Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-21-2022.pdf
PDF · 139.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej G. G., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, G. T. D., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, v konaní o zaplatenie 5.053,26 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.147,61 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,54 % trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne VÚB, a.s. so sídlom v Bratislave) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.2.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.053,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.7.2019 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s.. Žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 26.4.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 10.000 Eur. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 165,37 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 19.844,4 Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila sumu 8.768,92 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom z dňa 26.5.2019 (Predžalobná upomienka) vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote a súčasne žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie a dňa 19.7.2019 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 21.7.2019 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru). Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 13.268,14 Eur, ktorú tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 8.768,92 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady žalobca eviduje v Prehľade splátok a úhrad (v stĺpci „MP3“) vo výške 554,04 Eur a v tomto konaní si ich v danej výške uplatňuje. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ vo výške 5.817,21 Eur zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 763,95 Eur /stĺpec
„Pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 5.053,26 Eur. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní.
3. Na podporu skutkových tvrdení v žalobe žalobca spolu so žalobou predložil ako listinné dôkazy aj: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú so žalovanou dňa 26.4.2017 (ďalej aj iba ako „zmluva“), ktorej súčasťou sú aj zmluvné podmienky a splátkový kalendár, zoznam dokladov predložených žalovanou k žiadosti o úver, pracovnú zmluvu žalovanej so zamestnávateľom Salads to go Ltd zo dňa 17.5.2012 v anglickom jazyku, výplatné pásky žalovanej za obdobie marec a apríl 2017 v anglickom jazyku, výpisy z účtu žalovanej za mesiace marec a apríl 2017 v anglickom jazyku, potvrdenie o zaslaní úveru v sume 10.000 Eur žalovanej prevodom na účet dňa 26.4.2017, Predžalobnú upomienku zo dňa 26.5.2019 (výzva pred zosplatnením úveru) s doručenkou (odoslanie zásielky 30.5.2019 a jej vrátenie odosielateľovi 14.6.2019), Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.7.2019 (zosplatnenie úveru) bez doručenky a bez dokladu o jej odoslaní žalovanej, Prehľad splátok a úhrad žalovanej v súvislosti so zmluvou a Notársku zápisnicu zo dňa 11.12.2017, ktorej obsahom je Projekt rozdelenia zlúčením uzavretý v daný deň medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúcou spoločnosťou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupnickými spoločnosťami.
4. V zmysle návrhu žalobcu súd vo veci vydal dňa 18.3.2022 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
5. Žalovaná v odpore navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala, že žalobca neuviedol akým spôsobom bola overená bonita klienta, čoho zákonným dôsledkom môže byť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a tiež nemožnosť veriteľa úver mimoriadne zosplatniť. Žalovaná tiež namietala dôvodnosť nároku na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky, ktorý žalobca doposiaľ nepreukázal, nakoľko nepredložil žiadne listinné dôkazy o vzniku týchto nákladov. Žalovaná napokon namietala splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti ako dôkaz o tom, že toto sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odporu žalovanej (tzv. replika) zotrval na podanej žalobe vrátane nároku na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Upresnil, že ide o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky a ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume zosplatnenia pohľadávky. Ohľadne vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uviedol, že dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovanej. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané obyčajnou poštou. Predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovanej s jej obsahom. O zosplatnení sa tak žalovaná mohla dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby.
7. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej žalobca v replike a tiež v následnom písomnom podaní uviedol, že žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky a pred podpisom zmluvy prehlásila, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé a že jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku mesačného príjmu a to predložením výplatnej pásky a tiež výpisu z účtu za posledné mesiace, v ktorom je uvedený príjem a tiež mesačné výdavky. Žalovaná uviedla v žiadosti priemerný čistý mesačný príjem 1300.00 € a príjem dokladovala výplatnými páskami v mene GBP. Výplatné pásky boli za mesiac 03/2017 - 1360.24 L = 1566.92 € a mesiac 04/2017 - 1077.16 L = 1270.79 € (1566,92 + 1270.79 = 2837.71/2 = 1418.85). Žiadateľka uviedla rodinný stav vydatá a počet nezaopatrených detí 0. Pre zistenie skutočných finančných nákladov klienta bol vykonaný dopyt do registra NRKI zo dňa 26.4.2017, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady v registri NRKI vo výške 388 Eur (predmetný dopyt NRKI žalobca zároveň predložil ako prílohu svojho podania). Iné mesačné výdavky žiadateľka uviedla vo výške 0 €. Následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácania: Príjem klienta 1300 €, VÝDAVKY Iné mesačné
výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) - klientom uvedené) 0,00, Mesačné finančné náklady (splátky úverov, hypoték lízingov - klientom uvedené) 0,00, Počet nezaopatrených detí 0, Životné minimum žiadateľa 198,09 Mesačné splátky klienta uvedené v registri NRKI (splátkové operácie) 388, (kreditné operácie) 0. VÝSLEDOK Príjem - Výdavky 713,91, Splátka žiadaného úveru 165,37. Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že bonita žalovanej bola posúdená s odbornou starostlivosťou.
8. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k replike žalobcu (tzv. duplika) uviedla, že povinnosť spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Žalovaná má tiež za to, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že obsahuje nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa vo výške 15,90 % p.a., nakoľko podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na webovej stránke fininfo.sk bola vypočítaná RPMN vo výške 15,66 % p.a. a tiež z dôvodu, že obligatórnou náležitosťou zmluvy boli aj podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby. Odplata, ktorú si žalobca podľa zmluvy nárokuje vo výške 9 248 Eur žalovaná považuje za úžerné protiplnenie a preto je zmluvu o úvere neplatným právnym úkonom, pri ktorom sú zmluvné strany povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Pre tento prípad vzniesla námietku premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej ako aj objektívne trojročnej premlčacej doby. Keďže žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň mimoriadna splatnosť úveru nebola vyhlásená do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a preto žalobca nemá nárok na splátky, zročnosť ktorých nastane po vyhlásení rozsudku.
9. K dokladom predloženým žalobcom v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej sa táto vyjadrila v písomnom podaní datovanom dňa 1.11.2022. Uviedla, že zo žalobcom predloženej lustrácie nevyplýva skutočnosť, že by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, keď z tohto dokumentu vyplýva, že väčšina žiadosti o poskytnutie úveru bolo odvolaných alebo odmietnutých. Poukázala na skutočnosť, že pred uzatvorením zmluvy, pohľadávka z ktorej je vymáhaná v tomto konaní, uzatvorila dňa 15.11.2016 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 19.400 Eur s mesačnou splátkou 267,02 Eur, dňa 14.07.2016 uzatvorila taktiež so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 9.386 Eur s mesačnou splátkou 137,60 Eur a dňa 10.2.2015 uzatvorila s Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Zmluvu o poskytnutí úveru flexipôžička, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 10.000 Eur s mesačnou splátkou 142,13 Eur. Celkovo boli teda výdavky žalovanej na splácané úvery vo výške 546,75 Eur mesačne, pričom zistené reálne mesačné finančné náklady v lustrácii predloženej žalobcom sú vo výške 388 Eur. Žalovaná všetky tri uvádzané úverové zmluvy zároveň predložila ako súčasť svojho predmetného podania. Na predmetné podanie žalovanej žalobca osobitne nereagoval.
10. Uznesením zo dňa 8.9.2022 bola súdom pripustená zmena strany sporu tak, že žalobcom sa namiesto Všeobecnej úverovej banky, a.s. stala spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, a to z dôvodu preukázania postúpenia uplatnenej pohľadávky po začatí konania (ku dňu 16.8.2022).
