Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-11-2008.pdf
PDF · 118.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/11/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky Y.. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom F. č. XX, L. R., zast. JUDr. Miroslavom Mikušom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 2 proti odporkyni Y. S., nar. XX.XX.XXXX, občianke SR, bytom M., V. č. XXX/X, zast. JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Obrancov mieru 344/2, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné takto
rozhodol:
U r č u j e s a , že darovacia zmluva zo dňa 18.05.2007 pod V XXXX/XX uzavretá medzi darcom Y.. H. N. a obdarovanou Y. S. je neplatná.
U r č u j e s a , že Y.. H. N. bol v čase svojej smrti vlastníkom podielu 3/4 nehnuteľností - rodinného domu v k. ú. M., súp. č . XXX na parcele C-KN XXX o výmere XXXmX spolu s pozemkami C-KN XXX o výmere XXXmX - zastavané plochy a nádvoria C-KN XXX/X o výmere XXmX - zastavané plochy a nádvoria, C-KN XXX/X o výmere 140m2 - záhrady.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 890,62€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Miroslava Mikuša.
Štátu s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa konečným návrhom zo dňa 20.08.2014 domáhala určenia, že darovacia zmluva zo dňa 18.05.2007 pod V XXXX/XX uzavretá medzi darcom Y.. H. N. a obdarovanou Y. S. je neplatná a určenia, že Y.. H. N. bol v čase svojej smrti vlastníkom podielu 3/4 nehnuteľností - rodinného domu v k. ú. M., súp. č. XXX na parcele C-KN XXX o výmere XXXmX spolu s pozemkami C-KN parc.č. XXX o výmere XXXmX - zastavané plochy a nádvoria a C-KN parc.č. XXX/X o výmere XXmX - zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc.č. XXX/X o výmere XXXmX - záhrady. G., že poručiteľ Y.. H. N., naposledy bytom v M., V. č. XXX/X zomrel dňa XX.XX.XXXX. Spolu s poručiteľom boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. M., zapísaných na LV č. XX a to rodinného domu s príslušenstvom v podiele neb. Y.. H. N. (ďalej len poručiteľ) 3 a žalobkyňa v podiele 1. V roku XXXX poručiteľ uzavrel manželstvo s odporkyňou, s ktorou žil v spoločnej domácnosti až do svojej smrti. Okolo roku 2003 bola poručiteľovi diagnostikovaná rakovina prostaty. Na túto diagnózu bol priebežne liečený a naposledy hospitalizovaný 01.05.2007 do 11.05.2007. Dňa 18.07.2007 poručiteľ daroval svoj podiel 3 na nehnuteľnostiach v k. ú. M. v LV č. XX odporkyni a táto zmluva bola zavkladovaná v katastri nehnuteľností L. katastra M. pod V XXXX/XX. S prihliadnutím na prepúšťaciu správu mala navrhovateľka za to, že poručiteľ nebol schopný rozpoznať význam takéhoto právneho úkonu a svoje tvrdenie oprela o psychiatrické konziliárne vyšetrenie v prepúšťacej správe z geriatrie v M., realizované počas jeho poslednej hospitalizácie v NsP M. , teda 9 dní pred podpisom darovacej zmluvy. Pri vyšetrení sa konštatuje organický psychosyndróm
v popredí s ťažkými poruchami pamäti a poruchami emotivity. Spomína sa aj nekľud. Tieto stavy si vyžiadali aj podávanie psychofarmák a tieto závery poukazujú na to, že darovacia zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti úkonu, pretože nehnuteľnosti je nutné prejednať v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti ako manželia 28 rokov, v dome na V. ulici v M., o ktorý sa navrhovateľka nestarala. Navrhovateľka sa vydala proti vôli rodičov a rodičia s ňou odvtedy nekomunikovali. Odporkyňa sa snažila o obnovenie ich vzťahov, pričom navrhovateľka si k nej