Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-41-2014.pdf
PDF · 128.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu X. J. - FEDAN, IČO: 34 904 042 s miestom podnikania E. Z. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov so sídlom v Prešove, Hviezdoslavova 7, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 28.februára 2014 číslo: 9701404/5/796687/2014/Gre v spojení s oznámením s oznámením žalovaného zo dňa 30. januára 2014 číslo: 701404/5/389458/2014-Gre na základe žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 28. februára 2014 číslo: 9701404/5/796687/2014/Gre v spojení s oznámením žalovaného zo dňa 30. januára 2014 číslo: 701404/5/389458/2014-Gre podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 615,67 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15-tich odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Miroslava Katunského, advokáta, vedeného v M. M., a.s. N., č. ú.: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX/ XXXX, variabilný symbol: XXXXX.
odôvodnenie:
Žalovaný oznámeniami - rozhodnutiami zo dňa 30.01.2014 číslo: 701404/5/389458/2014-Gre a zo dňa 28.02.2014 číslo: 9701404/5/796687/2014/Gre oznámil žalobcovi, že zamieta odvolanie voči rozhodnutiu Daňového rozhodnutia zo dňa 18.12.2013 číslo: 9701404/5/5624255/2013/Gre. V týchto oznámeniach uviedol, že odvolanie žalobcu, ktoré bolo doručené správcovi dane poštou len v listinnej podobe, nezakladá právne účinky, nakoľko žalobca nepostupoval pri doručovaní odvolania v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok).
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.02.2014 z dôvodu, že postup žalovaného vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Argumentoval, že toto rozhodnutie je spôsobilým predmetom preskúmania zákonnosti v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. Poukázal na čl. 46 ods. 2 Ústavy a zároveň na ústavný princíp dvojinštančnosti konania, keďže je nepochybné, že žalovaný rozhodol o zamietnutí odvolania žalobcu, a teda aj o jeho peňažných povinnostiach, resp. majetku s konečnou platnosťou, a rozhodol napriek podanému odvolaniu jednoinštančne. Inštitút podľa § 250t O.s.p. sa javí ako nie tým správnym prostriedkom, keďže žalovaný konal (teda nebol nečinný), avšak konal na základe nesprávneho právneho posúdenia a postupu a dospel tak aj k nesprávnemu rozhodnutiu v podobe zamietnutia odvolania. Žalobca zdôraznil, že § 73 ods. 5 Daňového poriadku predpisuje žalovanému oznámiť, že odvolanie zamieta. Za náležité oznámenie rozhodnutia o zamietnutí
odvolania považovať až také, v ktorom orgán správy daní výslovne uvedie, že odvolanie zamieta, a to aj s poukazom na zákonné ustanovenie, k tomu ho oprávňujúce. Takýmto oznámením rozhodnutia je v predmetnej veci rozhodnutie zo dňa 28.02.2014, doručené žalobcovi dňa 05.03.2014.
Žalobca ďalej poukázal na skutkový stav a na nesprávny postup správcu dane vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia. Argumentoval, že Daňový poriadok v § 13 a § 14 obsahuje všeobecné ustanovenia o podaniach v daňovom konaní, medzi inými aj novozavedené ustanovenie o povinnosti doručovať podania elektronickými prostriedkami. Zo systematiky Daňového poriadku, najmä označenia druhej hlavy zákona ako „Podania“ je nepochybné, že tieto ustanovenia sú tzv. všeobecné ustanovenia k podaniam ako takým v daňovom konaní. Ku všeobecným ustanoveniam v každom procesnom predpise, akým je nepochybné aj Daňový poriadok, však jestvujú aj tzv. špeciálne ustanovenia k jednotlivým inštitútom, resp. v prípade podaní, aj špeciálne ustanovenia ku konkrétnym druhom podaní (napr. § 15, § 16 upravujúce daňové, opravné a dodatočné daňové priznanie). Špeciálnym ustanovením k § 13 a § 14 Daňového poriadku, teda ku všeobecným ustanoveniam o podaniach je § 72 ods.2 a 4 Daňového poriadku o odvolaní. Odsek druhý ustanovenia § 72 Daňového poriadku uvádza, odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Rovnako tak ako odsek štvrtý ustanovenia § 72 k odvolaniu uvádza, že okrem náležitostí podľa § 13 (t.j. náležitostí všeobecného podania) musí odvolanie navyše obsahovať aj ďalšie náležitosti. Zákon výslovne predpokladá pre odvolanie formu jeho podania - písomne u správcu dane. Je potrebné rovnako uviesť, že odvolanie zo dňa 09.01.2014 je a vždy bude odvolaním daňového subjektu, nie odvolaním jeho právneho zástupcu, pretože ten koná vždy v mene zastúpeného - daňového subjektu. Odvolanie daňového subjektu zo dňa 09.01.2014 bolo riadne v súlade so zákonom podané a doručené správcovi dane 14.01.2014. Správca dane nesprávne konštatoval a oznamoval oznámeniami zo dňa 17.01.2014 a 30.01.2014, že na odvolanie sa hľadí akoby nebolo podané, či inak, že odvolanie je neprípustné.
