Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-190-2004.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/190/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci navrhovateľa Ján Jurík, Vígľašská 17, 851 06 Bratislava, IČO: 32 216 491 zast. Dr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 6. 086,40 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 669,00 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 23.4.2004 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil istinu vo výške 6.086,40 EUR z titulu nevyplatených nárokov na náhradu škody.
V predmetnej veci Okresný súd Bratislava l vydal dňa 19.4.2006 Platobný rozkaz. Odporca podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie. Návrhom zo dňa 5.10.2009 požiadal navrhovateľ o pripustenie rozšírenia petitu o sumu 8.424,88 EUR na základe znaleckého posudku Ing. Č. zo dňa 10.6.2009. Súd rozšírenie petitu pripustil uznesením zo dňa 16.10.2009. Návrhom zo dňa 8.3.2011 zobral navrhovateľ petit v rozšírenej časti 8.424,88 EUR späť z dôvodu odporcom vznesenej námietky premlčania v tejto časti. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom súhlasil. Súd v navrhovanej časti konanie zastavil uznesením zo dňa 8.3.2011. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, poistná zmluva č. 746-1003358 zo dňa 19.4.2001, všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku ( ďalej len VPP ), zmluvné dojednania, potvrdenie Okresného úradu vyšetrovania PZ ČVS: 0ÚV-1067/2001 zo dňa 7.9.2001, výpis z účtu navrhovateľa zo dňa 31.12.2001, 6.8.2003, oznámenie odporcu zo dňa 19.12.2003, výpis z účtu navrhovateľa zo dňa 22.12.2003, platobný výmer Daňového úradu Bratislava V zo dňa 31.7.2003, 15.10.2003, výzva zo dňa 14.1.2004, vyjadrenie k výzve zo dňa 29.1.2004, znalecký posudok č. 06/2009 zo dňa 10.6.2009, a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: Z poistnej zmluvy č. 746-1003358 zo dňa 19.4.2001 súd zistil, že navrhovateľ ako poistený uzatvoril s odporcom ako poisťovňou poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie súboru zásob nachádzajúcich sa na Drotárskej ceste, Pekáreň - prízemie, garáže, stojisko s 9 v celkovej poistnej sume 1.500.000,-Sk.
Z potvrdenia Okresného úradu vyšetrovania PZ ČVS: 0ÚV-1067/2001 zo dňa 7.9.2001 súd zistil, že došlo ku krádeži vlámaním do skladových priestorov neznámym páchateľom zo dňa 4.9.2001 - 5.9.2001 a následnému odcudzeniu tovaru v hodnote 1.520.264,30 Sk. Na základe tvrdenia navrhovateľa súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti prišlo dňa 5.12.2001. Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 31.12.2001 súd zistil, že odporca v uvedený deň uhradil navrhovateľovi časť poistného plnenia vo výške 197.000,-Sk. Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 6.8.2003 súd zistil, že v uvedený deň odporca uhradil navrhovateľovi sumu 1.300.000,-Sk. Z oznámenia odporcu zo dňa 19.12.2003 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi poukázanie úrokov z omeškania v celkovej výške 351.020,-Sk. Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 22.12.2003 súd zistil, že v uvedený deň uhradil odporca navrhovateľovi sumu 351.020,-Sk. Z platobného výmeru Daňového úradu Bratislava V zo dňa 31.7.2003 súd zistil, že daňový úrad vyrúbil navrhovateľovi penále za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2001 v celkovej sume 185.228,-Sk.
