Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/169/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -68 zo dňa 20.3.2015 a uzneseniu č.k. -82 zo dňa 6.5.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (v ďalšom aj len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 27.9.2012 vo veci ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu 260 eur z dôvodu, že Okresný súd Humenné nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Súd pritom nevykonával žiadne také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal.

Súd prvého stupňa z dôkazov - listín z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnému Z. W. na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, bola exekučnému súdu doručená 16.3.2011, 25.3.2011 bola vypracovaná výzva na preukázanie výšky úveru, platieb povinného, spolu s výzvou na predloženie rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu predložený dňa 29.4.2011. Uznesením z 8.6.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.7.2011.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba dôvodnou nebola, nesprávny úradný postup - existencia prieťahov v konaní zistená nebola, postup exekučného súdu, ktorý skúmal, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, bol plne opodstatnený. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, 9, ods. 1, 2, § 15 ods. 1, §

16 ods. 1, , , a a , , , - 9

Výrok o trovách konania odôvodnil ust.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že postupom súdu prvého stupňa sa mu odňala možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne právne ustanovenia právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácií“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de íure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé, aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadrí svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom nesúviseli.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (v ďalšom len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (v ďalšom len „“), preskúmal rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 10.6.2015 (, ) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje ( ) a v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu dopĺňa:

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ( ).

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkých vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom ( ).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda ( , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012).

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktoré žalobca poukázal, stanovuje 15 dňovú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorú je potrebné dodržať pri neexistencii rozporu žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekúcie).

Materiálny prieskum súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné vykladať v kontexte s ust. , o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého () súd zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Podľa tohto zákona je nedostatkom to, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nesúlad exekučného titulu so zákonom je tiež dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku. Zákon pritom upravuje dôvody, pri existencii ktorých súd exekúciu zastaví či už obligatórne (§ 57 ods. 1) alebo fakultatívne (§ 57 ods. 2). Časový okamih, kedy tak urobiť má alebo môže však upravený nie je, z čoho vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, ex offo, existenciu predpokladov pre vedenie exekučného konania v celom jeho priebehu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.10.2011, podľa ktorých, pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný súd nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Ak teda exekučný súd skúmal po tom, ako ho súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia exekučný titul, realizoval tým svoje oprávnenie a povinnosť. Z úradnej činnosti je pritom odvolaciemu súdu známe, že žalobca ako oprávnený podal v rovnakom čase množstvo návrhov na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov, ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Štát je povinný prístup k spravodlivosti zabezpečiť vo vzťahu ku každému subjektu a to včas v tom zmysle, že dotknutý subjekt sa nemusí zaoberať prípadným personálnym alebo materiálnym deficitom súdu, ktorý sa jeho vecou zaoberá. Uvedené však platí pre štandardné situácie úmerne zodpovedajúce obvyklej kapacite súdov, nie pre situácie vyvolané množstvom súčasne podávaných návrhov. V takejto situácii žalobca podľa názoru odvolacieho súdu ani nemohol rozumne očakávať vydanie poverenia v 15 dňovej lehote ani v tých prípadoch, keď by vydaniu poverenia nebránili zákonné obmedzenia.

sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť žalovaného vyplývajúca zo danou nie je.

Nesprávny úradný postup, ktorý by mohol založiť nárok na náhradu škody podľa v exekučnom konaní, priebeh ktorého posudzoval súd prvého stupňa ako prvý predpoklad zodpovednostného nároku zistený nebol, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o existencii predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, nepreukázal ani žiadne dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, nebol preto ani dôvod zaoberať sa náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá bola taktiež žalobcom uplatnená. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto, pokiaľ návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol, správne, správne je taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania, keď súd

prvého stupňa s poukazom na ust. v spojení s ust. žalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Len pre úplnosť, vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu v tom, že ust. zák. č nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto ustanovenia, lebo by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu žiada sa uviesť, že o uvedené ustanovenie bol doplnený s účinnosťou od 1.1.2013, je preto možné aplikovať ho len na tie právne vzťahy, ktoré vznikli od 1.1.2013. To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad v zmysle inšpirácie, t.j. slovného spojenia použitého samotným žalobcom v odvolaní, uviesť právne významné okolnosti uvedené v ust. a to v kontexte celkového skúmania, ktoré súd musí realizovať aj keď pri posudzovaní otázky možného nesprávneho úradného postupu vychádza z hypotézy definovanej ust. účinného v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmavanom exekučnom konaní.

Z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval a to v súlade s ust. s použitím ust. a ust. Aj keď bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, tento nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh nepodal taktiež, ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu náhrada trov konania nemohla byť priznaná; ide o návrhové konanie a súd bez návrhu o trovách odvolacieho konania rozhodovať nemohol.

Uznesením č.k. -82 zo 6.5.2015 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur. Poplatok bol vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (v ďalšom len „“) Pri stanovení výšky súdneho poplatku vychádzal súd z ceny poplatkového úkonu v sume určenej podľa ust. zák. o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Poukázal na znenie ust. Podľa žalobcu uznesenie neobsahuje žiadne dôvody skutkové a právne, ktoré viedli súd k vydaniu tohto uznesenia. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie. Súd však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa položky 7a sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, nie ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca uviedol, že podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, súd nie je podľa neho oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil s poukazom na ust.

Odvolací súd na základe odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a zistil, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu dôvodné nie je.

Súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej ne podľa zák. o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodené. S účinnosťou od 1.10.2012 bolo na základe novely ust. vypustené.

Z ust. zák. o súdnych poplatkoch v súvislosti s účinnosťou novely vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými do 30.9.2012.

Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu , s poukazom na znenie ust. , tohto právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý, alebo ak je v sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.9.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým do 30.9.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred novelou vykonanou

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zák. o súdnych poplatkov až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.9.2012, aj keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.9.2012, použije sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.9.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni ( veta prvá ). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaním vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaní na jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť sa posudzuje podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 1.10.2012 na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 veta druhá zák. o súdnych poplatkoch položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ súd prvého stupňa uznesením č.k. -82 zo 6.2.2015 uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, rozhodol správne a preto odvolací súd toto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.