou (v bode 3.1. zmluvy, podľa ktorej je výška úroku ako odmeny za poskytnutie úveru 78,90 eura z mesačnej splátky, ktorá je podľa bodu 2.1. zmluvy vo výške 141,40 eura), súd uvádza, že z , upravujúceho inštitút úrokov z úveru, vôbec nevyplýva, že by úrok z úveru musel byť určený percentuálnym vyjadrením a nie napr. aj konkrétnou výškou z každej splátky tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Takéto dojednanie o výške úrokov, ako bolo obsiahnuté v zmluve o úvere v prejednávanej veci, je preto v plnom súlade so zmluvnou autonómiu účastníkov zmluvy. V tejto súvislosti súd naviac poukazuje aj na to, že v súkromnom práve je inštitút úrokov upravený aj v rámci iných zmluvných typov súkromného práva, napr. v zmluve o vklade upravenej a nasl. . Občianskoprávna doktrína na rozdiel od obchodnoprávnej doktríny (reprezentovanej napr. v diele Patakyová, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022 - ďalej len "Komentár k ", ) sa bližšie zaoberá tým, ako môžu byť určované úroky, pričom dospieva k záveru, že na stanovenie výšky úrokov sa bezprostredne aplikuje princíp zmluvnej voľnosti, a že výslovná dohoda o výške úrokov môže byť dojednaná okrem iného takým spôsobom, že priamo v zmluve je uvedená buď konkrétna úroková sadzba alebo absolútna hodnota úroku (pričom ďalším spôsobom zmluvného dojednania o výške úrokov môže byť napr. odkaz na obchodné podmienky atď.) (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019 - ďalej len "Komentár k ", ).

32. Nie je pritom žiadny dôvod, pre ktorý by sa uvedené doktrinálne závery k inštitútu úroku (ako odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky), s ktorými sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, nevzťahovali aj na iné zmluvné typy, v ktorých je dojednanie úroku ako formy odplaty rovnako pojmovým znakom súkromnoprávnej zmluvy - takou je pritom podľa aj zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje žalobný nárok aj v prejednávanej veci.

33. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že uvedenie výšky úroku formou absolútnej hodnoty z každej splátky úveru je v plnom súlade so zákonom aj v zmysle jeho doktrinálneho výkladu, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil, keď nezistil žiadny legitímny dôvod na iný postup, a nie je preto rozporné ani s dobrými mravmi a ani so zásadami poctivého obchodného styku.

34. Záverom tejto časti súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na právnu vetu rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. (súd zdôrazňuje vzhľadom na totožnosť čísla senátu, že pri uvedenom rozsudku bol súd obsadený iným zákonným sudcom), v ktorej neuvedenie percentuálnej výšky úrokov z úveru a namiesto nej uvedenie absolútnej sumy úroku z každej splátky vyhodnotil súd ako rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, tak ide o právny názor, ktorý nie

je súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, a z ktorého dôvodu nemal súd v prejednávanej veci podľa ani povinnosť osobitne sa s týmto vysporiadať. Napriek tomu z už vyššie uvedeného odôvodnenia súdu v prejednávanej veci vyplýva, z akých dôvodov zaujal iný právny názor, ktorý je naviac súladný aj s názorom vrcholných predstaviteľov súkromnoprávnej doktríny. Uvedené však súčasne nemá žiadny vplyv na to, že by dojednaná výška úrokov z úveru, aj keď je vyjadrená v absolútnej hodnote ako určitá suma každej splátky úveru, nemohla byť posúdená za rozpornú s dobrými mravmi alebo zásadami poctivého obchodného styku.

35. Čo sa týka druhej časti danej procesnej obrany žalovaného, táto, ako súd už uviedol, spočívala v tom, že výšku dojednaného úroku z úveru žalovaný považoval za rozpornú s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.

36. Je v zásade na zmluvných stranách, vychádzajúc z pomerne široko koncipovanej autonómie zmluvných strán, obzvlášť v nespotrebiteľských obchodnoprávnych vzťahoch, akým je aj vzťah medzi sporovými stranami v prejednávanej veci, v akej výške si zmluvne dojednajú výšku úroku z úveru. Táto zmluvná autonómia zmluvných strán zmluvy o úvere je limitovaná iba požiadavkou, aby dohodnutá výška nebola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ( ) (Komentár k , ), príp. s dobrými mravmi ( , ktorý je subsidiárne aplikovateľný podľa v nadväznosti na ods. 1 aj v obchodnoprávnych vzťahoch - k tomu aj Komentár k , ).

