Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-649-2014.pdf
PDF · 105.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/649/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa Tatra credit, a. s., so sídlom Námestie Slobody 10/1719, Piešťany, IČO: 44 975 775, proti odporcovi P.. S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., Z. XXXX/XX, zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom AK Moyzesova 12, 977 01 Brezno, v konaní o zaplatenie 1 946,44 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/131/2013-100 zo dňa 26. 03. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 946,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 4 000 € od 19. 11. 2009 do 18. 07. 2012 a zo sumy 1 946,44 € od 19. 07. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 152,50 €, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14. 11. 2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 1 946,44 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 600 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 4 000 € od 19. 11. 2009 do 18. 07. 2012 a zo sumy 1 946 € od 19. 07. 2012 do zaplatenia, na tom skutkovom a právnom základe, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť S.O.S. financ, spol. s. r. o., so sídlom Winterova 1777/60, Piešťany, IČO: 36 250 406 a odporca uzavreli dňa 18. 05. 2009 Úverovú zmluvu č. 86/09, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 4 000 € a odporca sa zaviazal túto sumu v dohodnutých splátkach do 18. 11 2009 uhradiť. Spoločnosť S.O.S. financ, spol. s. r. o. ako postupca uzatvorila dňa 01. 12. 2009 s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky spoločnosti S.O.S. financ, spol. s. r. o., z predmetnej úverovej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy č. 86/09 bol splátkový kalendár, ktorý však odporca napriek opakovaným upomienkam nedodržiaval. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 18. 11. 2009. Istina úveru bola uhradená len čiastočne a to z výťažku dražby nehnuteľností v celkovej sume 2 053,56 €. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil nárok na zaplatenie neuhradenej časti istiny v sume 1 946,44 € a neuhradenej časti zmluvného úroku v sume 600 €. Zároveň navrhovateľ požadoval priznanie úroku z omeškania z dlžnej istiny vo výške 6,5 % ročne a to zo sumy 4 000 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru t. j. od 19. 11. 2009 do dňa pripísania
výťažku z dražby nehnuteľností na účet navrhovateľa t. j. do 18. 07. 2012 a zo sumy 1 946 € od 19. 07. 2012 do zaplatenia.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že dňa 26. 08. 2013 vydal platobný rozkaz č. k. 3C/131/2013-47, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu. Odporca podal v zákonom stanovej lehote proti platobného rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený v návrhu je neoprávnený, keďže je premlčaný, navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, pretože nedoručil odporcovi oznámenie o postúpení pohľadávky a úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je v rozpore s dobrými mravmi.
Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, odporcu a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: Žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 12. 05. 2009, Úverová zmluva č. 86/09 zo dňa 18. 05. 2009, Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 18. 05. 2009, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 12. 2009, Výpis z obchodného registra spoločnosti Tatra credit a. s., fotokópia obálky listu odosielaného právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi dňa 04. 12. 2009, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 12. 2009, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe DD 11/2012 zo dňa 15. 05. 2012, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby DD 11/2012 zo dňa 13. 07. 2012, Zápisnica o rozvrhu výťažku dobrovoľnej dražby DD 11/2012 zo dňa 16. 07. 2012, Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Brezno č. k. 3C/131/2013-47 zo dňa 26. 08. 2013, odpor proti platobnému rozkazu odporcu zo dňa 16. 09. 2013 a vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 09. 10. 2013 a 30. 01. 2014.
Okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 18. 05. 2009 Úverovú zmluvu č. 86/09, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 4 000 € s tým, že odporca sa zaviazal tento úver riadne splácať v siedmych mesačných splátkach s termínom splatnosti poslednej splátky dňa 18. 11. 2009. Pred uzatvorením Úverovej zmluvy č. 86/2009 bola odporcom vyplnená a právnemu predchodcovi navrhovateľa doručená žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 12. 05. 2009, v ktorej odporca požiadal o poskytnutie úveru vo výške 6 000 €, pričom ako účel úveru uviedol "rekonštrukciu nehnuteľnosti". Ďalej uviedol, že úver bude zabezpečený piatimi samostatne stojacimi garážami v priemyselnej zóne. Na základe predloženého Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 18. 05. 2009 okresný súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 4 000 €. Odporca úver riadne a včas nesplácal. Právny predchodca navrhovateľa po termíne konečnej splatnosti úveru postúpil pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na navrhovateľa a bezodkladne zaslal odporcovi oznámenie o postúpení pohľadávky. Tento však doporučenú zásielku na adrese trvalého pobytu neprevzal. Navrhovateľ si následne uplatnil záložné právo zo Zmluvy o záložnom práve č. 86/09. Nehnuteľnosti, ktorými odporca zabezpečil úver boli predmetom dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 13. 07. 2012 na Notárskom úrade JUDr. Márie Ježkovej so sídlom v Brezne, kde nehnuteľnosti tvoriace predmet záložného práva boli vydražené za sumu 3 450 €. Pohľadávka navrhovateľa bola uspokojená z časti a to vo výške 2 053,56 €. Zmluvná odmena a náklady spojené s dobrovoľnou dražbou predstavovali sumu 1 396,44 €. Keďže došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky, započítal navrhovateľ túto sumu na istinu úveru, preto v tomto konaní žiadal zaviazať odporcu na úhradu sumy vo výške 1 946,44 €.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 12. 03. 2014, vzal návrh v časti zmluvných úrokov vo výške 600 € späť a súd konanie v tejto časti zastavil.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v prvom rade preskúmal námietku odporcu týkajúcu sa absencie aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu, ktorú odporca odôvodnil nedoručením oznámenia o postúpení pohľadávky odporcovi v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že s uvedeným názorom odporcu nie je možné súhlasiť, pretože je v zrejmom rozpore s ust. § 524 ods. 1, ako aj ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že je nepochybné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom bola uzatvorená platná zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa. Nový veriteľ nadobúda nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a výkon. Citované ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka slúži najmä na úpravu mimosúdneho riešenia vzťahov medzi dlžníkom a postupcom a nie na preukazovanie aktívnej vecnej legitimácie. Opačný názor by bol neprijateľný, lebo by zakladal stav, kedy by došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a k zmene v subjekte veriteľa, avšak ten by si postúpenú pohľadávku nemohol uplatniť na súde, nakoľko by u neho až do času relevantného preukázania oznámenia o postúpení pohľadávky
absentovala aktívna vecná legitimácia k takémuto konaniu. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že skutočnosť, či bola resp. nebola splnená notifikačná povinnosť o oznámení postúpenia pohľadávky dlžníkovi, nemá vplyv na účinnosť prevodu subjektívneho práva veriteľa na inú osobu a možnosť nadobúdateľa tohto práva domáhať sa jeho uplatnenia aj v súdnom konaní. Jediným zrejmým zákonným dôsledkom prípadného nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možnosť dlžníka zbaviť sa svojho záväzku plnením postupcovi. Citované ustanovenie tak poskytuje dodatočnú ochranu dlžníkovi v tom zmysle, že pokiaľ mu nie je postúpenie pohľadávky oznámené, môže sa dlhu zbaviť aj plnením v prospech postupcu. Zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa už uzatvorením zmluvy bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil, prípade či postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Navrhovateľ v konaní preukázal, že jeho právny predchodca ako postupca odoslal bezodkladne po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky odporcovi riadne oznámenie o tejto skutočnosti. Oznámenie bolo odporcovi doručované prostredníctvom pošty na adresu trvalého pobytu. Na tejto adrese si navrhovateľ prevzal aj platobný rozkaz vydaný okresným súdom v tomto konaní. Skutočnosť, že si dlžník doručovanú písomnosť v odbernej lehote neprevzal, nemá vplyv na aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Zároveň je nesporné, že v každom prípade bolo postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi (odporcovi) najneskôr doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu, preto je námietka odporcu v tomto smere nedôvodná.