Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/116/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. marca 2014 v Trenčíne takto

rozhodol:

Obžalovaný 1/:

I. O., nar. XX.XX.XXXX v O. nad O., trvale bytom I., M. O. XX, zamestnaný v spol. I. D. I.

obžalovaný 2/:

E. W., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom K. V., Q. XXX/XX, zamestnaný v spol. U. U. V.

s ú v i n n í , ž e

dňa 20.01.2012 v čase o 12.30 hod. došlo na ceste I/50, km: 126,00 k.o. Trenčianske Mitice k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. Seat Ibiza, EČV: IL XXXAM, ktoré viedol vodič V. E., naposledy bytom K. P., W. XX/XX, nákladným motorovým vozidlom zn. Iveco Eurocargo EČV: PD XXXBG, ktoré viedol obžalovaný E. W., trvale bytom K. V., Q. XXX/XX, nákladným motorovým vozidlom zn. Scania R420, EČV: XZXXXXX (CZ) s návesom zn. Panav NV35C, EČV: XZXXXXX (CZ), ktoré viedol vodič I. E., trvale bytom E. republika, W., R. XXX, okr. G. a dodávkovým motorovým vozidlom zn. Ford Tranzit EČV: TN XXXDI, ktoré viedol obžalovaný I. O., trvale bytom I., ul. M. O. XX a to tak, že obžalovaný I. O. vozidlo viedol po ceste I/50 smerom od Bánoviec nad Bebravou na Trenčín, kde v km: 126,00 predchádzal dve za sebou jazdiace nákladné súpravy, pričom v tom čase jazdil opačným smerom od Trenčína do Bánoviec nad Bebravou vodič V. E. s vozidlom Seat Ibiza, kde na mieste spolujazdca sedela jeho matka U. E., ktorého obžalovaný I. O. pri predchádzaní kvôli nesprávnemu spôsobu jazdy bezprostredne ohrozil, v dôsledku čoho bol vodič V. E. prinútený s vozidlom havarijne brzdiť, aby zabránil čelnej zrážke s vozidlom Ford Tranzit obvineného I. O., pričom v tom čase za vozidlom Seat Ibiza vodiča V. E. jazdil s vozidlom Iveco obžalovaný E. W. tým istým smerom, ktorý ale z dôvodu nedodržania minimálneho odstupu od brzdiaceho vozidla Seat Ibiza svoje vozidlo neubrzdil a prednou časťou svojho vozidla zozadu narazil do pravej zadnej časti vozidla Seat Ibiza, ktoré bolo následkom nárazu odhodené do protismeru, kde došlo k zrážke vozidla Seat Ibiza s oproti jazdiacou súpravou ťahača Scania s návesom vodiča I. E., pričom pri dopravnej nehode vodič V. E. utrpel mnohopočetné zranenie (polytraumu), zlyhanie centrálnych riadiacich funkcií mozgu pri roztrhnutí mozgového kmeňa a roztrhnutie krčných väzov, ktorým na mieste nehody podľahol, jeho spolujazdkyňa U. E. sediaca na prednom sedadle utrpela zlomeninu lícneho oblúka vpravo, zlomeninu vonkajšej steny a stropu očnice vpravo, zlomeninu čelovej kosti vpravo, zlomeninu prepážky nosa, zlomeninu šiesteho krčného stavca, zlomeninu pravého a ôsmeho hrudného stavca, zlomeninu prvého až štvrtého rebra vpravo, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovo temennej oblasti vľavo, zakrvácanie pod cievnatku obojstranne, zmliaždenie mozgu so zakrvácaním v spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, temennej oblasti vpravo a mozgovom kmeni, opuch mozgu vpravo celkový, minimálne množstvo tekutiny v pohrudničnej dutine vpravo, zmliaždenie pľúc obojstranne, zmliaždenie oblasti očnice vpravo s krvným výronom, zmliaždenie

ľavého zápästia, odreniny v oblasti ľavého predkolenia, zmliaždenie ľavého stehna, tržné rany na ruke vpravo a v spánkovej oblasti hlavy, pričom dňa 18.05.2012 o 05.30 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne na následky týchto zranení zomrela a pri nehode bola spôsobená spoločnosti Lados a.s. so sídlom J. XXX, E. republika na vozidle W. Y škoda vo výške XXX.XXX,XX Kč,

t e d a

obžalovaní 1/ a 2/ inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a takýto čin spáchali závažnejším spôsobom konania a to tým, že porušili dôležitú povinnosť uloženú im podľa zákona,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní 1/ a 2/ prečin usmrtenia podľa , Tr. zákona s poukazom na .

Za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1/ I. O.

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zákona a za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 (tri) roky.

Obžalovaný 2/ E. W.

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1 a 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa súd odkazuje poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Q. č. XX, XXX XX Bratislava, IČO 35 937 874 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných I. O., E. W., svedkov I. E., X. D., znalca H.. Q. V. a oboznámením ostatných listinných dôkazov založených v spise.

Obžalovaný I. O. na hlavnom pojednávaní urobil pred súdom vyhlásenie podľa , že nepopiera spáchanie skutku, ktoré vyhlásenie súd na hlavnom pojednávaní prijal.

Obžalovaný E. W. na hlavnom pojednávaní urobil pred súdom vyhlásenie podľa a , že sa cíti nevinný zo spáchania skutku, pričom nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vozidlo Seat sa zaradilo pre neho pred Radarom, z vedľajšej cesty. Musel tam pribrzdiť, púšťal ho pred seba. Ako išli dolu kopcom z Radaru smerom na Bánovce oproti ním išli kamióny a p. O. predbiehal. Auto Seat pred ním začalo brzdiť až keď boli tie kamióny doslova na kope, ale nesťahovalo sa ku kraju, do krajnice, ale stále zostávalo v strede vozovky.

