Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/81/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Č.: T., A.. XX.XX.XXXX a F.A., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky Y. Č., H.. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom T. A. Q., F. XXX/X, S..Č.. W. T. A. Q., F. M. XXXX/XX-XX, v konaní zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Braneckého 14 a otca H. Č., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom T. A. Q., F. XXX/X, S..Č.. W. G. - O., E. XX, o návrhu matky na úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva takto

rozhodol:

S účinnosťou od 21.01.2013 do 10.11.2013 j e otec p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. Č., A.. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 110,- Eur mesačne a na výživu maloletej F. Č., A.. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 90,- Eur mesačne.

Dlh otca na zameškanom výživnom, za obdobie od 21.01.2013 do 10.11.2013, pre maloletého T. vo výške 813,42 Eur a pre maloletú F. vo výške 619,68 Eur, súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 45,- Eur mesačne pre maloletého T. a po 35,- Eur mesačne pre maloletú F., k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 21.01.2013 sa matka detí domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, a to spätne s účinnosťou od 01.03.2012 do právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. do 11.11.2013. Najprv navrhovala otcovi určiť výživné na maloletého T. v sume 200,- Eur mesačne a na maloletú F. v sume 180,- Eur mesačne, potom po rozvode manželstva navrhovala prebrať úpravu vyživovacej povinnosti otca k deťom z rozvodového rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec detí zaviazal prispievať na čas po rozvode manželstva na výživu maloletého T. sumou 110,- Eur mesačne a na výživu maloletej F. sumou 90,- Eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu s otcom detí a definitívny rozvrat ich manželstva spôsobilo najmä to, že otec detí si začiatkom roku 2012 našiel priateľku, vo februári uvedeného roku domov chodil len sporadicky, nedával jej z jeho vtedajšieho príjmu cca 900,- Eur žiadne peniaze, takže od uvedeného obdobia ona zabezpečovala všetky potreby domácnosti z jej príjmu cca 420,- Eur výlučne sama. Uviedla, že otec detí sa v marci 2012 natrvalo odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom od toho obdobia prestal platiť aj úhradu za užívanie bytu v jeho vlastníctve, v ktorom ako rodina bývali a z uvedených dôvodov ona nebola schopná v ďalšom

období uhradiť náklady na bývanie, čo spôsobilo odpojenie bytu od elektriky a následne jej nútené vysťahovanie sa s deťmi z uvedeného bytu, ktoré faktické opustenie bytu z jej strany sa uskutočnilo v júli 2012. Matka detí trvala na spätnom určení výživného od 01.03.2012 a ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného pred podaním návrhu, a pre ktoré nemohla skôr podať návrh na určenie výživného, uviedla stresovú situáciu po opustení spoločnej domácnosti zo strany otca detí v marci 2012, stresovú situáciu vyplývajúcu z nutnosti jej výlučného samostatného starania sa o deti, časový stres a z nutnosti zabezpečenia pre ňu a deti aj náhradného ubytovania. Po výpovedi otca detí matka zhodne uviedla, že peňažné prostriedky fakturované otcom detí za ním vykonané práce boli do júna 2012 poukazované na jej bankový účet. Na rozdiel od tvrdenia otca detí, však matka tvrdila, že tie peniaze si otec detí aj vyberal, nakoľko mal k dispozícii bankomatovú kartu od jej účtu. Matka detí priznala, že vtedy mala nejaké problémy s alkoholom, ale nie v takej miere ako uvádzal otec detí, ale už je za tým. Matka detí odsúhlasila otcom dokladované platenie výživného v posudzovanom období hotovostnými vkladmi na jej účet a na poslednom pojednávaní predložila súdu rozpis akými sumami otec v uvedenom období prispel na výživu oboch detí a uhradené výživné za obdobie od 02.08.2012 do 05.11.2013 podľa jej rozpisu predstavovalo spolu sumu 734,50 Eur, z toho za obdobie od 04.02.2013 do 05.11.2013 to predstavovalo sumu 504,50 Eur.

