Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-322-2014.pdf
PDF · 101.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/322/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00 001 350, proti žalovanému: D. F., F.. XX.XX.XXXX, T. J. O. XXX/XX, XXX XX R. F. Q., o zaplatenie 37442,55 Kč s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 37442,55 Kč so zmluvným úrokom vo výške 18,9% p.a. z istiny 15000 Kč od 04.06.2014 do zaplatenia a s 8,05% p.a. úrokom z omeškania z čiastky 16799,95 Kč od 04.06.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zriadil a viedol žalovanému účet. Na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie povoleného prečerpania dňa 13.06.2006 vyhotovil Oznámenie o povolení prečerpania účtu. Žalovaný dňa 13.06.2006 toto Oznámenie prevzal a podpísal a tým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní účtu. Podľa tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 15000 Kč za úrok uvedený v Zmluve. Aktuálna výška úrokovej sadzby v dobe uzatvorenia zmluvy bola 13,9% p.a.. dňa 13.06.2006 bol žalovanému zriadený účet a poskytnuté predmetné peňažné prostriedky. Čerpanie úveru sa uskutočňuje tým, ako majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami na účte, t.j. pri prevode peňažných prostriedkov prevyšujúcich disponibilný zostatok na účte dochádza k čerpaniu úveru. Žalovaný nedodržoval dohodnuté podmienky a žalobcom bol vyzvaný k úhrade splatných pohľadávok listom zo dňa 03.08.2009, 17.08.2009, 01.09.2009, 01.10.2009. V súlade s Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu bod 24 písm. h) žalobca prehlásil pohľadávky zo zmluvy za splatné dňom 26.10.2009, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 26.10.2009 a zároveň ho vyzval k úhrade splatnej pohľadávky. Žalovaný na výzvu nereagoval. Dňa 18.04.2014 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky, t.j. k 04.06.2014 činí dlh žalovaného čiastku 37442,55 Kč, z toho na istine dlží čiastku 15000 Kč, na úrokoch čiastku 13976,34 Kč a úrokoch z omeškania čiastku 1799,95 Kč.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, upomienkou, výzvou k splateniu dlžnej čiastky, opakovanou výzvou k
zaplateniu dlžnej čiastky povoleného prečerpania účtu, poslednou výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky, oznámením o zosplatnení úveru, predžalobnou upomienkou- zmluva o povolenom prečerpaní spolu s doručenkou, výpisom z účtu žalovaného, výpisom poplatkov, úrokovými sadzbami, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, výpisom z účtu žalovaného k prečerpaniu, relevantnou časťou prehľadu platieb a zistil tento skutkový stav:
Z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 13.06.2006 vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného o povolené prečerpanie zo dňa 13.06.2006, žalobca poskytol žalovanému úverový limitu vo výške 15000,00 Kč, pričom výška úrokovej sadzby činila 13,90% p.a. a sadzba úroku z omeškania vo výške 15,00% p.a.. Týmto oznámením bola medzi žalovaným a Č. uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní v zmysle bodu 2. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu.
V upomienke adresovanej žalovanému zo dňa 03.08.2009 mu žalobca oznámil, že dňa 31.07.2009 nebol na účte dostatok peňažných prostriedkov k úhrade splatných záväzkov, ako bolo dohodnuté v Zmluve zo dňa 13.06.2006. Celkový dlh predstavuje ku dňu 03.08.2009 sumu 515,09 Kč. Táto čiastka zahrňuje dlžnú istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatok za upomienku vo výške 300 Kč.
Výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 17.08.2009 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky z dôvodu, že v stanovenom termíne nesplatil splátku v dohodnutej výške a to v lehote do 25.08.2009. Ku dňu 15.08.2009 dlžná čiastka činí 1016,65 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov. Zároveň žalovanému oznámil, že do úplného zaplatenia je dlžná čiastka úročená v súlade so Zmluvou. Dňa 01.09.2009 zaslal žalobca žalovanému opakovanú výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky povoleného prečerpania účtu a dňa 01.110.2009 poslednú výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky, v ktorej ho upozornil, že ak nebude jeho záväzok bez omeškania vyrovnaný, žalobca ihneď nesplatené záväzky prehlási za jednorázovo splatné a uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou.
