Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX G. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2019, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.03.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.10.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.03.2019, žalovaná podľa ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.10.2018 vo veci priznania invalidného dôchodku žalobkyni podľa ust. , a od 08.06.2018 v sume 145,- eur mesačne.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 31.07.2018, žiadala priznať invalidný dôchodok od 08.06.2018. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej aj „pobočka“) zo dňa 31.07.2018, ktorým bola žalobkyňa od 08.06.2018 uznaná za invalidnú podľa ust. , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Suma invalidného dôchodku (145,- eur) bola určená podľa ust. ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť (45%), priemerného osobného mzdového bodu (0,5553), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (47,2274 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (11,9379) a táto bola v súlade s ust. a zvýšená na celkovú sumu 145,- eur mesačne.

3. V odvolaní zo dňa 23.11.2018 žalobkyňa namietala posudkovým lekárom sociálnej poisťovne nezohľadnenú depresívnu poruchu, ktorá má zásadný vplyv na výkonnosť jej organizmu a zostatkový pracovný potenciál. V starostlivosti psychiatra je od roku 1994, kedy jej zomrelo dieťa, teda predtým ako jej bol diagnostikovaný zhubný nádor prsníka. V jej prípade rozhodne nejde o prechodnú depresívnu

poruchu vyvolanú onkologickým ochorením, ale o dlhodobé výrazné zhoršenie už existujúcej chronickej depresívnej poruchy s rozsiahlou psychickou a somatickou manifestáciou. Psychiater MUDr. K. v lekárskej správe konštatoval, že trpí zmiešanou disociatívnou poruchou a recidivujúcou depresívnou poruchou s ťažkými epizódami, dlhodobo liečenou antidepresívnou medikáciou a jej psychický stav sa neustále zhoršuje. Poukázala na priložené lekárske správy MUDr. N. K. zo dňa 23.11.2018, zo dňa 17.10.2018, zo dňa 20.08.2018 a MUDr. Z. O., PhD. zo dňa 05.09.2018 a uviedla, že z predložených lekárskych správ je zrejmé, že trpí ťažkou depresívnou poruchou, ktorá fakticky znemožňuje pracovné a sociálne uplatnenie. Skutočnosť, že k zhoršeniu depresívnej poruchy na túto úroveň došlo v súvislosti s diagnostikovaním onkologického ochorenia neznamená, že práve depresívna porucha nie je rozhodujúcou príčinou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Povinnosťou posudkového lekára je v súlade s ust. § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, skúmať všetky predložené lekárske správy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Ťažká depresívna porucha je podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, spojená s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 - 80 %. Pri určovaní konkrétneho percenta poklesu sa uplatňuje všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého sa má prihliadať aj na možnosť pracovného a sociálneho zaradenia. Aj pokiaľ by sa posudkový lekár s takýmto záverom nestotožnil a za rozhodujúcu príčinu by považoval karcinóm prsníka, navýšenie o iba 5 % za ostatné ochorenia, vrátane závažnej depresívnej poruchy, nemá oporu v predložených lekárskych správach. Žiadala, aby Sociálna poisťovňa zrušila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X a nahradila ho rozhodnutím, ktorým jej prizná invalidný dôchodok a určí vyšší pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako uvedený v rozhodnutí zo dňa 19.10.2018.

4. Na základe podaného odvolania bol dňa 11.12.2018 zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, ktorý zotrvávajúc na svojom odbornom posudku o invalidite, postúpil posudkový spis druhostupňovému posudkovému orgánu. Dňa 30.01.2019 posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe spisovej dokumentácie, ktorá dokumentuje nález ložiska s dysplastickým parenchýmom v ľavom prsníku. Nádorové ložisko bolo extirpované vykonanou kvadrantektomiou dňa 21.02.2017, pričom histologickým vyšetrením neboli potvrdené neoplastické zmeny. Napriek nezistenému malígnemu ochoreniu, bola žalobkyni nasadená zaisťovacia rádioterapia a stav je diagnosticky uzavretý ako zhubný nádor horného vonkajšieho kvadrantu - karcinóm in situ. Vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti a plánovanú operačnú liečbu, bez termínu a jednoznačnej indikácie, bol jej stav posúdený podľa kapitoly XIII, položky 2, písmena a/ prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (ďalej aj „“). U žalobkyne je prítomná benígna artériová hypertenzia, bez hypertenznej krízy, dorzalgie, zmiešaná disociatívna porucha, neurovegetatívna dystónia a v poslednej dobe depresívna epizóda. Predmetné ochorenia sú posudkovo málo významné, podmieňujú zvýšenie MPSVZČ o 5 %. Dátum vzniku invalidity je stanovený na deň 08.06.2018, t.j. deň ukončenia vyplácania nemocenského a celkovou miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %.

5. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne boli na účely invalidity zohľadnené lekárske nálezy: prepúšťacia správa z hospitalizácie na Klinike chirurgickej onkológie, z Národného onkologického ústavu Bratislava, z hospitalizácie od 20.11.2017 do 24.11.2017, histologický nález zo dňa 24.11.2017, chirurgické vyšetrenie na Klinike chirurgickej onkológie, z Národného onkologického ústavu Bratislava zo dňa 16.05.2018, 05.09.2018, 03.12.2018 a zo dňa 23.01.2019, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 25.06.2018, neurologické vyšetrenie zo dňa 25.06.2018 a zo dňa 28.01.2019, USG abdomenu z Bratislavského rádiodiagnostického centra, z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia Bratislava zo dňa 11.06.2018, z Kliniky chirurgickej onkológie, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.08.2018, 17.10.2018, 23.11.2018 a zo dňa 21.01.2019, kožné vyšetrenie zo dňa 25.01.2019, a vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie tento posudkový lekár sociálneho poistenia určil choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po odstránení v štádiu I (TI NO MO) alebo po parciálnej resekcii, ktoré zaradil do kapitoly XIII, položky 2, písmeno a/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 40 % , ktorú zvýšil za iné zdravotné postihnutia o 5 % podľa ust. v znení , spolu na 45 %.

6. V závere odôvodnenia žalovaná uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s ust. § 153

ods. 5 posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý posudkový záver spochybnili alebo vyvrátili. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že suma invalidného dôchodku žalobkyne je určená podľa ust. , ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podrobný postup výpočtu sumy invalidného dôchodku je uvedený v napadnutom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku, ktorý žalobkyňa nenamietla.

II.

Žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 05.05.2019, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.10.2018 (ako správneho orgánu prvého stupňa) jej bol priznaný invalidný dôchodok v sume 145 eur. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 45 %, z toho 40 % pre ochorenie zaradené v kapitole XIII, položka 2, písm. a/ prílohy č. 4 k - zhubný nádor prsníka po odstránení v štádiu I a 5 % pre ostatné ochorenia. V súvislosti s posúdením jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia (onkologického), s poukazom na lekárske správy psychiatra MUDr. N. K. (ktoré k žalobe priložila), nesúhlasila so závermi konajúcich posudkových lekárov. Z priložených lekárskych správ je podľa jej názoru zrejmé, že trpí ťažkou depresívnou poruchou, znemožňujúcou jej vykonávať zárobkovú činnosť, k zhoršeniu ktorej až na túto úroveň, došlo v súvislosti s diagnostikovaním onkologického ochorenia. To však neznamená, že práve depresívna porucha nie je rozhodujúcou príčinou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár je v súlade s ust. povinný skúmať všetky predložené lekárske správy jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach. V takom prípade ale musí spozorovať skutočnosť, že depresívnou poruchou trpela už pred diagnostikovaním karcinómu prsníka, po jeho diagnostikovaní sa vystupňovala na ťažký stupeň, a to napriek trvalej liečbe antidepresívami. V jej prípade preto rozhodne nejde o prechodnú depresívnu poruchu vyvolanú onkologickým ochorením, ale o dlhodobé výrazné zhoršenie už existujúcej chronickej depresívnej poruchy, s rozsiahlou psychickou a somatickou manifestáciou. Poukázala na prílohu č. 4 k , podľa ktorej je ťažká depresívna porucha spojená s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 - 80 %.