Otec detí nesúhlasil so spätným určením výživného od 01.03.2012 v zmysle návrhu matky s odôvodnením, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť dlh. Na prvom pojednávaní uviedol, že by súhlasil s určením výživného od 01.07.2013, pretože dovtedy na výživu detí prispieval a predložil súdu nejaké doklady o platení výživného. Otec uviedol, že nesúhlasí so spätným určením výživného, pretože na strane matky neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, nakoľko matka detí nebola v strese, ale v opojení alkoholom a on na výživu detí prispieval. Uviedol, že on sa z domácnosti odsťahoval v júni 2012, pričom dovtedy boli na účte matky detí odmeny z ním vykonanej práce. Otec poukázal na to, že bez ohľadu na uvedené on prispieval matke detí podľa svojich možností a schopností aj po opustení spoločnej domácnosti tak, že sumy z ním vystavených faktúr č. 2/2012 zo dňa 01.03.2012 vo výške 466,85 Eur, fa č. 3/2012 zo dňa 01.04.2012 vo výške 660,75 Eur a fa č. 4/2012 zo dňa 01.05.2012 vo výške 823,50 Eur, boli zaplatené na účet matky detí, s ktorými ona disponovala a ktoré matka detí aj následne prijala a vybrala z účtu. Na rozdiel od tvrdenia matky detí, otec tvrdil, že tie jeho peniaze z jej účtu on nevyberal. Ďalej poukázal na jeho hotovostné vklady na účet matky detí ako príspevky na výživu detí: vklady dňa 02.08.2012 suma 60,- Eur, 21.08.2012 suma 30,- Eur, 21.08.2012 suma 20,- Eur, 07.09.2012 suma 20,- Eur, 09.10.2012 suma 30,- Eur, 12.11.2012 suma 20,-Eur, 07.06.2013 suma 50,- Eur (ktorú za neho zaplatila jeho matka), 30.08.2013 suma 30,- Eur a 06.09.2013 suma 50,- Eur. Uviedol, že okrem toho deťom kupoval aj nejaké oblečenie. Otec detí poukázal tiež na to, že za trvania manželstva im bol poskytnutý úver, ktorý z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nebol schopný splácať a následne záložný veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie predajom jeho bytu. Za trvania manželstva zobral ďalší úver, nebol schopný ho riadne splácať, dôsledkom čoho sa dlžná suma zvýšila a pri splácaní úveru mu bola nápomocná jeho matka. Mali aj ďalšie úvery z manželstva, ktoré sa spotrebovali v domácnosti, ale dlh splácal len on, pretože matka detí nemala záujem na splácaní ich dlhov, nápomocná mu bola jeho matka. Otec uviedol, že pre firmu Matador naposledy pracoval v mesiaci apríl 2012 a k ukončeniu jeho prác pre uvedenú spoločnosť došlo z dôvodu nedostatku zákaziek, kedy Matador ukončil spoluprácu s viacerými živnostníkmi. Ďalej uviedol, že potom v tom posudzovanom období pracoval na živnosť ako lakiernik, finančne sa mu nedarilo, pracoval pre jedného zadávateľa prác a zarábal cca 340,-Eur mesačne a nie tak ako uvádzala matka detí. Uviedol, že si nevedel zohnať iné zákazky a inú prácu. Bol v zlej finančnej situácii, mal dlžoby, nedoplatky na byte a nakoniec prišiel o byt v dražbe, z dražby nedostal nič a ešte zostal dlžný. Uviedol, že keďže sa mu nedarilo, v januári 2013 živnosť pozastavil, zamestnal sa vo firme X-Dream cars, s.r.o., kde zarábal 250,- Eur mesačne brutto, kde pracoval od 01.12.2012 do 08.01.2013 a tam skončil kvôli tým dlžobám a exekučným konaniam, potom sa zaevidoval na úrade práce a od októbra 2013 začal pracovať na dohodu pre toho istého bývalého zamestnávateľa X - Dream cars, s.r.o., ktorú dohodu predložil súdu aj v rámci rozvodového konania. Otec zdôraznil, že v zmysle ním už uvedeného on v posudzovanom období poukázal matke detí na výživu detí spolu sumu viac ako 2.000,- Eur, vrátane tej jeho odmeny na jej účte, s ktorou sumou podľa jeho tvrdenia nakladala len sama matka detí a okrem toho on ešte uhrádzal aj nedoplatky na nákladoch bývania. Otec ďalej uviedol, že pre firmu Matador naposledy pracoval v mesiaci apríl 2012 a k ukončeniu jeho prác pre uvedenú spoločnosť došlo z dôvodu nedostatku zákaziek, kedy Matador ukončil spoluprácu s viacerými živnostníkmi.

