Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-236-2014.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/236/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: O. G., X.. XX.X.XXXX, L. G., S. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného v konaní opatrovníčkou U. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie 33 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 33 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 Eur za súdny poplatok a 1,95 Eur za poštovné a trovy právneho zastúpenia vo výške 14,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.4.2014 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 33 Eur, ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka dňa 27.6.2013.
Vo veci bol tunajším súdom dňa 29.5.2014 vydaný platobný rozkaz pod č.k. 9Ro/ 118/2014 - 6, ktorým sa návrhu v celom rozsahu vyhovelo. Tento platobný rozkaz súd pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk postupom podľa § 173 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku preradil do registra „C“.
Po prešetrení pobytu žalovaného mu tunajší súd uznesením č.k. 19 C 236/2014 - 27 zo dňa 15.5.2015 ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka z dôvodu, že sa súčasný pobyt žalovaného súdu zistiť nepodarilo.
Súd vec prejednal v súlade s ust. § 115a ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to žalobným návrhom, zápisom o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 27.6.2013, faktúrou č. 130390246, platobným rozkazom, správami o šetrení pobytu žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil, že:
Žalovaný sa dňa 27.6.2013 v čase o 12.01 hod. na linke č. 28 pri kontrole cestujúcich v dopravnom prostriedku žalobcu nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Z uvedeného dôvodu pracovník žalobcu spísal zápis o vykonanej prepravnej kontrole, z ktorého je zrejmé, že postihnutým cestujúcim bol žalovaný. Preto žalobca faktúrou č. 130390246 účtoval úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške 33 Eur. Žalovaný uvedenú faktúru žalobcovi neuhradil.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť.
Podľa § 14 ods. 1 až 3 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný a) správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu, b) poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, c) nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu, d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. Povinnosť poskytnúť identifikačné údaje v rozsahu podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na cestujúceho, ktorý poškodil alebo znečistil autobus a nezaplatil na mieste paušálnu sumu náhrady škody alebo náhradu za vyčistenie autobusu.
Podľa § 16 ods. 1 až 5 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty. Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na jednu prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkými spojmi jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému. Jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný. Cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením. Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, tarifa upravuje a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim, b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom, c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim,
d) ceny za prepravu autobusových zásielok, e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú. Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov. Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.
V predmetnom konaní mal súd za to, že došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o preprave osôb, pri ktorej si však žalovaný nesplnil povinnosť zaplatenia cestovného. Preto s poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenie bolo právne dôvodné žalobe vyhovieť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Súd sa rozhodol odkloniť od predchádzajúcej praxe, kedy priznával náhradu trov konania v takých typoch sporov podľa § 142 ods. 1 O.sp. a neaplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.sp., avšak zistil, že právny zástupca žalobcu zastupuje v týchto sporoch žalobcu opakovane, pričom sa jedná o také skutkovo a právne jednoduché veci, ktoré z právneho hľadiska nevyžadujú právne zastúpenie advokátom a žaloby sú formulované rovnako, len u nich dochádza k zmene skutkových okolností prípadu, doslova sa jedná o formulárové žaloby.
Ak sa žalobca rozhodol aj v takých prípadoch a v tomto konkrétnom prípade dať zastúpiť advokátom, je to jeho rozhodnutie, ale takéto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené nad výšku samotnej istiny.
Súd preto poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 144/2010-26, podľa odôvodnenia ktorého aplikácia ustanovenia § 150 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99 z 1. septembra 2000). „Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter" (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk - judikát č. R 34/1982). „Nepriznanie náhrady trov konania podľa ustanovenia § 150 OSP nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku" (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk - judikát č. R 23/1989)
Je v tomto kontexte zrejmé, že v danom prípade došlo k naplneniu týchto predpokladov na zníženie náhrady trov konania a keďže istina predstavuje len sumu 33 Eur a trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku a trovách žalobcu nemožno pokladať za neúčelne vynaložené, súd priznáva podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur / prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby/ plus 2 x 8,04 Eur režijný paušál, čo spolu predstavuje 49,28 Eur a z tejto sumy teda účelne vynaložené trovy predstavujú rozdiel medzi istinou, výškou súdneho poplatku a poštovného, čo činí 14,55 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.