Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/175/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľky: U.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. XX, proti odporcovi: Elektrosvit Nové Zámky, a.s., so sídlom Nové Zámky, Komárňanská cesta č. 3, IČO: 00 152 340, o doplatenie mzdy a náhrady za dovolenku, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. februára 2013 č. k. -332, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1.257,19 eura p o t v r d z u j e a v časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 22% úrok z omeškania zo sumy 1.257,19 eura od 8.6.1995 do zaplatenia, ako aj v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.257,19 eura s 22% úrokom z omeškania od 8.6.1995 do zaplatenia. Druhým výrokom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu súdneho poplatku v sume 16,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom rozhodol o povinnosti vrátiť navrhovateľke zloženú zálohu na znalecké dokazovanie v sume 33,19 eura z príjmu štátu Okresného súdu Nové Zámky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon štvrtým výrokom rozhodol o povinnosti vrátiť odporcovi zloženú zálohu na znalecké dokazovanie v sume 33,19 eura z príjmu štátu Okresného súdu Nové Zámky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , ,, , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho považoval návrh navrhovateľky za dôvodne podaný. Za preukázané považoval, že navrhovateľka pracovala u odporcu od roku 1977, dňom 1. 4. 1994 bola menovaná do funkcie personálnej riaditeľky, z ktorej funkcie bola dňa 07.06. 1995 odvolaná s tým, že následne jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že odporca nemal pre navrhovateľku vhodné pracovné miesto na personálnom úseku a nevedel jej ponúknuť vhodné pracovné zaradenie, čím bol v súlade s daný výpovedný dôvod a to podľa písmeno c) s výpovednou 3 mesačnou lehotou, ktorá v danom prípade končila k 30. 09. 1995. Keďže odporca dal navrhovateľke výpoveď, pretože nevedel ponúknuť pre ňu vhodné pracovné zaradenie, išlo o prekážku na jeho strane a navrhovateľke tak podľa vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku podľa a Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodujúci bol pravdepodobný zárobok, mzda spojená s pracovnou funkciou, ktorú by mohla navrhovateľka vykonávať vzhľadom na svoju kvalifikáciu, dosiahnuté odborné vzdelanie, doterajšie pracovné funkcie a zaradenie u odporcu. Náhrada mzdy tak v danom prípade zodpovedala rozdielu pravdepodobného zárobku a sume, ktorá bola navrhovateľke vyplatená. Súd prvého stupňa za účelom zistenia pravdepodobného zárobku a sumy, ktorá ako mzda bola navrhovateľke vyplatená za

obdobie od 8. 6. 1995 do 30. 9. 1995, pribral do konania znalca Ing. Ján Dopiriak, ktorý v znaleckom posudku ustálil, že navrhovateľke vznikol nárok na doplatok mzdy a náhrady do výšky priemerného zárobku a náhrady za dovolenku v sume 1.257,19 eura (37.874,- Sk) hrubej mzdy. Vychádzajúc z uvedeného súdu prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.257,19 eura. Ďalej súd prvého stupňa podľa , priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania vo výške 22 % od 08.06.1996, t.j. odo dňa výplaty . O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa a navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh. Ďalej súd prvého stupňa rozhodol o vrátení zálohy zloženej navrhovateľkou a odporcom na znalecké dokazovanie cestou učtárne tunajšieho súdu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka i odporca.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa odporcovi neurčil lehotu na zaplatenie sumy 1.257,19 eura s 22% úrokom z omeškania od 8.6.1995 do zaplatenia. Na základe uvedeného žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť odporcu zaviazať zaplatiť navrhovateľke sumu 1.257,19 eur s 22% úrokom z omeškania od 8.6.1995 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v odvolaní namietal, že v odôvodnení absentuje zdôvodnenie súdu prvého stupňa, na základe akého výpočtu dospel k „astronomickej“ výške ročného úroku 22%. Uvedené podľa názoru odporcu má za následok nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti . Bol toho názoru, že v danej veci nemohlo ísť o tak vysoký ročný úrok, čo vyvodil okrem iného z právoplatného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, ktorý vo veci tých istých účastníkov konania stanovil výšku ročného úroku na 17,6% z omeškania, čo je o skoro 5% menej. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa počítania úrokov počnúc dňom 08.06.1995 do zaplatenia, pretože nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa určil povinnosť platiť úroky z istiny od dátumu 08. 06.1995 do zaplatenia. Navyše dňom 18.07.2000 bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz, ktorý skončil až 18.01.2012, a preto podľa názoru odporcu počas uvedeného obdobia sa úroky nepočítajú vôbec. Podľa názoru odporcu v danom prípade je daná prekážka začatej veci v inom konaní. Poukázal na to, že Okresnom súde Nové Zámky prebieha pararelne s tými istými účastníkmi ešte jedno konanie, v ktorom súd prvého stupňa dňa 04.03.2013 rozhodol, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V uvedenom konaní navrhoval odporca, aby súd v záujme hospodárnosti konania postupom podľa spojil obidve konania v jedno, čím by sa ušetrili náklady účastníkov konania a tiež štátu, pričom by sa odstránili nejasnosti o tom, či si navrhovateľka neuplatnila od odporcu dvakrát to isté. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolanie odporcu je v plnom rozsahu neopodstatnené. Podľa názoru navrhovateľky o výške úrokov z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa platného nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Pokiaľ išlo o druhé konanie vedené medzi účastníkmi dodala, že rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -175 zo dňa 4.3.2013 nie je právoplatný, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. -175 si uplatňuje nárok na zaplatenie odstupného a v tomto konaní si uplatňuje nárok na doplatenie mzdy a náhrady mzdy za dovolenku, čo sú dva rôzne nároky.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky i odporcu ( ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.257,19 eura je treba ako vecne správny podľa potvrdiť a v časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 22% úroky z omeškania zo sumy 1.257,19 eura od 8.6.1995 do zaplatenia a v nadväznosti na to aj v časti trov konania je treba podľa a zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 18.09.1994 domáhala voči odporcovi doplatenia mzdy a náhrady za dovolenku čerpanú v období od 07. 06. 1995 do 30. 09. 1995 , ktoré žiadala v priebehu konania vyplatiť podľa znaleckého posudku Ing. Jánom Dopiriakom v