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania skúmal, či sa na Úverovú zmluvu č. 86/09 vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluvnými stranami boli dodávateľ, spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca je spotrebiteľom, teda subjektom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa okresného súdu je teda nepochybné, že medzi uvedenými subjektmi došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň okresný súd uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že pojem spotrebiteľská zmluva je pojmom širším ako pojem zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 1 ods. 2 taxatívne vymenúva zmluvy, na ktoré sa jeho ustanovenia nevzťahujú. Takouto zmluvou je aj zmluva o poskytnutí úveru na účely dodatočných alebo ďalších stavebných úprav dokončených stavieb a ich údržby. Ak teda odporca v Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 12. 05. 2009 uviedol ako účel spotrebiteľského úveru rekonštrukciu nehnuteľnosti, tak je zrejmé, že finančné prostriedky boli poskytované práve za účelom dodatočných stavebných úprav dokončených stavieb. Na zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom preto nemožno podľa okresného súdu aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Okresný súd ďalej zaujal stanovisko k vznesenej námietke premlčania a uviedol, že úverová zmluva, na základe ktorej bola v konaní uplatnená pohľadávka, je úverová zmluva v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorým sa tento vzťah medzi účastníkmi konania riadi, pričom ide o vzťah spotrebiteľský. Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka vymedzuje § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa riešia podľa ustanovení Občianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené Obchodným zákonníkom je typické, že ide o obchodné záväzkové vzťahy vrátane tzv. absolútnych obchodov, čo vymedzuje ust. § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Úverová zmluva je absolútnym obchodom. Z hľadiska posúdenia vzťahu medzi účastníkmi konania je základnou otázkou posúdenie premlčania, na ktoré možno nahliadať tak z pohľadu Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že daný zmluvný vzťah je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, a to podľa okresného súdu znamená, že sa riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov a premlčacia doba je v tomto prípade podľa Obchodného zákonníka štvorročná. Okresný súd uviedol, že ustanovenie Občianskeho zákonníka o dĺžke všeobecnej premlčacej doby nie je možné použiť. Trojročná premlčacia doba v Občianskom zákonníku nesmeruje na ochranu spotrebiteľa. Obchodný zákonník zakotvuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby, Občiansky zákonník takéto obmedzenie nezakladá. Obchodný zákonník obsahuje ucelenú úpravu inštitútu premlčania. Odlišnosť úpravy inštitútu premlčania v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku nemá nič spoločné so spotrebiteľskou ochranou, ale je iba výsledkom dvoch rôznych legislatívnych procesov, ktoré vyústili do dvoch rôznych kódexov bez ďalších súvislostí relevantných pre danú problematiku. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú inštitút premlčania nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa a to z hľadiska ich prijatia ako aj z hľadiska ich obsahu ako celku. Na základe uvedených skutočností okresný súd vzhľadom na to, že ide
o absolútny obchod dospel k záveru, že je potrebné na daný vzťah uplatňovať premlčaciu dobu, ktorá sa vzťahuje k danému vzťahu, teda premlčaciu dobu upravenú v Obchodnom zákonníku (štvorročnú). Konštatoval, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu dňa 15. 11. 2012 a následne bol v lehote uvedenej v § 42 ods. 1 OSP doplnený písomne. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že vzhľadom na nedodržanie splátkového kalendára odporcom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Prvá splátka vo výške 120 € bola v zmysle splátkového kalendára dohodnutá na deň 18. 05. 2009 a posledná na deň 18. 11. 2009. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru okresného súdu zrejmé, že premlčacia doba ku dňu podania návrhu neuplynula a teda že námietka premlčania, ktorú vzniesol odporca, nie je dôvodná.
V závere odôvodnia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že odporca síce v priebehu konania namietal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, avšak nijako túto námietku nešpecifikoval v tom slova zmysle, v čom by neprijateľnosť jednotlivých zmluvných ustanovení mala spočívať. Sankcie dohodnuté v zmluve, ktoré by vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu bolo možné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, neboli navrhovateľom uplatnené. Navrhovateľ vzal návrh späť aj v časti dojednaného riadneho zmluvného úroku. Na druhej strane odporca úverovú zmluvu uzatvoril slobodne a vážne, istina úveru mu bola riadne vyplatená. Vzhľadom na zistené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že nie je možné poprieť právo navrhovateľa požadovať od odporcu zaplatenie zvyšnej časti istiny úveru.
