Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-169-2014.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/169/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Q. Q.U., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. Z. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o ochranu spotrebiteľa a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
u r č u j e , že na prejednanie je miestne príslušný Okresný súd Prešov,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX číslo zmluvy: XXXXXXXXX a to v bode 11 všeobecných podmienok o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 404,10 Eur, na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa voči žalovanému domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, ako aj trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 1.000 Eur za poplatok 872 Eur na 12 mesiacov. Spolu teda mala žalovanému vrátiť 1.872 Eur a tak poplatok z predmetného úveru predstavoval 87,20 % ročne.
Žalobkyňa mala za to, že ide o úžerný poplatok uplatňovaný žalovaným v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Poukázala na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 Eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preverenie úverovej spoľahlivosti a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrúbenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru, Vyšší krajinský
súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie.
Zároveň za nekalú obchodnú praktiku považovala vyznačenie účelu úveru na povolanie, pretože v čase poskytnutia úveru bola už 12 rokov starobnou dôchodkyňou a v tom čase nevykonávala žiadnu pracovnú činnosť v zamestnaneckom pomere a nerealizovala podnikateľskú, ani inú obchodnú činnosť.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
Súd dokazovaním vykonaním oboznámením zmluvy o úvere, dodatku k zmluve, výpisu z úverového účtu, výsluchom žalobkyne, svedkyne Ing. Evy Hužvárovej, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania dňa XX.X.XXXX uzatvorili v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvu úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.000 Eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť vo výške 1.872 Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 156 Eur, počnúc dňom XX.X.XXXX. Zároveň uvedená zmluva o úvere obsahovala vyznačenie účelu poskytovaných finančných prostriedkov na výkon povolania.
Účastníci konania v uvedený deň uzatvorili aj dodatok k zmluve o úvere, obsahom ktorého je vyhlásenie žalobkyne, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu povolania.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola už starobnou dôchodkyňou, pričom nevykonávala žiadnu činnosť v zamestnaneckom pomere, podnikateľskú, ale ani žiadnu inú obchodnú činnosť. Pokiaľ ide o účel poskytnutého úveru, tento vyznačovala sprostredkovateľka, vrátane vyhlásenia, že poskytnutý úver bude z jej strany použitý na zakúpenie technických zariadení za účelom výkonu povolania. Všetky finančné prostriedky poskytnutého úveru boli použité pre jej osobnú potrebu.
Podľa predloženej správy sociálnej poisťovne žalobkyňa je od 1.1.1999 poberateľkou starobného dôchodku a od toho času nevykonávala činnosť v zamestnaneckom pomere a nebola evidovaná ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.
Svedkyňa H.. A. Z. uviedla, že v rozhodnom čase pôsobila ako obchodná zástupkyňa žalovaného a pri uzatvorení zmlúv o úvere s klientom vypisovala hlavičku úveru, vrátane hlavičky dodatku k úveru, avšak pokiaľ ide o samotné vyhlásenie na aký účel peňažné prostriedky poskytnutého úveru použije, toto bolo vypisované samotným klientom, ktorý následne úverovú zmluvu s jej dodatkom podpísal. Z jej strany nikdy na klienta nebol vyvíjaný nátlak, aby bol vyznačený ňou požadovaný účel poskytnutého úveru, vždy išlo o slobodnú vôľu klienta, pričom so všetkými náležitosťami úverovej zmluvy bol riadne oboznámený. So žalobkyňou uzatvárala niekoľko úverových zmlúv, pričom najmenej 2 mali vyznačený účel výkonu povolania a žalobkyňa tieto zmluvy nikdy nenamietala. Zároveň uviedla, že pokiaľ si pamätá peňažné prostriedky z poskytnutého úveru chcela použiť do domácnosti.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti z dôvodu, že žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa a preto by sa miestna príslušnosť mala posudzovať podľa ust. § 84 Občianskeho súdneho poriadku a to tak, že na konanie by mal byť príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, t.j. Okresný súd Bratislava 1.
Vo vzťahu k uzavretej zmluve o úvere so žalobkyňou uviedol, že neide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na
základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a teda nie na svoju súkromnú potrebu.
Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobkyňa v zmluve o úvere výslovne prehlásila a vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, čo preukazuje dodatok k úverovej zmluve. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Ak žalobkyňa v zmluve o úvere uviedla a podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jej povolania, treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobkyni nepriznať právne postavenie
spotrebiteľa. Nakoľko žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom a vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodno-právny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa, v takomto prípade nie je vôbec na mieste.
Vo vzťahu k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania, žalovaný poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodenej inšpekcie sp.zn. P/0355/01/2012 vydané v konaní proti žalovanému, ktorým bolo toto zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Bolo konštatované, že dlžníčka v posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej úver bol poskytnutý na výkon povolania a dojednaná zmluva uzatvorená podľa ust. § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka sa spravuje ako absolútny obchod jej právnym režimom.
Podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku, na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 105 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Podľa § 52 ods.1,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od XX.X.XXXX, na účely tohto zákona sa rozumie:
a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6)
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.
Keďže žalovaný vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu patril námietku miestnej nepríslušnosti, bolo na mieste sa zaoberať najprv tým či Okresný súd v Prešove je miestne príslušným na konanie a prejednanie veci. V súlade s ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
V danom prípade je nesporné a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ, nakoľko v úverovej zmluve bola označená identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Preukázateľne v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola už 12 rokov iba poberateľkou starobného dôchodku a podľa správy sociálnej poisťovne nebola v žiadnom zamestnaneckom pomere a nebola evidovaná ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, vykonávajúca podnikateľskú alebo inú obchodnú činnosť.
