Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/136/2015

Uznesenie

Okresný súd Svidník v právnej veci navrhovateľa AG - TOP SK, s.r.o., so sídlom Kapišová 101, 090 01 Kapišová, IČO: 36 746 142, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Granecom, advokátom so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice proti odporcovi Poľovnícke združenie Kalinec, so sídlom Vyšný Orlík, IČO: 35 509 422, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným na Okresnom súde Svidník dňa 25.05.2015 žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť zdržať sa lovu úžitkovej zveri v poľovnom revíri Kalinec do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti uznesení č. 1, 2, 3, 4 a 5 prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kalinec zo dňa 03.12.2013, ktorého priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou G., Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXP.XXX a o určenie neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej s Poľovníckym združením Kalinec so sídlom: Vyšný Orlík, IČO: 35 509 422 s tým, že uloží navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu o určenie neplatnosti uznesení č. 1, 2, 3, 4 a 5 prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kalinec zo dňa 03.12.2013, ktorého priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz 52718/2013, NCRls 53641/2013 a o určenie neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej s Poľovníckym združením Kalinec so sídlom: Z. U., IČO: 35 509 422.

Návrh odôvodnil tým, že je jedným z vlastníkov a zároveň zástupcom niektorých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru C. uznanom Rozhodnutím obvodného lesného úradu Svidník č. 124/1994 zo dňa 07.03.1994. Rozloha pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, resp. osôb ktoré zastupuje, predstavuje 160,60 ha, tzn. 6% z celkovej výmery poľovného revíru Kalinec, ktorá činí 2.642 ha. Ďalšími vlastníkmi sú: obec Vyšný Orlík, obec Kečkovce, LESY Slovenskej republiky, š.p., Slovenský pozemkový fond, Poľnoprodukt, spoločnosť s ručením obmedzeným, Urbárska spoločnosť ŠČOB, pozemkové spoločenstvo Vyšný Orlík a súkromní vlastníci. Navrhovateľ poukázal na to, že dňa 03.12.2013 sa v priestoroch Obecného úradu Vyšný Orlík konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kalinec, ktorého priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 600/2013, Nz 52718/2013, NCRls 53641/2013 zo dňa 11.12.2014 spísanou notárkou JUDr. Máriou J., ktorá osvedčila, že na zhromaždení vlastníkov sa zúčastnili vlastníci majúci celkovo 59,94%, t.j. 1.583 ha z výmery poľovného revíru, a teda že zhromaždenie vlastníkov je uznášaniaschopné. V rámci návrhov a pripomienok k programu rokovania zhromaždenia požadoval splnomocnený zástupca navrhovateľa (A. W.) diskusiu na tému prezentácie vlastníkov, nakoľko mal dôvodné pochybnosti o tom, kto koho zastupuje a či výmery v prezenčnej listine nie sú duplicitné. Z podkladov, ktoré mal navrhovateľ k dispozícii, totiž vyplývalo, že zhromaždenie nielen že nebolo uznášaniaschopné, ale že rozhodnutia neboli dosiahnuté nadpolovičnou väčšinou hlasov v zmysle zákona o poľovníctve. Napriek týmto obavám návrh navrhovateľa nebol schválený uznášaniaschopnou väčšinou. Na zhromaždení

vlastníkov boli prijaté zásadné uznesenia, ktorými sa rozhodlo že: výkon práva poľovníctva respektíve užívanie poľovného revíru bude zhromaždením odstúpené podľa § 13 zákona, t.j. zmluvou o užívaní poľovného revíru (uznesenie č. 2); náhrada za užívanie poľovného revíru Kalinec bude postúpené budúcemu užívateľovi poľovného revíru za cenu 3,00 Eurá lesných pozemkov za hektár a každý rok jeho užívania a cenu 1,00 Euro za ostané poľovné pozemky za hektár a každý rok jeho užívania (uznesenie č. 3) a že výkon práva poľovníctva respektíve užívania poľovného revíru bolo postúpené poľovníckej organizácii - Poľovnícke združenie Kalinec, so sídlom Vyšný Orlík 090 11, IČO: 35 509 422, s ktorou bude následne uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona. Okrem toho boli schválené aj uznesenia týkajúce sa schvaľovania programu zhromaždenia vlastníkov (uznesenie č. 1) a určenia plnomocenstiev na prípravu a podpisovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru (uznesenie č. 5). Všetky boli prijaté tesnou väčšinou 53,94% vlastníkov poľovných pozemkov, tzn. rozdielom necelých 4%.