8. Žalovaná v rozhodnutí označila diagnostický záver psychiatra MUDr. K. za jeho „názor,“ zrozumiteľne však neodôvodnila, prečo presne a z akých konkrétnych dôvodov nepovažuje jeho lekárske správy za podstatné pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a prečo tieto lekárske správy vyjadrujú iba jeho „názor.“ Namietala závery, že lekárskymi správami preukázaná ťažká depresívna porucha je podľa zákona o sociálnom posúdení „posudkovo nevýznamná,“ ako uviedla žalovaná v napadnutom rozhodnutí a spochybnila aj jej postup v konaní v rozpore s ust. , , veta druhá . Konštatovala, že aj keď posúdenie invalidity je odbornou medicínskou otázkou a vypracovanie odborného posudku o invalidite, ako jedného z dôkazných prostriedkov v konaní, zveruje zákon posudkovým lekárom sociálneho poistenia, títo pri posudkovej činnosti nemôžu konať svojvoľne a zdravotný stav posúdiť nezávisle od predložených lekárskych správ. Práve naopak, zákon im výslovne ukladá z týchto lekárskych správ vychádzať. Pokiaľ jej psychiater konštatoval, že trpí ťažkou depresívnou poruchou, posudkový lekár sa nemôže svojvoľne rozhodnúť, že depresívnou poruchou netrpí, alebo že nie je ťažká. Ak teda predložila lekársku správu o tom, že trpí ťažkou depresívnou poruchou, posudkový lekár bol povinný posúdiť jej vplyv na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s prílohou č. 4 , a nie podľa svojho uváženia. Žalovaná bola následne povinná vysporiadať sa s otázkou, či podklady na vypracovanie odborného posudku boli úplné, objektívne a presvedčivo odôvodnené, bez či už vnútorných rozporov, alebo rozporov s inými v konaní predloženými dôkazmi a tvrdeniami. Keďže tomu tak nebolo, bolo jej úlohou tieto rozpory odstrániť. Na túto svoju povinnosť však rezignovala a svoje rozhodnutie založila na nekritickom osvojení si záverov posudkového lekára. Žalobkyňa je preto presvedčená, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a je v rozpore s citovanými ust. zákona o sociálnom poistení. Na prejednaní veci na pojednávaní netrvala.

III.

Vyjadrenia

9. Vo vyjadrení zo dňa 19.06.2019 žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 31.07.2018 o invalidite, podľa ktorého je žalobkyňa v zmysle ust. invalidná od 08.06.2018, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 %. Na základe podaného odvolania bol jej zdravotný stav dňa 11.12.2018 a dňa 30.01.2019 posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej opätovne, so zhodným posudkovým záverom, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa je od 08.06.2018 podľa ust. naďalej invalidná, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka po odstránení v štádiu I (T1 NO MO) alebo po parciálnej resekcii podľa kapitoly XIII, položky 2, písm. a/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (z percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 %). Za iné zdravotné postihnutia, bolesť chrbtice - dorzalgia, poruchy nervových koreňov a spletí, diabetes mellitus nezávislý od inzulínu, disociatívne (konverzné) poruchy, depresívne epizódy, esenciálna (primárna) hypertenzia posudkový lekár zvýšil MPSVZČ o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je od 08.06.2018 naďalej 45 %.

10. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii žalobkyne nevyplýva, že by jej zdravotné postihnutia zodpovedali inému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery odborných posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako bola stanovená posudkovými lekármi. Jej pochybnosti o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná konštatovala, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zohľadňujú všetky zdravotné postihnutia žalobkyne a zodpovedajú kritériám, upraveným v . Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dostatočne ozrejmené, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Napadnuté rozhodnutie označila za správne a zákonné a na nariadení pojednávania vo veci netrvala.

11. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila v replike zo dňa 09.08.2017. Ku konštatovaniu, že jej zdravotný stav bol posúdený „podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov" namietla, že jej zdravotný stav posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posúdili v rozpore s predloženými lekárskymi správami a odbornými vyjadreniami jej psychiatra, MUDr. K., ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí označila za jeho „názory," na ktoré sa z bližšie neurčených príčin svojvoľne rozhodla neprihliadať. Pochybnosti o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu nie sú iba jej subjektívnym presvedčením, ale sú vyvolané práve objektívne jestvujúcim rozporom medzi závermi posudkových lekárov (žalovanou nekriticky prevzatých do napadnutého rozhodnutia) a lekárskymi správami jej psychiatra. Napriek tomu, že tento rozpor je jednoznačne popísaný v správnej žalobe, žalovaná k nemu vo svojom vyjadrení nezaujala žiadne stanovisko a ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, prečo neprihliadla na záver lekárskych správ menovaného psychiatra.

