Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/8/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu BERG ŠPORT, spol. s r.o., Belehradská 3, Košice, práv. zast. JUDr. Ondrej Lučivjanský, advokát, Murgašova 3, Košice proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.10.2014 č. 1100303/1/475478/2014/14230 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 28.07.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým tento podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil na obdobie 12 mesiacov zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 305.000,- eur žalobcovi. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca ako „daňový subjekt podal dňa 19.02.2014 na Daňový úrad Košice žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a prílohu k žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ v znení neskorších predpisov“). V prílohe k žiadosti daňový subjekt uviedol dosiahnutý obrat za posledných 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov vo výške 67.564,- eur, pritom tento obrat dosiahol v mesiaci január 2014. Správca dane vykonal dňa 06.03.2014 za účelom preverenia ekonomickej činnosti daňového subjektu za rok 2014 v súvislosti so žiadosťou o registráciu pre daň z pridanej hodnoty miestne zisťovanie v sídle daňového subjektu na Belehradskej 3 v Košiciach (Úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX). Miestnym zisťovaním bolo zistené, že daňový subjekt nemá na uvedenej adrese žiadne označenie, pri vstupe do budovy nemá schránku s názvom spoločnosti, resp. tabuľu s jej názvom a na zvončekoch nie je uvedené meno spoločnosti. Na uvedenej adrese sa nikto nenachádzal. Dňa 12.03.2014 sa na základe telefonického rozhovoru s konateľkou spoločnosti BERG ŠPORT, spol. s r.o., p. H. H., dostavil na Daňový úrad Košice splnomocnený zástupca daňového subjektu, A.. E. H. a predložil za účelom preukázania prekročenia stanoveného obratu pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty Knihu pokladne od 10.11.2013 do 31.01.2014. Správca dane na základe preukázaných dôkazov skonštatoval, že daňový subjekt prekročil v mesiaci január 2014 obrat podľa ust. v znení neskorších predpisov, žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podal v súlade so , vykonáva ekonomickú činnosť a je zdaniteľnou osobou v zmysle ust. v znení neskorších predpisov (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX).

Správca dane ďalším preverovaním zistil, že bola splnená podmienka na určenie zábezpeky (ust. v znení neskorších predpisov), keďže konateľka spoločnosti BERG ŠPORT, spol. s r.o. , žiadajúcej o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, bola spoločníčkou spoločnosti, ktorá má nedoplatok na dani z pridanej hodnoty viac ako 1.000,- eur, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu nebol zaplatený, a ktorý vznikol v období, v ktorom bola konateľka spoločnosti BERG ŠPORT, spol. s r.o. spoločníčkou tejto právnickej osoby. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane určil daňovému subjektu rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 17.03.2014 zábezpeku na daň z pridanej hodnoty na obdobie 12 mesiacov vo výške 305.000,- eur, voči ktorému sa daňový subjekt v stanovenej lehote odvolal. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 20.05.2014 uvedené rozhodnutie správcu dane zrušilo z dôvodu nepreskúmateľnosti. Správca dane opätovne preveril korektnosť údajov vyhodnocovaných programom DM41, následne vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, v ktorom uviedol atribúty (prepojenie na právnickú spoločnosť, ktorá má nedoplatok na daní z pridanej hodnoty 1.000,- eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľka daňového subjektu bola spoločníčkou tejto právnickej osoby, ako aj konkrétnu výšku tohto nedoplatku), na základe ktorých bola predmetná výška zábezpeky vypočítaná. Daňový subjekt prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 16.08.2014, určenú zábezpeku na daň nezaplatil. V prípade žiadosti daňového subjektu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty postupoval správca dane pri registrácii pre daň z pridanej hodnoty podľa nižšie uvedených ustanovení v znení neskorších predpisov.“

