Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/63/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému I. O. a spol. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. h/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 10. júna 2015 odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaných I. O. a E. W. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. marca 2014, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora podané v neprospech obžalovaných Tomáša O. a E. W. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. marca 2014, sp. zn. , boli obžalovaní I. O. a E. W. uznaní za vinných z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 20.01.2012 v čase o 12.30 hod. došlo na ceste I/50, km: 126,00 k.o. Trenčianske Mitice k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. Seat Ibiza, EČV: IL XXXU., ktoré viedol vodič V. E., naposledy bytom K. P., W. XX/XX, nákladným motorovým vozidlom zn. Iveco Eurocargo EČV: PD XXXBG, ktoré viedol obžalovaný E. W., trvale bytom K. V., Q. XXX/XX, nákladným motorovým vozidlom zn. Scania R420, EČV: XZXXXXX (CZ) s návesom zn. Panav NV35C, EČV: XZXXXXX (CZ), ktoré viedol vodič I. E., trvale bytom E. republika, W., R. XXX, okr. G. a dodávkovým motorovým vozidlom zn. Ford Tranzit EČV: TN XXXDI, ktoré viedol obžalovaný I. O., trvale bytom I., ul. M. O. XX a to tak, že obžalovaný I. O. vozidlo viedol po ceste I/50 smerom od O. nad O. na I., kde v km: 126,00 predchádzal dve za sebou jazdiace nákladné súpravy, pričom v tom čase jazdil opačným smerom od I. do O. nad O. vodič V. E. s vozidlom W. Ibiza, kde na mieste spolujazdca sedela jeho matka U. E., ktorého obžalovaný I. O. pri predchádzaní kvôli nesprávnemu spôsobu jazdy bezprostredne ohrozil, v dôsledku čoho bol vodič V. E. prinútený s vozidlom havarijne brzdiť, aby zabránil čelnej zrážke s vozidlom Ford Tranzit obvineného I. O., pričom v tom čase za vozidlom Seat Ibiza vodiča V. E. jazdil s vozidlom H. obžalovaný E. W. tým istým smerom, ktorý ale z dôvodu nedodržania minimálneho odstupu od brzdiaceho vozidla Seat Ibiza svoje vozidlo neubrzdil a prednou časťou svojho vozidla zozadu narazil do pravej zadnej časti vozidla Seat Ibiza, ktoré bolo následkom nárazu odhodené do protismeru, kde došlo k zrážke vozidla Seat Ibiza s oproti jazdiacou súpravou ťahača Scania s návesom vodiča I. E., pričom pri dopravnej nehode vodič V. E. utrpel mnohopočetné zranenie (polytraumu), zlyhanie centrálnych riadiacich funkcií mozgu pri roztrhnutí mozgového kmeňa a roztrhnutie krčných väzov, ktorým na mieste nehody podľahol, jeho spolujazdkyňa U. E. sediaca na prednom sedadle utrpela zlomeninu lícneho oblúka vpravo, zlomeninu vonkajšej steny a stropu očnice vpravo, zlomeninu čelovej kosti vpravo, zlomeninu prepážky nosa, zlomeninu šiesteho krčného stavca, zlomeninu pravého a ôsmeho hrudného stavca, zlomeninu prvého až štvrtého rebra vpravo, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovo temennej oblasti vľavo, zakrvácanie pod cievnatku obojstranne, zmliaždenie mozgu so zakrvácaním v spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, temennej oblasti vpravo a mozgovom kmeni, opuch mozgu vpravo celkový, minimálne

množstvo tekutiny v pohrudničnej dutine vpravo, zmliaždenie pľúc obojstranne, zmliaždenie oblasti očnice vpravo s krvným výronom, zmliaždenie ľavého zápästia, odreniny v oblasti ľavého predkolenia, zmliaždenie ľavého stehna, tržné rany na ruke vpravo a v spánkovej oblasti hlavy, pričom dňa 18.05.2012 o 05.30 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne na následky týchto zranení zomrela a pri nehode bola spôsobená spoločnosti Lados a.s. so sídlom Lípa 276, Česká republika na vozidle Scania R420 škoda vo výške 563.696,96 Kč.