Keď zbadal, že auto pred ním brzdí, hneď začal taktiež havarijne brzdiť a stiahol celé auto do priekopy doprava, pretože sa snažil vyhnúť tomu všetkému. Riskoval vlastné sebapoškodenie, len aby predišiel tomu všetkému. Na otázky prokurátora uviedol, že išiel rýchlosťou asi 80 km/h. Keď išli dole kopcom, išli s vozidlom Seat súbežne za sebou, medzi nimi bol odstup dve dĺžky jeho vozidla a viac, asi 35 m. Nevie presne povedať dĺžku IVECA. Nechával si rozostup keby zozadu chcel niekto predbehnúť, aby mal dostatočný čas sa zaradiť. Z jeho miesta vodiča, keď sa pozeral na Seat, dve IVECA by sa zaparkovali, nevie povedať presne metre. Keď videl, že auto pred ním začalo brzdiť, nebrzdilo plynule, že by postupne dobrzďovali. Auto išlo pred ním a keď ten vodič už zbadal, že sa nebude dať tomu vyhnúť, začal havarijne brzdiť. Hneď ako videl, že auto brzdí, tak brzdil taktiež havarijne. Snažil sa najprv ťahať čo najviac doprava do krajnice. Keď videl, že sa to tam celé zrazí hneď to strhol do kraju. Začal brzdiť od začiatku keď išiel už zvrchu. Keď išiel dole kopcom pribrzďoval automaticky, lebo stále treba brzdiť nákladné, keď ide dole. Predbiehal tam p. O., boli tam dva kamióny, čo vie pred sebou. Na vzdialenosť ako to videl, metre nevie uviesť, ale videl, že predbieha p. O. a tak isto vozidlo Seat, ktoré išlo pred ním. Na začiatku to vyzeralo celé, že sa to bude dať stihnúť, ale to je pohľad z kopca z vrchu na druhú stranu. Ako išiel dole, pribrzďoval a zbadal ako auto pred ním začalo havarijne brzdiť, tak brzdil tiež. Auto Seat išlo stále plynule, ten vodič nepribrzďoval, že by snažil sa nejak vyhnúť, alebo že by pomaly dobrzďoval, spomaľoval, auto išlo stále plynule. Až keď sa tam všetci priblížili v tom určitom úseku, tak vtedy začal havarijne brzdiť. Z jeho pohľadu tam zvrchu, tam je dlhá cesta rovná. Zbadal, že sa to nebude dať zvládnuť, keď videl, že p. O. išiel dlhšiu dobu vedľa tých kamiónov keď predbiehal. Metre sa skracovali, tak si vedel zhruba povedať, že ... Seat brzdil až keď boli doslova tam blízko pri tých kamiónoch, Seat nepribrzďoval celý čas. On pribrzďoval stále, keď videl, že Seat, to bol okamih, prudko dupol na brzdy, začal brzdiť tiež havarijne a ťahal sa do pravej krajnice, tam ho stiahlo a išiel v jarku. V čase keď začal havarijne brzdiť išiel okolo 80 km/h. Keď sa vyhýbal ku krajnici údajne zachytil Seat. Keby sa dal Seat ku krajnici tak by tade prešiel, to Ducato a Seat by sa iba tak lizli, ale prešli by tadiaľ. Na otázky obhajkyne X.. F. obžalovaný uviedol, že po zaradení vozidla Seat pred neho, bola medzi nimi vzdialenosť tri štyri dĺžky, udržiaval si túto vzdialenosť. Táto vzdialenosť sa zmešovala nakoľko Seat začal havarijne brzdiť. Keď pribrzďoval zväčšovala sa vzdialenosť medzi ním a vozidlom Seat. Na otázku obhajcu X.. S., aby vysvetlil rozpor vo svojej výpovedi, keď uviedol, že vzdialenosť medzi ním a Seatom, keď išli dole kopcom bola rovnaká a teraz uviedol, že sa zväčšovala, obžalovaný uviedol, že rovnaká bola keď išli do kopca, keď išli dole kopcom vzdialenosť sa zväčšovala. V čase nárazu do vozidla Seat bol už pravými kolesami v kanáli. Vozidlo Seat bolo v strede. Nevšimol si či bola brzdná stopa po Seate. Čo robil Bábin po nehode nevedel uviesť. Na ďalšiu otázku X.. F. uviedol, že stiahnuť vozidlo na krajnicu nemohol skôr nakoľko tam sú rodinné domy, takže by vletel do rodinného domu. Na doplňujúcu otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že keď sa p. O. zaradil pred kamióny tak on už bol v kanáli, nepozeral sa ako idú autá po ľavej strane. Zbadal, že p. Bábin začal predbiehať pod kopcom. Na otázky znalca obžalovaný uviedol, že nevie kedy sa so Seatom zrazil a nevedel povedať, ku ktorej zrážke došlo skôr, či jeho so Seatom, alebo Seata s ťahačom Scania.