celkovej výške 1.204,08 eura (37.874,-Sk). Návrh odôvodnila tým, že pracovala u odporcu od roku 1977, dňom 1. 4. 1994 bola menovaná do funkcie personálnej riaditeľky, z ktorej funkcie bola dňa 07.06. 1995 odvolaná s tým, že následne jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že odporca nemal pre navrhovateľku vhodné pracovné miesto na personálnom úseku a nevedel jej ponúknuť vhodné pracovné zaradenie, čím bol v súlade s daný výpovedný dôvod a to podľa písmeno c) s výpovednou 3 mesačnou lehotou, ktorá v danom končila k 30. 09. 1995. Za obdobie od 08.06.1995 do 30. 09. 1995 jej bola vyplatená mzda a náhrada za dovolenku v sume 1.756,92 eura (52.929,-Sk), a preto žiadala doplatiť sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi pravdepodobným zárobkom a sumou , ktorá jej bola vyplatená. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že je viazaný dôvodmi odvolania ( ) sa zaoberal dôvodmi uvedenými odporcom a navrhovateľkou v písomne podanom odvolaní a z tohto pohľadu sa zaoberal vecnou správnosťou rozhodnutia súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.257,19 eura vecne správne. Závery súdu prvého stupňa v tom smere, že navrhovateľke vznikol v súvislosti s výpoveďou odporcu, ktorý nevedel navrhovateľke ponúknuť iné vhodné pracovné zariadenia, a preto išlo o prekážku na strane odporcu , nárok na doplatenie mzdy, nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku a nárok na náhradu za dovolenku , odvolací súd považoval za správne. Odporca výšku náhrady mzdy a náhrady za dovolenku a ani spôsob výpočtu znalcom v odvolaní nenamietal. Odvolací súd sa vzhľadom k dôvodom odvolania zaoberal v prvom rade tým, či v danom prípade nie je daná prekážka skôr začatého konania (litispedencie) a to s ohľadom na konanie vedené medzi účastníkmi konania na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. . Podľa , začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania (litispedencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má jednak rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Nejde preto o totožnosť veci a prekážka litispendencie nie je daná, ak chýba čo len jeden znak totožnosti veci. Totožnosť veci je teda daná tzv. totožnosťou subjektov a tzv. totožnosťou predmetu konania vyplývajúceho z rovnakého skutku. Litispendencia predstavuje procesnú prekážku konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade konanie vždy zastaví podľa , pričom spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 18.09.1994 domáhala voči odporcovi doplatenia mzdy a náhrady za dovolenku čerpanú v období od 07. 06. 1995 do 30. 09. 1995, ktorý nárok je odlišný od nároku uplatňovaného navrhovateľkou voči odporcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky č.k. , predmetom ktorého je nárok navrhovateľky na odstupné. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nie je daná totožnosť predmetu konania, a preto nemožno hovoriť o prekážke litispedencie, keďže chýba jeden zo znakov totožnosti veci. Pokiaľ išlo o námietku odporcu, že žiadal v záujme hospodárnosti konania spojiť obdive konania na spoločné konanie , odvolací súd dodáva, že zmysle ust. súd môže spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. To znamená, že súdu je za splnenia uvedených podmienok v záujme hospodárnosti daná možnosť a nie povinnosť spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia, resp. veci ktoré sa týkajú tých istých účastníkov. K námietke navrhovateľky v odvolaní, že vo výroku napadnutého rozsudku absentuje lehota na zaplatenie priznanej sumy, odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže určiť aj dlhšiu lehotu. Uvedená paričná lehota v trvaní troch dní sa preto vzťahuje aj na prípady, keď súd vo výroku na plnenie neurčil lehotu na plnenie. Odporca tak je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.257,19 eura v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ). Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia

súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia Odvolací súd posudzujúc rozsudok súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 22% úroky z omeškania zo sumy 1.257,19 eura od 8.6.1995 do zaplatenia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Takýmto postupom súdu prvého stupňa bolo účastníkom - odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, s ohľadom na právo účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. . Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa neodôvodnené, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti vôbec nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k výške úroku z omeškania 22% ročne, ako ani to, ako súd postupoval pri určení tejto výšky úroku z omeškania. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia v tejto časti poukázal iba na ust. , a Podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje, ak súd v dôvodoch rozhodnutia poukáže iba na ustanovenia právnych predpisov podľa ktorých rozhodol o povinnosti odporcu platiť úroky z omeškania vo výške 22% ročne, bez toho, aby v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, akými úvahami a závermi sa riadil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 22% úroky z omeškania zo sumy 1.257,19 eura od 8.6.1995 do zaplatenia a v nadväznosti na to aj v časti trov konania podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o nároku navrhovateľky na zaplatenie úroku z omeškania z prisúdenej sumy, pričom sa vysporiada aj s námietkami odporcu v odvolaní. Svoje nové rozhodnutie súd odôvodní s odkazom na príslušné ustanovenia a vyhlášky tak, aby odôvodnenie bolo presvedčivé a preskúmateľné, a aby tak spĺňalo požiadavky

kladené na súdne rozhodnutia v zmysle ust. v spojení s ust. .

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.