Za tieto trestné činy boli odsúdení nasledovne:

Obžalovaný I. O. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému I. O. uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky.

Obžalovaný E. W. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému E. W. uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. Mamateyova č. 17, Bratislava s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadli odvolaniami obžalovaný I. O. pre nesprávnosť výrokov o trestoch a prokurátor v neprospech obžalovaných I. O. a E. W. pre nesprávnosť výrokov o trestoch uloženým obom obžalovaným.

Obžalovaný I. O. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste odňatia slobody a o treste zákazu činnosti, pretože ich považoval za neprimerane prísne. Poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku a súd jeho vyhlásenie prijal, napriek tomu mu však uložil neprimerane prísny trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky. Namietal, že napriek tomu, že nepoprel spáchanie trestného činu a že sa priamo na dopravnej nehode nepodieľal, mu súd prvého stupňa uložil taký istý trest ako obžalovanému E. W., ktorý len preto, že nesledoval situáciu na vozovke, spôsobil tragické následky. Napriek tomu, že on predbiehal nákladné motorové vozidlo a obmedzil plynulú jazdu protiidúceho vozidla, stihol sa zaradiť do svojho jazdného pruhu a ak by obžalovaný E. W. nebol narazil do vozidla jazdiaceho pred ním - do pravej časti vozidla zn. Seat, nebolo by odhodilo toto vozidlo do protismeru do vozidla zn. Scania. Namietal ďalej, že súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil, že obžalovaný E. W. ako vodič jazdil neprimerane rýchlo v danom úseku cesty, pričom v priebehu dvoch rokov od 7.2.2011 do 16.10.2013 spáchal 13 dopravných priestupkov, dokonca jednu dopravnú nehodu a on sa dopustil v priebehu troch rokov len troch dopravných priestupkov. Tiež podľa neho nezohľadnil, že obžalovaný E. W. prehlásil, že sa cíti byť nevinný, hoci podľa jeho názoru bol on hlavnou príčinou dopravnej nehody. Ak by totiž svoje motorové vozidlo ubrzdil za motorovým vozidlom zn. Seat, resp. ak by narazil priamo do zadnej časti vozidla jazdiaceho pred ním, nebolo by ho odhodilo do protismeru, ale priamo a k havárii by teda podľa obžalovaného I. O. nedošlo. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa nezohľadnil pri ukladaní trestu a navyše mu uložil trest odňatia slobody i trest zákazu činnosti v rovnakých výmerách ako obžalovanému E. W., ktorý dopravnú nehodu bezprostredne spôsobil a pritom vyhlásil, že sa necíti byť vinným, hoci porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom tým, že jazdil nad povolenú rýchlosť, nesledoval situáciu pred vozidlom a spôsobil smrteľný následok dvoch osôb. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených trestoch a aby mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s

podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podaného v neprospech obžalovaných I. O. a E. W. namietal len nesprávnosť výrokov o trestoch uloženým obom obžalovaným. Poukazoval na to, že obžalovaný I. O. vykonaním nebezpečného predbiehacieho manévru obmedzil v tom čase v protismernom pruhu jazdiaceho vodiča, nebohého V. E. tak závažným a intenzívnym spôsobom, že poškodený V. E. bol prinútený so svojím vozidlom, v ktorom sa v tom čase spolu s ním nachádzala na mieste spolujazdca aj jeho matka, nebohá U. E., havarijne brzdiť. Samotný znalec na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že spôsob jazdy poškodeného V. E. z technického hľadiska bol správny, dodržiaval predpísanú dovolenú rýchlosť a neporušil žiadne ustanovenia zákona o cestnej premávke. Súd prvého stupňa síce konštatoval, že miera zavinenia bola preukázaná väčšia u obžalovaného I. O., avšak podľa názoru prokurátora túto skutočnosť a rovnako ani samotný spôsobený následok a to úmrtie dvoch poškodených - syna a matky dostatočne nezohľadnil pri ukladaní druhu trestu a výmere trestu. Namietal ďalej, že súd prvého stupňa podľa neho v súvislosti s uložením trestov zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neprihliadol dostatočne na závažnosť s akou obžalovaní porušili dopravné predpisy a spôsobili smrteľné zranenia poškodeným, ako aj mieru ich zavinenia, keď obom uložil tento druh trestu vo výmere tri roky. Obaja vodiči sú vodiči z povolania a práve táto skutočnosť kladie zvýšené nároky na bezvýhradné dodržiavanie predpisov cestnej premávky a preto uložené tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky považoval prokurátor za neadekvátne, neprimerané a nepôsobiace výchovne na obžalovaných. Poukázal na to, že z evidenčnej karty vodiča E. W. vyplýva, že v priebehu dvoch rokov (2011 - 2013) sa dopustil celkovo 10 priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho bol štyrikrát riešený za prekročenie povolenej rýchlosti jazdy. Podľa prokurátora z uvedeného vyplýva, že ako účastník cestnej premávky si obžalovaný E. W. neosvojil základné pravidlá cestnej premávky na takej úrovni, aby bol schopný garantovať bezpečnosť a ochranu ostatných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný I. sa v rokoch 2011 - 2012 dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky tým, že prekročil povolenú rýchlosť jazdy. S poukazom na priebeh a skutkové okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu predmetného prečinu, ktorým obžalovaní v príčinnej súvislosti so svojím nedbanlivostným konaním spôsobili zranenie poškodeným nezlučiteľné so životom, je podľa názoru prokurátora evidentné, že výhradne uloženie podmienečného trestu odňatia slobody a uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 roky v prípade oboch obžalovaných nie je v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. por. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. vo výrokoch o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o trestoch zákazu činnosti u oboch obžalovaných a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obom obžalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením na ich výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a prísnejšie tresty zákazu činnosti.

Obžalovaný E. W. navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.6.2014 k písomným dôvodom odvolania prokurátora navyše poukázal prostredníctvom obhajcu na to, že nielen z jeho subjektívneho názoru, ale i z výpovedí svedkov bolo podľa neho jasne preukázané, že keď zbadal, že vozidlo pred ním brzdí, hneď začal taktiež havarijne brzdiť a stiahol celé svoje vozidlo do priekopy, teda riskoval vlastné zdravie i sebapoškodenie, len aby predišiel tomu všetkému, najmä tomu najhoršiemu scenáru a smrtiacim následkom. Z výpovede svedka I. E. podľa neho vyplynulo, že nie jeho spôsob jazdy, ale predbiehací manéver obžalovaného I. O. vnímal ako riskantný a že podľa subjektívneho názoru tohto svedka bola vzdialenosť medzi ním a pred ním jazdiacim vozidlom dostatočná. Aj z výpovede svedka X. D. podľa obžalovaného vyplynulo, že taktiež nie jeho konaním a spôsobom jeho jazdy, ale ohrozením, ktoré spôsobil niekto iný, bolo vidno, že vodič V. E. musel až tak brzdiť, že keby to neurobil, tak by určite došlo ku stretu jeho vozidla s dodávkou obžalovaného I. O.. Poukázal ďalej na to, že znalec Ing. Marko Pribula v znaleckom posudku i vo svojej výpovedi jasne preukázal, že vodič V. E. bol nútený havarijne brzdiť, pričom nie z jeho strany, ale naopak zo strany obžalovaného I. O. prišlo k ohrozeniu oproti jazdiaceho vozidla V. E.. Navyše podľa znalca, ak by vodič V. E. reagoval skôr a nie tak prudko intenzívne pribrzďoval, bol by dal priestor pre to, aby sa to usporiadalo inak a takisto by nebol ani on nútený so svojím vozidlom brzdiť tak intenzívne, pretože nielen on, ale všetci zúčastnení, vrátane znalca si podľa obžalovaného boli vedomí, že on s nákladným vozidlom nikdy nedokáže dosiahnuť také spomalenie ako osobné motorové vozidlo. Napriek tomu, dalo by sa podľa obžalovaného povedať spoluzavineniu nebohého, to však nič nemení na skutočnosti, že vodič V. E. bol v absolútnom práve a teda bol v situácii, kedy nemal byť