37. Ako súd už uviedol, v prejednávanej veci bola výška úroku z úveru dojednaná v zmluve o úvere formou uvedenia absolútnej hodnoty úroku z každej splátky úveru. Žalobca v žalobnej replike na základe týchto údajov uviedol výpočet ročnej úrokovej sadzby pomocou vzorca určeného na zložené úročenie, ktorý je všeobecne známy ( ) a v ktorom je premennou výsledná suma po úročení (a ktorá zodpovedá súčtu všetkých splátok úveru - v danej veci 6.787,20 eura), istina ako počiatočná suma poskytnutá ako úver (v danej veci 3.000,- eur), úroková miera vyjadrujúca počet percent z istiny za úrokové obdobie a počet úrokových období (v danej veci 4 roky [48 mesiacov]) a na základe ktorého je zrejmé, že v danom zmluvnom záväzkovom vzťahu medzi sporovými stranami bol dojednaný úrok zodpovedajúci ročnej úrokovej sadzbe vo výške 22,64 %.

38. Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (príp. v rozpore s dobrými mravmi), môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 16.05.1996, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, 1998, č. 1, s. 18). Možno doplniť, že o rozpore dojednanej výšky úroku z úveru so zásadami poctivého obchodného styku, resp. s dobrými mravmi, možno uvažovať v prípade, ak by výška dohodnutých úrokov podstatnou mierou prevyšovala hornú hranicu úrokovej sadzby, ktorú poskytovali banky v čase uzavretia dohody účastníkov zmluvy, a ak by ich aj podstatným spôsobom prevyšovala, nebolo by to odôvodnené špecifickými okolnosťami súvisiacimi s daným záväzkom (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.11.2009).

39. Vychádzajúc z uvedeného, v konaní nebolo preukázané, že by ročná výška úroku z úveru dosahujúca hodnotu 22,64 % (v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach v konaní nikdy neuvádzal ročnú výšku úroku, ale absolútnu výšku úroku za celé 4-ročné obdobie, resp. počítal výšku úroku ako percento z konkrétnej splátky, čo však nemožno zamieňať s výpočtom ročného úroku z úveru) podstatnou mierou prevyšovala hornú hranicu úrokových sadzieb, ktoré poskytovali banky v čase uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný v tomto smere neprodukoval v priebehu celého konania jediný dôkaz, z ktorého by vyplynul uvedený záver (dôkazné bremeno bolo pritom v tomto smere na ňom, keďže z tohto tvrdenia vyvodzoval pre seba priaznivý následok). Samotná výška ročnej úrokovej sadzby - 22,64 % totiž neindikuje bez ďalšieho, že by jej dojednanie bolo šikanózne, teda, že by jeho jediným cieľom bolo poškodiť druhú zmluvnú stranu. Relevantné (čo žalovaný nepoprel a iný záver nevyplynul ani z dokazovania) je v tomto smere aj to, že výška úveru v danej veci zohľadňovala skutočnosť, že žalobca ako veriteľ, ktorý je nebankovým subjektom, poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver bez akéhokoľvek zabezpečenia splnenia povinnosti žalovaného voči žalobcovi, pri výške poskytnutého úveru 3.000,- eur, ktorý mal byť splácaný 4 roky. Súd preto v prejednávanej veci dospel k záveru, že dojednaná výška úroku z úveru, zodpovedajúca ročnému úroku vo výške 22,64 %, nie je v prejednávanej veci ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ani v rozpore s dobrými mravmi.

40. Posledná námietka žalovaného v rámci jeho procesnej obrany v konaní bola, že oznámenie o okamžitej splatnosti úveru mu nebolo doručené a že týmto boli zosplatnené len splátky, s ktorými bol v danom čase žalovaný v omeškaní. Ani táto procesná obrana žalovaného nie je dôvodná.