nikdy vzťah nevytvorila a otca navštevovala 1-3x do roka a sporadicky zatelefonovala. Rodinné vzťahy sa udržiavali s tromi dcérami odporkyne. V poslednom období života poručiteľa, teda od roku 2003, kedy mu bola diagnostikovaná rakovina hrubého čreva a podstúpil operáciu sa o neho starala odporkyňa vo zvýšenej miere. Jeho stav si vyžadoval diétu, životosprávu, sterilné prostredie s ohľadom na vývod hrubého čreva - stomiu. Navrhovateľka sa o otca nestarala, hoci ako lekárka v Bratislave mu mala možnosť zariadiť vyšetrenia a liečenie s ďaleko lepšími metódami. Odporkyňa poukázala na to, že poručiteľ vyhľadal lekársku pomoc neskoro. Bol inteligentným človekom, vzdelaným odborníkom a do posledných chvíľ bol pri plnom vedomí, i keď mal bolesti, z čoho bol nervózny, mal poruchy spánku a bol často depresívny. Stratil zmysel života a vedel, že ho čaká koniec. Na svoj vek bol primerane zábudlivý, ale sústavne pozeral televízor, počúval rádio, lúštil krížovky, každý deň hrával karty a venoval sa filatelistike. Pokiaľ vládal, rád chodil na prechádzky po meste, na bicykli a stretával sa s priateľmi , spoločnosť mu robil zať K.. W. s manželkou - jej dcérou A.. W. ho navštívila v roku 2007 viackrát, naposledy na jeho meniny v roku 2007. Začiatkom roku 2007 sa stav poručiteľa zhoršil, bol prijatý do nemocnice a tu ho navštívila aj dcéra odporkyne so synom U., ktorý s poručiteľom 5.5.2007 lúštil krížovky. Odporkyňa bola z celodennej starostlivosti o poručiteľa vyčerpaná a napriek pomoci rodiny si potrebovala odpočinúť a preto požiadala o umiestnenie poručiteľa v dome opatrovateľskej služby na dobu 2 týždne. Poručiteľ mnohokrát rekapituloval svoj život, v ktorom mu bola odporkyňa jedinou oporou a to bol dôvod, prečo sa rozhodol darovať jej svoj majetok, pretože sa obával, čo sa stane po jej ho smrti, keďže nemala kde inde bývať. Toto riešenie navrhol po jeho návrate z nemocnice a na jeho žiadosť odporkyňa zavolala R.. Y. Y., ktorá pripravila darovaciu zmluvu podľa jeho pokynov, ktorú viackrát čítal v kuchyni a v nasledujúci deň ju podpísal. Návrh navrhovateľky mala za účelový, pretože to bola vôľa poručiteľa a túto urobil slobodne, vážne a pri plnom vedomí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov T. T., J. Q., Y.. A. W., K.. E. W., V. Y., R.. Y. Y., Y.. V. A., R.. A. V., N. U., Y.. Y. C., Y.. M. H., Y.. A. N., Y.. X. A., Y.. J. Q. a Y.. E. J., oboznámil prepúšťaciu správu poručiteľa z Fakultnej Nemocnice v M. z 11.5.2007, LV č. XX, vyjadrenie odporkyne k návrhu, darovaciu zmluvu V XXXX/XX, znalecké posudky Y.. K. J. č. X/XXXX, Y.. R. N. č.XX/XXXX, Y.. E., vyjadrenie Y.. W. H., vyjadrenie odporkyne a navrhovateľky k posudkom, posudok č. XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Dňa 11.05.2007 bol prepustený z nemocnice pacient Y.. H. N. a z prepúšťacej správy J. kliniky odd. FN v M. vyplýva, že išlo XX ročného pacienta s ICHS, diabetika prijatého dňa 1.5.2007 len k symptomatickej liečbe pre progresiu rakoviny hrubého čreva. Diagnostikovaný mu bol okrem iného aj organický psychosyndróm amnestický ťažkého stupňa a depresívny syndróm. Informovaný súhlas pri prijatí pacienta podpísala manželka - odporkyňa. V ošetrovateľskej správe pri prepustení pacienta z nemocnice obsahuje zhodnotenie aktuálneho zdravotného stavu - stav vedomia a vnímania : dezorientovaný, hygienická starostlivosť - závislý. Príbuzní pacienta poučení o ďalšej liečbe a kontrolách. Dňa 12.06.2007 pacient nereaguje, 14.06.2007 pacient zomrel - vypísaný list o prehliadke mŕtveho.