ohrozený, aj keď ho ohrozil niekto iný. Faktom podľa obžalovaného je, že zhodou nešťastných okolností a spolupôsobením viacerých príčin došlo k nenávratnému a hroznému následku a že aj on porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a to podľa § 16 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. v zmysle ktorých bol povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam nákladu a vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, mal jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad a teda jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/h a bol povinný za vozidlom idúcim pred ním udržiavať takú vzdialenosť, aby mohol znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Stotožnil sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že pokiaľ išlo o mieru zavinenia, nehodový dej vyvolal obžalovaný I. O. a z toho pohľadu je nutné konštatovať, že jeho miera zavinenia je väčšia aj s ohľadom na skutočnosť, že svojím konaním ohrozil nielen nebohého vodiča V. E., ale aj minimálne obmedzil jeho - obžalovaného E. W.. Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru správne riadil zásadou ustanovenou v § 34 ods. 4 Tr. zák., t. j. správne prihliadol na okolnosti trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobné pomery páchateľa i možnosti sociálnej reintegrácie. Poukázal na to, že doposiaľ nebol súdne trestaný a okrem priestupkov na úseku dopravy ani priestupkovo riešený, teda viedol riadny život, pričom s priateľkou si plánujú založiť rodinu, žiť riadny a zodpovedný život a je odhodlaný strpieť uložený trest súdom prvého stupňa. Na preukázanie zodpovednosti nielen voči vlastnej rodine, ale taktiež k rešpektovaniu uloženého trestu si našiel i nové zamestnanie v spoločnosti Slovaktual s.r.o Pravenec a preto aj uloženie podmienečného trestu považuje za dostatočné a výchovné, pričom vedomie, že aj jeho pričinením vyhasli dva ľudské životy mu je viac než doživotným trestom. Na základe uvedených dôvodov považoval odvolanie prokurátora za nedôvodné s poukazom aj na to, že nepodmienečný trest, ktorého uloženia sa prokurátor domáhal, by bol pre neho neprimeraný a zničujúci.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 10. júna 2015 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené 15.5.2014, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným I. O. a prokurátorom v neprospech obžalovaných I. O. a E. W. napadnutých výrokov rozsudku o trestoch odňatia slobody, o spôsobe ich výkonu a o trestoch zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora podané v neprospech obžalovaných I. O. a E. W. nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaných, ktoré neboli odvolaniami napadnuté, postupoval pri ukladaní trestu obžalovaným I. O. a E. W., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Tresty odňatia slobody uložené obžalovaným vo výmere 2 rokov podľa trestnej sadzby stanovenej v § 149 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí na 2 až 5 rokov u obžalovaného E. W. a po znížení jej hornej hranice o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. v rozpätí na 2 až 4 roky u obžalovaného I. O., výkon ktorého bol obidvom obžalovaným podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, spolu s vecne správne obžalovaným I. O. a E. W. uloženými trestami zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 roky, sú trestami primeranými. Zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňujú všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, vrátane spôsobených následkov, mieru zavinenia u každého z obžalovaných, zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaných a možnosti ich nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložené tresty odňatia slobody a tresty zákazu činnosti v takto stanovených výmerách sú dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaných spoločnosťou tak ako na to vecne správne, podrobne a presvedčivo poukázal v napadnutom rozsudku už súd prvého stupňa. Tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Obžalovaný I. O. dodávkovým motorovým vozidlom zn. E. Tranzit riskantným spôsobom predchádzal dve za sebou jazdiace nákladné súpravy a bezprostredne ohrozil oproti jazdiaceho vodiča zn. Seat V. E. a prinútil ho, kvôli jeho nesprávnemu a riskantnému spôsobu jazdy, havarijne brzdiť, aby zabránil čelnej zrážke. Obžalovaný E. W. nielenže nedodržal minimálny odstup od vozidla zn. Seat vodiča V. E., ale navyše prekročil zákonom dovolenú maximálnu rýchlosť 90 km/h, preto neubrzdil svoje nákladné