Kolízny opatrovník uviedol, že je pravdou, že v minulosti robili sociálne prieskumy kvôli požívaniu alkoholických nápojov matkou, čo matka detí sama priznala, ale zdôraznil, že v súčasnosti sa situácia zlepšila. S poukazom na predmet konania v danej veci kolízny opatrovník odporučil určiť vyživovaciu povinnosť otca k deťom na čas do rozvodu a ohľadom výšky výživného túto odporučil prevziať z úpravy z rozvodového rozsudku a od zistenej sumy odrátať sumu, ktorou otec detí finančne prispel na ich výživu. Najprv odporučil ponechať na úvahe súdu, či určí výživné od začatia súdneho konania alebo či uzná dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne pred podaním návrhu v zmysle návrhu matky, v závere uviedol, že odporúča určiť výživné s účinnosťou od podania návrhu.

V danej veci bolo spolu vytýčených 13 pojednávaní, otec detí sa zúčastnil len 3 pojednávaní, z ostatných sa ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov, hoci nie vždy súdu riadne zdokladoval svoju neprítomnosť požadovanými originálnymi dokladmi. Otec detí sa nezúčastnil ani posledného pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a ktoré žiadal odročiť z dôvodu čerpania dovolenky jeho právneho zástupcu, ktoré ospravedlnenie poslal súdu elektronicky až 08.06.2015. V danej veci bolo konštatované, že súdne konanie sa vedie od roku 2013, pričom otec detí nemá v tomto konaní žiadneho právneho zástupcu, doposiaľ súdu nebola predložená žiadna plná moc udelená otcom nejakému právnemu zástupcovi a na pojednávaniach, ktorých sa otec zúčastnil, tiež nemal žiadneho právneho zástupcu. S poukazom na uvedené nebolo možné akceptovať dôvod na odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca detí, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil RL, výpis zo ŽR, bankové doklady o hotovostných vkladoch, faktúry, vyjadrenie otca z čl. 63, faktúry, potvrdenie o podaní DP za rok 2012, potvrdenie o podaní DP za rok 2011, potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, prac. zmluvu otca, dohodu o skončení prac. pomeru, dohodu o skončení dohody o prac. činnosti, hotovostné vklady, výpis z účtu, návrhy na začatie rozhodcovského konania, zmluvy o úvere, oznámenie DÚ, hodnotenie ZŠ, oznámenie DÚ z čl. 125, potvrdenie o PnD, oznámenie SP, prehľad zamestnávateľov otca, oznámenie o evidencii otca, obsah pripojeného rozvodového spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