Žalobca ďalej namietal, že pre podanie odvolania elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom neboli v lehote na podanie odvolania vytvorené technické predpoklady, a teda v zmysle § 27 ods. 5 Daňového poriadku nebolo možno doručiť odvolanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu. Predovšetkým portál finančnej správy nepozná a nepredpokladá druh podania - odvolanie, čo len potvrdzuje záver, že odvolanie možno podať písomne, ako to urobil daňový subjekt prostredníctvom právneho zástupcu. Na portáli je možné zvoliť len tzv. všeobecné podanie. Všeobecné podanie však v okne pre vyplnenie textu (napr. ak chceme vložiť, či napísať text odvolania) je výrazne limitované počtom znakov (cca pol strany textu), čo znemožňuje uplatnenie práva daňového subjektu na podanie riadneho odvolania (písomná podoba odvolania daňového subjektu pozostáva z piatich strán textu). Takto nemožno ani podať ani doručiť riadne odvolanie elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ďalej aj ZEP). Ak by chcel daňový subjekt prostredníctvom právneho zástupcu podať predmetné odvolanie elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom, nevie tak učiniť ani spôsobom, že do všeobecného podania pripojí prílohu, ktorou by bolo odvolanie v elektronickej podobe podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pretože portál nepripojí prílohu podpísanú ZEP-om. Jediným spôsobom ako odoslať text odvolania elektronicky je podať tzv. všeobecné podanie, ktorého prílohou bude nepodpísané odvolanie, čo značí, že by nebola naplnená zákonná požiadavka § 13 ods. 5 Daňového poriadku, a takéto podanie by nebolo možné považovať za odvolanie. V zmysle Daňového poriadku nebolo možné podať odvolanie ako podanie podpísané ZEP-om. Poukázal, že podľa § 27 ods. 5 Daňového poriadku, ak nemožno doručiť do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku, teda v listinnej forme. Daňový subjekt tak učinil písomne už odvolaním doručeným správcovi dane dňa 14.01.2014.
Žalobca argumentoval, že v zmysle § 72 ods. 4 Daňového poriadku musí odvolanie obsahovať okrem náležitostí podľa § 13, aj tam uvedené náležitosti. Medzi náležitosti podľa § 13 patrí, okrem iného aj náležitosť formy a spôsobu podania, t.j. písomne u správcu dane, ústne do zápisnice u správcu dane alebo elektronicky. Ak by aj malo platiť, že odvolanie zo dňa 09.01.2014 nemalo náležitosť formy a spôsobu podania podľa § 14 (čo však vylučuje § 72 ods. 2 ako špeciálne ustanovenie ku špeciálnemu podaniu - odvolaniu), potom mal a stále má správca dane povinnosť podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 a 9 Daňového poriadku vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov. Ak by aj malo platiť, že odvolanie zo dňa 09.01.2014 nemalo náležitosť formy a spôsobu podania podľa § 14, potom
daňový subjekt (napriek tomu, že správca dane ho procesne správnym spôsobom, resp. vôbec nevyzval na odstránenie nedostatkov, ani mu neurčil lehotu na ich odstránenie), elektronickou formou - podaním zo dňa 30.01.2014 tvrdené „nedostatky“ náležitostí formy a spôsobu podania odstránil.
Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že touto žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho postupu žalovaného. Žalobca bol napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom žalovaného ukrátený na svojich právach, keďže žalovaný ako správny orgán pri rozhodovaní v rámci odvolacieho konania neprihliadol na všetky skutočnosti prípadu a nevysporiadal sa v plnom rozsahu s dôvodmi, uvádzanými žalobcom a právne predpisy na vec sa vzťahujúce nesprávne právne posúdil.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.09.2014 k žalobe poukázal na § 247 O.s.p. s tým, že nevyhnutnou podmienkou aplikácie citovaného ustanovenia je, že musí dôjsť k ukráteniu na právach rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku (v tomto prípade odvolanie) nadobudlo právoplatnosť. Ak proti rozhodnutiu príslušná procesná norma nepripúšťa opravný prostriedok, právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania. Ani o jeden zo zákonom uvedených prípadov sa v tomto prípade nejedná. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.02.2014 č. 9701404/5/796687/2014/Gre, pričom žiadne takého rozhodnutie neexistuje. Žalovaný pod týmto číslom eviduje odpoveď na podanie, z ktorej je zrejmé, že nie je žiadnym rozhodnutím, pretože nerozhoduje o žiadnych právach a povinnostiach žalobcu. Na základe uvedených skutočností sa žalovaný domnieva, že nie je možné, aby žaloba bola preskúmaná súdom, pretože v žalobe uvádzané rozhodnutie neexistuje a preto nemohlo byť zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. V citovanom ustanovení v ods. 3 je zákonom stanovené, čo musí každé rozhodnutie správcu dane obsahovať. Žalovaný odpoveďou zo dňa 28.02.2014 upozornil žalobcu, že účinky odvolania nenastali z dôvodu, že žalobca podal odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Ďalej citoval ustanovenia § 13 ods. 7 a § 14 ods. 1 Daňového poriadku, argumentoval, že využil všetky svoje možnosti a na svojich stránkach informoval daňové subjekty o zmene v zákone, ktorá mala za následok povinnosť pre daňové subjekty uvedené v § 14 Daňového poriadku, a to na vznik povinnosti doručovať podania správcovi dane formou elektronickej komunikácie. Tieto informácie boli bežne publikované v masmédiách pre širokú verejnosť a preto aj právny zástupca žalobcu, ktorý podával písomne odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 18.12.2013, mal o týchto zmenách ako právnik vedieť. Dôvodil, že neeviduje v rozhodnom čase žiadne poruchy ani závady na systéme elektronickej podateľne, ktorá riadne fungovala pre elektronickú komunikáciu daňových subjektov so správcom dane.
Žalovaný tiež poukázal na ustanovenia § 27 ods. 5, § 72 ods. 3, § 72 ods. 8 písm. a/, § 73 ods. 4, 5 Daňového poriadku. Konštatoval, že odvolanie podané žalobcom bolo neprípustné z dôvodu, že bolo podané po zákonom stanovenej lehote a rozhodnutie proti ktorému smerovalo, už nadobudlo právoplatnosť. Zotrval na argumentácii, že odpoveď na podanie zo dňa 28.02.2014 nie je možné pokladať za rozhodnutie, pretože nespĺňa zákonom stanovené podmienky a súčasne nerozhoduje o žiadnom práve ani povinnosti žalobcu. Dôvodil, že na portáli Finančnej správy SR je možné v prípade všeobecného podania v kolónke obsah podania špecifikovať stručne obsah podania (táto časť je limitovaná počtom znakov). V prípade ak by tento popis nestačil, pretože sa jedná o rozsiahle podanie, je možné v kolónke zoznam príloh popísať prílohu a súčasne vložiť súbor, ktorý obsahuje prílohu (.doc, .pdf). Žalobcom uvádzané informácie o možnosti elektronického podania odvolania sú zavádzajúce a nezakladajú sa na pravde. Daňový subjekt, ktorý nemá zaručený elektronický podpis, má so správcom dane uzatvorenú dohodu o elektronickej komunikácii. Takémuto užívateľovi elektronických služieb finančnej správy je pridelený jedinečný identifikátor, na základe ktorého je možné komunikovať so správcom dane prostredníctvom portálu finančnej správy. Žalovaný Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sž doV 1/00 a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd s poukazom na to, že žaloba smeruje nesmeruje proti rozhodnutiu, alebo proti odpovedi správneho orgánu a súčasne preto, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, vydal uznesenie, ktorým konanie zastaví a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. V prípade, ak by súd žalobu prijal na konanie a zákonnosť odpovede žalovaného a postup ktorý mu predchádzal, navrhol aby súd žalobu zamietol a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu s tým, že podľa § 250q ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vzhľadom na rozsah žalobných námietok a obsah rozhodnutia správneho orgánu bolo základom preskúmavacieho konania posúdiť, či písomné oznámenie, ktorým daňový úrad oznámil daňovému subjektu zamietnutie odvolania podlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, či daňový úrad postupoval v súlade so zákonom, keď odmietol odvolanie podané len v listinnej podobe a nie elektronickou formou, a či bola žaloba podaná včas.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia- oznámenia žalovaného zo dňa 28.02.2014 v spojení s oznámením zo dňa 30.01.2014, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že na odvolanie sa hľadí, ako keby nebolo podané, pretože nebolo správcovi dane doručené v súlade so zákonom, a že toto odvolanie je neprípustné, lebo bolo podané po určenej lehote. Z tohto dôvodu žalovaný odvolanie žalobcu zamietol.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu).