Z platobného výmeru Daňového úradu Bratislava V zo dňa 15.10.2003 súd zistil, že daňový úrad vyrúbil navrhovateľovi penále za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2001 v celkovej sume 5.908,-Sk. Z predsporovej výzvy zo dňa 14.1.2004 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie vo výške vyrúbených penále v snahe predísť súdnemu sporu. Z vyjadrenie k výzve zo dňa 29.1.2004 súd zistil, že odporca na výzvu navrhovateľa zo dňa 14.1.2004 reagoval tak, že považuje škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi vyrúbením penále za nezaplatenú DPH za vysporiadanú uhradením úrokov z omeškania vo výške 351.020,-Sk. Zo znaleckého posudku č. 06/2009 zo dňa 10.6.2009 JUDr. Ing. H. Č., znalca v odbore Ekonómia a manažment súd zistil, že znalec na objednávku navrhovateľa vyčíslil škodu na ušlom zisku navrhovateľa spôsobenú omeškaním odporcu s vyplatením poistného plnenia za roky 2001, 2002 a 2003 na čiastku 604.828,-Sk/20.076,61 EUR za predpokladu úhrady poistného plnenia vo výške 1.300.000,-Sk do 31.12.2001. Z návrhu súd zistil, že navrhovateľ svoj nárok odôvodnil ako neoprávnene nevyplatenú náhradu za škodu spôsobenú oneskorením odporcu s úhradou poistného plnenia v sume 1.300.000,-Sk. Na základe omeškania odporcu príslušný daňový úrad vyrúbil navrhovateľovi platobnými výmermi penále vo výške 191.196,-Sk znížené o 56 dní omeškania navrhovateľa, ktoré nespôsobil odporca, ktoré vyčíslil na sumu 7.837,-Sk a preto žiadal o určenie povinnosti odporcu uhradiť sumu 183.359 Sk s príslušenstvom. Tým mal navrhovateľ svoj nárok za jednoznačne preukázaný a konanie odporcu vo veci nevyplatenia náhrady škody považoval za nezákonné a žiadal súd o určenie povinnosti odporcu vyplatiť náhradu škody s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne od 21.12.2001 do zaplatenia a priznať trovy konania. Z odporu odporcu zo dňa 29.5.2006 súd zistil, že odporca nevyplatil poistné plnenie z dôvodu, že podľa jeho názoru v zmysle ust. § 519 OZ navrhovateľom vyčíslená škoda vo výške 183.359,-Sk je v plnom rozsahu krytá odporcom poskytnutými úrokmi z omeškania vo výške 351.020,-Sk. Na základe uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8.3.2011 po vznesení námietky premlčania odporcom voči rozšírenej časti žalobného petitu požiadal súd o vyhovenie pôvodnému návrhu v sume 183.359,-Sk/6.086,40 EUR a požiadal súd o prekvalifikovanie predloženého znaleckého posudku na listinný dôkaz preukazujúci, že škoda navrhovateľa podstatným spôsobom prevýšila odporcom vyplatený úrok z omeškania. Voči uvedenej prekvalifikácii odôvodnenia škody navrhovateľom vzniesol odporca námietku premlčania nakoľko podľa jeho názoru nie je možné 7 rokov po podaní žaloby zmeniť právne odôvodnenie škody spôsobom akým to vo svojom vyjadrení urobil navrhovateľ. Dňa 08.03. 2011 Okresný súd Bratislava I. vydal rozhodnutie, kde súd konanie v časti 8.424,88 EUR s príslušenstvom zastavil a vo zvyšnej časti zaviazal odporcu k zaplateniu navrhovateľovi sumu 6.086,40 EUR s úrokom z omeškania ročne vo výške 17,6% od 21.12.2001 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporcu je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.732,22 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a trov znaleckého posudku a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.335,72 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Krajský súd v Bratislave (odvolací súd), na odvolanie odporcu, rozsudkom z 05.06. 2012 sp.zn. 2Cob/260/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Navrhovateľ si vyčíslil nárok na náhradu škody vo výške 18.359,- Sk (6.086,40 EUR), pričom odporca titulom úrokov z omeškania zaplatil navrhovateľovi sumu 351.020,- Sk (11.651,72 EUR), teda odvolací súd dospel k záveru, navrhovateľom požadovaná a súdom prvého stupňa priznaná náhrada škody vo výške 6.086,40 EUR s prísl. je v plnom rozsahu krytá poskytnutými úrokmi z omeškania. S poukazom na § 369 ods. 3 Obch. zák. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Na jeho základe Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. septembra 2013 sp. zn. 2Obdo 64/2012 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu absentuje právna argumentácia, týkajúca sa aplikácie hmotného práva takto potom, odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, ktorá má pre konanie rozhodujúci význam, a preto odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritéria v zmysle § 157 ods.2 OSP. Takto potom dovolací súd nemohol posúdiť, či odvolací súd v konaní použil správny právny predpis a či ho správne vyložil. Odvolací súd, ktorému bola vec vrátená dovolacím súdom na ďalšie konanie, uznesením z 18. marca 2014 sp.zn. 2Cob/304/2013 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, musí byť tento právny názor uvedený v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu. Musí z neho preto vyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu nižšieho stupňa zrušené, prečo bolo považované za nesprávne, v čom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových záverov, prípadne nedostatky právneho posúdenia veci. Nižší súd je teda viazaný (len) takým právnym názorom, ktorý bol základom pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (napríklad z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba interpretovať), ako aj pri aplikácií procesných predpisov (napríklad z aspektu dovolacím súdom vytýkaných vád dokazovania, iných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Skutočnosť, že právny záver dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku súd nižšieho stupňa v ďalšom konaní nerešpektoval, zakladá prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 OSP pokiaľ je táto skutočnosť uplatnená v procese prípustnom dovolaní, je tiež relevantným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Súd vec opätovne prerokoval na pojednávaní dňa 29.05. 2015, na ktorý sa dostavil navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa a poverený zamestnanec odporcu. Pridržiavali sa svojich predchádzajúcich tvrdení.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ust. § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ust. § 261. ods. 6 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 147/2001 Z.z., účinný do 31.12.2001 sa zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa § 763a Obchodného zákonníka v zmysle prechodných ust. Sa právo zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 519 Občianskeho zákonníka právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. Súd s poukazom na vyššie uvedené a vysloveným názorom ako dovolacie tak odvolacieho súdu vo svojom odôvodnený, súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave (odvolacieho súdu) považuje v prvom rade ustáliť (vyriešiť otázku), aké hmotnoprávne ustanovenia sa na predmetný nárok majú aplikovať, či hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo hmotnoprávne ustanovenia Obchodného zákonníka.
