Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-19-2013.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o malol. deti: N. L., nar. XX.XX.XXXX a F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti matky: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, D., právne zastúpená advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou, so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany a otca: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, F., právne zastúpený advokátkou Mgr. Jarmilou Krajčovičovou Šokovou, so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletých, takto
rozhodol:
Súd nahrádza súhlas otca k podaniu žiadosti matky o zmenu priezviska maloletého N. z L. na L. a maloletého F. z L. na L..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2013, sa matka maloletých domáhala nahradenia súhlasu otca maloletých, s podaním žiadosti o zmenu priezviska oboch maloletých na priezvisko L..
Podaný návrh odôvodnila matka tým, že po rozvode s otcom maloletých uzavrela ďalšie manželstvo s M. L., s ktorým žijú (aj s maloletými) v spoločnej domácnosti, v ktorej s nimi žije manželov syn. Maloletí zle znášajú skutočnosť, že majú iné priezvisko ako ona s manželom a jeho plnoletým synom. Rozdielne priezviská im zároveň spôsobujú problémy aj pri cestách do zahraničia, najmä do USA, kde často cestujú kvôli obchodným aktivitám jej súčasného manžela a sú podrobovaní podrobnej a zdĺhavej pasovej kontrole. Matka zároveň uviedla, že zmenu priezviska požadujú obaja maloletí, pričom toto ich želanie pramení z ich dobrého vzťahu s jej súčasným manželom.
Otec maloletých s podaným návrhom nesúhlasil; svoj nesúhlas odôvodnil tým, že k maloletým si riadne plní vyživovaciu povinnosť, stretáva sa s nimi, majú spolu vytvorený dobrý vzťah.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12P/19/2013 - 31 zo dňa 20.03.2014, ktorým podaný návrh matky zamietol. V dôsledku podaného odvolania bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/11/2014 - 48 zo dňa 30.05.2014 zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že sa nemohol stotožniť s predčasným záverom súdu prvého stupňa, keď je síce preukázaná existencia riadneho, zodpovedného vzťahu otca maloletých detí, t. j. rodiča nemajúceho deti vo svojej starostlivosti, avšak je nutné zistiť skutočný záujem maloletých detí, keďže priezvisko je len vonkajším prejavom spolupatričnosti otca a
maloletých detí a je navonok len vyjadrením formálneho, nie však aj reálne budovaného vzťahu otca so synmi. Ani prípadná zmena priezviska maloletých detí nebráni a neobmedzuje biologického otca, aby vytváraním, prehlbovaním a utužovaním citových väzieb a úprimným záujmom o deti sa zachoval vzťah spolupatričnosti s maloletými deťmi, keď tento môže existovať i bez ohľadu na zhodu priezvisk. Prvoradým je záujem maloletých detí, za účelom preukázania ktorého je potrebné vykonať vyššie uvedené dokazovanie (výsluch detí, psychologické vyšetrenie, prípadne znalecké dokazovanie).
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, tunajší súd (viazaný právnym názorom odvolacieho súdu) doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, nariadením znaleckého dokazovania, a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
Matka maloletých uviedla, že maloletí sú denno-denne konfrontovaní s rozdielnosťou priezviska, nakoľko ako rodina často cestujú a sú vystavovaní situáciám, kedy sa prejavujú problémy pri rozdielnosti priezviska matky a maloletých. Zmenu priezviska si prajú aj samotní maloletí, ktorí jej manžela oslovujú ocino. Problémy sa vyskytujú aj pri vstupoch na športové podujatia napr. pri vstupe na plaváreň, nakoľko mladší syn závodne pláva, a ak je na tieto podujatia obmedzený vstup iba pre rodičov, musia sa pri vstupe, z dôvodu rozdielnych priezvisk, preukazovať občianskymi preukazmi. Takisto je problém s cestovaním do zahraničia, nakoľko často cestujú do USA, kde je prísna migračná politika a musia preto vždy preukazovať rodné listy, pričom úradníci sa zároveň pýtajú detí, či nie je nejaký problém, či je všetko v poriadku a pod., čo je pre maloletých veľký stres. Otec výživné na deti platí, stretáva sa s nimi podľa súdneho rozhodnutia, každý druhý víkend, keď deti chodia k nemu v sobotu a zostávajú u neho do nedele. Keď však niekedy toto stretnutie z rôznych dôvodov odpadne, tak otec nežiada náhradný termín a počká do nasledujúceho stretnutia.