Ďalej, citujúc ust. , a c ods. 2 , argumentoval tým, že legislatívna úprava nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu pre daň podľa ust. alebo 2 uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň alebo nie v prípade, ak zistí, že žiadateľ o registráciu naplnil podmienku na zloženie zábezpeky v zmysle ust. bodu 1 . Správca dane musí pri výpočte rizika vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty postupovať objektívne, ale pretože preskúmať riziko vzniku nedoplatku na dani je zložitý proces, pre zníženie rizika subjektívnosti pri určení výšky zábezpeky na daň je správca dane povinný vychádzať z údajov, ktoré má k dispozícii zo špeciálne vytvoreného programu, ktorý hodnotí daňový subjekt objektívne podľa množstva kritérií. Súčasne stanovuje legislatívna úprava správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a daňový úrad nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. Pri určení výšky zábezpeky na daň sa v súlade so podľa ust. prihliada na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Informačný systém hodnotí daňový subjekt objektívne podľa viacerých kritérií, medzi ktoré patrí aj zisťovanie, či konateľ alebo spoločník spoločnosti žiadajúcej o registráciu nie je alebo nebol aj konateľom alebo spoločníkom spoločnosti, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že konateľka spoločnosti žalobcu žiadajúcej o registráciu, p. H.D. H., bola spoločníčkou spoločnosti V., R..K..S.., ktorá mala ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatky na dani z pridanej hodnoty vo výške 17.564,17 eur, ktoré vznikli v období, v ktorom p. H. H. bola spoločníčkou spoločnosti V., R..K..S.. a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Je síce pravdou, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, avšak ručenie ako spôsobom zabezpečenia za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným voči jej veriteľom nesúvisia žiadnym spôsobom so zodpovednosťou spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za jej hospodárske výsledky, nakoľko spoločník spoločnosti sa prostredníctvom účasti na valnom zhromaždení nepochybne podieľa na riadení spoločnosti, a teda aj na jej hospodárskych výsledkoch. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný námietky žalovaného daňového subjektu, že neexistuje priama zodpovednosť p. H. H. ako spoločníčky spoločnosti V., R..K..S.. za jej konanie a ekonomické výsledky, za neopodstatnené. Jednou zo základných zásad správy daní je zásada zákonnosti. Tým, že bola splnená podmienka na udelenie zábezpeky v zmysle ust. , správca dane bol povinný v zmysle ust. určiť daňovému subjektu zábezpeku na daň. Správca dane postupoval pri určení zábezpeky na daň podľa ust. Daňového poriadku, podľa ktorého pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 29.11.2014.

