Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/243/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa I. C., narodeného XX. XX. XXXX, bytom O. B., V. 2, XXX XX, proti odporkyni S. D., narodenej XX. XX. XXXX bytom O. W. č. XXX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Banská Štiavnica, ul. Dobšinského 14, v konaní o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. -74 z 28. 10. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného na plnoleté dieťa v plnom rozsahu zamietol; zamietol aj vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného, a konštatoval, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť voči jeho plnoletej dcére, určenú naposledy rozsudkom okresného súdu č. k. -29 zo dňa 21. 02. 2012 vo výške 100 € (od 01. 02. 2012). Takéto výživné nie je schopný platiť vzhľadom na jeho sociálny dôchodok, ktorý poberá vo výške 226,60 €, navyše má zlý zdravotný stav, pre ktorý nie je schopný vykonávať žiadne práce. Žije v spoločnej domácnosti s H. F., ktorá hradí polovicu nákladov ich domácnosti a zároveň ho opatruje. Má výdavky na elektrinu vo výške 165 €, na fond opráv 50 €, na lieky mesačne vynaloží 40 €, na stravu 100 €. Iný príjem nemá, preto žiadal znížiť výživné na 20 € mesačne. Odporkyňa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila; keďže je študentkou druhého ročníka vysokej školy riadneho denného štúdia a nemá svoj vlastný príjem, všetky jej výdavky hradí jej matka za pomoci starej matky. Navrhovateľ si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej a jej sestre, je trestne stíhaný pre zanedbanie vyživovacej povinnosti. Žiadala zvýšiť výživné na 200 € od 01. 11. 2014. Je síce spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území O. W. spolu so svojou maloletou sestrou, ale ide o rodinný dom, v ktorom býva ona spolu so svojou matkou, starou matkou a súrodencami. Tieto získala darovaním v roku 2001 a slúžia na zabezpečenie základnej životnej potreby - na bývanie. Naopak, navrhovateľ sa pred podaním návrhu na zníženie jeho vyživovacej povinnosti účelovo zbavil majetku a daroval ho svojej družke. Z tohto dôvodu bol podaný na okresný súd návrh o neplatnosť darovacej zmluvy, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. . Výdavky odporkyne presahujú mesačne 415 €, pričom pokrývajú len bežné náklady na ošatenie, stravu, mobilný telefón, cestovné náklady (30 €), internát (60 € na mesiac), tlačiarenské farby, výtvarné pomôcky, notebook (920 €), poplatky za zubára, bežné náklady na lieky (20 €), vreckové 10 €, výdavky na kultúrne podujatia - divadlo, opera, galéria, tanečné kurzy zumby.