Pokiaľ ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru, vrátane vyhlásenia klienta za akým účelom poskytnuté peňažné prostriedky použije formou dodatku k zmluve o úvere, ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú praktiku žalovaného konštatovanú už vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov SR, ktorým žalovaný účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov, aby sa tým vyhol posúdeniu predmetného zmluvného vzťahu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Aj z výpovede svedkyne v čase uzatvorenia zmluvy konajúcej v mene žalovaného vyplynulo, že peňažné prostriedky predmetného úveru žalobkyňa chcela použiť na osobnú spotrebu, preto je nelogické, aby ako účel úveru uviedla výkon povolania, pokiaľ by označenie tohto konkrétneho účelu nebolo podmienkou poskytnutia peňažných prostriedkov. V zmysle uvedeného je preto nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime spotrebiteľských úveroch a to s prihliadnutím na ustanovenie § 54 ods.2 OZ.
Keďže zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je vzťahom spotrebiteľským, potom pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, táto je daná v súlade s ust § 87 písm. f) O.s.p. na výber a žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla podať žalobu i na súde, v obvode ktorého má bydlisko, t.j. na Okresný súd v Prešove. Na základe uvedeného preto námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Prešove považoval za nedôvodnú a určil, že ide o súd miestne príslušný na prejednanie veci.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že predmetná zmluva o úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spĺňa charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
V danom prípade podľa bodu 11. všeobecných obchodných podmienok žalovaného, 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane s tým spojenej administratívy.
V prípade žalobkyni teda úrok predstavoval 290 Eur a administratívny poplatok 582 Eur za 12 mesiacov. Úrok vo výške 290 Eur predstavuje 29 % ročne a administratívny poplatok 58 % ročne.
Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery nových úverov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, pri dobe splatnosti do jedného roka boli vo výške 12,80 %.
Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej istiny. V danom prípade v zmysle ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka aj v prípade, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a neide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úverov, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy.
Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytovaní úverov.
V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšujú, keďže dosahujú cca dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase jej uzatvorenia (rozsudok KS PO zo dňa 10.12.2008 pod sp.zn. 3 Co 67/2008).
V zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka zo zmluvy o úvere vyplýva pre dlžníka povinnosť vrátiť veriteľovi úver a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Uvedené zmluvné dojednania sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a nemôžu byť preskúmavané ako neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov povinný zaplatiť aj administratívny poplatok podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Obsah tohto dojednania v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru je žalobkyňa povinná zaplatiť okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom, pričom miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže tento zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne 2- násobku sumy dojednaného úroku. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenia žalovaný žalobkyni poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z
toho, že banky za správu úveru inkasujú cca 3 až 5,- Eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti 2/3 administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v súlade s ust. § 153 O.s.p. vyhovel.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov konania úspešnej žalobkyne pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava právneho zastúpenia XX.X.XXXX - 61,85 Eur, žaloba XX.X.XXXX - 61,85 Eur, zastúpenie na pojednávaní 14.1.2015 - 64,54 Eur, zastúpenie na pojednávaní XX.X.XXXX - 64,53 Eur, režijný paušál 2 x 8,04 Eur a 2 x 8,39 Eur.
Pri určení tarifnej odmeny súd vychádzal z ust. § 11 ods.1 písm. b) vyhl.č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu a klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore so spotrebiteľskej zmluvy.
Ďalej súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúce z cestovných náhrad za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vo výške 1/3 motorovým vozidlom Svidník - Prešov a späť - 120 km vo výške základnej náhrady 0,183 Eur/km vo výške 7,32 Eur (1/3-ina zo sumy 21,96 Eur) a za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 0,063 l/km a cene pohonných hmôt 1,434 Eur/l vo výške 3,60 Eur (1/3-ina zo sumy 10,80 Eur), vrátane náhrady za premeškaný čas v rozsahu 1/3 zo sumy 55,92 Eur vo výške 18,64 Eur (4 polhodiny x 13,98 Eur). Za účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX bola žalobkyni priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške cestovných náhrad 0,183 Eur/km vo výške 5,49 Eur (1/4-ina zo sumy 21,96 Eur) a za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 0,052 l/km a cene pohonných hmôt 1,394 Eur/l vo výške 0,07 Eur/km, čo predstavuje 2,10 Eur (1/4-ina zo sumy 8,40 Eur), vrátane náhrady za stratu času v rozsahu 1-iny zo sumy 55,92 Eur, čo predstavuje sumu 13,98 Eur (4 polhodiny x 13,98 Eur).
V danom prípade žalobkyňa neuviedla objektívne dôvody, na základe ktorých mala byť cesta motorovým vozidlom zo sídla advokáta do sídla konajúceho súdu dňa XX.X.XXXX v dĺžke 120 km a dňa XX.X.XXXX už v dĺžke 134 km, vrátane časového rozdielu náhrady za premeškaný čas. Z uvedeného dôvodu preto súd vychádzal pri určení uvedených náhrad zo vzdialenosti 120 km a náhrady za premeškaný čas v rozsahu 4 polhodín.
Žalobkyni ďalej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia pozostávajúca z 20 % DPH z tarifnej odmeny, režijného paušálu a hotových výdavkov zo sumy 336,75 Eur vo výške 67,35 Eur, teda tejto bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 11, 13a, 16, 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 404,10 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.