Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-10-2013.pdf
PDF · 108.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: F.. N. Y., G. V. XX, XXX XX Bratislava X, právne zastúpená advokátom JUDr. Peter Vačok, Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava I, IČO: 31772650 a odporcov: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava a Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, 828 55 Bratislava, 2/ Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, 828 55 Bratislava, o zaplatenie 53.588,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči odporcovi v 1. rade v celom rozsahu zamieta.
II. Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 46.050,98 eur brutto spolu s úrokom z omeškania:
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 590,50 eur brutto od 15.04.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.05.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.07.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.08.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.09.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.01.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.02.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.03.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.04.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.05.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.07.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.08.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.09.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.10.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.11.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.01.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.02.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.03.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.06.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.136,50 eur brutto od 15.11.2012 do zaplatenia,
to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu voči odporcovi v 2. rade zamieta.
IV. Odporca v 1. rade nemá nárok na náhradu trov konania.
V. Odporca v 2. rade je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 333,36 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.271,63 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Petra Vačoka, so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 04.11.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu označeného ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy SR a Telekomunikačným úradom SR na náhradu funkčného platu vo výške 46.050,98 eur brutto vrátane príslušných úrokov z omeškania, to všetko za obdobie od 17.03.2009 do 31.10.2012, náhrady mzdy za dovolenku vo výške 5.687,47 eur, na náhradu škody spočívajúcu v rozdiele funkčného platu pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru a jej funkčného platu po opätovnom zaradení do štátnozamestnaneckého pomeru a jej funkčného platu po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby v celkovej výške 1.850,50 eur. Právnym titulom na náhradu týchto súm je neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru založeného zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe rozhodnutím Telekomunikačného úradu SR zo dňa 16.03.2009 č. 16/02/2009. Z odôvodnenia žaloby je zrejmé, že právnym základom na podanie žaloby je zákon č. 514/2003 Z.z.
Navrhovateľku žalobný návrh odôvodnila tým, že Rozhodnutím Telekomunikačného úradu SR zo dňa 16.03.2009 bola odvolaná z výkonu štátnej služby podľa §40 ods. 2 písm. b) v spojení s §31 ods. 4 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Odvolanie, ktoré následne voči tomuto rozhodnutiu podala bola zamietnuté. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobu na súd. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 20.10.2010 vydaným v konaní sp. zn. 2S 114/09 v spojení s konaním 2S 155/09 zrušil vyššie uvedené prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie Telekomunikačný úrad. Najvyšší súd SR rozhodnutím z 25.04.2012 sp. zn. 6Sžo/18/2011 v spojení s rozhodnutím sp. zn. 6Sžo 12/2012 rozhodnutie prvostupňového súdu v časti zrušenia rozhodnutí Telekomunikačného úradu SR zo dňa 16.03.2009 a zo dňa 29.05.2009 potvrdil. Vo veci ďalej pokračovalo konanie týkajúce sa odvolanie navrhovateľky z funkcie predstaveného. Navrhovateľke nebol počnúc dňom 17.03.2009 do 31.10.2012 vyplácaný funkčný plat, čo za uvedené obdobie činí sumu vo výške 46.050,98 eur brutto. V tomto období si navrhovateľka z dôvodu výpadku príjmu bola nútená otvoriť živnosť, ktorá jej zabezpečila len zlomok predchádzajúceho pravidelného príjmu. Ak by štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky nebol nezákonnými rozhodnutiami odporcu prerušený podľa §71 ods. 1 zákona o štátnej službe by mala nárok na dovolenku v rozsahu 6 týždňov v
kalendárnom roku, čo činí za žalované obdobie sumu 5.687,47 eur. Ku dňu 1.11.2012 uzatvoril dohodu o zmene služobného pomeru v dôsledku ktorej, po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby mala stratu na plate, čo od 1.11.2012 k 30.09.2013 činí 1.850,50 eur.