Oznámením o zosplatnení úveru žalobca oznámil žalovanému, že celý jeho záväzok vrátane príslušenstva v súlade s Podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré sú súčasťou zmluvy sa stal dňom 26.10.2009 splatným. Dlžná čiastka činila 17676,42 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov. Dlžnú čiastku ho vyzval zaplatiť najneskôr do dňa 06.11.2009.
V predžalobnej upomienke zo dňa 18.04.2014 žalobca žalovanému uviedol, že na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 13.06.2006 mu povolil úverový limit vo výške 15000 Kč. Pretože nedodržal podmienky zmluvy, vznikol na účte dlh a preto mu Č. oznámila listom zo dňa 26.10.2009, že celý jeho záväzok vrátane príslušenstva sa stal dňom 26.10.2010 splatným. Vyzval ho, aby dlžnú čiastku 36 906,63 Kč s prísl. uhradil najneskôr do 05.05.2014. Doručenka sa vrátila žalobcovi dňa 10.05.2014 ako nevyžiadaná.
Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného zo dňa 7.04.2011 vyplýva účtovný prevod pohľadávky žalovaného vo výške 1.189,12 Kč.
Z predloženého vyčíslenia pohľadávky zo dňa 05.06.2014 vyplýva, že dlh činí sumu 37442,55 Kč, z toho žalovaný dlží na istine 15000 Kč, na úrokoch čiastku 13976,34 Kč a úrokoch z omeškania čiastku 6666,26 Kč.
Z oznámenia M. o stanovených úrokových podmienkach vkladu a úveru v Kč vyplýva, že úroková sadzba pri povolenom prečerpaní predstavuje 18,90% p.a.
Podľa bodu 2 a 3 Všeobecných obchodných podmienok Č., všeobecné obchodné podmienky Č. ( ďalej len „VOP“) vydáva Č. v súlade s ustanovení § 273 Obchodného zákonníka. VOP sa vzťahujú na všetky vzťahy medzi Č. a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorým Č. poskytuje bankové služby ( ďalej len „ Klient). Stávajú sa súčasťou každej zmluvy uzavretej medzi Č. a Klientom a určujú časť jeho
obsahu, ak zmluva neustanoví inak. Na VOP nadväzujú samostatné obchodné podmienky pre vybrané produkty a služby poskytované Č. a pokiaľ obsahujú odlišnú úpravu od VOP, použije sa prednostne úprava obsiahnutá v obchodných podmienkach pre jednotlivé produkty a služby.
Povolené prečerpanie bežného účtu poskytuje Č. majiteľom bežného účtu vedeného K. Č. od 18 rokov, a to na základe písomnej zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa ust. § 497 a nasl. zákona 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka, v platnom znení, ktorá je tvorená žiadosťou o povolené prečerpanie, Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania a podmienkami. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Č. ( bod 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu).
Podľa bodu 24 písm. a) Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bolo povolené prečerpanie poskytnuté a ktorá môže podľa H. Č. ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov majiteľa účtu najmä pokiaľ majiteľ účtu bude v omeškaní so splácaním akejkoľvek čiastky voči Č., poprípade inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, Č. je oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením odoslaným majiteľovi účtu prehlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú ku dňu uvedenému v prehlásení ( oznámení).
V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod 1., 2. nariadenia ).
V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.
Podľa čl. 28 Časové uplatnenie Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.
Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 ( tzv. Rímsky dohovor ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.
Podľa bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok právny vzťah medzi M. ( ďalej len Č.) a právnickou alebo fyzickou osobou pri poskytovaní služieb, produktov a uzatváraní bankových obchodov v rámci predmetu činnosti Č. J.a riadi právom Českej republiky.
Podľa § 708 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné prostriedky, alebo z neho či na ňom uskutočňovať iné platobné transakcie.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam uvedených zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).
Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.
Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o povolenom prečerpaní, obsah ktorej bol daný veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občanskeho zákoníka.
V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09 ). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa 5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - M. ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolutným obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvomi podnikateľmi, resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia pohľadávky t. j. dňom 27.10.2009, keďže žalobca zosplatnil úver 26.10.2009 a žalovanému oznámil, že k tomuto dňu sa stal splatným celý jeho záväzok a takto všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 27.10.2012. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 12.06.2014, je žalobcom uplatnený nárok nárokom uplatneným po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.