11. V súvislosti so zmenou žalobcu žalovaná (v podaní doručenom súdu 23.9.2022) namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Túto námietku odôvodnila tým, že právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. sa stala Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom konania na súčasného žalobcu. Pohľadávku tak postupoval bankový subjekt (Všeobecná úverová banka, a.s.) a preto sa na takéto postúpenie vzťahuje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť spôsobilým predmetom postúpenia iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Povinnosťou VÚB, a.s. ako bankového subjektu tak bolo vypracovať výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a keďže tak neurobila, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Žalovaná v rámci prostriedkov procesnej obrany tiež uviedla, že za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a nie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a podporne poukázala na rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.10.2020 sp. zn. 19CoCsp/28/2020. Žalovaná tiež uviedla, že keďže predchodca žalobcu nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou má to v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok aj to, že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Predžalobnú upomienku aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba preto považovať za neplatné právne úkony a preto, žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaná napokon uviedla, že z dôvodu úhrad by mal žalobca vziať žalobný návrh čiastočne späť a pre daný prípad žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí.
12. Vo vzťahu k svojej aktívnej legitimácie v konaní sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 14.11.2022. Uviedol, že za účelom jej preukázania súdu predložil výzvu právneho predchodcu zo dňa 26.5.2019, ktorou preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB. Uvedenú výzvu právny predchodca zasielal formou doporučenej poštovej zásielky, čo žalobca preukazuje predloženou doručenkou. Žalovaná predmetnú výzvu v odbernej lehote neprevzala. Žalovaná bola naviac vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 21.7.2019. Žalobca zdôraznil, že žalovaná pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s,), ktorej vlastníkom sa banka stala až následne v dôsledku zlúčenia subjektov. K postúpeniu pohľadávky došlo až po začatí sporu, pričom žalovanej bola žaloba preukázateľne doručená dňa 30.03.2022 a svoj dlh naďalej nezaplatila, teda s jeho zaplatením sa dostala do omeškania o viac ako 90 kalendárnych dní. Z toho dôvodu pohľadávka bola k 16.08.2022 legitímne postúpená súčasnému žalobcovi. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že samotnú žalobu možno rovnako považovať za výzvu na plnenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB. Aktívnu legitimáciu v spore žalobca preukazujeme taktiež oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané na adresu uvedenú v zmluve doporučene dňa 19.8.2022, čo bolo preukázané predloženým podacím hárkom z daného dňa. Žalobca podporne odkázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.04.2021, sp. zn. 6CoCsp/37/2020.
13. Podaním doručeným súdu dňa 23.9.2022 žalobca oznámil, že žalovaná dňa 21.3.2022 vykonala úhradu v sume 593,57 Eur a preto berie žalobu v časti tejto sumy s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň žalobca uviedol, že žalobu berieme späť tiež v časti o zaplatenie uplatnenej náhrady nákladov v sume 554,04 Eur navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje voči žalovanej sumu 3 905,65 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 4 499,22 Eur od 27.7.2019 do 21.3.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3 905,65 Eur od 22.3.2022 do dňa zaplatenia a náhradu trov konania.
14. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 22.11.2022, na ktoré predvolal právnych zástupcov oboch sporových strán. Právni zástupcovia oboch strán vopred písomne ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd preto v súlade s ustanovením § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“) pojednával v neprítomnosti sporových strán.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so stranami predloženými listinnými dôkazmi tak ako sú uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia rozsudku. Na základe uvedeného zistil nasledovné:
16. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 26.4.2017 bol právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.000 Eur. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa v sume 19.248 Eur
spojené s úverom za podmienok uvedených v zmluve, t.j. v 120 mesačných splátkach vo výške 165,37 Eur so splatnosťou prvej splátky 20.5.2017 a splatnosťou ďalších splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 20.4.2027. Zo zmluvy ďalej vyplýva napríklad aj údaj o výške ročnej úrokovej sadzby 15,9 % pričom ide o fixnú úrokovú sadzbu, údaj o RPMN 15,90 %, priemernej RPMN 8,99 %, celkovej čiastke 19.248 Eur, odplate 16,50 % či najvyššej prípustnej výške odplaty 18,22 %. Súčasťou splátky je aj poplatok za poistenie schopnosti splácať splátky úveru v sume 4,97 Eur mesačne pričom v zmysle zmluvy bolo prihlásenie k poisteniu dobrovoľné.
