Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-310-2014.pdf
PDF · 127.9 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/310/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: K.. S.. S. P., nar. X.X.XXXX, bytom J., X. 2, t.č. bytom U. U., XXXX M., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s.r.o. so sídlom Nitra, Štefánikova 7 a D. D. P., nar. X.X.XXXX, bytom Y. republika, D., I. S. A. n. 8, zast. SMA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 7 o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého S. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100,- eur mesačne za obdobie od 01.08.2014 do 30.09.2014 a od 01.10.2014 vo výške 250,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.08.2014 do 31.05.2015 činí sumu 1.200,- eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Súd upravuje styk otca s maloletým S. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin od 20.06. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 10.00 hod. do 16.08. do 18.00 hod., počas veľkonočných školských prázdnin a počas jesenných školských prázdnin v párnom roku od začiatku týchto prázdnin od 10.00 hod. do konca prázdnin do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v párnom roku od 31.12. od 10.00 hod. do nasledujúceho roka do 6.1. do 18.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste jeho bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom v čas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.08.2014 domáhala aby súd do rozvodu manželstva s odporcom D. D. P. zveril maloletého S. do jej osobnej starostlivosti, otcovi dieťaťa
určil výživné 1.000,- eur a upravil styk maloletého so svojim otcom. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili najskôr v Taliansku, tri mesiace po narodení dieťaťa sa prisťahovali na Slovensko kde otvorila manželovi živnosť. Firma prosperovala, pokiaľ sa venovala agende ona osobne. Manžel nemal záujem naučiť sa aspoň základy slovenského jazyka, vždy sa spoliehal na ňu. Ona v tom čase pracovala pre kanceláriu župana nitrianskeho kraja a aj napriek tomu, že bola vo vysokom štádiu tehotenstva musela rodine zabezpečovať príjem. Už päť mesiacov po narodení dieťaťa bola nútená vrátiť sa opäť do zamestnania, nakoľko manžel nemal vôľu pracovať a zabezpečiť rodinu. Ona popri svojej práci riadila manželovu firmu a starala sa o celú rodinu a domácnosť. V osobnom a pracovnom živote prežívala veľký stres, napätie, ktoré sa odrazilo aj na jej zdravotnom stave. Aj počas zhoršenia zdravotného stavu neprestala pracovať, z práce odišla natrvalo v roku 2011 kvôli obrovskému tlaku na jej osobu. Komunikácia medzi ňou a manželom sa zhoršovala a v lete 2011 dala manželovi ultimátum buď si nájde prácu alebo sa vráti do Talianska. Manžel si vybral tú druhú možnosť a nasťahoval sa k svojim rodičom, kde žije doteraz. Po tom čo zomrel manželovi v júni 2013 otec, verila, že sa situácia vyrieši a budú spolu žiť ako rodina, no manžel nemal záujem túto situáciu zmeniť. Manžel po odchode do Talianska začal pracovať, spočiatku posielal na syna 800 eur, postupne začal posielať 500, 350 a momentálne posiela len 100 eur. Čo sa týka stretávania so synom, ona mu ho vždy dávala keď si ho vyžiadal, väčšinou to bolo počas letných prázdnin, naposledy od septembra do decembra 2013. Vo februári mal S. vážny úraz ruky, bol operovaný. Napriek tomu, že hneď telefonovala jeho otcovi, tento za dieťaťom neprišiel a ani finančne neprispel na jeho operáciu. Ani pri druhej operácii nebol otec prítomný a ani mu nijako nepomohol. Maloletý nastupuje do 1. ročníka, finančné nároky sa líšia od tých predchádzajúcich, je potrebné hradiť ošatenie, stravu, lieky, vitamíny, krúžky, hračky ale tiež školské potreby, pomôcky. Jej finančne pomáhajú rodičia, keďže pracovné možnosti sa jej veľmi zredukovali. Vyživovaciu povinnosť má okrem S. aj voči 15 ročnej dcére, na ktorú má určené výživné 100 eur mesačne. Styk otca s dieťaťom navrhuje upraviť vždy za jej prítomnosti alebo za prítomnosti sociálneho kurátora, nakoľko správanie otca je nepredvídateľné a chce zabrániť zbytočnej tragédii. Na základe uvedených skutočností žiada aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec dieťaťa bude platiť na jeho výživu 1.000 eur mesačne. Stretávať sa s maloletým S. bude vždy v prítomnosti matky a to každý rok počas Vianoc od 25.12. od 14.