IV.

Právne posúdenie

12. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny

súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci, a preto napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako odvolacieho orgánu podľa ust. , a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. , podľa ust. prvá veta zrušil. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. až e/ , pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.

13. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa , , , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

17. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu

prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

18. Podľa až ods 8 Zákon o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

19. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

20. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej aj „posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

21. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

22. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok posudzuje v administratívnom konaní pred Sociálnou poisťovňou posudkový lekár z hľadísk, či dané ochorenie je alebo nie je ochorením, ktoré znižuje uplatniteľnosť žiadateľa na trhu práce v porovnaní so zdravou osobou. Posudkový lekár pritom musí vychádzať zo zdravotného stavu zisteného ošetrujúcim lekárom a z vlastného vyšetrenia. Posudkový lekár je pri určení miery obmedzenia pracovných schopností viazaný aj Prílohou č. 4 k , ktorá obsahuje zoznam chorôb znižujúcich uplatnenie pacienta na trhu práce s určením percenta, resp. rozpätia tohto zníženia.

23. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyni bol rozhodnutím žalovanej zo dňa 27.03.2019, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.10.2018, priznaný invalidný dôchodok. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre posúdenie invalidity žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia určil ochorenie podľa Prílohy č. 4 k , kapitola XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položka 2, písm. a/ zhubný nádor prsníka po odstránení v štádiu I (TI NO MO) alebo po parciálnej resekcii, s mierou poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti 40 % zo stanovenej miery 30 - 40 % (rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa lekárskeho posudku zo dňa 31.07.2018 premietnutého do prvostupńového rozhodnutia a v odvolacom konaní podľa posudku zo dňa 30.01.2019).

24. v Prílohe č. 4, kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 4, písm. a/ neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy, stanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 15 - 20 %. V položke 3, písm. a/ Kapitoly V, afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické), stredne ťažké formy, je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí 35-45 % a pod písm. b/ ťažké formy je v rozmedzí 50-80 %. Práve do tejto kategórie žiadala žalobkyňa zaradiť svoju, psychiatrom diagnostikovanú, ťažkú depresívnu poruchu, spojenú s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vychádzajúc z uvedeného, súd pri preskúmavaní veci postrehol, že lekárske nálezy psychiatra MUDr. N. K., nachádzajúce sa v spise, neposúdil posudkový lekár z hľadiska možného vyhodnotenia práve tohto duševného ochorenia žalobkyne ako rozhodujúceho, podľa položky 3, písm. b/, Kapitoly V, afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické), pri určení MPSVZČ v rozsahu 50-80%.

25. Súd v tejto úvahe vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 19.10.2015, v ktorom je pri diagnostikovanej stredne ťažkej forme duševnej choroby za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určené práve toto ochorenie podľa kapitoly V, duševné choroby a poruchy správania, položka 4, písm. a/ neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy s MPSZČ 20 %. Podľa tvrdení žalobkyne v žalobe sa jej depresívna porucha zhoršila, čo potvrdzujú aj priložené lekárske nálezy psychiatra MUDr. K. o jej duševnom ochorení. Posudkový lekár však dôvod, pre ktorý jej psychické ochorenie osobitne nehodnotil, resp. zahrnul ho medzi ostatné, posudkovo málo významné diagnózy s MPSVZČ len 5 %, žiadnym spôsobom neobjasnil.

26. Argumentácia žalovanej ku kompetenciám posudkového lekára je síce správna, ale ak posudkový lekár neposúdil zdravotný stav žalobkyne komplexne, tzn. aj s diagnostikovaným duševným ochorením podľa priložených lekárskych nálezov, ktoré z hľadiska dopadu na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo pri súčasnom posudzovaní zaradené medzi ostatné (iné) ochorenia, a bola mu pridelená MPSZČ v rozsahu 5%, žalovaná nepostupovala v súlade s ust. až ods. 8 a takýto postup nebol odôvodnený ani v zmysle požiadaviek kladených ust. .

