Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-10-2013.pdf
PDF · 80.05 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky W. L., rod. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom B., t.č. bytom B., v konaní právne zastúpenej JUDr. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Braneckého 14, proti odporcovi X. L., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom B., t.č. bytom U., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom L.: B., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov W. L., rod. F. a X. L., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku 13, ročník 2002, na strane 116, pod por. č. 8 s a r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
„Maloleté deti L.: B., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého B. sumou vo výške 110,- Eur mesačne a na výživu maloletej Z. sumou vo výške 90,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.“
Styk rodičov s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. z.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov a doplnení, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom tohto konania je rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Účastníci konania alebo ich právni zástupcovia a kolízny opatrovník boli prítomní vyhlásenia rozsudku a vzdali sa odvolania proti nemu. Z toho dôvodu súd aplikoval znenie predtým uvedeného paragrafu a vo veci rozhodoval v zmysle týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Maloleté deti B. a Z. bývajú s matkou, otec sa s deťmi stretáva. Maloletý B. má 11 rokov, je žiakom 5. ročníka ZŠ. Stravuje sa doma. V súčasnosti už nenavštevuje žiadne platené záujmové krúžky. Je v sledovaní alergologickej ambulancie, užíva lieky v hodnote 10,- Eur na tri mesiace. Maloletá Z. má 5 rokov a 9 mesiacov, navštevuje MŠ, kde mesačné náklady predstavujú cca 30,- Eur. V MŠ navštevuje krúžok Zumby s poplatkom 10,- Eur. Maloletá je v sledovaní ambulancie ORL, užíva lieky v hodnote 8,- Eur mesačne. Okrem uvedeného má matka s deťmi výdavky primerané ich veku. Matka s deťmi býva v prenajatej garsónke, ich mesačné náklady bývania predstavujú 206,- Eur a 1 ročne dopláca za energie. Matka detí bola do 16.01.2013 zamestnaná na pracovný pomer u zamestnávateľa L. S., s.r.o., ktorý bol uzavretý na dobu určitú a skočil uplynutím času, od 07.01.2013 do
30.04.2013 bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky v priemere 252,- Eur mesačne a od 01.05.2013 je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá žiadne príjmy, len prídavky na dve deti spolu 46,20 Eur mesačne. Otec detí nemá vlastné bývanie, býva striedavo u jeho otca a u priateľky. O 2-izbový byt, v ktorom účastníci v minulosti spolu žili, otec prišiel na verejnej dražbe pre neuhradené dlhy. Otec detí v minulosti pracoval na živnosť v oblasti opravy motorových vozidiel, od 14.01.2013 do 13.01.2016 má otec detí pozastavenú živnosť. Od 11.03.2013 doposiaľ je otec detí evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a aktuálne od 10.10.2013 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa V., s.r.o. ako servisný pracovník s dojednaným rozsahom pracovného času 10 hod. týždenne a s dojednanou odmenou 140,- Eur brutto za mesiac. Pred zaevidovaním sa na úrade práce bol otec detí od 01.12.2012 do 08.01.2013 zamestnaný u zamestnávateľa V., s.r.o. ako servisný technik s priemerným hodinovým zárobkom 2,9762 Eur brutto, t.j. hrubá mesačná mzda podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa bola 250,- Eur, pracovný pomer bol skončený dohodou v skúšobnej dobe. Podľa udania otca tam mal po ukončení skúšobnej doby zarábať cca 800,-Eur, ale pracovný pomer s ním mal zamestnávateľ ukončiť kvôli exekučným konaniam vedeným proti otcovi detí. Otec detí má dlhy, sú voči nemu vedené exekučné konania, v septembri 2012 prišiel o byt vo verejnej dražbe. Počas trvania manželstva účastníci nadobudli auto zn. Ford, ktoré užíva otec detí, žiaden iný majetok väčšej hodnoty rodičia nevlastnia. Okrem týchto dvoch detí nemajú rodičia iné vyživovacie povinnosti.
V zmysle § l44 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).