Maloleté deti T. Y. F. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.10.2013, č.k. -68 a súčasne súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého T. sumou 110,- Eur mesačne a na výživu maloletej F. sumou 90,- Eur mesačne, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Uvedený rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2013. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku vyplynulo, že v čase rozvodového konania mal mal. T. 11 rokov a bol žiakom 5. ročníka ZŠ; nenavštevoval platené záujmové krúžky, bol v sledovaní alergologickej ambulancie. Maloletá F. mala 5 rokov a 9 mesiacov, navštevovala MŠ, kde mesačné náklady predstavovali cca 30,- Eur, navštevovala krúžok Zumby a bola v sledovaní ambulancie ORL. Matka detí v čase rozvodového konania bola od 01.05.2013 nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberala žiadne príjmy, len prídavky na deti spolu v sume 46,20 Eur mesačne. Otec detí v čase rozvodového konania nemal vlastné bývanie, býval striedavo u jeho otca a svojej priateľky, pretože o 2-izbový byt, v ktorom účastníci v minulosti spolu žili, prišiel na verejnej dražbe pre neuhradené dlhy. Ohľadom príjmových pomerov otca počas rozvodového konania súd zistil, že otec detí predtým v minulosti pracoval na živnosť v oblasti opravy motorových vozidiel, od 14.01.2013 do 13.01.2016 mal otec detí pozastavenú živnosť. Od 11.03.2013 do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode bol otec detí evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a od 10.10.2013 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa X-Dream cars, s.r.o. ako servisný pracovník s dojednaným rozsahom pracovného času 10 hod. týždenne a s dojednanou odmenou 140,- Eur brutto za mesiac. Pred zaevidovaním sa na úrade práce bol otec detí od 01.12.2012 do 08.01.2013 zamestnaný u zamestnávateľa X-Dream cars, s.r.o. ako servisný technik s priemerným hodinovým zárobkom 2,9762 Eur brutto, t.j. hrubá mesačná mzda podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa bola 250,- Eur, pracovný pomer bol skončený dohodou v skúšobnej dobe. Podľa udania otca tam mal po ukončení skúšobnej doby zarábať cca 800,-Eur, ale pracovný pomer s ním mal zamestnávateľ ukončiť kvôli exekučným konaniam vedeným proti otcovi detí. Otec detí mal dlhy, boli voči nemu vedené exekučné konania, v septembri 2012 prišiel o byt vo verejnej dražbe. Počas trvania manželstva účastníci nadobudli auto zn. Ford, ktoré

užíval otec detí, žiaden iný majetok väčšej hodnoty rodičia nevlastnili. Okrem týchto dvoch detí nemali rodičia iné vyživovacie povinnosti.

Predmetom tohto súdneho konania vedeného pod sp.zn. je úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, ktorý výrok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2013, nakoľko úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je už upravená rozvodovým rozsudkom. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 21.01.2013, ale matka detí navrhovala určiť výživné spätne od 01.03.2012. Keďže matka detí žiadala určiť otcovi detí výživné spätne pred začatím konania, súd posudzoval, či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, keďže súdne konanie bolo začaté až 21.01.2013.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že až do júna 2012 boli finančné prostriedky otca detí fakturované za ním vykonanú prácu pre Matador Industries, a.s. poukazované na bankový účet matky detí. Za 02/2012 otec takto vyfakturoval k úhrade sumu 466,85 Eur, za 03/2012 sumu 660,75 Eur a za 04/2012 sumu 823,50 Eur (č.l. 68 až 70), t.j. spolu suma 1.951,10 Eur. Rozporné tvrdenia účastníkov boli ohľadom toho, kto s uvedenými finančnými prostriedkami nakladal. Otec detí tvrdil, že s týmito jeho finančnými prostriedkami na účte matky detí nakladala výlučne matka detí a tvrdil, že on z jej účtu v tom období nevyberal žiadnu sumu. Matka detí tvrdila, že otec detí si z toho jej účtu financie vyberal, nakoľko mal k dispozícii bankomatovú kartu.

Z výpisov z osobného účtu matky za obdobie od 03/2012 do 06/2012 vyplynulo, že v mesiaci 03/2012 bola na jej osobný účet poukázaná odmena otca za ním vykonanú prácu od jeho objednávateľa prác Matador Industries, a.s. v sume 466,85 Eur, v mesiaci 04/2012 to boli sumy 300,- Eur a 647,09 Eur, v mesiaci 05/2012 to bola suma 823,50 Eur. Teda v uvedenom období bola na osobný účet matky vložená suma patriaca otcovi detí spolu vo výške 2.237,44 Eur. Z predložených výpisov a popisu transakcií vyplynulo, že z uvedeného účtu matky detí boli v uvedenom období vykonávané viaceré výbery alebo platby kartou a to aj v W., kde sa v tom období po prerušení spolužitia účastníkov zdržiaval otec detí. Teda je zrejmé, že otec detí mal k dispozícii bankomatovú kartu k osobnému účtu matky a financie z jej účtu vyberal. Z uvedených výpisov účtu matky vyplynulo, že v tom období bolo z účtu matky s miestom výberu alebo platby v W. alebo H. vybraných spolu 1.075,- Eur. Z uvedeného vyplynulo, že z otcových finančných prostriedkov spolu v sume 2.237,44 Eur si otec pre svoju potrebu zobral 1.075,- Eur a zvyšná suma jeho finančných prostriedkov 1.162,44 Eur zostala k dispozícii matke detí na úhradu potrieb maloletých detí a rodiny.