Svedok I. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dodávka išla do protismeru predbiehala ich, dva kamióny. Jeho pocit bol, že mu to nejako nešlo ako si možno myslel, alebo zle zaradil a bol vedľa neho, tak mi myslel, že sa vráti za neho sa zaradí medzi nich dva kamióny, ale on išiel. Išiel z plynu, ťukol na brzdu. On sa zaradil pred neho s tou dodávkou, hovoril si, tak to teda bolo „fousové“. To o čom sa tu bavíme sa stalo behom sekundy. Naraz vidí ako žltý fľak sa proti nemu rúti akoby do ľavého predného kolesa. Na otázky uviedol, že tam bola cesta rovná, tak vozidlo Ibiza a vozidlo za ním jazdiace z diaľky videl, ale nevedel povedať vzdialenosť na metre. V momente keď si ich všimol bol už predbiehaný. Predbiehací manéver vnímal ako riskantný, ale že je možné ho zvládnuť. Takých situácií zažíva na ceste denne. Podľa neho vzdialenosť medzi v protismere jazdiacimi vozidlami bola dostatočná, skôr sa zmenšovala. Biele IVECO sa podľa jeho dojmu k žltému vozidlu akoby približovalo, ale nevie. Nevedel uviesť, ktorý náraz bol skôr. Seat išiel vo svojom pruhu, nevšimol si, či urobil nejaký uhýbací manéver. Na otázku obhajcu X.. S., aby vysvetlil rozpor s jeho výpoveďou z prípravného konania, v ktorej uviedol, že z kopca išiel Seat a tesne za ním išlo nákladné auto bielej farby, to narazilo do Seatu a odrazilo dopredu do protismeru na jeho vozidlo uviedol, že to povedal hneď po tej nehode, v súčasnosti nevie povedať kto bol ako ďaleko a čo a ako. Po nehode videl, že Seat bol narazený napravo, hovoril si, že v prípade, že bol narazený rovno nemusel Seat letieť pod neho. Nevidel, že by Seat dostal šmyk. Asi bol ťukes keď sa dostal pod neho a mal zadnú časť rozbitú. On dostal ranu na riadenie a zatočil doľava. Na otázku znalca či vie potvrdiť náraz IVECA zozadu do Seatu uviedol, že no áno. Na otázku X.. S., uviedol, že videl, že ho vozidlo Ford obiehalo, registroval ho keď vyšiel z rady. Zišiel z plynu a ťukol na brzdu, aby to vyšlo, nepridával.

W. X. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako išiel z Topoľčian asi do Horného Sŕnia, v kolóne za pravo točivou zákrutou za Trenčianskymi Miticami asi z tretej štvrtej pozície, za ním išli ešte osobné autá sa vyradila modrá dodávka a začala predbiehať. Tam je potom rovina hádam aj kilometer, bola dobrá viditeľnosť. Išiel určite 85, 90 ako povoľuje zákon. Mal dostatočný odstup pred českým kamiónom, ktorý jazdil pred ním. Keď bol na jeho úrovni pán s dodávkou a sa nezaradil pre neho, keď zhodnotil situáciu čo videl oproti, že išlo nejaké osobné žlté auto, za ním nejaký menší náklaďák si myslel, že asi to bude buď na tesno, aby ten manéver zvládla tá dodávka, alebo nevie či sa niečo stane. Takýchto kolízií, síce nie s takýmto výsledkom denne zažije 5,6 krát, len sa nič nestane. Ubral plyn, aby sa s nimi nezrazil. Bezpečne zastavil možno 150 m od nehody. Dodávku si všimol hneď z výjazdu zo zákruty, oproti idúce autá boli asi v polovici kopca, nevedel uviesť ako ďaleko boli od seba Seat a za ním jazdiace auto, asi klasická vzdialenosť. Aby sa dodávka stihla bezpečne zaradiť pred český kamión, žlté auto potrebovalo pribrzdiť, aby to stihla. Oni pribrzdili, to vidno, autá majú tlmiče, to bolo vidno ako ten predok, zjavne bolo vidno, že musel až tak pribrzdiť, že keby to neurobil tak určite by sa stretli s dodávkou. Dodávka sa zaradila pred český kamión. Pán s IVECOM sa dal čo najviac doprava, to žlté auto nebolo až tak pri kraji cesty, išlo vo svojom pruhu, riešil situáciu na brzdy, ten za ním to už nestihol dobrzdiť, je iné zabrzdiť osobné auto ako naložený, dole kopec. Ten sedem a pol tonový musel do nich ťuknúť, lebo ich priamo odhodilo v tej úrovni ako bol kamión mimo nich, žlté auto narazilo do kolesa odboku. Žlté auto potom zomlelo medzi nich. Nevidel, že by Seat dostal šmyk. Na otázku X.. S. svedok uviedol, že videl náraz IVECA do Seatu, ktorý následne narazil do Scanie.

