Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Er-168-2010.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Subarea
12Er/168/2010
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej spoločnosťou Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, proti povinnému: D. F., bytom P. č. XXX, U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 675,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .
Exekúciu z a s t a v u j e .
O náhrade trov exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 26.11.2008 uzavreli oprávnený s povinným zmluvu o úvere č. 7104255, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. V bode 18 všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8 v Bratislave a to v prípade, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným všeobecným súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na všeobecný súd.
Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom sa dňa 11.03.2010 začalo exekučné konanie voči povinnému na podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 03.12.2009, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 675,10 Eur spolu s 0,25 %-ným zmenkovým úrokom z omeškania denne zo sumy 675,10 Eur od 02.08.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 675,10 Eur od 16.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 215,37 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 04.01.2010 a vykonateľným dňa 07.01.2010.
Súd uznesením zo dňa 25.08.2010 zastavil exekučné konanie voči povinnému v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 675,10 Eur od 02.08.2009 do zaplatenia, pričom súd vydal dňa 25.08.2010 poverenie na vykonanie exekúcie v zostávajúcej časti. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoE/18/2011 zo dňa 31.05.2011. Zároveň však dal krajský súd súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie, ak zistí, že exekučný titul nie je vykonateľný, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie.
Podaním zo dňa 15.08.2011 Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra podalo návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky, rozporu s dobrými mravmi v prípade poplatku za úver a neprimeranej výške úrokov z omeškania. Zároveň oznámilo vstup do konania na strane povinného podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 1 EP súd exekúciu zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisusa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Súd pred posúdením samotného návrhu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS skúmal prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že vedľajší účastník môže v konaní vystupovať na strane povinného, pričom o tejto skutočnosti nie je potrebné rozhodnúť. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktorí môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je o.i. ochrana spotrebiteľa. Zákonodarca v rámci novelizácie predmetného ustanovenia počítal práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov, či napr. občianskymi združeniami, ktoré sa venujú ochrane pred rôznymi formami diskriminácie. Práve pri týchto subjektoch zameraných na ochranu práv spotrebiteľa je problematické preukazovať právny záujem na výsledku sporu ako dôvod na vstup do konania. Cieľom tejto právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu nielen vo vzťahu ku konkrétnym osobám, u ktorých došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, ale aj vo vzťahu k ochrane vyššieho verejného záujmu. Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS je takýmto subjektom poskytujúcim ochranu práv spotrebiteľovi, a preto jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na základe zákona je možný. Niet preto rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie v rámci exekučného konania práve ustanovenie § 93 ods. 2 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.
Následne súd rozhodoval o návrhu vedľajšieho účastníka na zastavenie exekúcie. Vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je nepochybne vzťahom spotrebiteľským a predmetná zmluva o úvere musí byť posudzovaná ako spotrebiteľská zmluvu v súlade s ust. § 52 a nasl. OZ. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že oprávnený vystupuje v právnom vzťahu v pozícii dodávateľa, naopak, povinný je spotrebiteľom, ktorý nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdenie vzťahu ako spotrebiteľského dáva právomoc súdu preskúmať zmluvu z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa jedná o formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, teda nespĺňa atribúty individuálneho dojednania.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Právomoc exekučného súdu preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy bola konštatovaná Najvyšším súdom SR vo viacerých rozhodnutiach. Vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porovnaj aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 2Cdo 245/2010, 6Cdo 143/2011, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Aj keď poverenie na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vydané bolo, vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).
Predmetná rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z čl. 18 všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní, alebo pred všeobecným súdom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.
Súd mal za to, že uvedené závery sa vzťahujú aj na tento prípad, v ktorom bol rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 4 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
Súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE/230/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011). Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).
Keďže ust. § 53 Obč. zák. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák.) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.) v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel návrhu vedľajšieho účastníka, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. poriadku.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (t. j. ktorému súdu je odvolanie určené, kto ho podáva, akej veci sa týka, podpis a dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.