Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/157/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu: Ing. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. C. XXX, t.č. na neznámom mieste v Španielsku proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, nesprávnym úradným postupom a nezákonným zadržaním takto

rozhodol:

Žalobný návrh zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 67,79 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.8.2013 uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške spolu 151.947,20 eura a to škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, nesprávnym úradným postupom a nezákonným zadržaním. Uviedol, že sa jedná o majetkovú i nemajetkovú ujmu a náhradu iných nákladov a alternatívne aj o zadosťučinenie. Citoval ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedol, že odišiel pracovať do zahraničia, kde približne v r. 2002 mu ukradli veci a mal tam aj občiansky preukaz a iné doklady. To nahlásil na veľvyslanectve v Madride. Zostal mu iba pas. Keď si našiel prácu, uviedol, že platil výživné na deti. Pred ukončením platnosti pasu podal žiadosť o nový pas a to dňa 2.5.2006 na zastupiteľskom úrade SR v Madride. Ako odpoveď dostal „Rozhodnutie“ Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, v ktorom bolo uvedené, že SR mu odopiera vydať pas. Proti tomuto rozhodnutiu, uviedol, že podal dňa 14.8.2007 opravný prostriedok, ktorý doporučene odoslal dňa 14.8.2006 z Pamplony v Španielsku. Keď po dlhšom čase začal zháňať odpoveď, ako odpoveď dostal, že predmetný doporučený list Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava I nebol doručený. Žalobca poukázal na to, že podľa zákona o cestovných dokladoch, sa vydanie cestovného pasu odoprie na nevyhnutnú dobu, najdlhšie na jeden rok. Uviedol, že on žije trvalo v zahraničí, čím došlo k porušeniu zákonov voči jeho osobe. Bol nútený žiť v Španielsku bez platného cestovného pasu a aj preto si nevedel nájsť prácu. Druhýkrát požiadal o pas dňa 19.11.2009 na zastupiteľskom úrade SR v Madride. Pas mu zas odmietli vydať. Žalobca citoval z uznesenia, v ktorom malo byť uvedené, že pri posudzovaní jeho žiadosti o pas bolo zistené, že je v celoštátnom pátraní (on - žalobca), nakoľko Okresný súd Košice I vydal dňa 20.4.2001 pod č. príkaz na zatknutie v zmysle Trest. por. pre obvinenie z trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle Trest. zák.. Uviedol, že v mesiaci apríl 2010 bol vypočúvaný v Pamplone vo veci zanedbania vyživovacej povinnosti. Spis, ktorý bol zaslaný do Pamplony obsahoval množstvo uznesení, ktoré mu nikdy neboli doručené a obsahovali množstvo nepodložených údajov. Preto sa v máji 2010 vrátil na Slovensko, aby tu vyriešil tento problém. Dňa 7.5.2010 v Trebišove žiadal o vydanie občianskeho preukazu. Bol zadržaný pracovníkom polície, ktorý

