Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoCsp-15-2024.pdf
PDF · 71.67 KB
Case nature
Subarea
17CoCsp/15/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanému: REAL Property Development s. r. o., so sídlom R. Jašíka 158/8, 958 01 Partizánske, IČO: 53 743 725, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. februára 2024, č.k. 21Csp/7/2024-72, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 50.000,- eur tak, že v prospech žalobcu zriadil záložné právo k pozemkom, rodinnému domu a prevádzkovej budove žalovaného, ktoré vo výroku napadnutého rozhodnutia presne špecifikoval. Zabezpečovacie opatrenie nariadil s poukazom na konanie OS PD sp. zn. 23C/8/2024, v ktorom žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku 50.000,- eur vzniknutú titulom nevrátenej zálohy na kúpu novostavby domu, vyplatenej žalovanému na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorá zmluva dohodou strán sporu zanikla. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku 50.000,- eur zo zaniknutej zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je splatná. Tiež mal za osvedčené, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľného majetku, ktorý je spôsobilým predmetom záložného práva, ako aj to, že na tento majetok už bolo súdom zriadené zabezpečovacie opatrenie na peňažnú pohľadávku inej osoby v obdobnom spore. To podľa súdu prvej inštancie osvedčovalo odôvodnenú obavu z ohrozenia exekúcie. Nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože žalobca si náhradu trov konania neuplatnil.
2. Proti rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, v ktorom s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil a uviedol, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mu znemožňuje plniť svoje iné záväzky a vykonávať podnikateľskú činnosť. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, že má svoje povinnosti aj z iných zmlúv na dodanie stavieb s ďalšími klientmi a týmto klientom sa vydaním napadnutého uznesenia znemožňuje uspokojovať potrebu bývania. Nariadeným zabezpečovacím opatrením sa podľa žalovaného dostanú títo iní klienti do situácie, že možno vôbec nebudú môcť ďalej riešiť bývanie, nakoľko už nebudú mať možnosť čerpania úveru, ktorý im bola doteraz banka ochotná poskytnúť. Ďalším následkom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je podľa žalovaného znemožnenie pokračovania vo vybavovaní stavebného povolenia na daných parcelách, a teda situácia, že nebude môcť dodržať termíny a podmienky zmlúv a vzniká mu škoda. K otázke iných zabezpečovacích opatrení žalovaný uviedol, že zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo zapísané na
základe uznesenia súdu č. k. 5Csp/28/2023-92 je už vyriešené a čaká sa len na samotný výmaz. Z uvedených dôvodov žiadal zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, aby mohol vykonávať svoju činnosť a plniť si záväzky z uzatvorených zmlúv, ako aj záväzok voči žalobcovi.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a odvolanie považoval za nedôvodné. V ostatných podaniach v odvolacom konaní zotrvali strany sporu na svojich dovtedajších stanoviskách.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa §387 ods. 1 CSP
5. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažného dlhu a jeho účelom je zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale aj zabránenie zhoršeniu jeho pozície.
7. V súdenej veci sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 50.000,- eur, ktorej existenciu žalovaný v odvolaní nepopiera. Rovnako nie je sporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia, a tieto je možné zaťažiť záložným právom. Je teda zrejmé, že sú osvedčené základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, ako aj existencia spôsobilého predmetu záložného práva vo vlastníctve žalovaného. Tieto skutočnosti napokon žalovaný ani nespochybňuje. Namieta však osvedčenie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená.
8. Žalovaný pritom neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré túto splatnú pohľadávku doposiaľ neuhradil (a to ani čiastočne). Žalovaný teda v odvolacom konaní nespochybňoval existenciu splatnej pohľadávky, ktorej zaplatenie má byť nariadením zabezpečovacieho opatrenia zabezpečené. Taktiež v odvolacom konaní ani len netvrdil, že má dostatok majetku na úhradu tejto pohľadávky. Hoci namietal, že iné zabezpečovacie opatrenia boli vyriešené a čaká sa len na ich výmaz z katastra, záložné práva podľa skorších zabezpečovacích opatrení sú naďalej na v katastri nehnuteľností zapísané. Žalovaný tiež opakovane poukazoval na porušenie práv tretích osôb, pričom nebola ani len osvedčená skutočnosť, že by tu skutočne existovali predpoklady pre vznik takejto škody tretím osobám. Žalovaný nevysvetlil, či už má s týmito tretími osobami uzavreté zmluvy a ako by sa mala zmeniť situácia týchto osôb, keďže predmetné nehnuteľnosti už sú zaťažené záložným právo, ktoré bolo zriadené súdom v inom konaní na zabezpečenie inej pohľadávky veriteľov žalovaného. Žalovaný vo všeobecnosti uviedol, že škoda tretích osôb by mala spočívať v nemožnosti zabezpečiť vlastné bývanie, čo je jednak ničím nepodložené a hypotetické tvrdenie a súčasne uvedené nemá vplyv na posúdenie existencie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní namietal, že v dôsledku odvolaním napadnutého rozhodnutia nebude môcť pokračovať v administratívnej činnosti vybavovania stavebného povolenia, nie je zrejmé, v čom konkrétne bráni záložné právo žalobcu vydaniu stavebného povolenia.
9. Čo sa týka námietky, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poškodí žalovaného pri možnosti riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a plniť si svoje zmluvné záväzky, podľa odvolacieho súdu sa jedná o všeobecné tvrdenie žalovaného, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Žalovaný nepreukázal, že v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami má eventuálne uzavreté zmluvy, ktorých plnenie sa stane v dôsledku vydania rozhodnutia súdu nemožné, alebo sa v dôsledku neho dostane sa do omeškania a podobne. Zriadenie záložného práva samé o sebe neznamená, že žalovaný nebude môcť plniť svoje zmluvné povinnosti. Uvedené platí o to viac, že nehnuteľnosti žalovaného už sú zaťažené záložným právom, a preto sa situácia žalovaného vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie zásadným spôsobom nemení.
10. Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky žalovaného dôvodné a súd prvej inštancie rozhodol správne keď zabezpečovacie opatrenie nariadil. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.
11. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.