Znalec H.. Q. V. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok, na ktorého záveroch naďalej v plnom rozsahu trvá. V súvislosti s technickou definíciou rozdielu obmedzenia a ohrozenia, zásadnou hranicou posudzovania, či sa jednalo o obmedzenie, alebo ohrozenie účastníka cestnej premávky, sú polovičné hodnoty spomalenia, alebo rýchlosti zatáčania, ktoré je možné v konkrétnom mieste, za daných podmienok a s konkrétnym vozidlom dosiahnuť. Pokiaľ je účastník, ktorý je v práve prinútený využiť na odvrátenie kolízie väčšie než polovičné hodnoty skutočne dosiahnuteľných, či už zatáčania, alebo brzdenia, je považovaný za účastníka ohrozeného. Do dosiahnutia polovičných hodnôt sa jedná z technického hľadiska o obmedzenie. Principiálny rozdiel je v tom, že pokiaľ vykazuje spomalenie a otáčanie nad týmito hodnotami, prichádza ku reálnemu ohrozeniu stability vozidla, buď smerovej, alebo rýchlostnej, čo je považované za ohrozenie na zdraví a bezpečnej jazde. Je to o to horšie pokiaľ sú podmienky na brzdenie a zatáčanie zhoršené ešte poveternostnými podmienkami alebo povrchom cesty. Pri posudzovaní pohybu dodávky, môže vychádzať len z tvrdení a výpovedí svedkov. Priame technické stopy po brzdení, po vzájomnom kontakte neexistujú. Keďže neexistujú tieto stopy, nevie do časového sledu a spádu technického dopravnej nehody zakomponovať túto dodávku a to je dôvod, prečo nemôže objektívne tvrdiť, že prišlo ku obmedzeniu, alebo ohrozeniu. Ale keď vychádza z tvrdení svedkov, tak zo strany vodiča dodávky O. prišlo k ohrozeniu minimálne oproti jazdiaceho Seatu, ale objektívne to nemá čím podložiť. S pravdepodobnosťou blízkou istote k obmedzeniu prišlo, otázne je ohrozenie. Iná situácia je pri hodnotení ostatných vozidiel, lebo tam existujú stopy z miesta dopravnej nehody, ktoré z hľadiska logiky a spádu nehodového deja musia byť medzi sebou časovo zviazané. Tvrdí s veľmi prevažujúcou pravdepodobnosťou a istotou, že vozidlo Seat narazilo do ťahača v dôsledku toho, že bola porušená jeho smerová stabilita nárazom IVECA zozadu. Konkrétne časovo prvá bola zrážka ľavého predného rohu IVECA s pravým zadným rohom Seatu. Pri tejto zrážke bol rozdiel vzájomnej rýchlosti približne 20 kilometrov za hodinu, čo je postačujúce na vytvorenie trvalých deformácií na zadnej strane Seatu a tak isto na to, aby sa udelil impulz Seatu na miernu rotáciu doľava do miesta zrážky. O rýchlosti návesovej súpravy a IVECA nemá pochybnosti, pretože tie sú prevzaté z tachografových záznamov. IVECO bolo v čase zrážky na ceste, nešlo po priekope, pretože lomové línie, ktoré odrážajú tvar predného nárazníka na IVECU sú rovnobežné. Vozidlá v čase vzájomného kontaktu boli v jednej rovine, priečne. Zo zadokumentovaných stôp je možné úplne presne určiť kde bolo miesto zrážky Seatu s ťahačom, kde sa Seat počas rotácie do konečnej polohy ešte raz zaprel. Nie sú dôvody na to, že Seat stratil smerovú stabilitu v dôsledku havarijného brzdenia. Musel by nastať približne 50% rozdiel medzi brzdnými silami na pravej a ľavej strane a je potrebná dlhšia dráha. Táto dlhšia dráha odďaľuje vozidlo IVECO od miesta zrážky. Platí všeobecný princíp, čím je IVECO vzdialenostne ďalej od miesta zrážky v okamihu nárazu Seatu do IVECA, tým klesajú možnosti na to, aby prešlo IVECO za túto rovinu zrážky. Podľa časových sekvencií pohybu návesovej súpravy po zrážke, ona začala prechádzať k ľavému okraju cesty, začala križovať jazdný pruh a už v čase veľmi blízkom 1 sekunda po zrážke bola tak zasunutá do ľavého pruhu z pohľadu toho kamiónu, že už IVECO nemalo nárok sa tade prekĺznuť. To znamená, že nedá sa ten vzdialenostný