mu následne v kancelárii doručil dve rozhodnutia o odopretí vydania cestovného dokladu. Zabránili mu podať žiadosť o vydanie nového občianskeho preukazu a bol zadržaný bez vysvetlenia dôvodov a bez zápisu o zadržaní. Potom bol prevezený do Košíc na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, kde bol vypočúvaný vyšetrovateľom kpt. Ing. C., ktorý vydal uznesenie ČVS: OUV-407/30-K1-2000, v ktorom sa odvolával na množstvo rozsudkov, ktoré žalobcovi nikdy neboli doručené. K obmedzeniu osobnej slobody došlo dňa 7.5.2010, prepustený bol dňa 10.5.2010 o 11:30 hod.. V priebehu predbežného zaistenia, uviedol, že došlo k incidentu zo strany pracovníkov polície. Dňa 8.5.2010 v dobe vychádzky, t.j. asi o 20:30 hod. na dvore si zapálil jednu zo štyroch cigariet, po niekoľkých vtiahnutiach mu prišlo nevoľno a preto zahasil cigaretu a zapálil si druhú, ktorú tiež po niekoľkých vtiahnutiach zahasil. Dostal závraty a preto sa vrátil do cely, kde si ľahol, dostal hypotermický šok s nábehom na infarkt a prebral sa až po dlhšom čase. Uviedol, že podľa jeho názoru, začiatok týchto cigariet bol naplnený nejakou syntetickou drogou o vysokej koncentrácii. Dôkazom mali byť snímky kamery umiestnenej na dvore a v cele. Uviedol, že cigarety, ako aj ostatné veci, mu boli odobraté, takže do cigariet mu mohla dať túto syntetickú drogu o vysokej koncentrácii len osoba, ktorá má prístup k osobným veciam zaistených. Uviedol, že sa jedná o ublíženie na zdraví a pokus o vraždu. Na základe toho podal dňa 13.5.2010 na Okresnej prokuratúre Košice I. oznámenie o podozrení z trestnej činnosti. Dňa 31.5.2010 podal na Krajskej prokuratúre Košice upozornenie na nečinnosť Okresnej prokuratúry Košice I. Dňa 20.2.2013 mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, z obsahu ktorého citoval, že záznamové zariadenia na záznam obrazového signálu z kamerového systému snímajúceho uvedené priestory archivujú obrazové záznamy z kamier maximálne 8 - 15 dní a z uvedenej skutočnosti vyplýva, že doba archivácie ním požadovaného obrazového záznamu už uplynula. Mal za to z uvedeného postupu, že pracovníci prokuratúry i polície urobili všetko pre to, aby sa nič nevedelo dokázať. Nezabezpečili dôkazové materiály a potom vyhlásili, že sa nič nestalo. Preto podal na Generálnej prokuratúre SR oznámenie o podozrení z trestnej činnosti na vyšetrovateľa kpt. Ing. G. K., príslušníka PZ a ďalších na prípade zainteresovaných osôb. Na dokreslenie uviedol, že v tom čase dňa 13.5.2010 došlo ku krádeži jeho počítača a dokumentov, ktorú nahlásil na Obvodnom oddelení PZ v Košiciach - Západ na Považskej ul. č. 38. Ako odpoveď dostal list zo dňa 2.6.2011, že je páchateľ neznámy. Uviedol, že nesprávny úradný postup bol pri zabezpečení a hodnotení dôkazov pred vydaním uznesenia zo dňa 20.4.2001 Okresný súdom Košice I. Následne bolo vydané „Rozhodnutie“ Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, ktorým mu SR odmietla vydať cestovný pas. Následne mu štát odmietol vydať aj druhýkrát pas. Nesprávny úradný postup bol aj pri preverovaní jeho oznámenia o podozrení z trestnej činnosti, ktoré podal dňa 13.5.2010 na Okresnej prokuratúre Košice I aj napriek tomu, že dňa 31.5.2010 podal na Krajskej prokuratúre Košice upozornenie na nečinnosť Okresnej prokuratúry Košice I a neboli zabezpečené ani základné dôkazy. Poukázal na to, že oznámenie o podozrení z trestnej činnosti podal dňa 13.5.2010 a vyšetrovateľ žiadal o obrazové záznamy až 3.8.2010. Uviedol, že pod náhradou škody pre neho, je potrebné rozumieť odškodnenie a to za obdobie od r. 2006 ku dňu podania žaloby, čo je približne 7 rokov a to za duševné strádanie spojené s neoprávneným - protizákonným konaním súdov, prokuratúry, polície a iných osôb činných v danej veci. Uviedol, že stratil spoločenské postavenie a nemohol si nájsť primerané zamestnanie bez platných osobných dokladov i v dôsledku zverejňovania nepravdivých údajov o ňom v rozsudkoch, uzneseniach i v iných dokumentoch a to aj v masmédiách - na internetových stránkach. Následne mu bola spôsobená strata sociálnej podpory v Španielsku, lebo na základe obsahu spisu a iných informácií všetci v Španielsku počítali s tým, že bude odsúdený na niekoľko rokov väzenia. Takže po jeho odchode na Slovensko v máji 2010 našli dôvod na zastavenie vyplácania sociálnej podpory tzv. renta básica, t.j. 561,60 eura mesačne a teda zostal bez peňazí. Obnoviť príjem nejakej sociálnej podpory mu trvalo do novembra 2011 a teda žil 17 mesiacov bez príjmu a prišiel o 9.547,20 eura. Žalobca si uplatnil náhradu škody na zdraví za poškodené zdravie a za sťaženie spoločenského uplatnenia, uplatnil si náhradu škody za ušlú sociálnu podporu a mzdu a náhradu škody za stratu spoločenského postavenia v dôsledku protizákonného konania a to zverejňovania nepravdivých údajov o jeho osobe v dokumentoch, súdnych rozhodnutiach a iných. Uviedol, že si uplatňuje náhradu škody za škody spôsobené nezákonnými rozhodnutiami a úradným postupom polície, prokuratúry a súdov (bez bližšej konkretizácie). Uplatnil si náhradu škody za škody spôsobené protizákonným zatknutím, zadržaním a pozbavením osobnej slobody a náhradu škody za zverejňovanie nepravdivých údajov v masmédiách. Okrem toho si uplatnil i úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur a to titulom zadosťučinenia za 7-ročné obdobie duševného utrpenia a život bez domova. Takisto žiadal aj o zaplatenie nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku vyššieuvedených problémov a to na zabezpečenie dôkazových materiálov, na zaplatenie cestovných lístkov, ubytovania a stravy a nákladov vynaložených na administratívu, t.j. telefonické hovory, poštovné, poplatky za fotokópie, za prepisovanie správ a náklady vynaložené na nákup kancelárskych potrieb.

Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil prílohy na CD nosiči a to znalecký posudok MUDr. K., Žiadosť o pas, potvrdenie o zaslaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu OR PZ Bratislava I, odpoveď Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.11.2009, rozhodnutie OR PZ Bratislava I č.p.: KRP-2972/ DI-CDI-2006, Žiadosť o pas zo dňa 19.11.2009, spis osoby umiestnenej v cele policajného zaistenia č.p.: KRP-OPO-C-253/2010, uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 10.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.5.2010, vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Košiciach, č. sp.: -4 zo dňa 14.5.2010, Oznámenie o podozrení z trestnej činnosti podané na Okresnej prokuratúre Košice I dňa 13.5.2010, Upozornenie na nečinnosť Okresnej prokuratúry Košice I podané dňa 31.5.2010 na Krajskej prokuratúre v Košiciach, odpoveď KR PZ v Košiciach, odbor telekomunikácií a informatiky zo dňa 16.8.2010, Oznámenie o podozrení z trestnej činnosti na kpt. Ing. G. K. podané dňa 17.5.2013 na Generálnej prokuratúre SR, odpoveď OR PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície zo dňa 2.6.2011, ČVS: ORP-1902/ZA-KE-2010, potvrdenie o zaplatení poslednej sociálnej podpory, t.z. renta básica a potvrdenie o prvom príjme sociálnej podpory pre starších ako 52 rokov.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 16.5.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.5.2014. Žalovaný s odvolaním sa na ust. a mal za to, že žalobný návrh žalobcu nie je v zmysle uvedených ustanovení právne perfektný a žalovaný by za iných právnych a skutkových okolností jednoznačne navrhol súdu postup podľa v spojení s ods. 2 , avšak vezmúc do úvahy nižšie prednesenú argumentáciu by takýto postup bol v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania a preto žalovaný navrhol, aby súd prihliadol na prekážku litispendencie, t.j. prekážku veci začatej a na námietku pasívnej vecnej legitimácie. V súvislosti s prekážkou litispendencie uviedol, že žalobca si nárok totožný s nárokom uplatňovaným v tomto konaní voči totožnému subjektu a odvodený od totožných skutkových okolností uplatnil súdnou cestou obsahovo totožným žalobným návrhom doručeným Okresnému Košice II dňa 30.5.2011, ktoré konanie je vedené na súde pod sp. zn. (predtým vedené pod sp. zn. ). Žalovaný citoval ust. , podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie a uviedol, že má za to, že v uvedenom konaní je daná prekážka litispendencie a to práve v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Navrhol, aby súd konanie v tejto veci zastavil. V súvislosti s námietkou pasívnej vecnej legitimácie poukázal žalovaný na to, že žalobca označil vo svojom žalobnom návrhu ako odporcu Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom svoj nárok si odvíja od . Uviedol, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. v občianskom súdnom konaní je povinnosťou žalobcu označiť účastníkov konania v súlade s ust. . Ak žalobca žaluje subjekt, ktorému z hmotného práva nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti, súd má proti týmto osobám žalobu zamietnuť. Z uvedeného, uviedol žalovaný, že vyplýva, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní. Uviedol, že i zo samotného znenia ust. („štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom ...“), ako i z ust. cit. zák. („vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ...“) vyplýva, že subjektom zodpovednostného vzťahu vo veciach zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nemôže byť žalovaný. Z dôvodu, že ministerstvo nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, navrhol žalovaný, aby súd žalobu proti nemu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní, na ktoré bol predvolaný elektronicky, vopred elektronicky ospravedlnil. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj žalovaný a to z dôvodov zachovania hospodárnosti konania, pričom poukázal na námietky vznesené vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2014 a žiadal súd, aby na ne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku prihliadol. V zmysle ust. súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom CD nosiča predloženého žalobcom a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , pričom sa prednostne, riadiac sa zásadou zachovania hospodárnosti konania, zaoberal žalovaným vznesenými námietkami a to námietkou - existenciou prekážky litispendencie a námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