Podľa § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§247 ods. 1 O.s.p.).
Predpokladom postupu podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku dňa 25.augusta 2011 sp. zn. 5Sžf/1/2011, v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie Ústavy, i keď sú ustanovené zákonom nie je možné vykladať extenzívne ale reštriktívne.
Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu SR a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR- môže byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy.
Hoci podľa doterajšej súdnej praxe samotný postup správneho orgánu možno preskúmať iba spolu s rozhodnutím, ktoré má byť preskúmané súdom, v danom prípade nebolo možné odhliadnuť od skutočnosti, že napriek tomu, že v daňovom konaní nie je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie o zamietnutí neprípustného, či oneskorene podaného odvolania. Oznámenie o zamietnutí odvolania vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcu, nakoľko sa mu ním odníma nie len možnosť preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia, ale aj možnosť preskúmania správneho rozhodnutia súdom v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Oznámenie o zastavení odvolacieho konania bez ohľadu na jeho formu treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k žalobcovi, a že správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci nie iba v pozícii oznamovateľa. Aj keď sa na daňové konanie nevzťahujú všeobecne predpisy o správnom konaní, ani v ňom nemôžu byť vylúčené základné pravidlá obsahujúce všeobecne právne princípy správneho konania, bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v osobitných predpisoch ani základné predpisy obsiahnuté v mnohých odporúčaniach prijatých na pôde rady Európy (napr. rezolúcia výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, či odporúčanie výboru ministrov č. (9007) 7 o dobrej verejnej správe), ktorými rada Európy prezentuje hodnotový základ spoločne členským krajinám rady Európy vychádzajú z rešpektu k ľudským právam a slobodám v oblasti rozhodovania orgánov verejnej správy.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že oznámenie správcu dane vydané podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu podľa druhej hlavy V. časti O.s.p., preto nebolo možné námietku žalovaného ohľadom nepreskúmateľnosti oznámenia považovať za relevantnú.
Nedôvodná je tiež námietka žalovaného, že žaloba nebola podaná včas. Napadnuté rozhodnutie- oznámenie zo dňa 28.02.2014 bolo žalobcovi doručené dňa 05.03.2014 (v pripojenom administratívnom spise žalovaného je pečiatka o odoslaní tohto oznámenia žalovaným dňa 03.03.2014, avšak je pripojená doručenka o prevzatí oznámenia zo dňa 30.01.2014), žaloba bola podaná na krajský súd e-mailom dňa 05.05.2014, v ten istý deň podaná na poštovú prepravu a doručená súdu dňa 06.05.2014.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.
Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
Podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené.
Podľa § 13 ods. 7 Daňového poriadku na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.
Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní.
Podľa § 14 ods. 2 Daňového poriadku prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.
Podľa § 72 ods.1, 2, 3 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len prvostupňový orgán). Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.
Podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote.
Podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.
Podľa § 73 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a/ je neprípustné,
b/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
Podľa § 27 ods. 5 Daňového poriadku lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6.
Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj
a/ označenie prvostupňového orgánu,
b/ číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c/ dôvody podania odvolania,
d/ dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e/ navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že rozhodnutím Daňového úradu Prešov sp. zn. 9701404/5/5624255/2013/Gre zo dňa 18.12.2013 (ďalej aj vyrubovacie rozhodnutie) žalovaný ako správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 31 166,60 Eur za zdaňovacie obdobie roka 2001. Vyrubovacie rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi daňového subjektu dňa 03.01.2014. V lehote na podanie odvolania daňový subjekt podal písomné odvolanie zo dňa 09.01.2014, podané na poštovú prepravu dňa 10.01.2014 a doručené správcovi dane dňa 14.01.2014.
Oznámením zo dňa 17.01.2014 správca dane oznámil, že na podanie - odvolanie sa hľadí ako keby nebolo podané, keďže nebolo správcovi dane doručené v súlade so zákonom. Písomné podanie odvolania správca dane neakceptoval. Podaním zo dňa 24.01.2014 daňový subjekt doplnil svoje odvolanie zo dňa 09.01.2014 aj elektronicky.