Včas podanou žalobou, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.01.2015, sa žalobca domáhal zrušenia žalovaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 28.07.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe považujúc rozhodnutie žalovaného za nezákonné ho v zmysle , a navrhol zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Namietal popisujúc v úvode účel zábezpeky a poukazujúc na ust. , že správny orgán mal prihliadnuť na riziko vzniku nedoplatku na dani. Ďalej tvrdil, že v tomto prípade zo strany žalovaného ide o popretie princípu voľnej úvahy, ak zábezpeka je určená špeciálne vytvoreným počítačovým programom pri nedoplatku spoločnosti V., R..K..S.., kde bola konateľka žalobcu spoločníčkou a tento nedoplatok bol vo výške 17.564,17 eur. Taktiež tvrdil, že výška zábezpeky má pre žalobcu likvidačný charakter a v budúcnosti bude žalobca na základe tohto rozhodnutia hodnotený ako nespoľahlivý. Poukazujúc nesprávne na ust. , pretože odkladný účinok je upravený v ust. uznávajúc, že jediný spoločník žalobcu bol do 19.10.2013 spoločníkom spoločnosti V., R..K..S.., tvrdil poukazujúc na ust. , že spoločnosť ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu, zapísaného v obchodnom registri a p. H. mala splatené základné imanie v celom rozsahu. Odmietal tvrdenie žalovaného, že spoločník nesie zodpovednosť za hospodárske výsledky spoločnosti V., R..K..S.., lebo je za to zodpovedný podľa žalobcu len konateľ. Mal za to, že ide tu o neprípustnú diskrimináciu, keďže obmedziť konateľské oprávnenie môže len spoločenská zmluva a valné zhromaždenie vzhľadom na ust. . Poukazoval na zákonné obmedzenia upravené v a 105b , teda na ustanovenia o zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným a na základe uvedeného uzatvoril, že ust. o DPH vnáša do Právneho poriadku Slovenskej republiky právnu neistotu, je inkvizičné, retroaktívne kvôli spätnému skúmaniu spoľahlivosti spoločníka v čase, keď také skúmanie spoločníkov neexistovalo, že požiadavka právnej istoty bola vyslovená už napr. v konaní Ústavného súdu a že nezákonným postupom žalovaného pri aplikácii o DPH došlo k vydaniu vadného rozhodnutia.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.04.2015, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.05.2015. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia a reagujúc na žalobné námietky žalobcu uviedol, že zábezpeka na daň sa určuje obligatórne zo , že pokiaľ správca dane používa špeciálne vytvorený počítačový program, ktorý určuje výšku zábezpeky na základe viacerých atribútov, nepredstavuje nelimitovanú svojvôľu správcu dane, ako to žalobca namieta, ale naopak nastavenie kritérií v tomto programe vylučuje subjektívny prístup správcu dane. Proces určovania tzv. rizikovosti žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je postavený na objektívnom a rovnakom posúdení všetkých daňových subjektov, ktorí žiadajú o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a má zabezpečiť, aby v budúcnosti nevznikli nedoplatky na dani z titulu neodvedenia vlastnej daňovej povinnosti. Vo vyjadrení žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o absolútnej nezodpovednosti spoločníka za hospodárenie spoločnosti argumentujúc tým, že právom každého spoločníka je podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení a v zmysle ust. má spoločník najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do jej dokladov, pričom ak spoločník toto svoje právo dôkladne uplatňuje, má možnosť v prípade nezákonného postupu konateľa odvolať na valnom zhromaždení, prípadne vyvodiť voči nemu nároky na náhradu škody, ktorú konateľ spoločnosti spôsobil a následne daňové nedoplatky uhradiť. K úvahám žalobcu o inkvizičných záveroch žalovaného týkajúcich sa zodpovednosti konateľa a spoločníka, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej majetkovej účasti spoločníka na podnikaní v spoločnosti V., R..K..S.. v súvislosti s rozhodnutím o určení zábezpeky, v celom rozsahu považoval za neopodstatnené a nemajúce vplyv na skutočnosť či správca dane určí, alebo neurčí žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku. K námietke žalobcu, že nie je zrejmé, prečo v prípade existencie daňovej pohľadávky spoločnosti V., R..K..S.. nie je táto pohľadávka vymáhaná uviedol, že u nedoplatkov spoločnosti V., R..K..S.., ktoré neboli uhradené od 2. štvrťroka roku 2012, boli začaté daňové exekučné konania, o ktorých rozhodnutia sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného. K námietkam žalobcu poukazujúceho na ust. , podľa ktorého spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle, uviedol, že správca dane v zmysle ust. a Daňového poriadku vydá na žiadosť daňového subjektu súhlas so zápisom v obchodnom registri, ak výška daňového nedoplatku daňového subjektu a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje 170,- eur. V danom prípade bola žiadateľom o súhlas správcu dane so zápisom žalobcu do obchodného registra p. H. H., ktorá je jedinou konateľkou a spoločníčkou žalobcu a ktorá ako fyzická osoba nemala v čase podania žiadosti o súhlas správcu