Obchodný zákonník v ustanoveniach § 373 až 386 upravuje náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov upravených Obchodným zákonníkom (§ 261. 262). Náhrada škody je tu viazaná na existenciu záväzku a je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu t. j. toho ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. V tejto súvislosti treba upozorniť na zmenu, resp. spresnenie, ktoré nastalo po novele Obchodného zákonníka (zákonom č. 530/2003 Z. z.), ktorá má vplyv aj na posudzovanie porušenia povinností zo zmlúv, ktoré sú ako zmluvné typy upravené len v Občianskom zákonníku. V zmysle novelizovaného znenia § 261 ods. 6 (ktorý odsek bol zák. č. 9/2013 Z. z., prečíslený na odsek 9) a za podmienok v ňom ustanovených sa na zodpovednosť za škodu v týchto prípadoch bude aplikovať právna úprava Obchodného zákonníka (avšak len na vzťahy, ktoré vznikli už za účinnosti tohto znenia Obchodného zákonníka). Na zodpovednosť za porušenie záväzku z predmetnej poistnej zmluvy sa však v zmysle právnej úpravy účinnej v čase uzavretia poistnej zmluvy aplikujú len ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z ust. § 763a Obchodného zákonníka upravujúcim prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004 (novela z. č. 530/2003 Z. z.), podľa ktorého práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov (t. j. treba použiť aj § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy). Súd ustálil v zmysle vyššie uvedeného, že na dôsledok porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej z poistného vzťahu, ktorý vznikol na základe poistnej zmluvy zo dňa 19.04.2001, a na ktorý je treba v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy aplikovať výlučne Občiansky zákonník, sa musia použiť tiež len ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri ustálení súdom, že aká právna úprava sa bude aplikovať na predmetný nárok ( ustanovenia Občianskeho zákonníka) súc viazaný právnym názorom Krajským súdom ( odvolacím súdom) či nárok navrhovateľa je dôvodný a či náhrada škody spôsobená omeškaním odporcu s plnením peňažného dlhu nebola krytá úrokmi z omeškania. Súd považoval za ustálené a za preukázané, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal náhrady škody vo výške 6.086,40 EUR (183.359,- SKK) a odporca vyplatil sumu vo výške 11.651,72 EUR (351.020,- SKK) titulom úrokov z omeškania. Podľa súdu v zhode s názorom krajského súdu a odporcom uvedená náhrada škody bola krytá vyplatenými úrokmi z omeškania. Zvyšnú časť náhrady škody, na ktorú poukazuje navrhovateľ, považuje súd za premlčaný v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Taktiež má súd za ustálené, že pôvodne uplatnený nárok vo výške 6.086,40 EUR titulom skutočnej škody, ‚ktorý bol rozšírený o náhradu škody titulom ušlého zisku za r. 2001, 2002, 2003 vo výške 8.424,88 EUR na základe znaleckého posudku, nemožno opätovne požadovať a zahŕňať do nároku uplatneného titulom skutočnej škody, keďže v časti ušlého zisku bolo konanie právoplatne zastavené. Škoda vo výške 6.086,40 EUR je plne krytá úrokmi z omeškania zaplatenými odporcom dňa 22.12.2003. Z vyššie uvedeného v zhode s vyjadreným názorom krajského súdu a vyjadrením odporcu, súd považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný, nakoľko v zmysle ust. § 519 Občianskeho zákonníka právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol plne úspešný odporca, a preto mu súd priznal trovy konania:
Súd odporcovi priznal náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania spolu vo výške 669,00 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 29.05.2006 vo výške 304,00 EUR a súdneho poplatku za podané odvolanie zo dňa 21.04.2011 vo výške 365,00 EUR.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).