Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-42-2022.pdf
PDF · 105.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu H. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F., X. E. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Zavackým, AK so sídlom v Kežmarku, Hradné námestie 29, proti žalovanej: Ľ. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. A. Q., X. XXXX/X, právne zastúpenej: Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Radničné námestie 279/4, IČO: 51 284 731, v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Návrh žalovanej zo dňa 15.11.2022 na prerušenie konania sa zamieta.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 15.08.2022 žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že Ľ. F., H.. O., nar. XX.XX.XXXX v čase spísania kúpnej zmluvy dňa 04.01.2019 konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.
2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.01.2019 mala žalovaná ako kupujúca podpísať kúpnu zmluvu, kde ako predávajúca bola Ľ. F., H.. O., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „nebohá matka“) ) a predmetom tejto kúpnej zmluvy bol dvojizbový byt č. XX s príslušenstvom nachádzajúci sa na X.nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. X na ulici X. X v X. A. Q. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XXX/XXXXX v pomere k celku a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „I. parc. č. XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na ktorom je bytový dom postavený o veľkosti XXX/XXXXX v pomere k celku (vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený Okresným úradom X. A. Q., katastrálny odbor pod V XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX-XXX/XXXX). Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 450,- EUR, ktorá mala byť vyplatená pri podpise tejto zmluvy. Nebohá matka bola prijatá na interné oddelenie Nemocnice s poliklinikou X. A. Q., a.s., na ktorom bola hospitalizovaná do 03.01.2019, kedy bola preložená na chirurgické oddelenie, kde dňa 04.01.2019 absolvovala operáciu, po absolvovaní ktorej bola preložená na JIS chirurgická. Podľa prepúšťacej správy MUDr. Gabriely Škovranovej zo dňa 04.01.2019 o 12:01 hod. mala byť v tom čase už po operácii a mala byť preložená na JIS chirurgická. Nebohá matka ako predávajúca mala dňa 04.01.2019 podpísať citovanú kúpnu zmluvu. Jej podpis musel byť úradne osvedčený. Overovateľom podpisu mal byť zamestnanec Matričného úradu v X. A. Q.. Podľa prepúšťacích správ bola nebohá matka vo veľmi vážnom zdravotnom stave, uvedeného dňa absolvovala operáciu v celkovej narkóze. Na základe uvedeného má žalobca vážne podozrenie, že nebohá matka
v takom stave nebola schopná pri plnom vedomí podpísať kúpnu zmluvu, a to ani pred operáciou a ani po operácii. Vyslovil podozrenie, že žalovaná zneužila nebohú matku a za asistencie pracovníka Matričného úradu v X. A. Q. podpísala predmetnú kúpnu zmluvu aj za nebohú matku. Naliehavý právny záujem žalobca preukazoval citáciou znenia čl. 2 ods. 1 a čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ako aj všeobecným poukazom na to, že týmto konaním môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochrany svojich práv a oprávnených záujmov a žalovaným petitom môže dosiahnuť úplné a definitívne odstránenie spornosti práva alebo neistoty v žalovanom právnom vzťahu, i s ohľadom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 30.09.2022, v ktorom uviedla, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi ňou a nebohou matkou v súlade so všetkými právnymi predpismi. Pokiaľ žalobca spochybňuje spôsobilosť ich nebohej matky na uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy, využíva len situáciu, že ich nebohá matka už zomrela a nevie reagovať a vysvetliť mu skutočnosť, že uzatvorenie kúpnej zmluvy na byt v prospech osoby žalovanej bol už dlhodobo jej vôľou, ktorú by mal žalobca rešpektovať a nie ju toho času zneužívať. Vo vzťahu k podpisu nebohej matky na predmetnej kúpnej zmluve uviedla, že zo samotnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že podpis ich nebohej matky bol úradne overený a je zrejmé aj kým, teda Mestom X. A. Q., matričným úradom. Považuje za urážajúce, že si žalobca myslí, že žalovaná zneužila svoju nebohú matku a za asistencie pracovníka matričného úradu Mesta X. A. Q. podpísala kúpnu zmluvu aj za túto svoju nebohú matku. Tiež uviedla, že žalobca na ňu podal aj trestné oznámenie vo veci podvodu pri podpise kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, ktoré je toho času vedené na OR PZ X. A. Q.B., odbor kriminálnej polície pod ČVS: E.-X/X/ X/VYS-X.-XXXX. Ďalej uviedla, že kúpna zmluva medzi ňou a ich nebohou matkou bola uzatvorená na výslovnú žiadosť ich nebohej matky, ktorá sama chcela uzatvorenie tejto kúpnej zmluvy. Žalovaná nechcela a ani nemala dôvod matku do toho nútiť, či už ako žalobca tvrdí zneužiť ju a podpísať kúpnu zmluvu za ňu. Napokon uviedla, že zdravotný stav nebohej matky v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, teda v čase jej podpisu bol taký, že táto pri plnom vedomí bola schopná rozpoznať kroky svojho správania a uvedomovala si to čo ide urobiť. Prítomná pani matrikárka sa osobne nebohej matky pýtala, či vie čo ide podpísať, kedy jej nebohá matka výslovne povedala, že áno a že chce túto zmluvu podpísať.