Dňa 18.05.2007 bola uzatvorená medzi Y.. H. N. a jeho manželkou - odporkyňou darovacia zmluva, ktorou Y.. N. daroval spoluvlastnícky podiel 3-iny nehnuteľností - rodinného domu v k. ú. M., súp. č . XXX na parcele C-KN XXX o výmere XXXmX spolu s pozemkami C-KN XXX o výmere XXXmX - zastavané plochy a nádvoria C-KN XXX/X o výmere XXmX - zastavané plochy a nádvoria, C-KN XXX/X o výmere XXXmX - záhrady, odporkyni. Zmluvu vypracovala priateľka dcéry odporkyne R.. Y. Y., podpis Y.. N. overila N. U.- poverená notárkou R.. A. V.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXXX/XX dňa XX.X.XXXX.
Zo znaleckého posudku Y.. K. J. (znalca z odboru psychiatrie) č. 7/2012 vyplýva, že v čase podpisu darovacej zmluvy bol poručiteľ Y.. H. N. v zlom telesnom stave a to v terminálnom (konečnom) štádiu rakoviny hrubého čreva a bol anemický. Anémia bola spôsobená krvácaním z nádoru a ešte trpel na
cukrovku, ischemickú chorobu srdca, na chronické zlyhávanie obličiek a na inkontinenciu moču typ II a stolice. Po psychickej stránke išlo o vaskulárnu demenciu s depresívnym syndrómom s najvýraznejším postihnutím pamäťových schopností, s nálezom depresívnej nálady s afektívnou labilitou, pričom intelektové schopnosti boli menej postihnuté. V čase podpisu darovacej zmluvy bol dezorientovaný len časom, miestom, situáciou a osobou bol orientovaný správne. Z hľadiska toho, že s odporkyňou žil v manželstve 28 rokov, táto sa o neho starala a zvýhodnil darovaním manželku pred dcérou je úloha psychicky nenáročná a ľahko porozumiteľná aj u jedinca s vaskulárnou demenciou. Darovaciu zmluvu pripravila osoba, ktorú poručiteľ poznal, bola dcérou jeho kolegu a podľa vyjadrenia právničky R.. Y. sa správal pri podpise zmluvy adekvátne a podľa nej chápal zmysel a dôsledky darovacej zmluvy. Znalec zohľadnil dlhodobý postoj poručiteľa k otázke darovania sporných nehnuteľností a či tento názor bol v súlade s jeho dlhodobým postojom k danej veci a podľa dostupných údajov poručiteľ opakovane v minulosti verbalizoval snahu darovať svoj majetok manželke. Pri komplexnom posúdení psychického a telesného stavu poručiteľa a zohľadnení psychickej náročnosti úkonu vo vzťahu k duševnej poruche bol podľa znalca poručiteľ schopný uzatvoriť dňa 18.5.2007 darovaciu zmluvu a chápať jej obsah.
Zo záverov znaleckého posudku Y.. R. N. (znalca z odboru psychiatrie) č. 12/2012 vyplýva, že Y.. H. N. trpel ľahkou až stredne ťažkou vaskulárnou demenciou a u posudzovaného nikdy neboli popísané poruchy orientácie osobou. Býval prechodne dezorientovaný len časom, prípadne miestom počas nočných zmäteností a jeho premorbídna osobnosť bola harmonická, pregnantná a kultivovaná a nič nenasvedčuje pre neskoršiu dementnú masívnejšiu degradáciu. Tiež prítomnosť depresie, podmienenej uvedomovaním si prítomnosti nevyliečiteľného zhubného ochorenia a blízkeho konca života svedčí pre relatívnu nenarušenosť jeho vzťahovej emotivity a prítomnosť primeraných emočných vzťahov so vzťahovými osobami. V čase realizácie predmetného právneho úkonu u Y.. N. nešlo o nenarušený terén jeho centrálneho nervového systému, avšak znalec nezistil jednoznačne a nespochybniteľne prítomnosť tak významnej psychopatológie, na základe ktorej by bol poručiteľ neschopný k predmetnému právnemu úkonu. Podľa jeho názoru bol poručiteľ spôsobilý realizovať právny úkon a chápať jeho obsah.