Okresný súd konštatoval, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná od 01. 02. 2012, kedy bolo určené výživné na vtedy maloletú odporkyňu 100 € mesačne a na jej aj v súčasnosti maloletú sestru S. vo výške 70 €. Od uvedenej doby nebola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dcéram menená. V čase tejto úpravy bola matka maloletej S. bez akéhokoľvek príjmu, preto požiadala príslušný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici o dávky v sociálnej núdzi. Maloletá S. v tom čase študovala na strednej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska, a to na Strednej umeleckej škole v Trenčíne. Matka spolu s deťmi zotrvávala v spoločnej domácnosti spolu so starou matkou v rodinnom dome, v tom čase už vo vlastníctve maloletých detí. Nevyhnutné výdavky predstavovali 270 € na zakúpenie uhlia, 500 € na zakúpenie dreva, úhrada inkasných poplatkov a bežné výdavky v súvislosti s ošatením, stravou pre seba i maloleté deti, zverené do jej osobnej starostlivosti. Vyživovaciu povinnosť mala voči štyrom maloletým nezaopatreným deťom. Navrhovateľ bol poberateľom sociálneho dôchodku vo výške 207,70 € mesačne a bol výlučným vlastníkom trojizbového bytu, nachádzajúceho sa v O.I. v hodnote 50.000 Sk (16.597 €) a vlastníkom rekreačnej chaty v katastrálnom území Y. v hodnote 400.000 Sk (13.278 €), ktoré nehnuteľnosti získal titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch. Už v tom čase navrhovateľ uvádzal, že nie je schopný dosahovať vyšší príjem vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav, vyžadujúci si stálu opateru, ktorú mu zabezpečuje Ingrid Glónerová, žijúca s ním v spoločnej domácnosti. Odporkyňa v súčasnosti navštevuje 2. ročník Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, študijný odbor výtvarné umenie v študijnom programe grafika formou denného štúdia. Naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starou matkou a s tromi mladšími súrodencami. Je v rovnakom podiele vo výške 1 spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX evidovanej na LV XX v kat. úz. O. W. spolu so svojou mladšou sestrou S. D.. Navrhovateľ naďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 226,60 € mesačne, z ktorého mu od 20. 11. 2014 Exekútorský úrad Žiar nad Hronom súdneho exekútora Ing. Miroslava Pallera vykonáva zrážky vo výške 95,60 € mesačne na úhradu zameškaného výživného a bežného výživného pre S. a S. D., preto navrhovateľovi po odpočítaní exekučných zrážok zostane z jeho dôchodku suma 131 €. Zo zdravotného posudku i z lekárskych správ súd zistil, že navrhovateľ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, potrebuje pomoc inej osoby, ktorá mu je kompenzovaná peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. Túto zabezpečuje na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie H. F.. Navrhovateľ nie je spôsobilý vykonávať inú činnosť, ktorou by si zabezpečil zvýšenie príjmu, je odkázaný na pomoc inej osoby. V súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty; nehnuteľný majetok, ktorý pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti vlastnil - rekreačnú chatu v kat. úz. B. O., ako aj trojizbový byt v meste O. B., previedol darovacou zmluvou zo dňa 07. 05. 2014 na H. F.. Okresný súd nezistil na strane navrhovateľa takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére, pretože za zmenu pomerov nemožno považovať exekučné zrážky (95,60 €) na úhradu zameškaného výživného ako i bežného výživného pre jeho dcéry, pretože túto situáciu si zapríčinil sám neplatením výživného podľa súdneho rozhodnutia. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni došlo k miernemu zvýšeniu jeho dôchodku. Navrhovateľ sa ale účelovým bezodplatným spôsobom zbavil svojho nehnuteľného majetku nie nepatrnej hodnoty, z ktorého mohol zabezpečiť plnenie jeho vyživovacej povinnosti; táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu jeho deťom, ktoré sú v súčasnej dobe plne odkázané svojou výživou na svojich rodičov. Preto súd navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni ako nedôvodný zamietol. Okresný súd zamietol aj vzájomný návrh odporkyne, vznesený v tomto konaní na zvýšenie výživného, pretože i keď došlo na jej strane od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči nej k podstatnej zmene pomerov tým, že v súčasnej dobe navštevuje vysokú školu mimo miesta svojho bydliska, s čím má zvýšené výdavky na internátne bývanie, cestovanie, študijné pomôcky a podobne, na druhej strane k zmene pomerov na strane navrhovateľa nedošlo. Navrhovateľov jediný príjem, tak ako tomu bolo aj pri poslednej úprave jeho vyživovacej povinnosti voči dcéram, je jeho dôchodok, ktorý v súčasnej dobe dosahuje výšku 226,60 €, iný príjem nemá pre preukázateľne zlý zdravotný stav trvalého charakteru, liečbou neovplyvniteľný, z ktorého titulu bol uznaný za zdravotne ťažko postihnutú osobu. To, že navrhovateľ sa vzdal v prospech tretej osoby majetkového prospechu, súd vyhodnotil už pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Preto nebolo možné v súčasnosti vyhovieť návrhu odporkyne na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), pretože obaja účastníci konania mali čiastočný úspech.