Z výsluchu účastníkov ďalej vyplynulo, že do júna 2012 bývala matka s deťmi v 2-izbovom byte, ktorý bol vo vlastníctve otca detí, potom sa presťahovala s deťmi do prenajatej garsónky. Voči otcovi detí bolo vedených viacero exekučných konaní a niekedy v septembri 2012 prišiel otec detí o uvedený byt na verejnej dražbe kvôli dlžobám.

Otec detí predložil súdu doklady o jeho hotovostných vkladoch na účet matky detí za účelom prispievania na výživu detí a z ním predložených dokladov vyplynulo, že v posudzovanom období od 02.08.2012 do 04.10.2013 vložil na účet matky detí postupne spolu sumu 534,50 Eur (č.l.80 - 90 a doklady z prílohovej obálky), z toho za obdobie od začatia súdneho konania do rozvodu manželstva to bola suma 354,50 Eur.

Z matkou predloženého rozpisu o príspevkoch otca na výživu detí v posudzovanom období vyplynulo, že za obdobie od 02.08.2012 do 12/2012 otec prispel na výživu oboch detí postupne spolu sumou 230,- Eur a za obdobie od 04.02.2013 do 05.11.2013 postupne spolu sumou 504,50 Eur.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania, aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka detí mala v minulosti určité problémy s požívaním alkoholických nápojov, na toto podozrenie bol vtedy upozornený orgán sociálno-právnej ochrany detí aj zo strany školy detí.

Bolo zistené, že pomery na strane maloletých detí boli v posudzovanom období pomerne totožné ako v čase skutkového stavu zisteného v rozvodovom konaní. Maloletý T. bol v školskom roku 2012/2013 žiakom 4. ročníka ZŠ a maloletá F. navštevovala MŠ a v školskom roku 2013/2014 bol mal. T. žiakom 5. ročníka ZŠ a mal. F. navštevovala MŠ.

Matka detí bola v posudzovanom období od 17.01.2012 do 16.01.2013 zamestnaná u zamestnávateľa Foosung Slovakia, s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa jej udania cca 430,- Eur,

uvedený pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a skončil uplynutím doby. Potom bola matka od 07.01.2013 do 30.04.2013 práceneschopná a poberala nemocenské dávky v sume 252,- Eur. Od 01.05.2013 do právoplatnosti rozvodu manželstva bola nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala žiaden príjem, len prídavky na dve deti spolu v sume 46,20 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemala matka detí iné vyživovacie povinnosti.