V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že navrhovateľ v konaní predloženými listinnými dôkazmi riadne preukázal výšku poskytnutého úveru, vyplatenie úveru odporcovi, ako aj výšku čiastočnej úhrady istiny úveru, pričom si voči dlžníkovi neuplatnil žiadne zo sankcií dohodnutých v úverovej zmluve. Preto je podľa názoru okresného súdu nepochybné, že navrhovateľ má právo na úhradu zvyšnej časti istiny úveru, v dôsledku čoho okresný súd zaviazal odporcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 946,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 4 000 € odo dňa 19. 11. 2009 do 18. 07. 2012 a zo sumy 1 946,44 € od 19. 07. 2012 do zaplatenia.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie, nakoľko v konaní na prvom stupni došlo k vadám podľa ust. § 205 ods. 2 psím. b), d), f) OSP. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu v tej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, kde okresný súd uvádza, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa názoru odporcu v tomto prípade ide o typický spotrebiteľský právny vzťah. Uviedol, že pokiaľ sa okresný súd odvoláva na odporcovu žiadosť o poskytnutie úveru, kde mal odporca uviesť, že účelom úveru je rekonštrukcia nehnuteľnosti, potom je potrebné uviesť, že žiadosť o poskytnutie úveru nie je súčasťou úverovej zmluvy a navyše súd neodstránil rozpor, pretože odporca vo výpovedi ako účastník konania uviedol, že sa dostal do finančnej tiesne a preto potreboval peniaze. Podľa názoru odporcu okresný súd teda nesprávne aplikoval ustanovenia o dĺžke premlčacej doby, keďže sa mala podľa jeho názoru použiť úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, kde je všeobecná premlčacia doba trojročná. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na str. 6 uvádza, že odporca nijako nešpecifikoval v čom by mala spočívať neprijateľnosť zmluvných podmienok, s čím sa odporca nestotožňuje, pretože zo Zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 01. 2014 vyplýva, že odporca konkretizoval ustanovenia zmluvy, ktoré podľa jeho názoru obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a preto podľa ustálenej súdnej judikatúry a praxe mal okresný súd ex offo posudzovať platnosť zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Odporca v odvolaní zdôraznil, že ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, alebo je v rozpore s dobrými mravmi, nemôže túto skutočnosť dodatočne zhojiť ani postoj navrhovateľa, ktorý si zmluvné sankcie a pokuty v samotnej žalobe neuplatňuje, pretože tieto skutočnosti je potrebné posudzovať v čase uzavretia zmluvy. V závere odvolania odporca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamieta alebo, aby odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
K obsahu odvolania odporcu sa navrhovateľ písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd vec správne právne posúdil. Predmetný rozsudok plne akceptuje základné princípy občianskeho práva. Podľa názoru navrhovateľa v konaní na prvom stupni nedošlo k žiadnym vadám,
boli vykonané všetky navrhnuté dôkazy, okresný súd dospel k správnemu záveru, ktorý v dostatočnej miere právne odôvodnil. V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcu navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok odporcu, ktorý v odvolaní namietal: a) že okresný súd neposúdil predmetnú úverovú zmluvu ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, b) že na posúdenie námietky premlčania aplikoval okresný súd obchodnoprávnu úpravu premlčania, v zmysle ktorej je všeobecná premlčacia doba štvorročná, c) že sa okresný súd nedostatočným spôsobom vysporiadal s neprijateľnými zmluvnými podmienkami v predmetnej úverovej zmluve
Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jasne vyplýva, že okresný súd posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľský právny vzťah. Zároveň však konštatoval, že v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čo zodpovedá právnej úprave obsiahnutej v Zákone o spotrebiteľských úveroch, kde sa v ust. § 1 ods. 2 písm. a) jasne uvádza, že zákon (zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že Úverová zmluva č. 86/09 zo dňa 18. 05. 2009 je spotrebiteľský právny vzťah aj keď sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Následne okresný súd vedomý si skutočnosti, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, ale zároveň o absolútny obchod, aplikoval na posúdenie námietky premlčania všeobecnú 4-ročnú premlčaciu dobu upravenú v ust. § 397 Obchodného zákonníka.