Proti rozsudku okresného súdu sa prostredníctvom svojho advokáta odvolala odporkyňa. Žiadala zmeniť rozsudok v časti, ktorým súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného a navrhla priznať jej zvýšené

výživné podľa návrhu, ako aj trovy konania, ktoré vyčíslila. Nesúhlasila s tvrdením prvostupňového súdu, že nemožno prihliadnuť na účelové zbavenie sa majetku navrhovateľa pri posudzovaní vzájomného návrhu len preto, že na to súd prihliadol pri posudzovaní jeho návrhu na zníženie výživného. Každý návrh treba posúdiť komplexne a na všetky dôkazy treba prihliadnuť. V opačnom prípade by sa navrhovateľ jednoducho vyhol zvýšeniu výživného podaním zjavne bezdôvodného návrhu na zníženie výživného. Na strane odporkyne došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Príjem navrhovateľa sa síce zásadne nezmenil, zvýšil sa len o valorizáciu dôchodku, nie je to však jeho jediný príjem, navrhovateľ poberá na kompenzáciu svojho zdravotného postihnutia peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Ide o osobitný druh sociálnej dávky na úhradu jeho osobných špecifických potrieb, nemožno ho zohľadniť rovnocenne s iným druhom peňažného príjmu. Nepochybne bolo preukázané, že sa navrhovateľ bezdôvodne a účelovo zbavil svojho majetku, preto v konaní treba vychádzať z predpokladu, ako keby majetok naďalej mal, a skúmať, či mu tento majetok mohol pomôcť plniť jeho základnú povinnosť vyživovať svoje dieťa, prípadne v akom rozsahu. Okresný súd vec takto neposudzoval, a ani z tohto pohľadu rozsudok neodôvodnil. Navrhovateľ mohol získať peniaze na plnenie vyživovacej povinnosti prenájmom alebo predajom časti svojho majetku, mohol napríklad prenajať garáž alebo rekreačnú chatu, hoci aspoň sezónne. Existujú katalógy cestovných kancelárií alebo cestovných agentúr, ktoré sprostredkúvajú takýto prenájom, prípadne mohol chatu predať. Nachádza sa v známej rekreačnej oblasti a je zrekonštruovaná, má hodnotu desaťtisíce eur. Namiesto hľadania spôsobu, ako plniť vyživovaciu povinnosť, navrhovateľ hľadal spôsob, ako sa tomu vyhnúť, a tak jednoducho daroval majetok svojej družke s tým, že si zabezpečil jeho doživotné užívanie. Výživné dokonca prestal platiť úplne, preto začalo voči nemu exekučné konanie. Exekučné zrážky sú nižšie ako doterajšie výživné. Zdravotný stav navrhovateľa je síce poľutovaniahodný, ale nemôže byť účelovo zneužívaný. Správanie navrhovateľa je odsúdeniahodné a súd je tu na to, aby zjednal nápravu a poskytol ochranu základnému právu odporkyne na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku právo na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany jej otca navrhovateľa, a to v primeranom rozsahu podľa zákonných kritérií. Keďže okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, v dôsledku čoho nevyhodnotil zistený skutkový stav zo všetkých relevantných hľadísk, chýba aj riadne a úplné odôvodnenie rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p..