Otec detí býval v posudzovanom období striedavo u svojej priateľky a u svojho otca, zdržiaval sa v W.. V minulosti bol od roku 2005 živnostníkom v oblasti opravy motorových vozidiel, do apríla 2012 vykonával práce pre Matador Industries, a.s. Potom podľa vlastného udania pracoval na živnosť ako lakiernik a podľa vlastného udania sa mu nedarilo, zarábal len cca 340,- Eur mesačne. Preto potom od 14.01.2013 do 13.01.2016 mal otec detí pozastavenú živnosť. Podľa jeho daňového priznania za rok 2012 dosiahol otec detí príjmy zo živnosti 4.648,30 Eur, jeho výdavky predstavovali 1.859,32 Eur, jeho základ dane čiastkový predstavoval 2.788,98 Eur a jeho základ dane predstavoval 0,- Eur. Od 01.12.2012 do 08.01.2013 bol otec detí zamestnaný na polovičný pracovný úväzok u zamestnávateľa X- Dream cars, s.r.o. ako servisný technik s priemerným hodinovým zárobkom 2,9762 Eur brutto, t.j. hrubá mesačná mzda podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa bola 250,- Eur, pracovný pomer bol skončený dohodou v skúšobnej dobe. Podľa udania otca v rozvodovom konaní tam mal po ukončení skúšobnej doby zarábať cca 800,- Eur, ale pracovný pomer s ním mal zamestnávateľ ukončiť kvôli exekučným konaniam vedeným proti otcovi detí. Od 09.01.2013 do 07.02.2013 bol otec detí práceneschopný a za uvedené obdobie poberal nemocenské dávky spolu v sume 216,30 Eur. Potom od 11.03.2013 až do rozvodu manželstva bol otec detí evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie s tým, že od 10.10.2013 pracoval na Dohodu o pracovnej činnosti opäť u zamestnávateľa X-Dream cars, s.r.o., s dojednanou odmenou 140,- Eur brutto za mesiac, ktorý zamestnanecký vzťah ukončil otec detí dňa 21.11.2013 dohodou. Daňové priznanie za rok 2013 otec nepodal. Okrem týchto dvoch detí nemal otec v posudzovanom období iné vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Otec užíval osobné auto zn. Ford, ktoré nadobudli účastníci počas trvania manželstva.

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do právoplatnosti rozvodu manželstva je dôvodný, pretože rodičia detí nežili spolu od roku 2012. Matka detí tvrdila, že otec detí opustil spoločnú domácnosť v marci 2012 a otec tvrdil, že zo spoločnej domácnosti odišiel v júni 2012. Po prerušení spolužitia rodičov maloleté deti bývali s matkou, ktorá sa o ne osobne starala. Vzhľadom k tomu, že rodičia detí v posudzovanom období pred rozvodom manželstva už nežili spolu, úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu bola dôvodná. Keďže súdne konanie bolo začaté dňa 21.01.2013 a matka detí žiadala určiť otcovi výživné spätne pred začatím konania od 01.03.2012, súd najprv posudzoval, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného na maloleté deti a dospel k záveru, že neboli dané dôvody hodného osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného za obdobie pred začatím tohto súdneho konania, pričom prihliadol na všetky okolnosti danej veci. Súd mal za to, že matke detí nič nebránilo podať si návrh na určenie výživného skôr, keďže s otcom detí nežili spolu podľa jej tvrdenia od marca 2012, ale návrh na určenie výživného podala až 21.01.2013. Okrem toho súd poukazuje na to, že matka detí žiadala určiť výživné od 01.03.2012, hoci bolo bezpochyby preukázané, že až do júna 2012 bola odmena otca poukazovaná na jej osobný účet a hoci si otec detí z jej účtu vyberal nejaké svoje financie, z predložených výpisov z účtu bolo zistené, že matke detí otec ponechal na jej účte z týchto svojich finančných prostriedkov na výživu detí a pre potreby rodiny spolu sumu 1.162,44 Eur. Potom otec detí od augusta 2012 priebežne a nepravidelne podľa svojich možností prispieval na výživu detí nejakými sumami, o čom predložil súdu doklady o hotovostných vkladoch. Keďže v septembri 2012 prišiel otec na verejnej dražbe o svoj byt, je zrejmé, že bol v zlej finančnej situácii. Taktiež splácal úvery, ktoré boli zobraté ešte za trvania manželstva. Okrem toho bolo zistené, že v tom období mala matka detí isté problémy s požívaním alkoholických nápojov. S prihliadnutím na všetky tieto skutkové zistenia mal súd za to, že v danej nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne pred začatím konania, preto otcovi detí určil výživné na maloleté deti s účinnosťou od začatia súdneho konania, t.j. od 21.01.2013.

Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca k deťom, túto súd prebral z úpravy rozvodového rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, nakoľko zistil, že pomery účastníkov konania v posudzovanom období od 21.01.2013 do rozvodu boli totožné, resp. veľmi podobné, ako v čase úpravy vyživovacej povinnosti, ktoré boli zistené v rámci rozvodového konania. V porovnaní s rozvodovým rozsudkom bolo zistené, že v posudzovanom období bol maloletý T. žiakom tej istej základnej školy a s rovnakými potrebami a maloletá F. v posudzovanom období navštevovala rovnakú MŠ a mala rovnaké potreby. Pomery na strane matky detí v posudzovanom období boli totožné ako v rozvodovom konaní, kedy bolo zistené, že matka detí je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a okrem prídavkov na deti nepoberala iný príjem. V posudzovanom období pred rozvodom bola matka detí zamestnaná len do 16.01.2013, potom bola istý čas práceneschopná s nárokom na nemocenské dávky a potom od 01.05.2013 bola evidovaná nezamestnaná a okrem prídavkov na deti nepoberala iný príjem. V čase rozvodového konania bol otec detí evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a pracoval len na dohodu o pracovnej činnosti uzavretej so zamestnávateľom X-Dream cars, s.r.o. s mesačným príjmom 140,- Eur, napriek tomu otec detí v rámci rozvodového konania uzavrel s matkou detí rodičovskú dohodu o výživnom pre mal. T. v sume 110,- Eur mesačne a pre mal. F. v sume 90,- Eur mesačne. V posudzovanom období pred rozvodom bolo zistené, že otec detí bol tiež od 11.03.2013 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a jeho predchádzajúci pracovný pomer na polovičný pracovný úväzok uzavretý tiež so zamestnávateľom X-Dream cars, s.r.o. a s dojednanou mzdou 250,- Eur mesačne ukončil dohodou ku dňu 08.01.2013, z čoho možno vyvodiť, že sa sám vzdal zárobku. Naviac otec v rámci rozvodového konania uviedol, že po skúšobnej dobe by dosahoval dokonca ešte vyšší zárobok. S prihliadnutím na takto zistené rovnaké pomery a krátkosť času posudzovaného obdobia pred rozvodom, súd rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu tak ako je uvedené vo výrokovej časti, teda totožne ako v rozvodovom konaní, ktorú výšku výživného si rodičia dojednali sami.

Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

V zmysle určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom podľa rozsudku mal otec v posudzovanom období od 21.01.2013 do 10.11.2013 prispieť na výživu maloletého T. sumou spolu 1.065,67 Eur (11 dní v mesiaci 01/2013 á 3,55 Eur + 9 mesiacov á 110,-Eur + 10 dní v mesiaci 11/2013 á 3,66 Eur) a na výživu maloletej F. spolu sumou 871,93 Eur (11 dní v 01/2013 á 2,90 Eur + 9 mesiacov á 90,- Eur + 10 dní v 11/2013 á 3,-Eur). Otec detí predložil súdu doklady o jeho hotovostných vkladoch na účet matky detí na výživné pre deti, z ktorých vyplynulo, že v tomto posudzovanom období od 21.01.2013 do 10.11.2013 otec prispel na výživu oboch maloletých detí spolu sumou 354,50 Eur a matka detí predložila súdu rozpis, akými sumami otec v uvedenom období prispel na výživu detí a z jej rozpisu vyplynulo, že v posudzovanom období od začatia súdneho konania do rozvodu bolo zaplatené na výživné pre obe deti spolu 504,50 Eur. Pri zisťovaní výšky zameškaného dlhu teda súd vychádzal z rozpisu predloženého matkou a z určenej výšky výživného, ktorú mal otec detí zaplatiť podľa rozsudku, odpočítal sumu zaplatenú na obe deti 504,50 Eur, ktorú zarátal v rovnakom podiele na obe deti, teda na každé dieťa 252,25 Eur. Takýmto výpočtom bol zistený dlh otca na zameškanom výživnom pre maloleté deti za obdobie od 21.01.2013 do 10.11.2013, pre maloletého T. vo výške 813,42 Eur (1.065,67 Eur - 252,25 Eur) a pre maloletú F. vo výške 619,68 Eur (871,93 Eur - 252,25 Eur). V súlade s § 160 O.s.p. súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 45,- Eur mesačne pre maloletého T. a po 35,- Eur mesačne pre maloletú F.Í. tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 18 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.