Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_45Ek-1827-2020.pdf
PDF · 78.94 KB
No categories available
45Ek/1827/2020
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 00 317 209, proti povinnému: B. Q. G. SE, so sídlom T. XXX/XX, N., XXX XX S. 2, P.: XXX XX XXX, o vymoženie XXXX,XX Eur, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Andrey Cimermanovej, so sídlom exekútorského úradu Zvolen, Francisciho 1044/6, 96001 Zvolen, IČO: 37 816 993, pod sp. zn. 17EX 603/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1827/2020 zo dňa 08. 03. 2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10. 11. 2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 4816,28 Eur, na základe exekučného titulu - Rozhodnutie vydané mestom Dubnica nad Váhom zo dňa 18. 06. 2020, č. r. 14867/2020, sp. zn. 82414/SDA/2020, ktoré sa stalo právoplatným dňa 21. 09. 2020 a vykonateľným dňa 03. 11. 2020.
2. Poverením zo dňa 13. 11. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Cimermanovú, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 17EX 603/20.
3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 45Ek/1827/2020 zo dňa 08. 03. 2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V uznesení vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že opätovne preskúmal exekučný titul. Na margo tvrdenia povinného o tom, že exekučný titul mu nebol riadne doručený a z tohto dôvodu nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť, súd uviedol, že má z odôvodnenia Rozhodnutia vydaného Finančným Riaditeľstvom SR zo dňa 11. 09. 2020, č. r. 422138/2020 nachádzajúceho sa v spisovom materiáli exekučného konania vedeného pod sp. zn. 45Ek/1827/2020, za preukázané, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený, pričom povinný ho prevzal a podal proti nemu odvolanie. Na základe predmetného odvolania, v dôsledku zmien obchodného mena a sídla daňového subjektu (povinného), Finančné Riaditeľstvo SR následne rozhodnutím zmenilo napadnuté rozhodnutie iba v časti označenia daňového subjektu, v ostatných častiach zostalo Rozhodnutie vydané mestom Dubnica nad Váhom zo dňa 18. 06. 2020, č. r. 14867/2020, sp. zn. 82414/SDA/2020, nezmenené. Na základe týchto skutočností sa následne stalo predmetné rozhodnutie dňa 21. 09. 2020 právoplatným a keďže povinný si nesplnil povinnosť uloženú mu rozhodnutím, rozhodnutie sa stalo dňa 03. 11. 2020 i vykonateľným, čím sa stalo exekučným titulom, na základe ktorého bol oprávnený kompetentný podať návrh na vykonanie exekúcie. Ďalej súd uviedol, že riadne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a keďže nezistil žiadnu zákonnú prekážku, vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a teda exekučné konanie sa začalo oprávnene na základe spôsobilého právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Preto súd považoval tvrdenie povinného o tom, že neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom pre exekúciu, pričom podľa názoru povinného, exekučný titul nebol riadne doručený a
nemohli tak nastať účinky spojené s doručením, ako sú právoplatnosť a vykonateľnosť a exekúcia je tak neprípustná, za neopodstatnené a neprípustné, s cieľom oddialiť výkon exekúcie, pričom toto tvrdenie povinného nie je spôsobilé akokoľvek spochybniť zákonnosť a dôvodnosť začatia exekúcie (vydania poverenia súdnemu exekútorovi). Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal, že existujú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pre ktoré by exekúcia mala byť zastavená, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že súd vo veci nesprávne a nedostatočne postupoval, keď prihliadal len na vyjadrenie oprávneného v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR a konštatoval, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu bolo prvostupňové rozhodnutie (exekučný titul) riadne doručené a opomenul sa nad rámec skutočností uvedených vo vyjadrení oprávneného a spisového materiálu zaoberať ďalšími rozhodnými skutočnosťami, medzi ktoré o.i. patrí aj to, či povinnému bolo riadne doručené aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ktorým rozhodlo o odvolaní povinného proti exekučnému titulu a vo vzťahu k tomuto len stroho uviedol, že druhostupňové rozhodnutie zmenilo exekučný titul len v časti obchodného mena a sídla spoločnosti povinného, t.j. pre danú vec v podstate nepodstatné skutočnosti. Z uvedeného postupu je tak zrejmé, že súd k návrhu na zastavenie exekúcie pristúpil formalisticky a tento posúdil arbitrárne a len za zohľadnenia tvrdení oprávneného bez ďalšieho preverenia z nich plynúcich pochybností dôležitých na posúdenie splnenia podmienok a predpokladov istého rozhodnutia a jeho spôsobilosti byt' exekučným titulom, pričom