Zo záverov znaleckého posudku Y.. K. E., T.. zo 7.1.2013 vyplýva, že podľa jeho názoru Y.. H. N. nebol schopný dňa 18.5.2007 urobiť právny úkon - darovaciu zmluvu. Pri vypracovaní posudku zobral do úvahy už vypracované posudky Y.. J. aj Y.. N. a pri posúdení psychického stavu Y.. N. v čase podpisu darovacej zmluvy za rozhodujúce nepovažoval výpovede svedkov z okruhu známych a príbuzných nebohého, ktoré obvykle bývajú protirečivé, ale z faktov, vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie nebohého, vyjadrenia príslušných lekárov, ktorí Y.. N. krátko pred podpísaním darovacej zmluvy videli, aj priamo vyšetrovali. Svedkyňa, psychiatrička Y.. M. C. uviedla, že počas hospitalizácie na geriatrickom oddelení Y.. N. trpel duševnou poruchou v zmysle organického psychosyndrómu, ďalej konštatovala, že ak pacient trpí demenciou, má to vplyv na jeho intelektové aj rozhodovacie úkony. Y.. N. bol kompletne dezorientovaný časom, nevedel uviesť deň, mesiac. Trpel stredným až ťažkým stupňom demencie. Svedkyňa Y.. T. H. uviedla, že MUDr. N. poznala osobne, ako bývalého kolegu. V čase hospitalizácie nebol orientovaný ani v priestore ani v čase, opakovane vychádzal zo svojej izby, nerozumel pokynom sestier. O tomto sú vedené denné záznamy sestier na oddelení. Stavy zmätenosti sa u neho objavovali hlavne v noci, činnosť jeho mozgu bola narušená a primárka oddelenia uviedla, že u týchto ľudí sa vyskytuje plytké myslenie a sú ľahko ovplyvniteľní. Je teda nepochybné, že Y.. H. N. trpel v období podpísania darovacej zmluvy demenciou, pričom znalec súhlasil s predchádzajúcimi znalcami, že išlo o demenciu prevažne vaskulárnej genézy a úlohu zohral aj ťažký celkový stav nebohého v tom čase. Čo sa týka stupňa a závažnosti demencie, podstatné a rozhodujúce sú zistenia psychiatričky Y.. C., ktorá vyšetrovala pacienta za jeho života a konštatovala u pacienta stredne ťažkú až ťažkú demenciu. Je preto nutné rešpektovať názory Y.. C. a Y.. H., ktoré pacienta videli pred jeho smrťou a krátko pred podpísaním darovacej zmluvy. Vyšetrenie odbornými lekármi „za živa“ musí mať v princípe prednosť pred diagnostickými úvahami po smrti pacienta. Ak sa toto stanovisko bude akceptovať, tak z neho vyplýva, že Y.. N. aj napriek všetkým sociálnym a psychologicky zrozumiteľným súvislostiam, týkajúcich sa jeho životnej línie pravdepodobne nemohol predmetný právny úkon v potrebnej miere pochopiť. Nedisponoval takou úrovňou kognitívnych schopností ( súdnosťou a kritičnosťou) ako aj vôľovou stránkou ( schopnosťou slobodného rozhodnutia) aby právny úkon slobodne pochopil a zrealizoval. Demencia stredného a ťažkého stupňa takýto úkon neumožňuje. Znalec nesúhlasil so závermi Y.. J. a Y.. N., že išlo o právny úkon pre poručiteľa nenáročný. Spor bol dlhodobý a ako pôvodne diferencovaný a kultivovaný človek musel Y.. N. vedieť, že otázka majetkového vysporadania je a bude citlivá, náročná záležitosť. Možno si položiť otázku, prečo k darovacej zmluve došlo tak neskoro, teda až na „smrteľnej
posteli“ nebohého, kedy bol v extrémne ťažkom telesnom ako aj psychickom stave. To možno považovať za ďalšiu závažnú trhlinu z hľadiska sociálne -psychologického, resp. z hľadiska životnej línie nebohého. Zo záverov znaleckého posudku č.11/2013 vyplýva, že duševný stav poručiteľa posudzoval aj odborný kolektív znaleckej organizácie z Psychiatrickej nemocnice T. T. v T.. Tento znalecký posudok sa zaoberal podrobne celým spisovým materiálom, ako aj všetkými doposiaľ vykonanými znaleckými posudkami o zdravotnom stave poručiteľa v čase podpisu spornej darovacej zmluvy. Znalci dospeli k záveru, že MUDr. H. N. bol vysokoškolsky vzdelaný, pracoval celý aktívny život ako lekár, bol 