Oznámením zo dňa 30.01.2014 správca dane oznámil, že odvolanie podané dňa 24.01.2014 je neprípustné, lebo bolo podané po určenej lehote.
Oznámením-Odpoveďou na podanie zo dňa 28.02.2014 č.9701404/5/796687/2014/Gre žalovaný podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku písomne oznámil žalobcovi zamietnutie odvolania, lebo je neprípustné (podané po určenej lehote).
Námietka žalovaného, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie roka 2011 zo dňa 18.12.2013 bolo podané po určenej lehote a teda je neprípustné, je nedôvodná. Žalovaný vôbec nespochybnil, že odvolanie bolo v písomnej forme mu bolo ako správcovi dane doručené dňa 14.01.2014, teda v zákonom stanovenej lehote v súlade s § 72 ods. 3 Daňového poriadku.
Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že ustanovenia § 13 a § 14 Daňového poriadku sú všeobecnými ustanoveniami týkajúce sa podaní. Ustanovenie § 72 Daňového poriadku je špeciálnym ustanovením, ktoré obsahuje náležitosti odvolania. Z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo u orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Žalobca postupoval v súlade s týmto ustanovením, ak podal odvolanie v písomnej forme. Až keď sa dozvedel o tom, že správca dane neakceptuje písomne podané odvolanie, doplnil svoje odvolanie zo dňa 09.01.2014 aj elektronickou formou. Podľa názoru súdu žalobca už konal nad rámec svojich povinností stanovených Daňovým poriadkom, pretože žalovaný už bol oboznámený s písomnou formou odvolania. Pokiaľ podľa názoru žalovaného toto odvolanie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, mal žalovaný postupovať podľa § 13 ods. 8 a 9 Daňového poriadku a žalobcovi určiť lehotu najmenej 15 dní na odstránenie nedostatkov odvolania. Správca dane nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania (žalovaný okrem elektronickej formy podania odvolania ani iný nedostatok odvolania neuviedol). Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, ak oznámil žalobcovi zamietnutie odvolania pre jeho neprípustnosť, teda že bolo podané po určenej lehote. Naopak žalobca podal odvolanie v písomnej forme v zákonom stanovenej lehote.
Krajský súd poukazuje, že v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou SR garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou SR (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 148/06). Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. Ústavy SR (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu zaoberať sa podaným odvolaním proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 18.12.2013.
Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250q ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 685,67 Eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 70 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 615,67 Eur podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky).
I. Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej pomoci:
-prevzatie a príprava právneho zastúpenia ................................................................134,00 Eur
-podanie žaloby zo dňa 02.05.2014 ...........................................................................134,00 Eur
-účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 ......................................................................139,83 Eur
Spolu:......................................................................................................................... 407,83 Eur
II. Hotové výdavky:
-režijný paušál 2x 8,04 Eur ......................................................................................... 16,08 Eur
-režijný paušál 1x 8,39 Eur .......................................................................................... 8,39 Eur
Spolu:............................................................................................................................24,47 Eur
III. Náhrada cestovných výdavkov advokáta určená podľa vyhlášky v spojení so zákon č. 238/2003 Z. z. o cestovných náhradách:
-pojednávanie dňa 18.06.2015 pri využití osobného motorového vozidla zn. BNW X6 na služobnej ceste N. - B. a späť (74 km)
-priemerná spotreba podľa TP............10,09l/100 km
- spotreba benzínu 0,109 x 74..............8,066
-cena za spotrebovaný benzín 8,066 x 1,374 Eur/l .............................................. 11,083 Eur
-sadzba základnej náhrady podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. v spojení s § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z. z. Sk/km
0,183 Eur x 74 km .............................................................................................13,764 Eur
t.j.11,083 Eur (cena za benzín) + 13,764 Eur (základná náhrada) .........................24,84 Eur
IV. Náhrada za stratu času (čas strávený do miesta pojednávania a späť)
-N. - B. a späť 4 x 13,98 (za 4 začaté polhodiny) ................................. 55,92 Eur
Trovy konania spolu: 20 % DPH zo sumy 513,06 Eur.......................................102,61 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia: .................................................................615,67 Eur
Súd priznal trovy právneho zastúpenia v nižšej sume ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu, pretože na podanie stanoviska zo dňa 14.05.2015 k vyjadreniu žalovaného nebol žalobca ani jeho právny zástupca vyzvaný. Súd tento úkon nepovažoval za účelný, nakoľko tvrdenia, ktoré sú obsahom tohto stanoviska uviedol právny zástupca priamo na pojednávaní, za ktoré mu boli priznané trovy právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.