uvedené sa súd snažil konvalidovať len tým, že uvedené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zmenilo exekučný titul len v časti obchodného mena a sídla povinného a v ostatných častiach zostal exekučný titul nezmenený bez toho, aby sa, nakoľko toto nevyplývalo z vyjadrenia oprávneného ani spisového materiálu riadne zaoberal rozhodnou skutočnosťou, a to tým, či bolo aj predmetné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR doručené povinnému a tento s ním bol riadne oboznámený, t.j. či exekučný titul v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR je rozhodnutím spôsobilým byt' podkladom pre výkon rozhodnutia začatého na návrh oprávneného, nakoľko povinný tvrdím, že uvedené je potrebné posúdiť súčasne vo vzťahu k obom rozhodnutiam, ktoré v podstate tvoria neoddeliteľný celok. Povinný preto v zmysle uvedeného tvrdil, že súd sa návrhom na zastavenie exekúcie nedostatočne zaoberal a dospel k nesprávnemu záveru, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie sú neopodstatnené a neprípustné a návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Povinný mal za to, že bez riadneho preskúmania vyššie namietaných skutočností súd nemohol dospieť k záverom prijatým v napadnutom rozhodnutí a toto je preto nutné označiť za nesprávne a svojvoľné, pričom predmetná exekúcia je z dôvodu namietanej nevykonateľnosti exekučného titulu neprípustná. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zmenil a zastavil exekúciu.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že povinný žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal a nepodložil svoje tvrdenie aj reálnymi dôkazmi, ktoré by odôvodňovali jeho pochybnosti. Namiesto toho povinný ostal iba pri strohom konštatovaní na svojom subjektívnom názore, že neboli splnené procesné predpoklady a že exekučný titul je nevykonateľný. K výrokom povinného oprávnený uviedol, že daňový subjekt má podľa § 2 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. Zákon o správe daní (daňový poriadok) povinnosť oznamovať správcovi dane skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňový subjekt (povinný) porušil ust. § 2 písm. g) daňového poriadku tým, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť, keď správcovi dane (oprávnenému) neoznámil zmenu označenia daňového subjektu. O zmene daňového subjektu rozhodlo FR SR rozhodnutím č. 422138/2020. Proti rozhodnutiu FR SR nemožno podľa § 74 ods. 7 daňového poriadku podať odvolanie. Oprávnený súčasne zaslal súdu dôkaz o doručení exekučného titulu - rozhodnutia č. 14867/2020 povinnému. Oprávnený taktiež dňa 29. 04. 2022 požiadal FR SR o zaslanie doručenky k rozhodnutiu č. 422138/2020 pre potreby súdneho dokazovania. Povinný svojimi vyjadreniami a tvrdeniami spochybňuje autoritu správcu dane (oprávneného) a štátneho orgánu FR SR a svojim konaním sa usiluje len o oddialenie plnenia daňového záväzku voči oprávnenému. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napádaného uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti, sudca nad rámec dodáva:
15. Povinný v podanej sťažnosti opätovne argumentoval tým, že exekučný titul mu nebol riadne doručený. Oprávnený v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinného predložil súdu doručenky preukazujúce doručenie exekučného titulu.
16. Povinný svoje tvrdenia o nedoručení exekučného titulu ani v rámci sťažnosti bližšie nešpecifikoval, nepodložil žiadnymi dôkazmi a ani ďalšími tvrdeniami, namiesto toho povinný ostal iba pri strohom konštatovaní, že neboli splnené procesné predpoklady a že exekučný titul je nevykonateľný. Súd uvádza, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie ako aj sťažnosti (proti zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie) je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Keďže povinný nielenže nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ale súdu ani neuviedol ďalšie tvrdenia o ktoré opiera argument o nedoručení exekučného titulu, súd má za to, že povinný v tomto smere dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia neuniesol. Povinný na preukázanie svojho tvrdenia v sťažnosti nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by mohli súd presvedčiť o pravdivosti jeho tvrdení. Súd preto dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol ani nepreukázal žiadne skutočnosti
odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
17. Vzhľadom na uvedené súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1827/2020 zo dňa 08. 03. 2022 , vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
18. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, pretože si ich účastníci konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).