V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské právne vzťahy platí, že sa posudzujú v režime obchodnoprávnej úpravy a uplatnia sa v nich v zásade všetky ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú určitú problematiku duplicitne s Občianskym zákonníkom, avšak je vždy nutné pamätať na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Všeobecná premlčacia doba pre obchodnoprávne vzťahy je podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka 4-ročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz. Postavenie dlžníka v zmysle obchodnoprávnej úpravy premlčania je teda podstatne nevýhodnejšie, pretože dlžník musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ uplatniť svoj nárok bez rizika úspešného vznesenia námietky premlčania. Po zakotvení právnej úpravy korigujúcej tvrdosti obchodnoprávnych noriem v prospech spotrebiteľov má svoje opodstatnenie, že spotrebitelia sa v rámci súdnych konaní o nároky vyplývajúce z absolútnych obchodnoprávnych vzťahov domáhajú posúdenia námietky premlčania podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, kde je upravená kratšia, t. j. trojročná premlčacia doba. Použitie občianskoprávnej úpravy premlčacej doby v absolútnych obchodnoprávnych vzťahoch majúcich spotrebiteľský charakter akceptoval aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd aplikoval na posúdenie vznesenej námietky premlčania ust. § 397 Obchodného zákonníka, kde je upravená 4 - ročná premlčacia doba. Konštatoval, že v čase podania návrhu navrhovateľom uplatnený nárok nebol premlčaný, pričom vychádzal z toho, že navrhovateľ nepreukázal, že vzhľadom na nedodržanie splátkového kalendára odporcom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom dospel k záveru, že premlčacia doba plynie pre každé čiastkové plnenie samostatne a teda ak prvá splátka bola dohodnutá na deň 18. 05. 2009 a posledná na deň 18. 11. 2009, tak je podľa okresného súdu zrejmé, že ku dňu podania návrhu premlčacia doba neuplynula a uplatnený nárok nie je premlčaný. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd pochybil
jednak v tom, že na vznesenú námietku premlčaciu dobu aplikoval 4 - ročnú premlčaciu dobu upravenú v ust. § 397 Obchodného zákonníka, napriek tomu, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy mal v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikovať na posúdenie vznesenej námietky premlčania 3- ročnú premlčaciu dobu upravenú v ust. § 101 Občianskeho zákonníka a tiež v tom, že opomenul skutočnosť, že podľa článku I. ods. 1 písm. o) Úverovej zmluvy č. 86/2009 zo dňa 18. 05. 2009 konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 18. 11. 2009 a teda ak podal navrhovateľ návrh na súd dňa 15. 11. 2009, tak ani pri aplikácii trojročnej premlčacej doby podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka nebola uplatnená pohľadávka navrhovateľa v čase podania žaloby premlčaná, pretože pri spotrebiteľských zmluvách platí trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že odporca mal možnosť plniť dlh vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. 86/2009 zo dňa 18. 05. 2009 v splátkach len do konečnej splatnosti úveru t. j. do dňa 18. 11. 2009. Z uvedeného je zrejmé, že napriek uvedeným nesprávnym záverom o dĺžke premlčacej doby a o tom, že sa jednalo o plnenie v splátkach (napriek tomu, že uplynula konečná splatnosť úveru), obsiahnutým v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia je odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku vecne správne, pretože ak podal navrhovateľ žalobu na súd dňa 15. 11. 2012 a dňa 18. 11. 2009 uplynula konečná splatnosť úveru, tak ani po aplikácii trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka nebola uplatnená pohľadávka navrhovateľa v čase podania žaloby premlčaná.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil konštatujúc, že odvolacie námietky odporcu týkajúce sa nepreskúmania neprijateľných zmluvných podmienok okresným súdom nemajú svoje opodstatnenie, pretože okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku riadne a zrozumiteľne vysvetlil, že pokiaľ sa v zmluve vyskytovali neprijateľné zmluvné podmienky, navrhovateľ upustil od uplatnenia práva vyplývajúceho z uvedených neprijateľných zmluvných podmienok a keďže neprijateľnosť konkrétnych zmluvných podmienok nemá za následok neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy, nemá uvedená odvolacia námietka odporcu opodstatnenie a nemá oporu v právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní úspešný navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (ust. § 151 ods. 1 OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.