2x ženatý, z prvého manželstva mal jedinú dcéru -navrhovateľku. Po smrti prvej ženy sa oženil s odporkyňou, ktorá má 3 deti z predchádzajúceho manželstva. Žili spolu 28 rokov. Y.. N. zomrel v roku 2007 v zariadení sociálnych služieb. Poručiteľ trpel viacerými ochoreniami, a do 9/2005 nebol psychiatricky vyšetrovaný. V čase jeho druhej hospitalizácie pri zhoršení recidívy základného ochorenia s nepriechodnosťou čriev v 9/2005 na chirurgickom oddelení bol psychiatricky vyšetrený s diagnostickým záverom: organický psychosyndróm amnestický ťažkého stupňa. K vyšetreniu bolo pristúpené s ohľadom na popisovanú dezorientáciu, nespoluprácu s nepokojom, nakoľko si opakovane vytrhol zavedený permanentný katéter. Bol tlmený sedatívami. K posudzovanej udalosti sa viaže jeho pobyt na geriatrickom oddelení v čase od 1.5.2007 do 11.5.2007, kde bol prijatý za účelom sledovania stavu, nakoľko 5 dní nemal stolicu, menej jedol, nezvracal, mal mierne bolesti brucha. Pri objektívnom vyšetrení bol pri vedomí, orientovaný. Už na druhý deň v podvečerných hodinách ošetrujúci personál popisoval, že pacient chodí po chodbe, je dezorientovaný, hľadá manželku, nevie trafiť do izby. Tieto psychické problémy sú popisované do 9.5.2007, kedy bola prizvaná na vyšetrenie konziliárna psychiatrička Y.. C., ktorá popisuje dozorientáciu časom, miestom a osobou bol orientovaný a opätovne záveruje stav ako organický psychosyndróm amnestický ťažkého stupňa a ordinuje sedatíva. Pri prepustení dňa 11.5.2007 bol stav pacienta hodnotený ako stabilizovaný, na žiadosť manželky bolo zahájené sociálne riešenie. Pri prepustení však v zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu je opätovne popisovaná dezorientácia. MUDr. N. bol vo vážnom somatickom stave prepustený do domáceho prostredia a v čase 18.5.2007, teda o týždeň na to, došlo k podpisu darovacej zmluvy, rodinného domu jeho manželke. Znalci, ktorí vypracovávali posudky sa zhodli na diagnóze vaskulárnej demencie, od ľahkého až po ťažký stupeň, rozporne však hodnotili schopnosť Y.. H. N. vykonať takýto náročný úkon. Detailnou analýzou dostupnej zdravotnej dokumentácie sa znalci zhodli na diagnostickom závere: iné duševné poruchy vznikajúce následkom ochorení, poškodení alebo dysfunkcie mozgu alebo následkom somatického ochorenia. U posudzovaného bola dysfunkcia mozgu spôsobená v dôsledku vážneho somatického systémového ochorenia a pravdepodobne aj ochorenia samotného mozgu -cievnej genézy, nemožno vylúčiť ani úvahy o metastatickom procese nádorového ochorenia na mozgu, CT mozgu nebolo realizované. Nesporne v máji 2007 bol duševný stav posudzovaného výrazne alterovaný, so zjavnými prejavmi dezorientácie v čase, so zjavnými poruchami pamäti a stavmi zmätenosti, najmä v noci. Stav prakticky progredoval až do smrteľného konca a nemožno hovoriť o „ lucídnych intervaloch“ plného návratu psychickej činnosti do normy. Okrem porúch pamäti trpel navyše aj úzkostne depresívnou symptomatikou, ktorá mohla tiež do istej miery ovplyvniť jeho postoje a uvažovanie. V podobných kauzách znalci uvažujú aj o tom, ako zapadá právny úkon do kontextu života posudzovaného, či už predtým vyjadroval prianie vykonať takýto úkon, ktorý logicky nadväzuje na životnú líniu a vzťahy a preferencie posudzovaného. Týmito aspektmi sa zaoberali dôsledne znalci Y.. J. a Y.. N., ktorí vychádzali z výpovedí svedkov, avšak výlučne blízkych vdove po nebohom. Znalec Y.. E. sa zamýšľal nad tým, prečo k právnemu úkonu došlo tak neskoro, až „na smrteľnej posteli“ poručiteľa, čo možno považovať za trhlinu z hľadiska životnej línie nebohého. Znalci uviedli, že je nesporné, že tak diferencovaná a názorovo zaiste vyhranená osobnosť bude počítať s