17. Žalovaná si svoje platobné povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnila, pričom spôsob akým úver splácala vyplýva zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad. Právny predchodca žalobcu (v tom čase už VÚB banka, a.s. z titulu zlúčenia) preto výzvou zo dňa 26.5.2019 označenou ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú k bezodkladnej úhrade nedoplatkov na splátkach v celkovej výške 495,33 Eur s upozornením na oprávnenie veriteľa úver zosplatniť v prípade neuhradenia nedoplatku do 5.7.2019. Predmetná výzva bola žalovanej odoslaná poštovým podnikom dňa 30.5.2019, pričom žalovaná si ju v odbernej lehote neprevzala. Následne právny predchodca žalobcu (v tom čase už VÚB banka, a.s. z titulu zlúčenia) listom zo dňa 21.7.2019 označenom ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ žalovanej oznámil, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke sa stal dlh žalovanej z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu naraz. Žalovaná bola zároveň požiadaná o úhradu dlžnej čiastky, ktorá k uvedenému dňu predstavovala 9.630,46 Eur s upozornením na jej ďalšie úročenie zákonným úrokom z omeškania až do jej úplného zaplatenia. Žalobca odoslanie predmetného oznámenia do dispozičnej sféry žalovanej nepreukázal, preto je potrebné považovať za deň keď sa s ním žalovaná oboznámila až deň doručenia žaloby žalovanej, ktorej je prílohou, a síce deň 30.3.2022. V priebehu konania na základe zmluvy právny predchodca žalobcu VÚB banka, a.s. postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu (ku dňu 16.8.2022), o čom bola žalovaná vyrozumená listom zo dňa 19.8.2022.
18. Z úverového dopytu na žalovanú predloženého žalobcom vyplynulo, že tento bol vykonaný na osobu žalovanej dňa 26.4.2017, t.j. v deň podpísania zmluvy o úvere. Ako dátový zdroj je uvedený NRKI, čo je „nebankový register klientských informácií“ zhromažďujúci dáta o úverových klientov nebankových inštitúcií poskytujúcich finančné služby. Výsledkom bolo zistenie dvoch existujúcich splátkových zmlúv s celkovou čiastkou 28.766 Eur s dátumom začiatku 15.11.2016 a 14.7.2016, zostávajúcou hodnotou 27.618 Eur pri výške mesačnej splátky 388 Eur, bez delikvencie a tiež zistenie jednej existujúcej nesplátkovej zmluvy s úverovým rámcom 1.000 Eur s dátumom začiatku 8.10.2016, čerpaním limitu 990 Eur (pravidelné mesačné čerpanie) a dátumom poslednej delikvencie 31.1.2017. Z výpisu tiež vyplýva, že žalovanej bol odmietnutý jeden splátkový kontrakt, o ktorý žiadala dňa 27.11.2014 v sume 10.000 Eur s dobou splácania 10 rokov. Sedem splátkových kontraktov bolo odvolaných, pričom išlo o žiadosti o osobné úvery v sume 9.000 Eur zo dňa 6.7.2016, v sume 1.000 Eur zo dňa 21.12.2016, v sume 500 Eur zo dňa 18.4.2017, v sume 19.900 Eur zo dňa 16.2.2017, v sume 1.000 Eur zo dňa 12.10.2016, v sume 12.000 Eur zo dňa 6.10.2014 a v sume 6.000 Eur zo dňa 5.2.2015. V čase lustrácie bola žalovaná žiadateľkou dvoch splátkových kontraktov, a to na základe žiadosti zo dňa 24.4.2017 na sumu 15.000 Eur a žiadosti zo dňa 19.4.2017 na sumu 10.000 Eur, v oboch prípadoch s počtom splátok 96 a mesačnou periodicitou splátok.