dane so zápisom žalobcu do obchodného registra daňový nedoplatok a nedoplatok na cle v úhrne vyšší ako 170,- eur. Vzhľadom na uvedené bol správca dane povinný vydať žiadateľovi súhlas so zápisom do obchodného registra, nakoľko nedoplatok spoločnosti V., R..K..S.. nie je nedoplatkom p. H. H. ako fyzickej osoby. K tvrdeniu žalobcu o neprípustnej diskriminácii ust. a o jeho rozpore s platnými právnymi predpismi žalovaný uviedol, že môže byť v rozpore výlučne a len s SR, prípadne s ústavným , nie s právnymi predpismi všeobecne, ako to nesprávne uvádza žalobca a o súlade zákonov s SR rozhoduje Ústavný súd SR. Keďže žalovanému nie je známe rozhodnutie Ústavného súdu SR o nesúlade s SR, žalovaný považuje tvrdenie žalobcu za právne bezvýznamné. Preto žalovaný považujúc rozhodnutie za zákonné navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

Súd na základe ustanovení a nasl. , podľa a nasl. preskúmal žalobu napadnuté rozhodnutie žalovaného na pojednávaní dňa 18.06.2015 a konajúc v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, po oboznámení sa so žalovaným rozhodnutím, žalobou žalobcu a obsahom administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a postup žalovaného bol v súlade so , preto žalobu žalobcu podľa ust. zamietol z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

Podľa ustanovenia podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí ( ).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ).

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným ( ).

Žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 250a prvá veta pred bodkočiarkou).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa ust. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790,- eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Podľa ust. zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa ust. a , je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1.000,- eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené.

Podľa ust. žiadateľovi o registráciu uvedenému v ods. 1 cit. ust. určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1.000,- eur a najviac 500.000,- eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.

Zábezpeka na daň podľa bola ako nový inštitút zapracovaná do od 01.10.2012 , ktorým sa mení a dopĺňa o DPH ako jedno z viacerých legislatívnych opatrení týkajúcich sa eliminácie daňových podvodov a daňových únikov na DPH. Od 01.01.2014 sa ustanovenia týkajúce sa registrácie pre daň a s tým súvisiaca zábezpeka na daň upravili, a to so zámerom vytvárania systematickej legislatívnej podpory boja proti podvodom a daňovým únikom na DPH. V zmysle ust. sa proces registrácie pre daň poslednou úpravou nemenil, avšak sa kladie dôraz na to, že právnická alebo fyzická osoba, ktorá žiada o registráciu pre daň, či už povinne alebo dobrovoľne, musí byť predovšetkým zdaniteľnou osobou. V zmysle rozsudku ESD K. sa má za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť považovať aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody, aj keď zatiaľ neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, o to je dôležitejšie objektívne posúdenie postavenia podnikateľa ako zdaniteľnej osoby so strany daňového úradu, a to aj formou miestneho zisťovania. Zábezpeka na daň ako súčasť procesu registrácie sa aplikuje na žiadosti o registráciu pre daň podané daňovému úradu po účinnosti , či už ide o povinnú alebo dobrovoľnú registráciu pre daň. Pri registrácii platiteľa dane každý nový platiteľ má zo o DPH prvých 12 mesiacov mesačné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či podlieha povinnosti zložiť zábezpeku na dani alebo nie. Zloženie zábezpeky na daň je súčasťou procesu registrácie pre daň v prípadoch, ktoré sú o DPH určené v ust. . V prípade dobrovoľnej žiadosti o registráciu môže byť zábezpeka na daň podstatným prvkom priamo ovplyvňujúcim registráciu pre daň. Zábezpeka na daň je zavedená do procesu registrácie pre daň na základe čl. 273 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH.

Zábezpeka na daň za vzťahuje iba na registráciu zdaniteľnej osoby, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku. Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa týka zdaniteľnej osoby, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa a o DPH, a vzťahuje sa na registráciu povinnú aj dobrovoľnú. Podľa , ak právnická alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň, je zdaniteľnou osobou podľa a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa , daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Registráciu vykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň v prípade, ak zdaniteľná osoba je povinná zložiť zábezpeku na daň podľa . Pri prijatí žiadosti musí daňový úrad overiť, či sa na registráciu zdaniteľnej osoby vzťahuje lehota 30 dní alebo 60 dní.