možnosťou skoršieho skonu a tým eventuálne uvažovať aj o tom, ako zabezpečí manželku - mohol napísať závet. Nie je však vôbec isté, či chcel úplne vydediť svoje jediné dieťa- medzi nebohým a dcérou pretrvával kontakt, aj keď do istej miery limitovaný. V danom prípade teda kontext s prianiami a životnou líniou nie je tak úplne jednoznačný. V zhode so závermi znalca Y.. E. sa znalecký kolektív zhodol na tom, psychický stav v terminálnom štádiu onkologického ochorenia u 84 ročného muža so stavmi zmätenosti , so zdokumentovanými a objektívne pozorovanými poruchami pamäti a orientácie, ktorý vyžadoval sústavnú starostlivosť ( mal inkontinenciu moču a stolice) nedáva predpoklad pre záver uvažovať o plnej spôsobilosti na právne úkony ani z hľadiska kontextu ( de facto vydedenie dcéry) nie je tento úkon jednoduchý a vyžaduje zachovanú a nie organicky zmenenú osobnosť so zachovanými kognitívnymi schopnosťami. Zo záverov kolektívu znalcov vyplýva, že v čase podpisu darovacej zmluvy Y.. H. N. trpel ochoreniami: brušná kolika pri progresii rakoviny hrubého čreva, chemoterapii, chudokrvnosťou, ischemickou chorobou srdca, cukrovkou, chronickou obličkovou nedostatočnosťou, inkontinenciou moču a stolice, organickým psychosyndrómom podľa MKCH 10- nachádzal sa v terminálnom štádiu onkologického ochorenia, na ktoré necelý mesiac po vykonaní úkonu
zomrel. Vzhľadom na 2 roky známe ochorenie mozgu a ťažký terminálny stav v čase podpisu darovacej zmluvy už nebol plne spôsobilý naplánovať, realizovať a v celom kontexte pochopiť daný právny úkon. A. Y.. J. a Y.. N. vychádzali z výpovedí svedkov, že daný právny úkon bol logickým vyústením životne línie probanda, tento názor si osvojili a považovali momentálny zdravotný stav probanda za podružný, kým znalci v zhode s Y.. E. a Y.. C. akceptovali hĺbku demencie a neopierali sa len o svedectvá z jednej strany ale o svedectvá nezainteresovaných svedkov- ošetrujúcich lekárok.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 38 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.05.2007 a zároveň určenia, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu touto darovacou zmluvou patrili v čase smrti Y.. H. N.. V danom prípade je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na takomto určení, pretože bez takéhoto určenia by bolo jej právo ako možnej dedičky po neb. Y.. H. N. domáhať sa dedičstva neisté.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. Súd darovaciu zmluvu zo dňa 18.5.2007 pod V XXXX/XX, ktorou poručiteľ Y.. H. N. daroval svoj podiel X/X nehnuteľností - rodinného domu v k. ú. M., súp. č . XXX na parcele C-KN XXX o výmere XXXmX spolu s pozemkami C-KN XXX o výmere XXXmX - zastavané plochy a nádvoria C-KN XXX/X o výmere XXmX - zastavané plochy a nádvoria, C-KN XXX/X o výmere XXXmX - záhrady odporkyni považoval za absolútne neplatný právny úkon, pretože darca v tom čase nemal spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Ako vyplýva zo záverov znaleckých posudkov a najmä posudku č. 11/2013 zo znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice T. T. v T., v čase podpisu darovacej zmluvy Y.. H. N. trpel ochoreniami : brušná kolika pri progresii rakoviny hrubého čreva, chemoterapii, chudokrvnosťou, ischemickou chorobou srdca, cukrovkou, chronickou obličkovou nedostatočnosťou, inkontinenciou moču a stolice, organickým psychosyndrómom podľa MKCH 10- nachádzal sa v terminálnom štádiu onkologického ochorenia, na ktoré necelý mesiac po podpise darovacej zmluvy zomrel. Vzhľadom na 2 roky známe ochorenie mozgu a ťažký terminálny stav v čase podpisu darovacej zmluvy už nebol plne spôsobilý naplánovať, realizovať a v celom kontexte pochopiť daný právny úkon.