Vo vzťahu k počítaniu hlasov navrhovateľ uviedol, že spoločnosť Poľnoprodukt, spoločnosť s ručením obmedzeným mala mať podľa notárskej zápisnice ako vlastník a zástupca vlastníkov k dispozícii 267,30 ha, t.j. 10,11% z celkovej výmery poľovného revíru Kalinec, čo malo vyplývať najmä z uzavretých nájomných zmlúv na prenájom poľnohospodárskych pozemkov podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov. V rámci nájomných zmlúv však jednotliví prenajímatelia buď nikdy Poľnoprodukt nesplnomocnili na ich zastupovanie pri rozhodovaní o práve poľovníctva, alebo sa na nájomných zmluvách nachádza úprava podľa neúčinných právnych noriem z roku 1962, resp. 1993. Samotná nájomná zmluva bez osobitného splnomocňujúceho ustanovenia podľa platných právnych predpisov nepostačuje na zastupovanie prenajímateľov pozemkov, a tak Poľnoprodukt nemohol prenajímateľov zastupovať a hlasovať v ich mene, pretože by konal nad rámec oprávnení udelených v nájomných zmluvách. Takéto splnomocenenie na zastupovanie nie je ani v dodatkoch k nájomným zmluvám, čo vypláva zo vzorovej nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom Q. K. a Poľnoproduktom ako nájomcom (išlo o vzorovú zmluvu používanú pri takmer všetkých prenajímateľoch). Pán Q. K. splnomocnil na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov práve navrhovateľa, a preto ho nemohol zastupovať Poľnoprodukt na základe nájomnej zmluvy. Navyše aj keby Poľnoprodukt disponoval splnomocnením na zastupovanie z titulu nájomnej zmluvy, nájomný vzťah bol dodatkami predlžený do roku 2021, pričom rozhodnutie prijaté na zhromaždení vlastníkov pojednávajú o uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru na dobu 15 rokov odo dňa jej zaevidovania na Okresnom úrade, pozemkovom lesnom odbore, a teda hlasovaním by šiel výrazne nad rámec takéhoto oprávnenia, pretože by zaviazal na dlhšie obdobie ako trvá samotná nájomná zmluva. Navrhovateľ za závažné považuje aj to, že štatutárny zástupca Poľnoproduktu Ing. O. sa na zhromaždenie vlastníkov dostavil bez akýchkoľvek plnomocenstiev, nájomných zmlúv alebo listov vlastníctva a notárka neoverovala, či splnomocnení zástupcovia prítomní na zhromaždení vlastníkov disponovali riadnymi plnomocenstvami, resp. na to oprávňujúcimi nájomnými zmluvami. Notárka taktiež neosvedčila, že v zápisnici označení vlastníci sú skutočnými vlastníkmi pozemkov i podľa listov vlastníctva, a tak sa tam mohol zúčastnil ktokoľvek, kto by tvrdil, že je vlastníkom alebo zastupuje vlastníka. Zhromaždenie vlastníkov tak nebolo vôbec uznášaniaschopné, nakoľko pri odrátaní od celkovej účasti 59,97% 10,11% v údajnej správe Poľnoproduktu predstavuje celková účasť na zhromaždení vlastníkov 49,83%, teda nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina v zmysle zákona o poľovníctve. Ak by aj zhromaždenie vlastníkov bolo uznášaniaschopné, pri jednotlivých hlasovaniach nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina, pretože všetky boli prijaté väčšinou 53,94%.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že zvolávateľ zhromaždenia Ing. U. zaslal Slovenskému pozemkovému fondu ako najväčšiemu zástupcovi Slovenskej republiky a nezistených vlastníkov pozvánku na zhromaždenie bez uvedenia dátumu jeho konania, čím došlo k hrubému porušeniu práva vlastníkov.