Od 01.01.2014 v zmysle novozabudovaného ust. sa zaviedla povinnosť zložiť zábezpeku na daň aj pri registrácii podľa , t.j. pri registrácii so , pri ktorej zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom dane, zmene registrácie pre daň podľa alebo o DPH na registráciu pre daň podľa , ak

sú v oboch prípadoch splnené podmienky na zloženie zábezpeky na daň podľa až c/ . Daňový úrad v rámci procesu registrácie pre daň posúdi, či platiteľ dane zo má povinnosť zložiť zábezpeku na daň, teda či sú splnené podmienky podľa až c/ . V prípade povinnosti zložiť zábezpeku na daň, daňový úrad bez ohľadu na to, že ide o registráciu pre daň zo a bez ohľadu na to, či si platiteľ dane splnil v lehote oznamovaciu povinnosť vydá rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň a postupuje sa primerane podľa až 4 a až 8 .

Zloženie zábezpeky na daň je v zmysle povinné v prípade, ak zdaniteľná osoba je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1.000,- eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Posudzované nedoplatky na dani sa vzťahujú len na daň z pridanej hodnoty, nevzťahujú sa na iné dane ani sankcie.

V preskúmavanom prípade je nepochybné a nepopiera to ani žalovaný došlo k naplneniu podmienky pre uloženie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. , pretože žalobca ako zdaniteľná osoba si podal žiadosť o registráciu pre daň podľa ust. a jediná konateľka žalobcu je fyzickou osobou, ktorá bola spoločníkom právnickej osoby spoločnosti V., R..K..S.., ktorá mala ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatky na dani z pridanej hodnoty vo výške 17.564,17 eur, ktoré vznikli v období, v ktorom spoločníčka p. H. H. (jediná konateľka žalobcu) bola spoločníčkou spoločnosti V., R..K..S.. a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, o čom svedčí 6 ks rozhodnutí Daňového úradu Košice z rokov 2012 a 2013, ktorými sa začali daňové exekučné konania vo veci vymáhania daňových nedoplatkov, ktoré rozhodnutia sú v obsahu spisu žalovaného založené. Preto námietka žalobcu, ako to uviedol aj žalovaný vo vyjadrení ohľadom nevymáhania nedoplatkov spoločnosti V., R..K..S.. je nedôvodná.

Žalobná námietka žalobcu, že v tomto prípade ide o popretie princípu voľnej úvahy, ak zábezpeka je určená špeciálne vytvoreným počítačovým programom, súd vzhľadom na správcom dane používaný špeciálne vytvorený počítačový program, ktorý určuje výšku zábezpeky na základe viacerých údajov o daňovom subjekte, má za to, že opak je pravdou, pretože takéto zhodnotenie žalobcu správcom dane vylučuje svojvôľu správcu dane a je objektívnejší ako princíp voľnej úvahy správcu dane, ktorý môže byť subjektívny.

Námietky žalobcu, v rámci ktorých poukazuje na zákonnú úpravu ust. a , sú vzhľadom na podmienky uloženia zábezpeky na daň upravené v ust. právne irelevantné, pretože posúdenie týchto podmienok na uloženie zábezpeky na daň sa vzťahuje na žiadateľa o registráciu platiteľa na daň, ktorým bol žalobca.

Námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že ust. je inkvizičné, retroaktívne súd nemohol akceptovať, pretože žalovaný postupoval v súlade s SR na základe , o nesúlade ktorého s SR Ústavný súd SR nerozhodol.

Preto súd stotožniac sa s dôvodmi žalovaného rozhodnutia a z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust. ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania v súlade s ust. právo na náhradu trov konania nepriznal.

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.