19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Z dôvodu čiastočných späťvzatí žaloby žalobcom pred začatím pojednávania (viď bod 13. odôvodnenia rozsudku), rozhodol súd podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP o zastavení konania v tejto časti tak, ako to vyplýva z výroku I. rozsudku.
23. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania tak ostal nárok na zaplatenie sumy 3 905,65 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 4 499,22 Eur od 27.07.2019 do 21.3.2022 a úroku
z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3 905,65 Eur od 22.3.2022 do dňa zaplatenia. Súd predmetnú vec právne posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
24. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj iba ako „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
25. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
29. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
30. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
31. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
32. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
33. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
34. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj iba ako „ OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá ZoB účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (odkaz zákonodarcu na § 17 ods. 1, 2 ZoSÚ - poznámka súdu) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu
36. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Predovšetkým nebolo pochýb, že zmluvný vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a že uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany okrem iného požadovala, aby žalobca preukázal aj spôsob akým jeho právny predchodca posudzoval bonitu žalovanej (t.j. či si splnil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ZoSÚ) a namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súvislosti s neplatným zosplatnením pohľadávky.
37. Z vyjadrenia žalobcu k skúmaniu bonity žalovanej zo strany jeho právneho predchodcu a v tejto súvislosti predložených dokladov vyplynulo, že veriteľ pri posudzovaní primárnej návratnosti vychádzal z čistého príjmu žalovanej ako zamestnanca v sume 1.300 Eur. Tento príjme mal predchodca žalobcu zároveň preukázaný výplatnými páskami v mene GBP za mesiac 3/2017 a za mesiac 4/2017 (priemerný príjme za tieto dva mesiace v prepočte na menu Euro predstavoval sumu 1418.85 Eur). Žalovaná poskytla predchodcovi žalobcu aj výpisy z účtu za mesiac 3/2017 a mesiac 4/2017, z ktorých mal predchodca žalobcu podľa jeho vyjadrenia preukázaný príjem žalovanej zo zamestnania a tiež aj mesačné výdavky žalovanej. Žalovaný uviedol, že jeho predchodca vychádzal z výdavkov žalovanej na splátkové operácie vo výške 388 Eur mesačne, ktoré boli zistené vykonanou lustráciou v NRKI a z výdavkov žalovanej v sume 198,09 Eur, čo je suma zodpovedajúca životnému minimu žalovanej. Z vyjadrenia žalobcu (ako aj zo zmluvy) tiež vyplýva, že jeho predchodca disponoval informáciou o rodinnom stave žalovanej „vydatá“ a počte nezaopatrených detí žalovanej „0“. Veriteľ mal teda za to, že žalovanej po odpočítaní výdavkov na splátkové operácie (388 Eur) a ostatných výdavkov v sume životného minima (198,09 Eur) ostane z jej príjmu vo výške 1.300 Eur mesačne k dispozícii ešte suma 713,91 Eur, z ktorej bude schopná platiť mesačne splátku úveru, ktorý žalovanej poskytne (165,37 Eur).
38. Vyššie uvedený postup nie je podľa názoru súdu možné považovať za dostatočnú odbornú starostlivosť právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovanej splácať úver v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, čoho zákonným následkom podľa ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ je nemožnosť veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
39. Na zdôraznenie takto prijatého záveru súd uvádza, cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 ZoSÚ je to, aby veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta bral povinne na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. K riadnemu prevereniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver nemôže viesť ani ničím nedoložené prehlásenie spotrebiteľa, nakoľko by išlo o situáciu keď by s odbornou starostlivosťou konajúci veriteľ mohol a mal mať pochybnosti o pravdivosti tvrdených skutočností.