rozostup od miesta zrážky a tým aj od Seatu naťahovať na nejakú neprimeranú hodnotu. Vzdialenosť a sled konania vodičov musí nasledovať tak, že po zabrzdení Seatu keď zaregistruje vodič IVECA a začne brzdiť ako tvrdí, prípadne sa uhýbať doprava, čo je tiež pravda, tak v nejakom krátkom čase musí prísť k vybočeniu Seatu z priamej jazdy, pretože to potvrdzujú všetci, že Seat išiel rovno. Išiel rovno a zrazu tesne pred miestom zrážky vybočil doľava. Teda tá vzdialenosť je tam obmedzená tak isto, ale Seat musí naraziť do ľavého predného rohu Scanie. Len z technickej definície tej zrážky sa jednalo o excentrickú zrážku. To znamená, že rázová sila pôsobila na ľavý predný roh Seatu, ten pravdepodobne bol ešte mierne vytočený doprava, ale čo má praktický následok taký, že ťažisko vozidla pôsobilo na relatívne veľmi veľkom ramene a to sa prejavilo pomerne rýchlo razantnou rotáciou okolo zvislej osi proti smeru hodinových ručičiek. A teraz musí nastať zhoda vzájomných polôh, pri určitých rýchlostiach a to taká, že ľavý zadný roh Seatu nepríde do kontaktu s bokom IVECA. Potom by musel byť zdeformovaný ľavý zadný roh. Technicky to najlepšie pasuje tak, že pri tom uvádzanom 20 km rozdiely okamžitých rýchlostí v čase kontaktu medzi IVECOM a Seatom, Seat ľudovo povedané nachvíľu odstrelené dopredu, ale zároveň vybočený doľava. Ale vzdialenosť medzi IVECOM a Seatom je akurát taká, že Seat sa stihne otočiť po zrážke, keď ho začne otáčať, stihne sa minúť ľavým zadným rohom a schovať ho už za seba a potom príde k ďalšiemu nárazu ľavého predného rohu do Seata, ale to už do jeho ľavej strany, ktorá bola poškodená podstatne viacej ako pravá a potom sa už pri súbežnom pohybe doslova melie Seat medzi bokom návesu a bokom IVECA. Na potvrdenie takéhoto priebehu je potrebné pozrieť na priestorové rozmiestnenie stôp po IVECU. Stopy po ňom zodpovedajú jeho rozchodu, lenže začínajú za miestom zrážky. Začínajú pri krajnici pri zatrávnenom okraji priekopy, ale sú nasmerované tak prudko, že sú výsledkom pôsobenia bočných síl na to IVECO a na jeho prednú časť. A k tomu došlo práve vtedy, keď IVECO druhý krát, pri druhom náraze prišlo do kontaktu a Seat, ktorý už začal byť deformovaný medzi návesovou súpravou a ľavým bokom IVECA, pôsobil ako rozperka. Čiže nasmeroval riadenie IVECA viacej doprava. A preto sú tie stopy aj tak uložené, že oni sú pomerne šikmo. Sú krátke, majú dobrý rozchod, ale sú pomerne prudko nasmerované ku svahu priekopy. Vzhľadom na to, že boli presne známe rýchlosti dvoch najdôležitejších vozidiel, IVECA a návesovej súpravy, rýchlosť Seatu vyšla z riešenia zrážky a vzájomného pohybu a posudzovania variantov, či by Seat vybočil v dôsledku vlastného brzdenia, alebo následkom nárazu do zadnej časti a rýchlosť dodávky Ford je výsledkom tvrdení účastníkov o veľmi tesnom minutí. Na otázku X.. S. znalec uviedol, že rýchlosť IVECA tesne pred nárazom stotožnil s rýchlosťou na začiatku brzdenia medzi 97 až 100 km/h. Vzhľadom na to, že to je údaj v rade niekoľko sekúnd, typ tachového krúžku nie je schopný zaznamenať časový úsek, v ktorom sa znížila rýchlosť z 97 km/h na nulu. Jednalo sa o prudké a plynulé spomalenie. Seat išiel v čase zrážky 71 a až 79 km/h. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nebyť ťuknutia IVECA do Seatu, E. by dokázal zabrániť stretnutiu s obiehajúcim Fordom, lebo zrážke Seatu a ťahača predchádzalo časovo zasunutie Fordu pred súpravu. Ale časový posun medzi nárazom Seatu do ťahača a ťukesom IVECA do Seatu je rádovo v desatinách sekúnd až maximálne 1,5 sekundy. V tom čase Ford už musel byť zaradený vo svojom jazdnom pruhu. Takže keby nedošlo ku kontaktu Seata a IVECA, tak je možné, že aj pri tom havarijnom brzdení by sa nič nebolo udialo. Boli by sa tesne minuli. Nemá však na základe čoho posúdiť, že ta tesnosť bola už 99%, alebo 80%, alebo 70%. Vnímanie každého svedka je individuálne. Natesno mohlo byť 2m, ale aj 5m. Seat narazil do Scanie, keď už Ford musel byť zaradený a vzhľadom na to, že ten časový rozdiel medzi prvým nárazom, IVECO Seat, a druhým, Seat Scania je veľmi malý, rádovo do 2 sekúnd a pri rozdiele rýchlosti akú mal Ford a návesová súprava, Ford už v koridore Seatu nefiguroval. Už bol zaradený mimo koridor Seatu. Na otázku samosudcu znalec uviedol, že vodič Filko bol podľa všetkého prinútený havarijne brzdiť. Iná otázka ale je, či mohol a reagoval na vznikajúcu situáciu zavčasu. Podľa pravidiel cestnej premávky bol absolútne v práve, jazdil vo svojom jazdnom pruhu, prekročenie rýchlosti mu nemožno preukázať. Preto na jeho spôsobe jazdy nevidieť žiadne technické nedostatky. Pokiaľ ide o súbežnú jazdu dodávky a kamiónu, je pravda, že takéto situácie nedobrého predbiehania kamiónu, avšak bez takýchto následkov, sa bežne denne stávajú. Šofér kamiónu je v nevýhode a to takej, že aby akékoľvek vozidlo začalo bezpečne prechádzajúci manéver a bezpečne sa zaradilo, pri základnej rýchlosti predbiehaného 90 km/h je potrebný dosť veľký časový úsek a veľká dynamika vozidla. Počas predbiehania vzniká jedna veľmi nepríjemná situácia pre predchádzaného kamionistu vzhľadom na to, že tie jazdné súpravy majú často 14 až 18 m. Zaregistruje vedľa seba dodávku a tá dodávka pokiaľ prejde za zadný obrys návesu je zle. Kamionista totiž nevie, či urobí dobre, a to je konkrétne táto situácia, zabrzdí a čo keď tá dodávka zabrzdí, tak isto začne spomaľovať a zostanú na ceste vedľa seba a proti ním sa rútia vozy 90 km/h. Nevedel si celkom dobre vybaviť rozhľad pri jazde z kopca z Mníchovej lehoty, to však nič nemení na tom, že vodič Seatu mohol dodávku vidieť. Ak by bol reagoval skorej a nie tak prudko intenzívne pribrzďoval, bol by dal priestor pre to, aby sa to usporiadalo akosi inakšie a tak isto by nemusel ten nákladiak brzdiť tak intenzívne, pretože

ten nikdy nedokáže dosiahnuť také spomalenia ako to ľahké auto. V tom je v nevýhode nákladiak. Musí rátať s tým, to je rozdiel 15 m kedy sa jedná o varianty či dôjde k zrážke, či nedôjde. Keby bol E. reagoval skorej a pomaličky by pribrzďoval, znižoval rýchlosť dal by ostatným väčší priestor. Ale bol v absolútne v práve, bol v situácii kedy nemal byť ohrozený. Za danej situácie by musel vodič E. vždy reagovať. Mal dovolené ísť rýchlosťou 90 km/h a pokiaľ by touto rýchlosťou bol jazdil stále, aj niekoľko desiatok metrov pred miestom zrážky, tak by sa bol zrazil s dodávkou ak by neznižoval rýchlosť. Nie je prípustný variant, že by nerobil nič. Na otázku prokurátora znalec uviedol, že vodič Sloboda si mal byť vedomý toho akým typom vozidla jazdí a dať si ešte väčší pozor, alebo za danej situácie bol schopný dosiahnuť spomalenie max 6 m/s2. Seat bol schopný brzdiť okolo 7 - 7,5 m/s2.

Následne súd na hlavnom pojednávaní podľa za súhlasu procesných strán oboznámil čítaným Znalecký posudok z Ústavu súdneho lekárstva č. 7/2012 a Znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 22/2013 a č. 38/2012.

