Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-536-2014.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/536/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľky: U.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. XX, proti odporcovi: Elektrosvit Nové Zámky, a.s, Komárňanská cesta 3, Nové Zámky, IČO: 00 152 340, o doplatenie mzdy a náhrady za dovolenku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11C/158/1995-377 zo dňa 25. apríla 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania a náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodoval o úrokoch z omeškania a o trovách konania po tom, čo súd prvého stupňa predchádzajúcim rozsudkom rozhodol o žalovanom nároku navrhovateľky o doplatenie mzdy a náhrady za dovolenku. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 18.09.1994 domáhala voči odporcovi doplatenia mzdy a náhrady za dovolenku, čerpanú v období od 07.06.1995 do 30.9.1995, ktoré žiadala vyplatiť podľa znaleckého posudku Ing. Jána Dopiriaka v celkovej výške 1.257,19 eura s úrokom z omeškania 22% zo sumy 1.257, 19 eura od 08.06.1995 do zaplatenia. O tomto jej nároku bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11C158/1995-332 zo dňa 22.02.2013, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 1.257,19 eur v zmysle návrhu a zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 22% od 08.06.1995 do zaplatenia a zaplatenie trov konania v sume 16,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľka a odporca. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala, že súd neurčil lehotu na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania. Odporca v odvolaní namietal, že nie je zrejmé, na základe akého výpočtu súd dospel k astronomickej výške ročného úroku 22% a z akého dôvodu súd určil platenie úrokov od 08.06.1995 do zaplatenia, pretože od 18.07.2000 bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz, ktorý skončil 18.01.2012 a podľa názoru odporcu sa za toto obdobie úroky nepočítajú vôbec. Ďalej v odvolaní uviedol, že v inom konaní na Okresnom súde Nové Zámky vedené pod sp. zn. 13C/11/1996, v ktorom ide o tých istých účastníkov konania, súd určil ročný úrok 17,6%, čo je o skoro 5% menej. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaniach účastníkov tak, že rozsudkom č.k. 7Co/175/2013-357 zo dňa 31.10.2013 povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu 1.257,19 eura potvrdil a v časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 22% úrok z omeškania zo sumy 1.257,19 eur od 08.06.1995 do zaplatenia, ako aj v časti trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
Po vrátení spisu súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky na pojednávaní dňa 25.04.2013, ktorá zotrvala na svojom návrhu ohľadne úrokov z omeškania vo výške 22% ročne z istiny 1.257,19 eur od 09.07.1995, pretože výplatný termín mzdy u odporcu bol vždy ôsmeho toho-ktorého mesiaca. Následne súd prvého stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom č.k. 11C/158/1995-377 zo dňa 25.04.2014 tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 22% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.257,19 eura od 09.07.1995 do zaplatenia a 33 eur titulom náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že nepriznáva znalcovi Ing. Jánovi Dopirjakovi znaleckú odmenu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na majetok odporcu bol vyhlásený dňa 18.07.2000 konkurz a tento konkurz bol zrušený 18.01.2012, v rámci konkurzu si navrhovateľka svoj nárok uplatnila včas u správcu konkurznej podstaty a keďže v konkurznom konaní nebola navrhovateľka uspokojená a konkurz bol zrušený, tak jej nárok naďalej trval, a preto si ho mohla uplatniť na súde. Odporca sa s plnením peňažného dlhu (doplatenia mzdy a náhrady za dovolenku) dostal do omeškania, preto v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka má navrhovateľka právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení (sumy 1.257,19 eur) aj úroky z omeškania. Ku dňu 09.07.1995, kedy sa odporca dostal do omeškania, bola výška úrokov 22% (dvojnásobok diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska). Súd preto priznal navrhovateľke právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 22% ročne od 09.07.1995 do zaplatenia z istiny 1.257,19 eura, ktorá jej bola právoplatne prisúdená rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/175/2013-357 zo dňa 31.10.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 11C/158/1995-332 zo dňa 22.02.2013. Vzhľadom na to, že odporca je s platením dlhu v omeškaní, súd priznal navrhovateľke právo na zaplatenie úroku vo výške 22% ročne z istiny 1.257,19 eur do zaplatenia. Ďalej súd prvého stupňa nepriznal znalcovi Ing. Dopirjakovi znaleckú odmenu, nakoľko i napriek výzve súdu znalec si znaleckú odmenu neuplatnil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP a navrhovateľke, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal právo na náhradu trov konania, a titulom zaplateného súdneho poplatku 33,- eur za návrh a rovnakú sumu za podanie odvolania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca odôvodnenie súdu prvého stupňa ohľadom počítania úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľke priznal nielen pred vyhlásením konkurzu, ale aj počas trvania konkurzu na majetok úpadcu - odporcu (trval od 18.07.2000 do 18.01.2012) považoval za nesprávne. Bol toho názoru, že momentom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (dlžníka) sa podľa ust. § 14 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze a vyrovnaní účinného ku dňu vyhlásenia konkurzu stávajú splatnými aj nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty. Znamená to, že bolo povinnosťou navrhovateľky si do konkurzu prihlásiť nielen istinu pohľadávky, ale aj príslušenstvo s jeho vyčíslením ku dňu vyhlásenia konkurzu a tiež vyčíslením príslušného úroku. Považoval za nespravodlivé priznať navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 22 % ročne od roku 1995 doposiaľ, pretože odporca nenesie zodpovednosť za dĺžku konkurzného konania, ktoré trvalo skoro 12 rokov. Zároveň dodal, že pokiaľ si navrhovateľka uvedené príslušenstvo pohľadávky do konkurzu neprihlásila, nemôže si ho úspešne uplatniť v tomto konaní, pretože je premlčané. Z uvedeného dôvodu považoval návrh v tejto časti za nedôvodný. Okrem toho namietal, že súd prvého stupňa dostatočne neodstránil pochybnosti ohľadom odôvodnenia výpočtu úrokov a de facto zopakoval svoje rozhodnutie bez náležitého vyporiadania sa s vecou a riadneho zdôvodnenia, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca v odvolaní opakuje dôvody, ktorými sa už odvolací súd zaoberal v konaní 7Co/175/2013. Dodala, že celé konanie odporcu považuje za ďalšie prieťahy v konaní, dôkazom čoho je aj jeho neúčasť na pojednávaniach, z ktorých sa buď ospravedlnil alebo nezúčastnil bez ospravedlnenia. Z uvedených dôvodov žiadala odvolanie odporcu odmietnuť a rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne a odvolanie odporcu nie je opodstatnené (výrok o nepriznaní znaleckej odmeny nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd nepreskúmaval a nadobudol právoplatnosť).