41. Vykonaným dokazovaním bolo totiž jednoznačne preukázané, že žalobca oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zaslal žalovanému formou doporučenej poštovej zásielky a že žalovaný ju prevzal dňa 24.06.2019 (č. l. 40 - 41). Žiadny dôkaz spochybňujúci tento záver v konaní produkovaný nebol. V oznámení o okamžitej splatnosti úveru (č. l. 15) žalobca žalovanému nielen uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením troch splátok (č. 25 až 27), ale aj že v dôsledku tohto porušenia zmluvných povinností sa stanú dňom 30.06.2019 splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy, ak pred uvedeným dňom neuhradí žalovaný splátky s ktorých zaplatením je v omeškaní. Nebolo povinnosťou žalobcu v tomto oznámení o okamžitej splatnosti vyčísliť všetky záväzky žalovaného, ktoré bude mať k 30.06.2019, kedy malo dôjsť k okamžitému zosplatneniu všetkých budúcich splátok a záväzkov zo zmluvy, keďže medzi dňom vydania daného oznámenia a dňom, kedy malo dôjsť k okamžitému zosplatneniu zvyšku úveru, mohol žalovaný svoje záväzky plniť (a to aj čiastočne) a naviac v zmysle obsahu daného listu mohol žalovaný doplatením troch splátok, s ktorými sa dostal do omeškania a ktorých omeškanie bolo dôvodom uplatnenia práva žalobcu na okamžité zosplatnenie zvyšku úveru k 30.06.2019, odvrátiť okamžité zosplatnenie zvyšku úveru. Účinky okamžitého zosplatnenia splátok a záväzkov, ktoré sa mali podľa zmluvy o úvere stať splatnými až v budúcnosti, boli totiž naviazané až na deň 30.06.2019, ak by nebola splnená odkladacia podmienka ( ), že do daného dňa budú omeškané splátky žalobcovi uhradené.

42. Vystavenie oznámenia o okamžitej splatnosti úveru s účinkami k 30.06.2019 žalobcom bolo v súlade so zmluvnou dohodou sporových strán, obsiahnutou v bode 10.4. zmluvy o úvere, v ktorom sa sporové strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky o viac ako 75 dní od splatnosti je žalobca oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa majú stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa daného ustanovenia zmluvy. Ku dňu 30.06.2019, ku ktorému naviazal žalobca účinky okamžitého zosplatnenia zvyšku úveru v oznámení o okamžitej splatnosti, ak nedôjde k splneniu odkladacej podmienky spočívajúcej v tom, že do tohto dňa si žalovaný splní svoju povinnosť uhradiť splátky, s ktorých zaplatením je v omeškaní, boli v dôsledku doby omeškania s úhradou najstaršej z omeškaných splátok splnené zmluvné podmienky dojednané v bode 10.4. zmluvy na zosplatnenie aj tých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy inak mali stať splatnými až v budúcnosti.

43. Žalobca preto dôvodne žalobou uplatnil svoj zmluvný nárok na zaplatenie jednak omeškaných splátok úveru a jednak splátok a záväzkov, pri ktorých nastalo predčasné zosplatnenie na základe žalobcom uplatneného zmluvného práva, ktorých celková výška bola 3.393,60 eura (pričom samotný žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o tom, že suma omeškaných splátok a predčasne zosplatnených splátok a záväzkov úveru bola v tejto výške). V časti istiny je preto žaloba dôvodná.

44. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, tak vo vzťahu k trom omeškaným splátkam sa žalovaný dostal do omeškania v dňoch 11.04.2019, 11.05.2019 a 11.06.2019 a vo vzťahu k splátkam a záväzkom, pri ktorých nastalo predčasné zosplatnenie sa žalovaný dostal do omeškania dňa 01.07.2019. Za dobu omeškania so zaplatením uvedených peňažných plnení, by mal žalobca voči žalovanému za dobu omeškania podľa v nadväznosti na v spojení s nariadenia vlády č. právo aj na úrok z omeškania z nezaplatenej sumy, vo výške 9 % ročne. Žalobca si však z celej žalovanej istiny uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne len za obdobie omeškania od 01.07.2022 (teda aj vo vzťahu k splátkam, pri ktorých nastala splatnosť pred týmto dňom), teda uplatnil si nižší nárok, než mu podľa hmotného práva prislúcha a v dôsledku viazanosti súdu žalobným návrhom žalobcu ( ) dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná aj v časti, v ktorej sa domáha voči žalovanému zaplatenia príslušenstva - úroku z omeškania.

45. Keďže žaloba je z dôvodov už uvedených dôvodná tak čo do žalovanej istiny ako aj čo do uplatneného príslušenstva, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.

46. Súd preto týmto rozsudkom (v I. výroku) žalobe v celom rozsahu vyhovel.

IV. Trovy konania

47. Podľa (inak aj len "" alebo "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodoval podľa v tomto rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov konania.

50. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu úspešný žalobca proti žalovanému (keď žalobe žalobcu proti žalovanému bolo týmto rozsudkom v plnom rozsahu vyhovené), žalobca má podľa v spojení s voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

51. Súd preto v II. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) podľa v spojení s priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

52. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( o súdnych úradníkoch).

53. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľné rozhodnutie súdu ukladá, možno na návrh toto, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z vykonateľného rozhodnutia súdu, vykonať exekúciu podľa Exekučného poriadku ( v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení [Exekučný poriadok]).