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Poprel, že by sa účelovo zbavil svojho majetku v prospech svojej osobnej asistentky H. F.. Táto sa oňho stará už 10 rokov. Za celý ten čas jeho deti oň neprejavili žiadny záujem a ani ho nenavštevovali. Jeho asistentka, aj keď mala svoj súkromný život, rodinu, deti, pomáhala mu v domácnosti, chodila s ním na lekárske vyšetrenia, na spoločenské podujatia. Ona jediná javila záujem a tiež mu finančne pomáhala, keď sa jeho úspory minuli. Na základe týchto skutočností sa rozhodol dobrovoľne jej darovať svoj majetok so zriadením doživotného práva užívania nehnuteľností s tým, že ona sa oňho až do jeho smrti postará. Nebol nikým a ničím prinútený. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 231,20 €. Z tejto sumy mu súdny exekútor zráža nedoplatok na výživnom vo výške 98,66 € mesačne. Spolu mu zostáva na mesiac 132,54 €. K invalidnému dôchodku poberá ešte kompenzáciu k zdravotnému postihnutiu vo výške 18,06 € a príspevok na osobnú asistenciu, ktorý mu vypláca úrad práce; tento každý mesiac odovzdáva asistentke. Z invalidného dôchodku ešte platí každý mesiac 54,26 € na výživné a 70,00 € dáva svojej asistentke na výdavky v domácnosti, na stravu, lieky, smeti a návštevu lekára. Chatu zdedil a sám opravil, žiadne z detí mu s ničím nepomohlo; pred dvomi rokmi sa ju pokúšal bezúspešne predať prostredníctvom realitnej kancelárie Direkt Sitno. Využíva ju hlavne v letnom období kvôli svojmu zdravotnému stavu, ktorý je dosť vážny, má vysoký tlak, cukrovku a problémy s očami. Pokúšal sa ju v minulosti aj prenajímať, ale boli mu spôsobené veľké škody, musel od toho upustiť. Nikdy nemal žiaden úmysel účelovo sa zbaviť svojho majetku. Jeho zdravotný stav je vážny v dôsledku slepoty. Jeho deti nikdy nemali oň záujem, nenavštevovali ho, hoci od začiatku na ne poctivo platil výživné. Jediná osoba, ktorá sa zaujímala a pomáhala mu vo všetkom, bola H. F., ktorá mu pomáha aj doteraz a uľahčuje mu život v starobe.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec a rozhodujúc bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm. b) O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Citované zákonné ustanovenie je prelomom jednej z procesných zásad - prekážky res iudicatae (veci rozhodnutej). Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Avšak sám počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ustanovení § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, odcudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako Občiansky súdny poriadok, aby išlo o podstatnú zmenu. Potrebné je prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného; avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Inak by išlo o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 ZR. Potom aj zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo ku zmene pomerov, ktorú skutočnosť musí súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Súd pri zmene výšky výživného má povinnosť v zmysle § 78 ods. 3 prihliadnuť na vývoj životných nákladov (tzv. valorizačná klauzula). Keďže zákon hovorí, že sa na vývoj životných nákladov prihliadne pri zmene pomerov a nie až pri zmene rozhodnutia, možno vyvodiť, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd posudzuje existenciu zmeny pomerov pred tým, než rozhodne, či sa pôvodne určené výživné zvyšuje alebo znižuje. Valorizačná klauzula sa takto môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia, resp. dohody o výživnom, ak sa podstatným spôsobom zmenili životné náklady, alebo spolu s inými dôvodmi, kedy na ňu súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. I v prípade, ak súd rozhoduje o zmene výšky výživného, pretože sa zmenili subjektívne okolnosti, z ktorých pri vyhlásení rozhodnutia vychádzal, musí zároveň zohľadniť aj vývoj životných nákladov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a obaja rodičia prispievajú na ich výživu podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je zrejmé, že cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodičov alebo iné potreby.

Po preskúmaní obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver.