Zo Znaleckého posudku z Ústavu súdneho lekárstva č. 7/2012 vyplýva, že príčinou smrti V. E. bolo zlyhanie centrálnych riadiacich funkcií mozgu pri roztrhnutí mozgového kmena a roztrhnutí krčných väzov, ktoré poranenia utrpel ako vodič osobného motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa 20.1.2012 na ceste I/50, km: 126 v k.o. Trenčianske Mitice. Išlo o smrť násilnú pre všeobecnú povahu daného úmrtia. Smrť menovaného je v priamej príčinnej a časovej súvislosti s poraneniami hlavy, krčný väzov a mozgového kmeňa, ktoré utrpel ako vodič vozidla Seat. Smrti nebolo možné zabrániť ani podaním včasnej a vhodnej lekárskej pomoci. Test na alkohol bol negatívny.

Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 22/2013 vyplýva, že U. E. utrpela poranenia priamym mechanizmom pri náraze osobného vozidla Seat do nákladného vozidla Scania s následnou deštrukciou osobného motorového vozidla. U poškodenej došlo k mnohopočetným kontaktom vysokej intenzity s interiérom vozidla, v ktorom sedela na pravom prednom sedadle spolujazdca, čím priamym pôsobením sily na postihnuté miesta utrpela zlomeninu lícneho oblúka vpravo, zlomeninu vonkajšej steny a stropu očnice vpravo, zlomeninu čelovej kosti vpravo, zlomeninu prepážky nosa, zlomeninu I.-IV. Rebra vpravo, tržné rany na ruke vpravo a v spánkovej oblasti hlavy, zmliaždenie oblasti očnice vpravo s krvným výronom zmliaždenie ľavého zápästia, odreniny v oblasti ľavého predkolenia a zmliaždenie ľavého stehna. Nepriamym mechanizmom prenesením pôsobiacich síl, keď po náraze vozidla došlo k prudkej decelerácii dopredného pohybu poškodenej a nárazom zotrvačného pohybu pľúc o hrudnú stenu došlo k ich zmliaždeniu. Ďalej náhlou deceleráciou hlavy po údere na tvrdú podložku /interiér vozidla/ došlo k pohybu mozgového tkaniva a jeho nárazu na vnútornú plochu lebkovej klenby, čím došlo k poraneniu mozgu v zmysle jeho zmliaždenia so zakrvácaním pod cievnatku a tvrdú plenu mozgovú s následným vznikom opuchu mozgového tkaniva. Pri náhlej decelerácii bolo telo poškodenej prudko vrhnuté dopredu a následne pôsobením zotrvačnej sily dozadu. Tieto pohybu sa mohli viackrát zopakovať čím došlo k nefyziologickým pohybom v oblasti chrbtice a následne k zlomenine šiesteho krčného a prvého a ôsmeho hrudného stavca. K zraneniam pri autonehode mohlo dôjsť takým spôsobom ako je uvedené v spisovom materiáli. Zranenia možno z medicínskeho hľadiska hodnotiť ako ťažké, priamo ohrozujúce život. Poškodená utrpela poranenia charakteru polytraumy /mnohopočetné život ohrozujúce poranenia/, na následky ktorých aj dňa 18.5.2012 zomrela. Možno konštatovať, že medzi úmrtím poškodenej a autonehodou je príčinný vzťah.

Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 22/2013 vyplýva, že J. E. utrpel poranenia nepriamym mechanizmom prenesením pôsobiacich síl, keď po čelnom náraze vozidiel došlo k decelerácii dopredného pohybu a následnej zmene smeru jazdy vozidla, v ktorom poškodený sedel. Týmto mechanizmom taktiež došlo k opakovaným zmenám polohy poškodeného k nefyziologickým pohybom v oblasti bedrovej chrbtice a tým následne k jej podvrtnutiu. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ľahké. K Vážnej ujme na zdraví a k vážnej poruche zdravia nedošlo.

Podľa boli na hlavnom pojednávaní oboznámené čítaním listinné dôkazy a to správy o povesti obžalovaných, priestupkové správy obžalovaných a ich odpisy z registra trestov.

I. O. ani E. W. doposiaľ neboli trestne stíhaný a okrem priestupkov na úseku dopravy ani priestupkovo riešený.

Na základe takto vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Priebeh nehodového deja má súd za preukázaný predovšetkým výpoveďou znalca z odboru cestná doprava Ing. Marka Pribulu, ktorý na základe zadokumentovaných stôp jednoznačne ustálil priebeh nehodového deja tak, ako je uvedené v skutkovej vete, najmä s ohľadom na otázku časovej postupnosti zrážok medzi vozidlami IVECO a Seat, a Seat a Scania, pričom svoje závery aj dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil, a zároveň primerane zdôvodnil vylúčenie prípadne iného priebehu nehodového deja a jeho príčin. Výpoveď znalca pritom nie je v rozpore so žiadnymi inými vykonanými dôkazmi, s výpoveďou či už obžalovaného E. W., ani s výpoveďami ostatných na hlavnom pojednávaní vypočutých svedkov. Naopak je s nimi plne v súlade, pričom skutočnosti, ktoré nebolo možné ustáliť z výpovedí svedkov, znalec vo svojej výpovedi na základe ním zadokumentovaných stôp primerane a logicky doplnil a vysvetlil.

Dôsledkom dopravnej nehody podľa oboznámených znaleckých posudkov bola smrť dvoch osôb V. E. a U. E..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný I. O. pri predbiehaní ohrozil oproti jazdiaceho vodiča Seatu V. E., čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a to podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), podľa ktorého vodič nesmie prechádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere.

