Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/110/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Hrašnovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: TOP TERMAL, s.r.o., so sídlom Hlavná 164/113, Topoľníky, IČO: 36 278 297, zastúpený: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3, Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101797761/2022 zo dňa 20.6.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 15.8.2022, doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.9.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101797761/2022 zo dňa 20.6.2022, ktorým žalovaný postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.: 100286709/2022 zo dňa 10.2.2022, ktorým bol podľa Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4.000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018.

Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na skutočnosti uvedené v žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že správca dane vydaným rozhodnutím dorubil žalobcovi rozdiel na dani vo výške 4.000 Eur. Základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie vo výške 6.639 Eur. Voči daňovému subjektu prebiehajú ďalšie 2 daňové kontroly za iné zdaňovacie obdobia, v ktorých správca dane rozhodol rovnako v neprospech daňového subjektu a preto celková výška rozdielu na dani vysoko presahuje. Vzhľadom na výšku základného imania by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma predĺženia v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca je riadne podnikajúci subjekt, ktorý si riadne plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu nasvedčujú tomu, že žalobca chce naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Podľa žalobcu by nepriznanie odkladného účinku žalobe znamenalo, že by ďalej nemohol podnikať. Medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia ako aj úkonov, na ktorých žalovaný stavia svoj názor, je zjavný nepomer a vytvára neprimeraný negatívny následok pre žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako aj nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb.

Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení k žalobe a navrhol zamietnuť tento návrh, pretože považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú.

Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).

Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach až predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. ()

Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov pre žalobcu, predpokladaných v ustanovení . Žalobca bez preukázania hodnoty jeho majetku (aktív, pasív, vrátane pravidelných výdavkov napr. spojených so zamestnávaním zamestnancov a pod.) dôvodí existenciu hrozby následkov predpokladaných len všeobecnými tvrdeniami a hypotetickými predpokladmi o vzniku značnej finančnej a hospodárskej škody, pričom zároveň nepreukázal okolnosti svedčiace o reálne hroziacom okamžitom výkone žalobou napadnutých rozhodnutí, napr. doručenie upovedomenia o začatí exekučného konania alebo exekučnej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, rovnako žalobca nepreukázal, že by bolo zo strany správcu dane negatívne rozhodnuté o prípadnej žiadosti žalobcu o povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku. Žalobca k podanému návrhu nepredložil stav a hodnotu jeho majetku, z ktorého by bolo možné posúdiť ohrozenie podnikateľských aktivít žalobcu v prípade núteného výkonu rozhodnutia. Zároveň možno konštatovať, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu žalovaného nie sú samé o sebe zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Absencia akéhokoľvek vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia, neumožňuje súdu priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto správny súd tento procesný návrh žalobcu zamietol.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).