Napriek tomu krajský súd v rámci preštudovania spisového materiálu zistil, že okresný súd síce vykonal dostatočné dokazovanie, ale všetky potrebné vykonané dôkazy však nenašli adekvátnu odozvu v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Mohli byť pritom odpoveďou na odvolacie námietky odporkyne. Z výsluchu navrhovateľa napríklad vyplynulo (č. l. 71), že jeho príjem - invalidný dôchodok vo výške 226,00 € mu nepostačuje ani na zaplatenie jeho výdavkov, spočívajúcich v platbách za elektrický prúd, fond opráv a stravu, čo potvrdila aj svedecká výpoveď jeho opatrovateľky H. F.. Táto mu už dlhodobo finančne vypomáha pri platení výdavkov, keďže v minulosti opatrovala aj jeho matku a následne opatruje aj navrhovateľa. Aj navrhovateľ aj opatrovateľka opakovane žiadali o pomoc odporkyňu, ktorá to však odmietla. Preto sa niekedy v roku 2012 dohodli, aby eliminovala výdavky na dochádzku do domácnosti navrhovateľa, že sa k nemu presťahuje a výdavky za domácnosť budú hradiť každý v jednej polovici. H. F. okrem toho, že sa stará o navrhovateľa, ešte pracuje od roku 2007 na dohodu o vykonaní práce v práčovni hotela Grand Matej, kde zarobí okolo 150,00 € za 15 dní v mesiaci. Ešte asi pred 8 rokmi sa snažil privyrábať aj navrhovateľ - hrával v kaviarni, dnes už však bez cudzej pomoci sám nevie ani chodiť - na jedno oko je úplne slepý, na druhé oko lekár konštatoval praktickú slepotu. Iný príjem okrem invalidného dôchodku nemá. Opatrovateľka mu v minulosti požičiavala peniaze aj na výživné pre jeho deti, na lieky aj na nájom; keďže jej nemal ako dlhy vrátiť, dohodli sa, že na ňu prevedie vlastníctvo ku chate aj 50 ročný byt so zriadením vecného bremena, spočívajúcim v práve doživotného bývania preňho.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 43 ods. 2 ZR, podľa ktorého dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V tomto ustanovení sú zakotvené nielen práva, ale aj povinnosti dieťaťa vo vzťahu k rodičom, a to tak maloletých, ako aj plnoletých. Prvou základnou povinnosťou dieťaťa je povinnosť prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich; ide v podstate tiež o povinnosť detí vypočuť si názor rodiča, prípadne rešpektovať ho, i keď toto nie je jediný aspekt tejto povinnosti. Jej obsahom je aj prejavovanie slušnosti, pomoc rodičovi, prejavovanie záujmu o záležitosti rodiča a kooperácia dieťaťa s rodičom. Ďalšie osobitné povinnosti dieťaťa sú zakotvené v § 43 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je dieťa povinné spolupracovať s rodičmi v záujme starostlivosti oň a jeho výchovu, plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojím schopnostiam a vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci. Porušovanie týchto povinností môže ovplyvniť napríklad výšku vyživovacej povinnosti alebo spôsobiť použitie primeraných výchovných opatrení.

V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je značne narušený, čo však nemôže mať dopad na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti otca voči dcére. Avšak i dcéra má voči otcovi povinnosti, ako odvolací súd uviedol vyššie, a to nielen morálne, ale i zákonné.

Je nepochybné, že odporkyňa vo veku 21 rokov má vyššie nároky na zabezpečenie základných životných potrieb ako pred tromi rokmi, kedy bolo naposledy upravované výživné. I keď dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni svojich rodičov (platí to i naopak, rodič má právo podieľať sa životnej úrovni dieťaťa, pokiaľ má dieťa majetkové pomery lepšie ako má rodič), odvolací súd zhodne s prvostupňovým má za to, že neprichádza do úvahy zvýšenie vyživovacej povinnosti na odporkyňu od navrhovateľa, pretože jeho pomery mu takéto zvýšenie neumožňujú. Je pravda, že svoj majetok daroval tretej osobe, ale v súlade so zásadou, zakotvenou v § 75 ZR platí, že od povinného nemožno žiadať, aby speňažoval svoj majetok v prospech plnení výživného; táto zásada neplatí, ak by udržiavanie alebo speňažovanie tohto majetku znamenalo pre povinného neprimerané majetkové riziko; pri majetku povinného sa zväčša musí prihliadať len na výnosy, ktoré mu prináša, resp. mohol by prinášať, napríklad prenájmom do užívania tretej osobe, pričom nájomné by predstavovalo vyššiu sumu. Takéto skutočnosti v prejednávanej veci zistené a preukázané neboli. Keďže okresný súd v podstate odkázal na odôvodnenie svojho rozsudku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od navrhovateľa v odôvodnení o zamietnutí vzájomného návrhu na zvýšenie výživného od odporkyne, odvolací súd považoval za potrebné tieto dôvody k rozhodnutiu o zamietnutí vzájomného návrhu doplniť (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom nepredstavujú nijaké nové skutočnosti, ktoré by účastníkom neboli známe.

Odvolanie odporkyne v prejednávanej veci dôvodné nie je, okresný súd správne zamietol návrh na zvýšenie výživného. Odvolaním napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa § 157 ods. 2 O. s. p.; odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.) ani zrušenie (§ 221 O. s. p.); preto ho potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Podľa § 224 ods. 1, za použitia § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani mu žiadne trovy, vyplývajúce zo spisu, nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.