Skutočná vôľa poručiteľa riešiť majetkové otázky v čase pred jeho smrťou ( po prepustení z nemocnice po poslednej hospitalizácii dňa 11.7.2007) nezodpovedala podľa názoru súdu životnej línii poručiteľa ani jeho vtedajšiemu zdravotnému stavu ( v prepúšťacej správe je vedený ako pacient dezorientovaný a závislý). Výpovede svedkov T. T. ( brat odporkyne), J. Q. ( priateľky odporkyne) a K.. E. W. ( zaťa odporkyne), Y.. A. W. ( dcéry odporkyne -s demonštrovaným zlým vzťahom k navrhovateľke) ako aj samotnej odporkyne o jeho vôli vyhotoviť darovaciu zmluvu takéhoto obsahu a usporiadať majetok, mal súd za účelovú. Z výsluchu svedkov vyplývalo, že to bol vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý celý život pracoval ako lekár. Z výpisu jeho zdravotnej dokumentácie v znaleckom posudku č. 11/2013 nepochybne vyplýva, že zanedbával svoje zdravie, onkologické ochorenie mu diagnostikovali neskoro, v pokročilom štádiu v roku 2003. Ako lekár musel vedieť, že rakovina je potenciálne smrteľné ochorenie, ktoré môže mať progresívny a zhoršujúci sa charakter a napriek tomu zo začiatku odmietal chemoterapiu a žiaden úkon smerujúci k zaopatreniu odporkyne formou závetu ani darovania neurobil v čase, keď ešte jeho zdravotný stav po fyzickej ani duševnej stránke nebol závažne postihnutý onkologickým ochorením ani vaskulárnou demenciou. Z výsluchu svedkyne V. Y. vyplýva, že to bola odporkyňa, ktorá hneď v ten večer, po poručiteľovom prepustení z nemocnice začala rozhovor „ čo s tým domom“, bola to odporkyňa , ktorá vyvíjala iniciatívu aby sa darovacia zmluva vyhotovila ( zavolala právničku R.. Y. ) a podpísala ( zabezpečila zamestnanca notára na overenie podpisu ) ešte pred umiestnením poručiteľa do domova sociálnych služieb, kde neskôr zomrel. Za kľúčovú súd považoval výpoveď dcéry odporkyne Y.. E.
J. ( strana 14 posledný odsek posudku č. 11/2013) z ktorej vyplýva, že MUDr. N. bol nepraktický človek do domácnosti, bol rád, že sa o neho niekto staral a financie spravovala odporkyňa. Z tohto vyplýva, že poručiteľ sám svoj majetok zrejme nespravoval. Avšak bolo bez pochybností preukázané, že tesne pred smrťou poručiteľ nevyvíjal samostatne žiadnu aktivitu smerujúcu k vyhotoveniu ani podpisu darovacej zmluvy; majetkové záležitosti nemal vzhľadom na svoj zdravotný stav v úmysle nijako riešiť a pokiaľ by odporkyňa nevyvíjala aktívnu iniciatívu, k uzavretiu zmluvy takéhoto obsahu by pri plnom zdraví poručiteľa nebolo zrejme vôbec došlo. Záujem na majetkovom usporiadaní formou darovania celého podielu 3 na nehnuteľnostiach v LV č. XX v k.ú. M. mala výlučne odporkyňa, z dôvodu zabezpečenia bývania v tomto dome aj po smrti poručiteľa.
