Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_45Ek-1827-2020.pdf
PDF · 80.01 KB
Case nature
Subarea
45Ek/1827/2020
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 00 317 209, proti povinnému: B. Q. G. SE, so sídlom T. XXX/XX, N., XXX XX S. 2, P.: XXX XX XXX, o vymoženie XXXX,XX G., vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Andrey Cimermanovej, so sídlom exekútorského úradu Zvolen, Francisciho 1044/6, 96001 Zvolen, IČO: 37 816 993, pod sp. zn. 17EX 603/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1827/2020 zo dňa 14. 03. 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1827/2020 zo dňa 14. 03. 2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10. 11. 2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 4816,28 Eur, na základe exekučného titulu - Rozhodnutie vydané mestom Dubnica nad Váhom zo dňa 18. 06. 2020, č. r. 14867/2020, sp. zn. 82414/SDA/2020, ktoré sa stalo právoplatným dňa 21. 09. 2020 a vykonateľným dňa 03. 11. 2020.
Poverením zo dňa 13. 11. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Cimermanovú, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 17EX 603/20.
Uznesením sp. zn. 45Ek/1827/2020 zo dňa 14. 03. 2022, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd rozhodol tak, že súdna exekútorka JUDr. Andrea Cimermanová nie je vylúčená z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 17EX/603/20. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že súd posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie. Vychádzal pritom z ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému vykonávaniu exekúcie. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia súdneho exekútora považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu súdneho exekútora, a to 1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal súdny exekútor svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia exekúcie, alebo 2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu súdneho exekútora na exekúcii alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť vykonávania exekúcie ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k nezákonnému vykonávaniu exekúcie. Z ustanovenia § 3 ods. 1
Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má súdny exekútor zachovávať k veci, k účastníkom konania a aj k ich zástupcom vecný a profesionálny prístup. Pri vykonávaní exekúcie má súdny exekútor zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa vykonávania exekúcie vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom na ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu súdneho exekútora je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou, že niektorého z účastníkov, pozná. Aj takáto schopnosť súdneho exekútora je totiž neoddeliteľnou súčasťou jeho spôsobilosti vykonávať funkciu súdneho exekútora. Analýza skutočností uvádzaných povinným, najmä tvrdenie založené na neopodstatnenej obave povinného, ktorý predpokladá, že súdny exekútor v predmetnej veci nebude postupovať nestranne a objektívne, nezakladá bez ďalšieho dôvod pre vylúčenie tohto súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, a to najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých povinný subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku pochybnosti o nezaujatom prístupe súdneho exekútora, nie sú ničím objektivizované. Podľa názoru tunajšieho súdu neexistuje žiadny dôvod objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o tom, že súdny exekútor bude voči účastníkom konania postupovať nezaujato, neutrálne, nezávisle a nestranne. Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, resp. ani neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o nezaujatosti súdnej exekútorky. Navyše, súdna exekútorka vo svojom vyjadrení uviedla, že povinného a ani člena predstavenstva povinného - pána Miroslava Dokupila nepozná, nikdy (ani v minulosti) voči povinnému ani tomuto členovi predstavenstva povinného exekučné konanie neviedla, a preto súdu nie je zrejmé ani tvrdenie povinného, ktorý popisuje údajné negatívne skúsenosti s postupom súdnej exekútorky v exekučných konaniach vedených voči povinnému v minulosti, resp. voči osobám personálne prepojeným s povinným. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v prípade súdneho exekútora nemožno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd ďalej dospel k záveru, že povinný neuviedol a nepreukázal ani žiadny zo zákonných dôvodov vylúčenia exekútora z vykonávania exekúcie, ktorý by bol relevantný v zmysle § 33 ods. 2 Exekučného poriadku a preto rozhodol, že súdna exekútorka nie je vylúčená z vykonávania exekúcie.
Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej opätovne uviedol, že dôvodom vylúčenia sú najmä negatívne skúsenosti povinného resp. osôb personálne prepojených s povinným s postupom súdnej exekútorky v exekučných konaniach, z ktorých má povinný obavy z jej nestranného, neobjektívneho a nezákonného postupu. Opätovne poukázal na skutočnosti uvedené v námietke zaujatosti, a to najmä to, že nestrannosť sa nesmie posudzovať len podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov, ktorými sa súd nielenže opomenul zaoberať zo svojej úradnej moci, ale tieto nevyhodnotil a nezaoberal sa nimi. Povinný zároveň uviedol, že súd sa pri posúdení námietky touto nedostatočne zaoberal a vec nesprávne právne posúdil, so úvahy vzal predovšetkým vyjadrenia súdnej exekútorky, ktorá uviedla, že nemá pochybnosti o svojej nezaujatosti. Povinný opätovne poukázal na zásadu, že nestrannosť sa nesmie posudzovať podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov, pričom exekútor síce môže subjektívne rozhodovať nestranne, ale napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status, kedy je potrebné aplikovať tzv. „teóriu zdania", podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa tak objektívne javiť v očiach strán (Delcourt vs. Belgicko), čo je vzhľadom na uvedené vylúčené, nakoľko súdna exekútorka objektívne javí znaky zaujatosti a námietka zaujatosti je tak dôvodná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný žiadal, aby súd napadnuté uznesenie, ktorým bola zamietnutá námietka zaujatosti súdneho exekútora zmenil a to tak, že rozhodne o vylúčení súdnej exekútorky JUDr. Andrey Cimermanovej z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 17EX 603/20 z dôvodu jej zaujatosti.
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:
Sudca v sťažnostnom konaní dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným rozhodol tak, že súdnu exekútorku nevylúčil z vykonávania predmetnej exekúcie. Sudca má ďalej za to, že vyšší súdny úradník dostatočným spôsobom vysvetlil, čo ho viedlo k rozhodnutie a aj objasnil na základe čoho dospel k záveru, že v konaní nemal preukázanú existenciu dôvodných pochybností o nezaujatosti súdneho exekútora.
Sudca ďalej dodáva, že napriek tomu, že účastník (v tomto prípade povinný) podá námietku zaujatosti vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, nemusí to ešte automaticky znamenať, že súd tejto námietke vyhovie. Súdu vzniká len povinnosť rozhodnúť o takomto návrhu, a to za zákonom ustanovených podmienok.
Sudca pritom dáva najmä do pozornosti, že povinný ani v podanej sťažnosti presne neuviedol konkrétne dôvody pre ktoré by mal byť súdny exekútor vylúčený z vykonávania tejto exekúcie. Povinný aj v sťažnosti len všeobecne konštatoval, že dôvodom pochybností povinného o nezaujatosti súdnej exekútorky sú najmä negatívne skúsenosti povinného, resp. osôb personálne prepojených s povinným s postupom súdnej exekútorky v exekučných konaniach bez toho, aby povinný presne uviedol napr. o aké konania sa malo jednať, aké konanie súdnej exekútorky vyvoláva jeho pochybnosti o jej nezaujatosti, príp. iné ďalšie konkrétne tvrdenia, ktoré by zároveň podložil aj dôkazmi. Súd vzhľadom na uvedené potom nemal dôvod aj vzhľadom na vyjadrenie súdnej exekútorky mať pochybnosti o nezaujatosti súdnej exekútorky tak ako to aj konštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení.
Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej exekúcii rozhodol tak, že súdna exekútorka JUDr. Andrea Cimermanová nie je vylúčená z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 17EX/603/20, sudca preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1827/2020 zo dňa 14. 03. 2022 ako nedôvodnú zamietol.
Keďže si účastníci konania neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).