27. Toto pochybenie mal žalovaný odvolací orgán postrehnúť, posudkového lekára na túto diskrepanciu upozorniť a snažiť sa odstrániť, najmä vysvetliť a riadne odôvodniť rozpor z hľadiska dodržania ust. , keďže posudkový lekár mal minimálne posúdiť vývoj a stav duševného ochorenia žalobkyne, pri ktorom vývoj určenej MPSZČ smeroval zostupne, z 20 % na 5%. Teda opačným smerom, ako uvádzal jej ošetrujúci psychiater v lekárskych správach.

28. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti o invalidný dôchodok vychádza z lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom, avšak v prípade, že tento obsahuje nezrovnalosti oproti zisteniam alebo popisom zdravotného stavu žiadateľa uvedeného v lekárskych nálezoch, tieto musí vyhodnotiť a zabezpečiť ich odstránenie. To platí aj v posúdení, či boli zohľadnené všetky zákonné kritériá pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Úlohou žalovanej je rozhodnutie založiť na skutočnostiach zisťovaných v administratívnom konaní a tiež ho náležite odôvodniť. Podľa zákona o sociálnom poistení, odôvodnenie musí obsahovať, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

30. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že posudkový lekár vychádzal z odborných nálezov zameraných na onkologické ochorenie žalobkyne, ktoré vyhodnotil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorému určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia 30% - 40% podľa kapitoly XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položka 2, písm. a/ Prílohy č. 4 k V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity boli zohľadnené aj lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia, pričom toto zohľadnenie nebolo posudkovo vôbec vyhodnotené a nijako odôvodnené, čo viedlo súd k uznaniu dôvodnosti žalobných námietok žalobkyne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že žalobkyňa v „poslednej dobe trpí depresívnou epizódou“ a z obsahu správneho spisu a lekárskych nálezov psychiatra vyplýva, že týmto ochorením trpí už minimálne od roku 2015, avšak jeho závažnosť je rozporuplne uvádzaná bez posudkového zhodnotenia a bez

odôvodnenia žalovanou v rozhodnutí. Okrem toho nie je ani zrejmé, ktorá konkrétna diagnóza a teda ochorenie, ktorým žalobkyňa trpí, je závažnejší druh zdravotného ochorenia žalobkyne, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie invalidity a percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje v percentách, podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihov. Vychádzajúc z obsahu spisu, žalobkyňa predložila lekársky nález od psychiatra (naposledy z 26.03.2019), podľa ktorého trpí ochorením DG: F33.2 - recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov a F44.7 - zmiešaná disociatívna (konverzná) porucha. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je pri spoločne zvýšenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zrejmé, aká percentuálna kvalifikácia pripadá na diagnózu duševné ochorenia.

32. Žalovaná tieto v odôvodnení rozhodnutia kvalifikovala ako posudkovo málo významné, na základe čoho neboli posudkovým lekárom osobitne posúdené. V posudku zo dňa 19.10.2015 je duševné ochorenie žalobkyne určené ako rozhodujúce, s 20 %-nou MPSVZČ. Žalobkyňa v žalobe namietala, že trpí ťažkou depresívnou poruchou, čomu zodpovedajú aj predložené lekárske nálezy psychiatra a teda posudkový lekár bol povinný posúdiť jej vplyv na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s prílohou č. 4 zákona o sociálnom poistení a zdôvodniť prečo toto ochorenie nemá takú intenzitu, aby bol dôvod na zvýšenie jej MPSVZČ. Takáto námietka bola dôvodná, keďže žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil aj tým, že tieto ochorenia sú posudkovo málo významné, čo je v rozpore s obsahom spisov.

33. Vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, najmä keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje rozhodné skutočnosti, teda že závažná duševná choroba nebola ako hlavné ochorenie posudzovaná vôbec a obsahujúci údaj, že tieto choroby sú málo posudkovo významné, tzn neboli posúdené, spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Nedostatkom dôvodov trpí rozhodnutie aj vtedy, keď dôvody nie sú správne, alebo keď si vzájomne odporujú.

34. Správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. , pre nedostatok dôvodov a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré bránilo tomu, aby správny súd preskúmal, či rozhodnutie bolo v súlade so zákonom a pre rozpor z obsahom spisov.

35. O trovách konania rozhodol podľa ust. , podľa ktorého má účastník, ktorý bol v konaní plne úspešný, právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa síce bola v konaní úspešná, ale nakoľko jej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, správny súd jej právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).