Otec maloletých s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že svoje deti miluje, prispieva na ich výživu. Pravidelne si ich berie k sebe s tým, že keď sú preč, na dovolenke v zahraničí, tak to rešpektuje, nechce im v tom brániť. Neovplyvní to, že chodia do zahraničia, ani o to nemá záujem, avšak keď sa vrátia hneď si ich berie k sebe. S deťmi je v kontakte, aj cez týždeň si volajú alebo sú 2x do týždňa v kontakte aj cez facebook. Komunikujú spolu aj keď sú deti v zahraničí, a to buď telefonicky alebo SMS. Deti mu hovorili, že chcú zmeniť priezvisko s tým, že najmä starší syn mu vysvetľoval, že sa tým nič nezmení, že budú aj naďalej k nemu chodiť. Otec zároveň uviedol, že v prípade zmeny priezviska, by ale mal problémy (ktoré uvádza matka), zase on. Podľa neho sú maloletí v tejto veci zmanipulovaní, ovplyvňovaní matkou a jej manželom.
Zo zápisnice spísanej na ÚPSVaR Piešťany dňa 18.09.2013, súd zistil, že malol. N. si uvedomuje rozdielnosť priezvisk s matkou, vždy na colnici alebo na hoteloch, sa ich pýtajú, prečo sa on s bratom volajú inak, a otravuje ho to. Chce sa volať L., lebo má dobrý vzťah aj s nevlastným bratom Y. a aj ocinom (súčasným manželom matky). Malol. F. uviedol, že sa chce volať L., hlavne preto, aby sa všetci doma volali rovnako.
Manželstvo rodičov maloletých bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/178/2009 - 29 zo dňa 30.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2009. Uvedeným rozsudkom boli zároveň maloletí na základe schválenej rodičovskej dohody zverení do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletých zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi bola určená povinnosť platiť výživné.
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 12P/97/2011-58 zo dňa 23.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2012, súd zvýšil výživné otca na sumu 75 eur mesačne na malol. N. a na sumu 65 eur na malol. F.. Uvedeným rozsudkom zároveň súd zamietol predchádzajúci návrh matky
na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletých, ktorý návrh bol súdu doručený dňa 16.11.2011.
Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Aleny Filípkovej č. 03/2015 súd zistil, že maloletý N. L. sa harmonicky vyvíja v novej rodine, s ktorou je dlhodobo vnútorne identifikovaný, je v nej šťastný, rodina mu poskytuje pocit bezpečného zázemia, matkinho manžela volá ocino, citovou mu je bližší ako biologický otec. Veľmi túži cítiť spolupatričnosť k rodine, k čomu mu chýba rovnaké priezvisko, cíti sa byť L., psychicky mu neprospieva, že má iné priezvisko ako matka, jej manžel a nevlastný brat. Je v neustálom konflikte vystavovaný konfrontáciám ohľadom svojho začlenenia. Ako by nebol rovnocenným členom rodiny, do ktorej chce patriť aj priezviskom, čo je pre neho ponižujúce, rôzne priezviská v ňom vyvolávajú predstavu, že ho berú ako dieťa z rozvrátenej rodiny, s čím sa nevie zmieriť. So svojim biologickým otcom sa nestotožňuje, nevníma ho ako svoj vzor, akceptuje ho ako biologického otca, ale nechce nosiť jeho priezvisko. Od biologického otca mu chýba pocit emočnej blízkosti, skutočného záujmu, dôvery.
Maloletý F. L. uviedol, že v novej rodine je šťastný, sú tam naplnené jeho všetky potreby a cíti sa byť jej súčasťou. M. L. prijal a vníma ako vlastného otca, preto sa chce volať ako „ocino“ a celá rodina L.. Aj sa tak podpisuje, hoci vie, že sa to nesmie. S novou rodinou, aj menom, je identifikovaný, preto si veľmi želá, aby sa oficiálne začlenil ako rovnocenný člen do rodiny aj prijatím priezviska L.. Mariána L. rešpektuje ako svojho biologického otca, ale takmer si ho nepamätá, nemajú spolu vybudovaný blízky vzťah a ocenil by keby súhlasil so zmenou priezviska, potom by ho mal radšej, teraz je sklamaný a hnevá sa na neho.
V rámci zistenia názorov maloletých na zmenu priezviska znalkyňa uviedla, že maloletý N. nevidí problém v zmene priezviska, dlhodobo sa cíti viac ako L., identifikuje sa so svojou novou rodinou, chce sa volať rovnako ako všetci členovia rodiny. Je pre nich nepríjemné keď musia stále vysvetľovať rodinné vzťahy, pozerajú na neho ako by žil v nekompletnej rodine, čo ho zahanbuje. Táto frustrácia a pocity sklamania v ňom vyvolávajú denne pocity nepohody, neustále je konfrontovaný v súvislosti so svojim zaradením do rodiny, má strach z osamelosti, v novej rodine sa cíti byť bezpodmienečne pozitívne prijímaný, ale k pocitu istoty a spolupatričnosti mu chýba spoločné priezvisko.