Okrem Poľnoproduktu chýbalo oprávnenie na zastupovanie jednotlivých prenajímateľov aj Mgr. B. V., ktorý mal vystupovať ako vlastník a zástupca vlastníkov s výmerou 178,20 ha, t.j. 6,74% z celkovej výmery poľovného revíru Kalinec. Otáznym je aj oprávnenie starostov obce Vyšný Orlík a Kečkovce, ktorí sa nepreukázali na zhromaždení uzneseniami obecných zastupiteľstiev, ktoré by ich oprávňovali hlasovať tak ako hlasovali, pretože návrh Poľovníckej organizácie ŽUHROV znel na 6,- a 7,- Eur za hektár, čo je viac ako dvojnásobok na zhromaždení odsúhlasenej sumy. Hlasovanie o uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru na 15 rokov je nakladaním s majetkovými právami obce, ktoré podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva.

Navrhovateľ uviedol, že došlo k viacerým porušeniam zákona o poľovníctve, pričom snahy navrhovateľa odstrániť ich počas zasadnutia boli odmietnuté, a teda mimosúdne riešenie situácie nie je možné.

Navrhovateľ sa mieni domáha žalobou určenia neplatnosti všetkých prijatých uznesení a nakoľko v túto chvíľu nedokáže zabrániť poľovníckemu združeniu Kalinec v užívaní poľovného revíru, žiada vydať predbežné opatrenie, ktorým sa dočasne upravia pomery účastníkov.

Svoju aktívnu legitimáciu navrhovateľ vyvodzuje od vlastníctva 136,73 ha poľovných pozemkov ako aj od toho, že je zástupcom vlastníkov B. P. (výmera 14,855 ha) a Q. K. (výmera 7,1934 ha) a teda je osobou, ktorá je neplatnými rozhodnutiami zhromaždenia vlastníkov bezprostredne dotknutá na svojich právach. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že výkonom práva poľovníctva v poľovnom revíri Kalinec na základe zjavne neplatných rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov existuje reálna hrozba spôsobenia značnej škody navrhovateľovi a ostatným vlastníkov vrátane Slovenskej republiky. Uviedol, že nemá žiadnu inú alternatívu ako by mohol výkonu práva poľovníctva zabrániť bez predbežnej pomoci konajúceho súdu.

Konštatoval, že vo veci samej sa žalobou podľa bude domáhať určenia neplatnosti všetkých prijatých uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kalinec, pričom naliehavý právny záujem na určení bude preukazovať tým, že bez rozhodnutia súdu vo veci samej nemá iný prostriedok ochrany svojich práv vzhľadom na evidenčný charakter zmluvy o užívaní poľovného revíru zo strany Okresného úradu Svidník, lesného a pozemkového odboru. Pôjde teda o žalobu s preventívny účinkom s cieľom zamedziť stav ohrozenia práv navrhovateľa a ostatných vlastníkov pozemkov neoprávnene zastúpených na zhromaždení tretími osobami, pričom žaloba ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie sú zjavne bezúspešným uplatňovaním práv a ani ich šikanóznym výkonom.

Nepriaznivý následok a odôvodnenie nebezpečenstva navrhovateľ odôvodnil tým, že prípadným nariadením predbežného opatrenia nedôjde k závažnému zásahu do majetkovej sféry odporcu ale naopak, zamedzí sa vzniku značnej škody na strane navrhovateľa a ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, pretože výkon práva poľovníctva zo strany odporcu by bol v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej v rozpore so zákonom o poľovníctve - bol by vykonávaný na základe neplatnej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zároveň uviedol, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia preberá celoročnú starostlivosť o divú zver príslušný Okresný úrad, pozemkový a lesný odpor. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Svidník sp. zn. , ktorým sa súd stotožnil s návrhom navrhovateľa, že už samotné neoprávnené vykonávanie práva poľovníctva a s tým spojené privlastňovanie si mäsa z ulovenej zveri, trofejí a ďalších úžitkov predstavuje hroziacu ujmu.

Podľa (ďalej len „"), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa poslednej vety účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa , predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi, len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa až 6 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

Podľa a o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa . Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

Podľa užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:

a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav,

b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu zveri,

c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, 21)

d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom 22) takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,

e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha,

f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,

g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu 23) a predložiť požadované vzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov veterinárnej starostlivosti,

h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,

i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,

j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom,

k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru,

l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri,

m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6,

n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi,

o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov,

p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.

