Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-852-2010.pdf
PDF · 78.91 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/852/2010
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému W. K., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, K. O. W. K. B., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 2321/10, o vymoženie istiny 401,44 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, trovy exekúcie vo výške 48,23 Eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy uhradila súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru č. V. zo dňa 29.3.2010 vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vydal dňa 5.1.2011 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 057572* pre súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 401,44 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii. Bolo zistené, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 22.4.2014 zastavené, pretože poručiteľ nezanechal majetok, čo možno subsumovať pod ustanovenie § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 48,23 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Prílohou podnetu bolo vyúčtovanie trov exekúcie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7D/68/2014, preukázané, že povinný zomrel dňa 1.3.2014, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 17.12.2010. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 7D 68/2014-15 zo dňa 22.4.2014 zastavené v zmysle § 175h ods. 2 O.s.p., keďže poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty (osobné motorové vozidlo Y. Q. W., rok výroby XXXX v hodnote 200,-- Eur a osobné motorové vozidlo R. G. - U., Y. B. XXXX v hodnote 10,-- Eur). Uznesenie č. k. 7D 68/2014-15 nadobudlo právoplatnosť dňom 29.12.2014, čo do výroku o zastavení konania a dňom 14.1.2015, čo do výroku o trovách konania.
Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňom 17.12.2010, t. j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenej súdnemu exekútorovi, súd po právnom posúdení veci dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť). Keďže povinný zomrel dňa 1.3.2014, t. j. po začatí exekučného konania, v danom prípade sa jedná o absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania, ktorá by eventuálne bola odstrániteľná, a to uplatnením procesného nástupníctva v konaní (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. návrhom na pripustenie zmeny účastníka v exekučnom konaní, avšak v tomto prípade povinný zomrel ako nemajetný, a teda do práv a povinností nebohého poručiteľa nevstúpili jeho dedičia, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), tým pádom procesné nástupníctvo v exekučnom konaní nie je možné uplatniť. Vzhľadom na to, že povinný zomrel počas exekučného konania a v podstate ako nemajetný, je podľa právneho názoru súdu nesporné, že v takomto prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, keďže majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súd na podporu svojho právneho názoru odkazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 7/2012 zo dňa 30.4.2012, sp. zn. 1 M Cdo/7/2011 zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30.5.2011 a iné.
Vzhľadom na uvedené a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 alinea prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že povinná zomrela po začatím exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov v danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 48,23 Eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo prílohou podnetu. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 48,23 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky predstavujúcej minimálnu hodnotu odmeny 33,19 Eur. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 7,-- Eur (5 x 1,40 Eur) za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 40,19 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 8,04 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 48,23 Eur vrátane DPH.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.