V prejednávanej veci rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11C 158/1995-332 zo dňa 22. 02. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/175/2013 -357 zo dňa 31.10.2013 bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke istinu 1.257,19 eur s tým, že tento rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke aj príslušenstvo t.j. 22% úrok z omeškania zo sumy 1.257,19 eur od 8.6.1995 do zaplatenia, ako aj v časti trov konania bol zrušený a vec v rozsahu zrušenia bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odvolania odporcu vyplýva, že tento namieta spôsob počítania úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľke priznal súd prvého stupňa nielen pred vyhlásením konkurzu, ale aj počas trvania konkurzu na majetok úpadcu - odporcu (trval od 18.07.2000 do 18.01.2012), ktorý postup považoval za nesprávny.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka prihláškou zo dňa 11.09.2000 (č.l. 305 spisu) prihlásila okrem istiny (v tomto prípade doplatenie mzdy a náhrady za dovolenku) aj príslušenstvo tejto pohľadávky
- t.j. úroky z omeškania vo výške 22%, ktorá pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní dňa 28.06.2002 správcom konkurznej podstaty Ing. Petrom Priatkom (č.l. 309) popretá. S poukazom na uvedené neobstojí námietka odporcu v odvolaní, že navrhovateľka si uvedené príslušenstvo pohľadávky do konkurzu neprihlásila, a preto si ho nemôže úspešne uplatniť v tomto konaní, pretože je premlčané. Keďže v konkurznom konaní nebola navrhovateľka uspokojená a konkurz bol zrušený, tak jej nárok naďalej trval a trvá.
Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu, t.j. ku dňu 18.07.2000), z uspokojenia sú vylúčené úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie v rámci konkurzného konania vylučuje pri uspokojovaní úroky z omeškania, ktoré prirástli po vyhlásení konkurzu z pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ustanovenie však neobsahuje v sebe úpravu zániku úrokov z omeškania z pohľadávok, vzniknutých pred vyhlásením konkurzu. Z uvedeného ustanovenia tak priamo vyplýva právny predpoklad o existencii úrokov z omeškania, ktoré prirástli k pohľadávke vzniknutej pred vyhlásením konkurzu, a to pri úrokoch, ktoré prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu. Uvedené ustanovenie a ani zákon v žiadnom ustanovení neobsahuje žiadnu úpravu o zániku takýchto pohľadávok vo forme úrokov z omeškania, ktoré prirástli z pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ale naopak predpokladá ich existenciu, avšak s obmedzením ich uspokojenia v rámci konkurzného konania z majetkovej podstaty. Príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania vzniknuté po vyhlásení konkurzu je vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzného konania, avšak právo ako také nezaniká. Preto po zrušení konkurzu, pokiaľ úpadca ďalej existuje a nie je vymazaný z obchodného registra, je možné sa týchto pohľadávok domáhať voči dlžníkovi. Pokiaľ ide o výšku priznaného úroku z omeškania (22% ročne z prisúdenej istiny), táto zodpovedá zákonnej výške úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a vykonávacieho predpisu, ktorým bolo v čase omeškania dlžníka Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ku dňu 9.7.1995, kedy sa dostal odporca do omeškania, bola výška diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska určená na 22% ročne. Odvolací súd dodáva, že počas trvania omeškania v tejto veci (od 9.7.1995 do zaplatenia) v súvislosti so zavedením meny eura došlo od 01.01.2009 k zmene výšky úrokov z omeškania tak, že pod pojmom „diskontná sadzba NBS“ sa odo dňa zavedenia meny euro (01.01.2009) rozumie „základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky“. Táto zmena základnej úrokovej sadzby nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť pred dňom zavedenia meny euro. Ak k omeškaniu dlžníka došlo pred 1.1.2009 (čo je tento prípad), výška úrokov z omeškania sa podľa prechodného ust. § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008. V tom čase predstavovala výška úrokov z omeškania 2-násobok diskontnej sadzby stanovenej NBS platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo (viď Veľký komentár k Občianskemu zákonníku - Imrich Fekete, str. 1477).
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia súdu prvého stupňa rozhodol v súlade s právnym predpisom, keď návrhu v časti uplatnených úrokov z omeškania vyhovel a správnosť záverov odporca svojim odvolaním nespochybnil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a zo spisu vedeného v tejto veci nezistil žiadne trovy, ktoré by vznikli v odvolacom konaní priamo navrhovateľke.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.