motorové vozidlo zn. Iveco Eurocargo a jeho prednou časťou zozadu narazil do pravej zadnej časti vozidla zn Seat vodiča V. E., v dôsledku čoho došlo následkom nárazu k jeho odhodeniu do protismeru a zrážke s oproti idúcou súpravou ťahača Scania s návesom. Vedenie motorového vozidla uvedeným spôsobom je nielen porušením ustanovenia § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. u obžalovaného I. O. a porušením ustanovenia § 16 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. u obžalovaného E. W., ale zásadne aj porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák., keďže porušenie uvedenej povinnosti má spravidla za následok reálne nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, v posudzovanej veci pritom viedlo k závažným nenapraviteľným následkom v dôsledku závažného spôsobu konania obidvoch obžalovaných a odôvodnilo právne posúdenie podľa § 149 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Toto konanie je závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti a vyvoláva pochybnosti o spoľahlivosti obžalovaných pri vedení motorových vozidiel, obzvlášť keď išlo o profesionálnych vodičov, kedy porušenie uvedenej povinnosti má spravidla fatálne následky. Pre dôsledné splnenie účelu trestu je preto nutné zbaviť obžalovaných I. O. a E. W. možnosti viesť motorové vozidlá na primeranú dobu, ktorá zodpovedá závažnosti posudzovaného konania a miere následkov tohto konania. Neuloženie, popri podmienečnom treste odňatia slobody, aj trestu zákazu činnosti pri porušení dôležitej povinnosti by totiž nesplnilo účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, lebo práve trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá patrí medzi najúčinnejšie sankčné prostriedky ochrany bezpečnosti cestnej premávky.

Obžalovaní sú osobami doteraz súdne netrestanými, žijú usporiadaným životom, prejavili účinnú snahu po náprave, obžalovaný I. O. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. písm. a/ Tr. por. a v posudzovanom prípade išlo zo strany obidvoch obžalovaných o prvé protiprávne konanie z hľadiska jeho posúdenia ako trestného činu, pritom formou nedbanlivostného konania. Odôvodnený je preto záver, že na splnenie účelu trestu nie je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, najmä za situácie, keď od spáchania činu uplynula doba viac ako tri roky a uloženie takého druhu trestu by malo výrazne negatívne následky na ich rodiny a keď pritom účel trestu možno dosiahnuť aj podmienečným trestom za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu správne uloženým súdom prvého stupňa. Výmera trestu odňatia slobody stanovená súdom prvého stupňa na 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky i výmera trestu zákazu činnosti stanovená na 3 roky u každého z obžalovaných je preto primeraná a v súlade so zákonom. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu druhu a výmery uložených trestov odňatia slobody, spôsobu ich výkonu a ani výmery trestov zákazu činnosti u oboch obžalovaných, preto odvolacie námietky obžalovaného I. O. a prokurátora nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného I. O. a prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste v prospech obžalovaného I. O. na podklade ním podaného odvolania a ani dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o trestoch v neprospech obžalovaných I. O. a E. W. na podklade odvolania prokurátora a preto odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora podané v neprospech obžalovaných I. O. a Ferdinanda W. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.