Podľa ust. , začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že sa nejedná o totožné nároky uplatňované žalobcom v označenom konaní sp. zn. a v tomto konaní a teda nemal za danú prekážku litispendencie tak, ako túto vzniesol žalovaný.

Podľa ust. a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. /, , a , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu na strane navrhovateľa, resp. žalobcu a pasívnu

- na strane odporcu, resp. žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že je žalovaný nositeľom hmotnej povinnosti, v danom prípade zodpovednostnej povinnosti na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá je predmetom konkrétneho sporu.

Pokiaľ sa jedná o otázku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd uvádza, že nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je vždy štát - Slovenská republika, v ktorej mene priamo zo zákona vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Štát ako subjekt zodpovedný za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom teda zodpovedá nie za seba, ale za subjekty, ktoré škodu svojim rozhodnutím alebo postupom zapríčinili. Tieto orgány samé nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti Ministerstvu spravodlivosti SR, nemôže byť tento žalovaný subjekt nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z ne, teda nemá pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Súd preto z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobný návrh zamietol, keďže žalovaný - Ministerstvo soravodlivosti SR v konaní o náhradu škody nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uvedený nedostatok bránil súdu vec meritórne prejednať a preto sa súd meritom veci ani nezaoberal.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a vo veci úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli a ktoré účelne vynaložil v súvislosti s bránením práva. Trovy konania žalovaného spočívajú v nákladoch cestovného v súvislosti s účasťou žalovaného na pojednávaní nariadenom na deň 24.4.2015. Trovy konania žalovaného za cestu Bratislava - Košice a späť dňa 24.4.2015 služobným motorovým vozidlom Škoda Superb, EČV: BL-XXXEG, pri normovanej spotrebe paliva v meste 8,70 l/100 km a normovanej spotrebe paliva mimo mesto 6,43 l/100 km, najazdení 874 km, z toho 24 km v mestskej prevádzke a 850 km mimo mestskej prevádzky, pričom skutočná spotreba vozidla bola 56,46 l pri cene pohonných hmôt 1,20 eura/liter, celkové náklady cestovného,ktoré vznikli žalovanému predstavujú 67,79 eura, ktoré trovy konania je žalobca povinný nahradiť žalovanému.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).