Podľa poľovníkovi, ktorý ulovil raticovú zver, patrí poľovnícke právo, ktorým sa na účely tohto zákona považuje poľovnícka trofej a jedlé vnútornosti, ak ich použitie nie je v rozpore s osobitným predpisom.

Podľa ulovená alebo inak usmrtená zver alebo uhynutá zver alebo jej časti nachádzajúce sa v poľovnom revíri patria užívateľovi poľovného revíru. Zver ulovená, uhynutá alebo inak usmrtená na nepoľovných plochách patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Zver ulovená alebo inak usmrtená alebo uhynutá na poľovných pozemkoch, ktoré nie sú zaradené do poľovného revíru, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. Užívateľovi poľovného revíru alebo najbližšieho poľovného revíru za rovnakých podmienok patria aj vedľajšie produkty zo zveri, ako sú poľovnícka trofej, zhody parožia a vajcia pernatej zveri.

Podľa ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru alebo v uznanom poľovnom revíri potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, okresný úrad rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa a účastníka konania alebo poľovnícku organizáciu.

Predbežné opatrenie pred začatím konania podľa alebo po začatí konania podľa je možné nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný, resp. dočasný charakter. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej právnej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný

nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.12.2012, sp. zn. ).

Ako je vyššie konštatované, pre nariadenie predbežného opatrenia nie je nevyhnutné preukázať len samotný nárok (osvedčiť pravdepodobnosť úspechu konania vo veci samej) ale kumulatívne musí byť splnená aj druhá nie menej podstatná podmienka, ktorou je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia prípadného neskoršieho výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ vo vzťahu k tejto druhej podmienke vo svojom návrhu uviedol, že predbežným opatrením sa má zamedziť vzniku značnej škody na strane navrhovateľa a ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko odporca by mohol vykonávať právo poľovníctva, s čím navrhovateľ zásadne nesúhlasí. Výkonom práva poľovníctva odporcom by v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej odporca po dobu súdneho sporu neoprávnene vykonával právo poľovníctva - v rozpore so .

Podľa názoru súdu však tieto tvrdené skutočnosti nemôžu byť dostatočným dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia zakazujúceho odporcom užívanie poľovného revíru - lov úžitkovej zveri. Navrhovateľ totiž vo svojom návrhu nepreukázal v dostatočnom rozsahu existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a to ujmy závažnej, značnej a neodstrániteľnej, ktorá by mohla reálne vzniknúť práve jemu (resp. vlastníkom, ktorých má zastupovať).

Navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia od toho, že je vlastníkom pozemkov a zástupcom vlastníkov pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by konaním, ktorého zákazu sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha, boli jeho práva ako vlastníka a prípadne práva ním zastúpených vlastníkov dotknuté, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by bol k výkonu práva poľovníctva inak (pokiaľ by nedošlo k schváleniu uznesení, ktorých zrušenia sa mieni domáhať vo veci samej) oprávnený. Navrhovateľ nepreukázal nebezpečenstvo bezprostrednej a závažnej ujmy, ktorá by mu bez nariadenia predbežného opatrenia mala byť konaním odporcu spôsobená. Podľa názoru súdu by medzi takéto skutočnosti mohli patriť napr. konania odporcu, ktoré by mohli mať za následok znižovanie hodnoty majetku navrhovateľa ako vlastníka pozemkov, prípadne ním zastúpených vlastníkov pozemkov, čo však navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal. Za takú skutočnosť nemožno považovať ani prípadný lov zveri, pretože v zmysle ustanovenia upravujúceho vlastníctvo ulovenej a nájdenej zveri vlastnícke právo k ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, trofejí a ani k iným vedľajším produktom nepatrí vlastníkovi poľovných pozemkov a teda vlastník pozemkov tým nemôže byť dotknutý na svojich právach.