40. Právny predchodca žalobcu vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval. Napriek tomu, že predchodca žalobcu mal k dispozícii výpisy z účtov žalovanej za mesiace marec a apríl 2017, z ktorých ako sám žalobca uviedol, mal preukázané aj výdavky žalovanej, na tieto neprihliadal a na účely posúdenia schopnosti žalovanej splácať žiadaný úver vychádzal iba z výdavkov zodpovedajúcich sume životného minima, t.j. výdavkov v sume 198,09 Eur (okrem výdavkov na splátkové operácie). Z predmetných výpisov z účtu žalovanej pritom vyplýva, že jej výdavky boli v sume jej mesačného príjmu resp. v mesiaci marec 2017 boli ešte vyššie než výška jej príjmu. Z týchto výpisov z účtu tiež vyplýva, že žalovaná bola v oboch mesiacoch na svojom účte v debete. Predchodca žalobcu napriek tomu, že disponoval informáciou o tom, že žalovaná je vydatá, neskúmal, či žije s manželom s spoločnej domácnosti resp. s kým žalovaná žije v spoločnej domácnosti a aké sú príjmy týchto osôb. Taktiež neskúmal majetkové pomery žalovanej. Ako nedostatočné z hľadiska vynaloženia odbornej starostlivosti súd vyhodnotil aj posúdenie informácií získaných právnym predchodcom žalobcu o žalovanej z jej úverovej lustrácie. Z nej totiž vyplýva, že v rozhodnom čase bola žalovaná žiadateľkou ďalších dvoch úverov, sedem predchádzajúcich žiadostí o úver odvolala a jedna žiadosť o úver jej bola zamietnutá. Žalovaná navyše v konaní preukázala, že v čase žiadosti o úver boli jej výdavky titulom splátok už v tom čase existujúcich úverov vo výške 546,75 Eur a nie vo výške 388 Eur ako to vyplýva z úverovej lustrácie predloženej žalobcom. Uvedené informácie pritom mohol právny predchodca žalobcu zistiť, ak by schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver preveroval aj s ohľadom na údaje získané lustráciu žalovanej v Spoločnom registri bankových informácií („SRBI“), v ktorom sa zverejňujú údaje podľa § 7 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch a ktorý bol v rozhodnom čase v činnosti.
41. Na základe vyššie uvedeného preto nedošlo v prejednávanej veci k platnému predčasnému (mimoriadnemu) zosplatneniu úveru.
42. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s veriteľom, ktorou malo dôjsť k postúpeniu uplatnenej pohľadávky zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. na žalobcu ku dňu 16.8.2022.
43. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
44. Postup a teda aj podmienky platnosti postúpenia takejto pohľadávky sú uvedené v § 17 ods. 1 ZoSÚ, v zmysle ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu a b) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
45. Aj v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
46. Vzhľadom na už vyslovený záver súdu o neplatnom mimoriadnom zosplatnení úveru a tiež z dôvodu, že ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu nenastala ani konečná splatnosť úveru, ktorá bola v zmluve dohodnutá na 20.4.2027, nemohla byť pohľadávka z úveru predmetom postúpenia a preto žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobe ani len čiastočne vyhovieť a musela byť zamietnutá.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP a zásady zodpovednosti za zastavenie konania vyjadrenej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Žalobca si v konaní pôvodne uplatnil sumu 5.053,26 Eur. Konanie v časti sumy 593,57 Eur bolo zastavené z dôvodu, ktorý procesne zavinila žalovaná úhradou tejto sumy po začatí konania (uvedené je možné súčasne hodnotiť ako úspech žalobcu). Konanie v časti sumy 554,04 Eur bolo zastavené z dôvodu, ktorý procesne nezavinila žalovaná (pravdepodobne bola žaloba v tejto časti vzatá späť z dôvodu stotožnenia sa žalobcu s procesnou obranou žalovanej), čo je možné súčasne hodnotiť ako úspech žalovanej. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo predstavuje neúspech žalobcu. V konaní tak bola úspešnejšia žalovaná, ktorej úspech v zmysle uvedeného v percentuálnom vyjadrení predstavuje 88,27 % a úspech žalobcu predstavuje zvyšných 11,75 %. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 76,54 % a v tomto rozsahu jej súd priznal náhradu trov konania proti neúspešnejšiemu žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.