Aj keď znalec vo svojej výpovedi uviedol, že „otázne je ohrozenie, nakoľko to nemá objektívne čím podložiť“, zároveň uviedol, že „keď vychádza z tvrdení svedkov, tak zo strany vodiča dodávky O. prišlo k ohrozeniu“. Obžalovaný W. vo svojej výpovedi uviedol, že vodič Seatu brzdil „havarijne“. Svedkovia uviedli, že predbiehací manéver bol „riskantný“, „fousový“, pričom svedok D. vo svojej výpovedi zároveň uviedol, že „autá majú tlmiče, to bolo vidno ako ten predok, zjavne bolo vidno, že musel až tak pribrzdiť, že keby to neurobil tak určite by sa stretli s dodávkou“. Z uvedeného vyplýva, že vodič Seatu bol donútený brzdiť až tak, že sa mu ohýbali tlmiče, teda havarijne s hodnotami blížiacimi sa maximálnemu možnému a dosiahnuteľnému spomaleniu. O ohrozenie podľa technickej definície pritom ide už vtedy, ak je účastník cestnej premávky donútený brzdiť s polovičným dosiahnuteľným spomalením. Keďže vodič Seatu Filko brzdil s hodnotami blížiacimi sa maximálnemu možnému spomaleniu, vzhľadom na rýchly časový sled udalostí aj v prípade, že by bolo preukázané, čo však z vykonaného dokazovania nevyplýva, že mohol na vzniknutú situáciu reagovať o niečo skôr, ale v každom prípade nie podstatne skôr, je zrejmé, že technická definícia ohrozenia by aj v takomto prípade bola naplnená. Z uvedeného vyplýva, že vodič O. svojim predbiehacím manévrom ohrozil oproti jazdiaceho vodiča Seatu.

V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že vodič O. mal podľa svedeckých výpovedí (svedok E. uviedol, že si myslel, že sa vráti za neho) dostatok času a priestoru zaradiť sa za nákladné vozidlo Scania. Pričom súd zastáva názor, že pokiaľ by vodič Seatu taktiež vychádzal z takéhoto predpokladu a reagovať začal až po tom čo zistil, že vodič O. pokračuje v predbiehacom manévri, nemožno vodičovi E. z tohto pohľadu vyčítať oneskorenú reakciu.

Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že obžalovaný E. W. porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a to podľa , a ods. 1 , v zmysle ktorých je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1 a vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vodič E. znížil náhle rýchlosť jazdy. Aj keď vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy, uvedené neplatí ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky. Podľa výsledkov dokazovania vodič Filko náhle znížil rýchlosť jazdy z dôvodu, že reagoval na predbiehací manéver vodiča O., ktorý ho ohrozil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie nemožno konštatovať, že by zo strany vodiča E. došlo k porušeniu jeho povinností, alebo že by na vzniknutú situáciu reagoval zjavne nesprávne. Následne obžalovaný W. svojim vozidlom narazil do vozidla Seat vodiča E..

Znalec ustálil rýchlosť IVECA, ktorým jazdil obžalovaný W. na začiatku brzdenia medzi 97 až 100 km/h, vzájomný rozdiel rýchlostí medzi Seatom a IVECOM v čase nárazu približne 20 km/h a rýchlosť Seatu v čase zrážky 71 a až 79 km/h. Z uvedeného vyplýva, že rýchlosť IVECA, ktoré riadil obžalovaný W. v čase zrážky sa v podstate rovnala rýchlosti pred začatím brzdenia a teda odstup IVECA za Seatom bol taký malý, že rýchlosť IVECA od začatia brzdenia do zrážky so Seatom sa viacmenej výrazne nezmenšila.

Keďže vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, z rozdielu rýchlosti vozidla IVECA od začatia brzdenia po zrážku so Seatom vyplýva, že vzdialenosť IVECA za Seatom nebola taká, aby obžalovaný W. mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo. Odstup vozidiel bola taký malý, že obžalovaný W. nestihol v podstate reagovať a teda nedodržal minimálny odstup od vozidla Seat, čim porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona.

Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný W. na danom úseku cesty nielenže nedodržal minimálny odstup od vozidla Seat, ale dokonca prekročil zákonom povolenú maximálnu rýchlosť 90 km/h. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by obžalovaný W. jazdil povolenou rýchlosťou, vzájomný rozdiel rýchlostí v čase nárazu by bol podstatne menší, prípadne až o polovicu, pričom samotná táto skutočnosť by mohla mať podstatný vplyv na priebeh a následky dopravnej nehody.

Zároveň súd konštatuje, že vodič vozidla má prispôsobiť odstup svojho vozidla za pred ním jazdiacim vozidlom aj vlastnostiam svojho vozidla a nákladu, povahe vozidla idúceho pre ním ako aj iným okolnostiam.

V tomto prípade mal obžalovaný W. prispôsobiť odstup vozidla IVECO, ktoré riadil od vozidla Seat vlastnostiam týchto vozidiel, najmä s ohľadom na ich brzdné dráhy ako aj kolíznej situácii, ktorá vznikla a ktorú vnímal od počiatku, nakoľko ako sám vo svojej výpovedi uviedol, videl predbiehať O. dva kamióny a videl aj vodidlo Seat, ktoré išlo pred ním. O tom, že obžalovaný W. musel celú situáciu vnímať nemá súd vážnejšie pochybnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že z nákladného vozidla IVECO, vzhľadom na výšku Seatu musel registrovať dodávku jazdiacu v protismere. Z uvedeného vyplýva, že mohol a mal samostatne reagovať a znížiť rýchlosť jazdy aj vzhľadom na vzniknutú situáciu a ostatné okolnosti bez toho, aby prípadne čakal na reakciu vodiča Seatu a teda nie čakať a začať brzdiť až keď začal brzdiť vodič Seatu.

Ako z vykonaného dokazovania vyplýva, na následku (spôsobenie smrti z nedbanlivosti) sa podieľalo viacero príčin. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplýva, že v prípade, že by za vozidlom Seat nejazdilo vozidlo IVECO, k dopravnej nehode a vzniku následku by neprišlo. Zároveň v prípade, že by obžalovaný O. neuskutočnil predbiehací manéver taktiež by k dopravnej nehode a vzniku následku neprišlo. Teda možno konštatovať, že k vzniku následku by nedošlo v prípade, že by jednotlivé príčiny (konanie každého obžalovaného) boli dané samostatne, izolovane, t.j., že by k jednej príčine nepristúpila ďalšia príčina.