Odporca zastúpený Telekomunikačným úradom SR sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.12.2013, ktorým namietol svoju vecnú legitimáciu v konaní. Má za to, že v žalobe označené rozhodnutia č. 16/02/2009 a č. 60/01/2009 sú rozhodnutiami odporcu, ktorými sa upravuje vzájomný vzťah v oblasti pracovnoprávnej, upravený v zákonom o štátnej službe a Zákonníkom práve. V týchto vzťahoch vystupoval ako zamestnávateľ a nie ako mocenský orgán, ktorý rozhoduje z vrchnostenskej pozície o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Napádané rozhodnutie nie sa takými, aké majú na mysli ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Odporca vyslovil názor, že navrhovateľka je oprávnená domáhať sa nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle zákona o štátnej službe a Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu žiadal konanie zastaviť.
Odporca zastúpený Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.12.2013 vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže sa jedná o pracovnoprávny spor a účastníkom tohto sporu majú byť účastníci pracovnoprávneho vzťahu s poukazom na §120 zákona č. 400/2009 Z.z. a § 79 Zákonníka práce. Náhradu škody voči štátu zastúpeného Ministerstvom je možné len v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom by sa muselo jednať o škodu spôsobenú v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti ministerstva. Aj v tomto prípade však štát zastúpený ministerstvom nemôže byť pasívne vecne legitimovaným. Z uvedených dôvodov preto odporca zastúpený Ministerstvom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Po oboznámení sa s obsahom vyjadrení zástupcov odporcu podal právny zástupca navrhovateľky Návrh na pripustenie účastníka do konania a zároveň návrh na úpravu žalobného petitu, a to podaním doručeným súdu dňa 24.04.2014. Žiadal, aby súd ako odporcu v 2. rade pripustil vstup Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb /nástupca Telekomunikačného úradu/. K uvedenému procesnému návrhu podal návrh na zmenu žalobného petitu spočívajúcu v určení solidárnej povinnosti na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom vo vzťahu k obom odporcom. Súd uznesením zo dňa 20.05.2015 navrhované procesné zmeny pripustil (čl. 94).
Právny zástupca navrhovateľky zotrval na tom, že pasívne vecne legitimovaným je len odporca v 1. rade a to s poukazom na zákon č. 514/2003 Z.z., vyslovil právny názor, že nejde o pracovnoprávny spor. Odporcu v 2. rade označil vo svojom procesnom návrhu „z opatrnosti“. Následne na pojednávaní konanom dňa 12.06.2015 však právne podporil svoj procesný návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade tak, že jeho pasívnu vecnú legitimáciu odôvodnil aj s odkazom na zákon č. 312/2001 Z.z. platným a účinným ku dňu, kedy došlo k skončeniu služobného pomeru navrhovateľky. Má za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný, nakoľko podať predmetnú žalobu bolo možné až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom súdnictve, ktorým bolo rozhodnutie Telekomunikačného úradu preskúmavané. Navrhovateľke vznikol nárok z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa §44 zákona č. 213/2001 Z.z. Ostatné nároky si uplatňuje aj s odkazom na zákon č. 514/2003 Z.z., vr. nároku na nevyčerpanú dovolenku podľa § 116 ods. 3 ZP a rozdielu na strate vo funkčnom plate.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcov oboch odporcov, oboznámením sa s obsahom osobného spisu navrhovateľky vedeného odporcom v 2. rade, s obsahom kolektívnej zmluvy odporcu v 2. rade, obsahom pripojeného súdneho spisu Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S 144/2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z osobného spisu navrhovateľky č. 1177 (6016) súd zistil, že navrhovateľka nastúpila pracovať na Telekomunikačný úrad SR dňa 1.4.1993 na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.1995 do funkcie Radca špeciálnych služieb oddelenia pozemnej a pohyblivej služby odboru správy frekvencii. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dňa 31.05.2002 podala navrhovateľa Telekomunikačnému úradu žiadosť o prijatie do štátnej služby v súlade so zákonom č. 312/2001 Z.z. Štátnozamestnanecký pomer jej vznikol dňa 28.06.2002, čo vyplýva z Oznámenia Telekomunikačného úradu SR zo dňa 12.06.2002. Dočasná štátna služba jej trval do 27.06.2004. Zároveň bola navrhovateľka rozhodnutím číslo 5091/2002 vymenovaná do funkcie hlavný radca v služobnom úradu Telekomunikačný úrad SR, v súlade s §§16,17 a 154 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z.