Maloletý F. sa chce volať L., lebo pri cestovaní do zahraničia všetkých pustia a oni musia aj hodinu vysvetľovať, že sú rodina, kvôli rozdielnym priezviskám. Býva s bratom Y. L. a aj on sa chce volať ako všetci, ako jedna úplná rodina.
V rámci záverov znalkyňa uviedla, že N. psychicky neprospieva, že má iné priezvisko ako jej matka, jej manžel a nevlastný brat. Je v neustálom konflikte vystavovaný konfrontáciám ohľadom svojho začlenenia. Rôzne priezviská v ňom vyvolávajú predstavu, že ho berú ako dieťa z rozvrátenej rodiny, s čím sa nedokáže zmieriť. Je emočne stabilný, jeho túžba volať sa L. je trvalá, nemení sa. Dôležité je, že M. L. obaja maloletý vnímajú ako svojho vlastného otca, prirodzene sa im stal vzorom, majú k nemu vytvorené hlboké citové puto, identifikujú sa s ním, s jeho synom, vnímajú, že ich matka je s ním šťastná a rodina im poskytuje bezpečné zázemie, preto sa chcú volať L.. So svojim biologickým otcom sa nestotožňujú, nevnímajú ho ako vzor, akceptujú ho ako biologického otca, ale nechcú nosiť jeho priezvisko. Maloletí nie sú manipulovaní voči biologickému otcovi a zmena priezviska je ich vlastné želanie. Biologický otec má vlastnosti, s ktorými sa nestotožňujú, vzťah s ním je málo emočne sýtený a narúša sa každým sklamaním.
Otec maloletých s podaným znaleckým posudkom nesúhlasil, rovnako ako s podaným návrhom. Uviedol, že podľa jeho názoru sú deti zmanipulované, ovplyvňované matkou a jej terajším manželom. Všetko je podľa neho len o financiách, ktoré majú, ale chcú stále viac. Uviedol, že dodržiava určený styk s deťmi, z druhej strany majú stále výhovorky, buď majú športové aktivity, sú chorí, odcestovaní, alebo majú oslavu.
Matka s podaným znaleckým posudkom súhlasila a žiadala rozhodnúť v zmysle jeho záverov.
Kolízny opatrovník súdu písomným oznámením zo dňa 05.06.2015 oznámil, že voči znaleckému posudku nemá námietky a odporúča rozhodnúť v zmysle jeho záverov.
Podľa § 28 ods. 1, písm. a/, ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 41 ods. 3 Zákona o rodine, na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 11 ods. 3 písm. a/ zákona č. 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
Podľa § 146 ods. 1, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z ustanovenia § 35 Zákona o rodine vyplýva, že pokiaľ sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne súd.
Zmena priezviska maloletého dieťaťa ja zásahom do práva rodičov, ale aj do práv dieťaťa, a pokiaľ sa rodičia na výkone tejto zložky rodičovských práv a povinností nedohodnú, môže súd udeliť jednému z nich súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého len vtedy, ak sú pre takýto postup vážne dôvody. Tak tomu je spravidla vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní svoje rodičovské povinnosti, nejaví o dieťa záujem, zjavne k dieťaťu stratil citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol u neho pocit spolupatričnosti s týmto rodičom ďalej pestovaný a prehlbovaný.
S poukazom na vykonané dokazovanie, citované zákonné ustanovenia, ako aj právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení (ktorým je tunajší súd viazaný), súd podanému návrhu vyhovel.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja maloletí prejavujú dlhodobú a nemeniacu sa túžbu na zmenu priezviska, chcú sa volať rovnako ako matka a zvyšok rodiny v ktorej žijú, teda L.. Ako dôležitý dôvod pre vyhovenie návrhu súd považuje najmä zistenie znalkyne, že v dôsledku rozdielnosti priezvisk, sa maloletí cítia ako deti z rozvrátenej rodiny, čo ich zahanbuje, pričom nechcú, aby boli takto vnímaní, zároveň sú však s touto skutočnosťou v dennej konfrontácii, teda denne sa s ňou musia vyrovnávať, čo ich zahanbuje a vyvoláva v nich pocity psychickej nepohody. Uvedenú skutočnosť súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. Súd zároveň prihliadol aj na vekovú a rozumovú vyspelosť maloletých,
ktorí už dostatočne vedia vyjadriť i odôvodniť svoj záujem na zmene priezviska, a z ich strany ide o záujem dlhodobý a nemenný.
S poukazom na vykonané dokazovanie a právny názor odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že takéto rozhodnutie je v záujem oboch maloletých, prispeje k ich väčšej psychickej pohode a stabilite, preto podanému návrhu vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko predmetné konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.