Avšak v zmysle ustálenej súdnej praxe, ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin, treba hodnotiť každú príčinu, pokiaľ ide o jej význam pre vznik následku osobitne a určiť jej dôležitosť z hľadiska následku, ktorý z konania obvineného nastal. Konanie obvineného, aj keď je len jedným článkom z reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keď by následok bez ďalšieho konania tretej osoby nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku tak ako im je kladené za vinu v zmysle obžaloby a svojím konaním, aj keď porušenie povinností iba jedným z obžalovaných by neviedlo k vzniknutému následku, inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a takýto čin spáchali závažnejším spôsobom konania a to tým, že porušili dôležitú povinnosť uloženú im podľa zákona. Svojim konaním tak obžalovaní spáchali prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona. Zavinenie obžalovaných súd kvalifikoval ako vedomú nedbanlivosť, nakoľko súd síce nepochybuje o skutočnosti, že obžalovaní nechceli spôsobiť následok, ktorý nastal, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa u obžalovaných dokonca jedná o vodičov

z povolania museli vedieť, že porušením povinností vyplývajúcich im zo zákona, môžu spôsobiť daný následok, pričom bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že taký následok nenastane.

Pokiaľ ide o mieru zavinenia súd konštatuje, že nehodový dej vyvolal obžalovaný Bábin a z tohto pohľadu je možné konštatovať, že jeho miera zavinenia je väčšia aj s ohľadom na skutočnosť, že svojím konaním ohrozil nielen vodiča Seatu, ale aj minimálne obmedzil aj obžalovaného W.. Avšak je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že samotný obžalovaný O. nebol kontaktným účastníkom dopravnej nehody. Bol ním iba obžalovaný W., ktorý taktiež porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona nielen nedodržaním primeraného odstupu za pred ním jazdiacim vozidlom Seat, ale aj neprispôsobením rýchlosti jazdy okolnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, dokonca prekročením povolenej rýchlosti, čo malo podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody. Obžalovaný O. tak síce vytvoril kolíznu situáciu, avšak z technického hľadiska riešiteľnú v prípade, že by nedošlo k porušeniu povinností aj iným účastníkom cestnej premávky, a to obžalovaným O.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd síce posúdil mieru zavinenia obžalovaného O. (riskantný predbiehací manéver) na spôsobenom následku síce za vyššiu, avšak v nie v podstatnej miere.

Vyššie uvedené skutočnosti, ako aj mieru zavinenia následne súd zohľadnil aj pri ukladaní trestu obžalovaným, pričom zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný O. vyššiu mieru svojho zavinenia kompenzoval svojim vyhlásením, ktorým nepoprel spáchanie skutku a preto súd obom obžalovaným uložil rovnaké tresty.

Keďže obaja obžalovaní doposiaľ neboli trestne stíhaní, z hľadiska trestného práva sa nejedná o kriminálne závadné osoby, ale o bezúhonné osoby, skutok, ktorý je im kladený za vinu aj keď s vážnym následkom je iba prečinom spáchaným z nedbanlivosti a vzhľadom na skutočnosť, že na vzniku následku sa podieľalo viac príčin, z ktorých každá samostatne by neviedla k spôsobeniu následku, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaných je primerané uložiť podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom na 2 roky.

V súvislosti s uloženým trestom súd poukazuje na skutočnosť, že vyšší podmienečný trest odňatia slobody by mohol uložiť iba podľa Tr. zákona s probačným dohľadom, za súčasného uloženia obmedzenia alebo povinnosti podľa , . Uloženie takéhoto trestu však súd vzhľadom obmedzenia, resp. povinnosti, ktoré by bol povinný uložiť, s prihliadnutím na charakter spáchaného skutku, osoby obžalovaných a okolnosti prípadu považuje za celkom zjavne neúčelné. Prípadné uloženie povinnosti podrobiť sa preskúšaniu by bolo duplicitné, nakoľko táto povinnosť vyplýva z ustanovenia .

Súd sa zároveň nestotožnil s návrhom prokurátora, aby bol obžalovanému O. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný O. síce závažne porušil svoje povinnosti vyplývajúcemu zo zákona, ale zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že on samotný nebol kontaktným účastníkom dopravnej nehody a jeho konanie samostatne by neviedlo k vzniknutému následku. K vzniknutému následku v danom prípade musela pristúpiť aj ďalšia skutočnosť, a to porušenie zákonom uložených povinností aj zo strany obžalovaného W.. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pri ukladaní trestných sankcií, pokiaľ nie sú dané mimoriadne okolnosti, je potrebné postupovať od najmiernejších k prísnejším (a minori at maius). Až v prípade, že miernejšie sankcie nevedú k náprave páchateľa je možné pristúpiť k prísnejším sankciám. V danom prípade uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody prvotrestanej, kriminálne nezávadnej osobe, s ohľadom na už spomenuté okolnosti prípadu a za nedbanlivostný prečin, súd považuje za neúčelné.

Keďže konaním obžalovaných boli porušené ich povinnosti, ako vodičov motorových vozidiel, vyplývajúce im zo zákona o cestnej premávke, súd obžalovaným zároveň podľa rovnakých úvah ako pri ukladaní trestu odňatia slobody uložil aj tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dva roky.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o vznik škody v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel, kde je daná objektívna zodpovednosť prevádzateľov vozidiel a nie obžalovaných, pričom prípadný regres voči nim si môžu uplatňovať prevádzatelia vozidiel resp. poisťovňa súd odkázal poškodeného VŠZP podľa s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

obžalovaní 1/ a 2/ inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a takýto čin spáchali závažnejším spôsobom konania a to tým, že porušili dôležitú povinnosť uloženú im podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.