4. Žalobca následnou písomnou replikou zo dňa 18.10.2022 zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Poukázal na to, že spochybňuje spôsobilosť svojej nebohej matky ako predávajúcej, či v čase, keď predmetnú kúpnu zmluvu podpísala, bola vôbec schopná takého úkonu, pričom táto jeho pochybnosť vyplýva zo skutočnosti, že v deň podpísania kúpnej zmluvy bola nebohá matka po ťažkej operácii, ktorú absolvovala v celkovej anestéze a naviac jej boli podané silné lieky, ktoré mohli ovplyvniť jej konanie. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby dlhodobou vôľou jeho nebohej matky bolo predať predmetný byt žalovanej. Ak by to malo byť ako tvrdí žalovaná, nebola by predsa predmetný byt predala žalovanej za kúpnu cenu 450,--EUR, ale by ho žalovanej darovala. Napokon uviedol, že v podstate nespochybňuje podpis nebohej matky ako taký (i keď pochybnosti sú), spochybňuje len stav nebohej matky v čase podpísania predmetnej zmluvy, t. j. či v tom čase bola spôsobila znášať následky svojho konania, či v tom čase bola vôbec spôsobila podpísať predmetnú kúpnu zmluvu. Podľa predložených lekárskych správ v čase podpísania predmetnej kúpnej zmluvy bola pod vplyvom silných liekov, ktoré objektívne mohli spôsobiť (okrem jej samotného zdravotného stavu) neschopnosť ovládať svoje konanie.
5. Žalovaná v písomnej duplike zo dňa 15.11.2022 opätovne odkázala na obsah svojho vyjadrenia k žalobe. Tiež uviedla, že ich nebohá matka nebola povinná zverovať sa ani žalovanej a ani žalobcovi vo vzťahu k jej vôli s nakladaním svojho majetku a z uvedeného dôvodu túto vedomosť žalobca pochopiteľne mať nemôže. Zopakovala, že rozhodnutie ich nebohej matky je potrebné rešpektovať a to, že akou formou došlo k prevodu vlastníctva k bytu na osobu žalovanej je vecou dohody zmluvných strán. Poukázala tiež na darovanie chaty žalobcovi ich nebohou matkou bez toho, aby o tom žalovaná taktiež bola informovaná. Tiež poukázala na to, že na rozdiel od žalobcu sa o nebohú matku celé roky starala a to o jej zdravotný stav, o jej finančné zabezpečenie, nakoľko nemalá vysoký dôchodok, a tak jej finančne pomohla nespočetne množstvo krát, o čom žalobca nemusel ani vedieť. Rozhodnutie predať byt žalovanej prišlo už v lete 2018. Ich nebohá matka bola zástancom toho, že ľudia svoje majetky riešia za života. Ďalší návrh prišiel 28.12.2018, čo vie žalovaná úplne presne, pretože nebohá matka vtedy s ňou bola v Krompachoch v nemocnici a cestou späť jej to opäť navrhla, no keďže bolo medzi sviatkami, tak to žalovaná znovu odložila. Nakoniec sa to udialo, keď ležala v nemocnici a nakázala žalovanej vybaviť všetky potrebné úkony k tomuto aktu pri jej plnom vedomí a slobodnej vôli.
6. Podaním zo dňa 15.11.2022 doručeným súdu toho istého dňa žalovaná navrhla okrem iného aj prerušiť uvedené sporové konanie na dobu minimálne troch mesiacov dôvodiac svojim aktuálnym zdravotným (psychickým) stavom z dôvodu diagnostikovania jej onkologického ochorenia.
7. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), súd konanie preruší, ak :
a./ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b./ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c./ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
8. Podľa § 162 ods. 2 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
9. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
10. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
11. Podľa § 162 ods. 3 CSP , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
12. Nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP.
13. Návrh, ktorý žalovaná na tomto súde dňa 15.11.2022 podala nebolo možné subsumovať pod žiadne z vyššie uvedených ustanovení § 162 CSP, § 163 CSP a § 164 CSP, a preto súd uvedený návrh žalovanej zamietol v súlade s § 162 ods. 3 CSP osobitným výrokom I v rámci rozsudku ako rozhodnutí vo veci samej .
14. Následne vzhľadom na druh podanej žaloby a síce , že v danom prípade sa jedná o žalobu určovaciu, súd vykonal dokazovanie na splnenie podmienok pre vedenie konania o takejto žalobe a za týmto účelom vykonal dokazovanie na preukázanie naliehavého právneho záujmu na vedení takéhoto konania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s Listom vlastníctva č. XXXX vedeným pre k.ú. X. A. Q., s kúpnou zmluvou zo dňa 04.01.2019 a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11D/13/2019, a na ich základe zistil tento skutkový stav:
15. Podľa zápisu na LV č. XXXX vedeného pre k.ú. X. A. Q. je súčasná žalovaná v časti W. uvedeného listu vlastníctva pod poradovým číslom XX vedená ako výlučná vlastníčka v podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti - byt č. XX s príslušenstvom nachádzajúcom sa na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. X na ulici X. X v X. A. Q. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu a na príslušenstve o veľkosti XXX/XXXXX v pomere k celku a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX v pomere k celku k pozemku - parcele registra „I." evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom: XXX o veľkosti XXX m2 - druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie.