Súd sa stotožnil v celom rozsahu so závermi znalca Y.. K. E. a znaleckého kolektívu T. nemocnice v T., že psychický stav 84-ročného poručiteľa v terminálnom štádiu onkologického ochorenia so stavmi zmätenosti , so zdokumentovanými a objektívne pozorovanými poruchami pamäti a orientácie, ktorý vyžadoval sústavnú starostlivosť ( mal inkontinenciu moču a stolice) nedáva predpoklad pre plnú spôsobilosť na právne úkony ani z hľadiska kontextu ( de facto vydedenie dcéry) nie je tento úkon jednoduchý a vyžaduje zachovanú a nie organicky zmenenú osobnosť so zachovanými kognitívnymi schopnosťami. V konaní však nebolo preukázané, že poručiteľ v čase podpisu darovacej zmluvy takýmito schopnosťami aj disponoval. Na rozdiel od záverov znalcov Y.. J. a Y.. N., vychádzajúcich len z výpovedí svedkov blízkych odporkyni o vôli poručiteľa a jeho údajnej životnej línii smerujúcej k darovaniu nehnuteľností výlučne odporkyni; závery ostatných znalcov vychádzali z pozorovaní nezaujatých svedkov, ktorí nemajú na výsledku konania žiaden majetkový ani osobný záujem - ošetrujúcich lekárov a zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, preto súd považoval ich závery za objektívne. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 3000,-Sk (99,59€) a 99,50€ za rozšírenie návrhu, 166€ zloženého preddavku na znalecké dokazovanie a v účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci : po 45,51€/úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 16.10.2007), 2x po 48,63€ /úkon ( podanie žaloby na súd dňa 23.1.2008, za účasť na pojednávaní dňa 16.4.2008) po 55,49€/úkon ( za účasť na pojednávaní dňa 29.9.2010), po 58,69€/ úkon ( za vyjadrenie k znal. posudku zo dňa 16.5.2012), po 60,07€/úkon ( za vyjadrenia k znaleckému posudku zo dňa 24.1.2013), po 61,85€/úkon ( vyjadrenie zo dňa 19.8.2014) a po 16,13€ ( za účasť na pojednávaní dňa 19.1.2015 odročené bez prejedania veci 1-sadzby) a po 64,53€/úkon za účasť na pojednávaní dňa 8.6.2015)+ 1x 5,91€ paušál za úkon vykonaný v roku 2007, 2x 6,31€ paušál za úkony vykonané v roku 2008, 1x 7,21€ za úkon vykonaný v roku 2010, 1x 7,63€ paušál za úkon vykonaný v roku 2012, 1x 7,81€ paušál za úkon vykonaný v roku 2013, 1x8,04€ paušál za úkon vykonaný v roku 2014 a 2x 8,39€ paušál za úkony vykonané roku 2015, spolu 890,62€ podľa § 11 ods.1, § 14 ods.1 písm.a/,c/,d/ a od 1.7.2013 podľa uast. § 13a ods.1 písm.b/,c/, , § 13a ods.4 a § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhl.č. 184/25013 Z.z. Trovy konania bude odporkyňa povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Miroslava Mikuša.
V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 7/2012 v sume 220,46€, posudku č.12/2012 v sume 370,74€ a znaleckého posudku č. 11/20013 v sume 647,82€, a 104,16€ za účasť znalcov na pojednávaní dňa 8.6.2015. Tieto náklady na znalecké dokazovanie v celkovej výške 1.343,18€ boli hradené z rozpočtových prostriedkov tun. súdu. Úhradu trov by mal štát právo podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. požadovať od procesne neúspešného účastníka konania, ktorým bola odporkyňa, avšak táto bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov ( uznesenie č.k. 14C/11/2008-41 zo dňa 28.7.2012 v spojení s opravným uznesením č.k.14C/11/2008-48 zo dňa 29.7.2009) preto jej súd nemohol túto povinnosť uložiť a štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.