Navrhovateľka bola dňa 17.02.2004 vymenovaná za predstavenú v stálej štátnej službe podľa §10 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z.
Rozhodnutím zo dňa 30.10.2007 bola Navrhovateľka trvale preložená do funkcie štátny radca podľa §27 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z.
Dňa 27.01.2009 bola navrhovateľka Rozhodnutím Telekomunikačného úradu SR číslo 12/02/2009 odvolaná z funkcie predstavenej vedúcej oddelenia pre pevnú a družicovú službu v odbore správy frekvenčného spektra dňa 31.01.2009.
Dňa 16.03.2009 Telekomunikačný úrad SR vydal Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky číslo 16/02/2009. Navrhovateľka bola dňom 16.03.2009 odvolaná z výkonu štátnej služby podľa §40 ods. 2 písm. b) v spojení s §31 ods. 4 druhá veta písm. a) zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z.z. Navrhovateľka si predmetné rozhodnutie prevzala dňa 16.03.2009. Funkčný plat navrhovateľky činil k 01.02.2009 sumu 1.136,50 eur brutto, čo vyplýva z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu vydaného Telekomunikačným úradom SR zo dňa 11.03.2009. Dňom 17.03.2009 jej prestal byť vyplácaný.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S 144/09-55 a 2S 155/09-55 zrušil rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úrad SR č. 60/01/2009 zo dňa 29.05.2009 a rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR č. 16/02/2009 zo dňa 16.03.2009 podľa §250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia označených bolo najmä nesplnenia ponukovej povinnosti Telekomunikačným úradom vyplývajúcej mu z ustanovenia zákona o štátnej službe Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
NS SR rozsudkom sp. zn. 6Sžo/18/2011, 6Sžo/12/2012 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2S 144/09-55, 2S 2155/09-55 zo dňa 20.10.2010 v jeho zrušujúcej časti potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2012.
Následne po doručení rozsudku NS SR uzatvorila dňa 31.10.201ľ navrhovateľka so služobným úradom - Telekomunikačným úradom SR Dodatok č. 1 k služobnej zmluve č. 5091/2002 zo dňa 28.06.2002, ktorým bola s účinnosťou od 1.11.2012 zmenená jej funkcia a organizačný útvar na „štátny radca oddelenia metodického riadenia a podpory štátneho dohľadá v odbore štátneho dohľadu“.
Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky skončil dňom 31.05.2014 podľa § 48 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2009 Z.z. Toto skončenie nebol z jej strany právne napadnuté.
Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmov a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.
Podľa §1 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z. na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práca vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.
Podľa §5 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z.z. štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úradu v príslušnom odbore štátnej služby.