16. Podľa uvedeného listu vlastníctva ako titul nadobudnutia u tejto žalovanej je uvádzaná Kúpna zmluva vedená pod katastrálnym číslom Q.-XX/XXXX zo dňa 29.1.2019 - XXX/XXXX.
17. Uvedenou kúpnou zmluvou je kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi Ľ. F., H.. O., A.. XX.XX.XXXX -nebohou matkou strán sporu ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, na ktorej podpis nebohej matky ako predávajúcej bol úradne osvedčený dňa 04.01.2019 a predmetné osvedčenie je zaznamenané v osvedčovacej knihe č. XX Matričného úradu Mesta X.X. A. Q. pod poradovým číslom XX/XX.
18. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11D/13/2019 vyplynulo, že nebohá matka strán sporu zomrela dňa XX.XX.XXXX.
19. Podľa § 137 písm.c/ zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len ako „Katastrálny zákon“) , ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka10eb).
21. Žaloba podaná žalobcom je určujúcou žalobou. V prípade tejto žaloby bolo potrebné, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP (keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu).
22. Súčasťou právneho posúdenia veci súdom je tak v prípade určovacej žaloby aj posúdenie jej procesnej prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovací návrh má spravidla preventívny charakter a má miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p.( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2006).
23. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
24. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo ( porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004).
25. Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
26. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).
27. V danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení, nakoľko stav neistoty v právnom vzťahu ( čo v danom prípade ide o posúdenie otázky , či zo strany žalobcu sú tu dané určitá práva k predmetu kúpnej zmluvy - bytu, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve nebohej do uzavretia spornej kúpnej zmluvy) možno odstrániť ( t.j. eliminovať stav tejto jeho neistoty) inak formulovanou žalobou a na jej základe následne vedeným sporovým konaní. Zároveň takto ním postavená žaloba, ktorá ako určovacia žaloba má slúžiť k vyššie uvedenej eliminácii neistoty žalobcu v jeho právnom vzťahu, nespĺňa požiadavku predídenia prípadného budúceho sporu strán tohto sporu a tak požiadavku zamedzenia rozmnožovania súdnych sporov týchto účastníkov konania.
28. Formulácia žalobného petitu, ktorú žalobca zvolil ( a síce určiť , že „ nebohá matka strán sporu v čase spísania kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou“ ) nezabezpečí prinavrátenie stavu pôvodného zápisu v katastri nehnuteľnosti vo vzťahu k predmetnému bytu , nakoľko rozsudok s takto formulovaným výrokom by nebol tým titulom, na základe ktorého by príslušný okresný úrad, katastrálny odbor mohol v súlade s § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona vykonať príslušnú zmenu vo vzťahu k vlastníctvu k predmetnému bytu po nebohej matke strán sporu v katastri záznamom, keďže uvedené ustanovenie za takéto relevantné rozhodnutie súdu považuje len to, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby. Navyše v danom prípade nebohá matka strán sporu zomrela, a teda tejto ako toho času už neexistentnému subjektu nie je možné spätne zapísať výlučné vlastníctvo k predmetnému bytu .
29. Z tohto je zrejmé, že predmetné konanie vyvolá potrebu vedenia ďalšieho budúceho osobitného sporového konania medzi stranami sporu, ktorým sa s konečnou platnosťou vyrieši otázka ( ktorá je práve dôležitá z hľadiska ochrany práv žalobcu v tomto spore) , či predmetná nehnuteľnosť má, resp. nemá patriť do dedičstva po nebohej matke strán sporu.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd vyhodnotil, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol preukázaný naliehavý právny záujem na vedení tohto sporu , a preto predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal touto vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti samotného uplatneného nároku žalobcu.
31. Súd zamietol návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, a to výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov P.. L. Š.O., W.. N., P.. U. P., výsluchom pracovníka matričného úradu, ktorý bol overovať podpis nebohej matky strán sporu, ako aj na vykonanie znaleckého dokazovania na vyšetrenie duševného stavu nebohej matky strán sporu a na vykonanie znaleckého dokazovania z oblasti grafológie na overenie podpisu na kúpnej zmluve zo strany nebohej matky strán sporu, nakoľko tieto dôkazy neboli relevantné pre posúdenie naliehavosti právneho záujmu žalobcu na vedení tohto sporu. Zároveň, keďže vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci súdom, kedy tento uzavrel, že v spore nebol zo strany žalobcu preukázaný naliehavý právny záujem na jeho vedení a nebolo tak potrebné sa zaoberať touto sporovou vecou v jej merite, tieto dôkazy boli nadbytočné, keďže mohli byť relevantné len vo vzťahu k samotnému meritu veci, ktorým sa však súd už nezaoberal.
32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore, čo v danom prípade znamenalo v plnom rozsahu.
38. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
39. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku I tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. ( § 357 písm n./ CSP a contrario/).
Proti výroku II a III tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 CSP )
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.