Ďalej je v tejto súvislosti nutné konštatovať, že v zmysle ustanovenia je s užívaním poľovného revíru zo zákona spojený jednak súhrn práv ale aj povinností, ktoré sú zamerané na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri a ktoré vyžadujú nepretržité zabezpečovanie celoročnej starostlivosti a ochrany zveri a poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru je tak povinný zabezpečovať činnosti náročné tak z finančného ako aj z personálneho hľadiska ako napr. prikrmovať zver, vykonávať opatrenia na záchranu a ochranu zveri, vykonávať veterinárne opatrenia, každoročne zisťovať stavy zveri v revíri a pod.. Vzhľadom na to, že ide o činnosť zákonom regulovanú, aj samotné konanie, ktorého zákazu sa navrhovateľ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia dožaduje, tak nemôže predstavovať konanie, ktorým by odporca mohol znižovať hodnotu majetku navrhovateľa, prípadne ním zastúpených vlastníkov pozemkov a to aj s poukazom na to, že užívateľ revíru uhrádza za užívanie revíru vlastníkom pozemkov dojednanú finančnú náhradu. Aj samotný lov zveri (činnosť, ktorej zákazu sa navrhovateľ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha) môže užívateľ poľovného revíru vykonávať len v medziach všeobecne záväzných právnych predpisov (s vedením príslušnej evidencie). V prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej pritom

ostanú zodpovednostné nároky z neoprávneného užívania poľovného revíru zachované bez ohľadu na nariadenie alebo nenariadenie predbežného opatrenia.

Okrem toho je pre nariadenie predbežného opatrenie potrebné preukázať aj súvis konania o nariadenie predbežného opatrenia s konaním vo veci samej. Tento súvis je potrebné posudzovať nielen z hľadiska vecného (t.j. či nárok uplatnený návrhom na nariadenie predbežného opatrenie má súvislosť s konaním vo veci samej) ale aj personálneho (t.j. či sa týka rovnakých účastníkov). Personálne hľadisko je vyjadrené v citovanom ustanovení podľa ktorého účastníkmi konania o nariadenie predbežného opatrenia sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že v konaní vo veci samej sa chce žalobou domáhať určenia neplatnosti všetkých uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Takéhoto určenia sa ale podľa názoru súdu nemôže domáhať voči subjektu, ktorého označil ako odporcu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia (Poľovníckemu združeniu Kalinec). Z notárskej zápisnice N 600/2013, , , zo dňa 11.12.2013 je zrejmé, že toto poľovnícke združenie (označené ako jediný odporca v konaní o vydanie predbežného opatrenia) sa nezúčastnilo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kalinec a nehlasovalo za schválenie uznesení, ktorých neplatnosti sa chce navrhovateľ domáhať v konaní vo veci samej. S uzneseniami (ktorých platnosť chce namietať navrhovateľ) má tak spoločné len to, že jedným z týchto uznesení (uznesením č. 4) bolo rozhodnuté, že naňho bude postúpený výkon práva poľovníctva respektíve užívanie poľovného revíru. Navrhovateľ pritom v návrhu uviedol, že návrhom o určenie neplatnosti chce napadnúť všetkých 5 uznesení schválených na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kalinec.

Okrem určenia neplatnosti uznesení schválených na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kalinec sa chce navrhovateľ vo veci samej domáhať aj určenia neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej s Poľovníckym združením Kalinec. Tu súd taktiež poukazuje na to, že v občianskom súdnom konaní o neplatnosť právneho úkonu musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide; môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (v tomto prípade ide len o aktívnu legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinností), o ktoré v konaní ide. V posudzovanej veci nepochybne účastníkmi zmluvy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha, nemá byť len odporca. Všetci nositelia hmotnoprávnych oprávnení (povinností) musia byť účastníkmi tak konania o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) ako aj konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Javí sa preto, že účastníkmi konania nie sú tí, ktorí nimi podľa zákona majú byť. Súd za tohto stavu poznamenáva, že nariadením predbežného opatrenia by došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov.

Vzhľadom na nepreukázanie jedného zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, alebo naliehavej potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi ako aj nepreukázania personálneho súvisu medzi navrhovaným predbežným opatrením a vecou samou, súd nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať ďalšími okolnosťami uvádzanými navrhovateľom (uznášaniaschopnosťou zhromaždenia, platnosťou plnomocenstiev, počtom hlasov a pod.), ktoré majú súvis s vecou samou.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.