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je podľa §1 zákona č. 402/2013 Z.z. orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií a poštových služieb. Podľa § 2 ods. (1) Regulačný úrad a) je regulačným a cenovým orgánom a vykonáva štátny dohľad v oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, b) spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, orgánmi Európskej únie a s inými medzinárodnými orgánmi alebo organizáciami v oblasti svojej pôsobnosti, c) vykonáva ďalšiu pôsobnosť podľa osobitných predpisov. Tento úrad vznikol na základe zákona č. 402/2013 Z.z., ktorým bol zároveň zrušený Telekomunikačný úrad a nový úrad je jeho právnym nástupcom.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úroku z omeškania ustanovuje vykonávací právny predpis.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vzhľadom na zistený vyššie popísaný skutkový stav súd právne ustálil, že prejednávanú vec je potrebné z právneho hľadiska posudzovať podľa Zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z.z. Medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade bol založený právny vzťah podľa tohto právneho predpisu. Na základe neho došlo aj k vydaniu Rozhodnutia Telekomunikačného úradu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky číslo 16/02/2009, ktorým bol ku dňu 16.03.2009 skončený jej štátnozamestnanecký pomer, a to podľa §39 ods. 1 písm. a). Najvyšší súd SR svojim rozsudkom sp. zn. 6Sžo/18/2011, 6Sžo/12/2012 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2S 144/09-55, 2S 2155/09-55 zo dňa 20.10.2010 v časti, ktorým predmetné rozhodnutie Telekomunikačného úradu č. 16/02/2009 bolo zrušené potvrdil ako vecne správny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2012. Týmto dňom teda nastali právne účinky predpokladané ustanovením §44 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a navrhovateľka získala právny titul na uplatnenie nároku špecifikovaného v § 44 zákona voči odporcovi v 2. rade, ktorý je služobným úradom navrhovateľky podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 312/2001 Z.z. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky založený pracovnou zmluvou z roku 1995 a následne služobnou zmluvou č. 5091/2002 zo dňa 28.06.2002 teda stále trval. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. od 17.03.2009 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí navrhovateľke funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka bola opäť zaradená do štátnej služby počnúc dňom 1.11.2012 v zmysle dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluve č. 5091/2002 zo dňa 28.06.2002. Za obdobie od 17.03.2009 do 30.10.2012 jej teda patrí funkčný plat podľa § 78 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. vo výške 1.136,50 eur brutto mesačne. Ide o obdobie 3 rokov a takmer 7 mesiacov, čo celkom činí sumu 49.460,48 eur. Po odrátaní odporcom v 2. rade poskytnutom
odstupnom v rozsahu troch funkčných platov tak ide o sumu 46.050,98 eur. Uvedenú sumu súd zaviazal zaplatiť odporcu v 2. rade navrhovateľke, a to aj vrátane príslušných úrokov z omeškania vždy počnúc dňom nasledujúcim od splatnosti jednotlivých miezd v zmysle § 517 OZ v spojení s §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení s odkazom na konkrétne znenie Kolektívnej zmluvy odporcu v 2. rade za žalované obdobie.
Podľa Kolektívnej zmluvy pre zamestnancov v štátnej službe vydanej Telekomunikačným úradom / odporcom v 2. rade/ na rok 2009, 2010, 2011 a 2012 sa mzda za príslušným mesiac zamestnancom vypláca v 14. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Uvedené vyplýva z čl. 19 Kolektívnej zmluvy na rok 2009, čl. 21 Kolektívnej zmluvy na rok 2010, článku 24 Kolektívnej zmluvy na rok 2011 a čl. 21 Kolektívnej zmluvy na rok 2012.
Vo zvyšnej časti súd žalobu voči odporcovi v 2. rade zamietol. Dôvodom bol právny záver, že navrhovateľke žiadne iné nároky voči odporcovi v 2. rade titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona č. 312/2001 nevznikli, t.j. náhrada mzdy za dovolenku, pretože reálne nepracovala, ani škoda spočívajúca v rozdiele funkčného platu navrhovateľky pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru a jej funkčným platom po opätovnom zaradení, nakoľko k zmene funkčného platu po opätovnom zaradení došlo formou dohody medzi navrhovateľkou a služobným úradom, teda na základe dvojstranného právneho úkonu. Predmetom dohody bola zmena štátnozamestnaneckého miesta.
K námietke premlčania uplatnenej odporcom v 2. rade súd dodáva, že navrhovateľke vzniklo tzv. „actio nata“ voči odporcovi v 2. rade až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku NS SR, t.j. dňom 14.06.2012. Až počnúc týmto dňom jej začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota upravená v § 101 OZ, ktorá skončila 14.06.2015. V tejto súvislosti súd odkazuje na znenia § 44 zákona č. 312/2011 Z.z. prvá veta.
Skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru boli podľa toho zákona preskúmateľnú súdom v zmysle §244 až 250k O.s.p. bez ďalšieho nemôže znamenať, že služobný úrad realizuje vo vzťahu k zamestnancovi výkon verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pretože činnosť spočívajúcu vo vydaní rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky číslo 16/02/2009 nie je možné považovať za výkon verejnej moci v oblasti zverenej štátnej správy. Pôsobnosť odporcu v 2. rade je jasne špecifikovaná v zákon č. 402/2013 Z.z.
Zo znenia zákona č. 312/2001 Z.z. celkom zreteľne vyplýva, aké vzťahy upravuje, teda že ide o vzťahy medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom /vznik, zmenu, zánik, nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a pod./. Právne postavenie navrhovateľky pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru teda nemôže byť posudzované ako právne postavenie poškodenej osoby podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na uvedené súd žalobu voči odporcovi v 1. rade - Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Úradom pre reguláciou elektronických komunikácii a poštových služieb ako nedôvodnú v celom rozsahu v prvom výroku rozsudku zamietol. Pasívne vecne legitimovaným v konaní je len odporca v 2. rade ako služobný úrad navrhovateľky.
O trovách konania odporcu v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne úspešný odporca v 1. rade si trovy konania voči navrhovateľke neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Navrhovateľke však vznikol nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v 2. rade a to v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí.
Právny zástupca navrhovateľky si trovy právneho zastúpenia písomne vyčíslil dňa 19.06.2015 na sumu 4.432,38 eur celkom za 7 úkonov právnej pomoci, nasledovne: 30.01.2013 prevzatie a príprava, 29.10.2013 podanie žaloby, 26.03.2014 návrh na pripustenie účastníka do konania, 29.01.2015 vyjadrenie k výzve, 15.05.2015, 12.06.2015 a 16.06.2015 účasť na súdnom pojednávaní.
Navrhovateľka žiadala od odporcu v 2. rade celkom sumu 53.588,95 eur s prísl., pričom úspešná bola v časti 46.050,98 eur brutto, vo zvyšnej časti bola neúspešná. Pomer jej procesného úspechu k
neúspechu tak je 86% - 14%, čo činí 72%. Navrhovateľke tak vznikol voči odporcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72% z účelne a riadne uplatnených trov konania a trov právneho zastúpenia. Z uplatnenej istiny 53.588,- eur jeden úkon právnej pomoci činí 532,77 eur x 7 úkonov právnej pomoci ide o sumu 3.729,39 eur, k uvedenej sume je potrebné pripočítať výšku režijného paušálu platného v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom bol úkon právnej pomoci vykonaný, t.j. 2 x po 7,81eur, 1x po 8,04 eur a 4 x po 8,39 eur, čo činí 3.786,61 eur. Keďže právny zástupca navrhovateľky je platca DPH k uvedenej sume je potrebné pripočítať 20% DPH vo výške 757,32 eur. Uvedené spolu činí sumu 4.543,93 eur. 72% z tejto sumy činí 3.271,63 eur.
Súdom priznané trovy právneho zastúpenia tak činia celkom sumu 3.271,63 eur podľa §§ 10, 14, 16 ods. 3, 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci celkom za 7 úkonov právnej pomoci:
Prevzatie a príprava 30.01.2013 Spísanie žalobného návrhu 29.10.2013 Návrh na pripustenie účastníka 26.03.2014 Vyjadrenie k výzve zo dňa 29.01.2015 Účasť na súdnom pojednávaní 15.05.2015, 12.06.2015 a 16.06.2015.
72% zo súdneho poplatku zaplateného navrhovateľkou činí sumu 333,36 eur.
Celkom tak trovy konania navrhovateľky podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tvoria sumu 3.605,- eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.