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., počas Veľkej noci od veľkonočnej soboty od 10.00 hod. do veľkonočného pondelka do 20.00 hod. a každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 20.00 hod.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. V roku 2005 prekonala rozvod prvého manželstva s manželom alkoholikom. Zoznámila sa s druhým manželom, ktorý v roku 2006 prišiel na Slovensko. V roku 2007 sa im narodil syn S.. Mala trvalú prácu u nitrianskeho župana. Keďže manžel tu prácu nemal, tak sa rozhodli, že mu založia firmu. Ona všetko zariadila, no táto firma fungovala a prosperovala iba pokiaľ sa o ňu starala ona. Po 5 mesiacoch na MD sa musela vrátiť do zamestnania práve kvôli príjmu, ktorý manžel nebol schopný zabezpečiť. Keďže sa musela starať aj o domácnosť a mala prácu náročnú, začal sa zhoršovať jej zdravotný stav. S manželom sa hádali kvôli tomu, že chcela aby riešil túto situáciu, o čo on ale nemal záujem. Celé to nezvládala a preto v roku 2011 dala výpoveď zo zamestnania. Chcela aby žili ako rodina, preto dala manželovi ultimátum buď si nájde trvalé zamestnanie alebo pôjde naspäť do Talianska. V tom čase ochorel aj jeho otec na rakovinu, preto sa manžel vrátil k rodine do Talianska, ale sľúbil, že jej bude naďalej pomáhať. Manžel je v Taliansku od leta 2011, na Slovensko chodil jeden krát ročne na Vianoce. V tom čase posielal na výživu syna 800 eur ale postupne posielal stále menej a posledné mesiace to bolo 100 eur. V roku 2012 bol S. u otca aj so svojou sestrou počas prázdnin a v roku 2013 bol S. už bez sestry u otca od septembra do decembra. Ona súhlasila s takýmto dlhým pobytom, pretože to bol posledný rok čo nechodil ešte do školy a vedela, že keď do školy nastúpi, už nebude môcť byť s otcom počas takej dlhej doby. Otec neprišiel na Slovensko ani po tom čo mal S. vážny úraz a bol dva krát operovaný. Ona v roku 2012 prekonala onkologické ochorenie ale manžel si stále neuvedomoval v akej je ťažkej situácii. Keď mu v júni 2013 zomrel otec, dúfala, že sa vráti k nim na Slovensko, no nestalo sa tak. Neustále jej spomínal, že ho živí jeho matka, no napriek tomu mal príjem sám 840 eur a oni traja museli žiť z 800 eur. V roku 2012 si založila živnosť, z ktorej mala aký taký príjem, ale finančne jej museli pomáhať aj jej rodičia. V roku 2014 už spolu komunikovali iba mailami a telefonicky, pričom manžel sa jej neustále vyhrážal. Nezaujímal sa o syna ako sa mu vodí v škôlke, ju a dcéru úplne vymazal zo svojho života. V roku 2014 dostala opakovane ponuku na prácu vo Švajčiarsku, rozhodla sa, že ju prijme, vyžiadala súhlas od otca mal. X., ktorý jej ho bez problémov poskytol. Otec S. ale takýto súhlas
s vycestovaním odmietol udeliť. S. začal od septembra 2014 navštevovať školu vo Švajčiarsku, kde dosahuje veľmi dobré výsledky, je spokojný, šťastný, má tam veľa kamarátov. Kvôli tomu, že nemá súhlas od otca dieťaťa, nemôže vybaviť synovi zdravotné poistenie, takže všetko platí v hotovosti. S. sa pýtala, že s kým by chcel žiť, povedal že s ňou a s X. a občas sa chce stretávať s otcom. V septembri, ako sa tam presťahovali, ihneď kontaktovala otca dieťaťa a dohodli sa na stretnutí s maloletým. Následne sa dohodli na ďalších kontaktoch a to dokonca aj na viac dní počas školských prázdnin. Nesúhlasí s tým, aby styk prebiehal každý víkend, pretože S. v sobotu navštevuje hokejový klub a je rád aj so svojimi kamarátmi. Momentálne bývajú od otca dieťaťa vzdialení 116 km, predtým to bolo 1.050 km. Matka ďalej uviedla, že od podania návrhu otec prispieva na dieťa výživným po 100 eur mesačne.
Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť primerané výživné, ktoré by zodpovedalo životnej úrovni rodičov, s poukazom na to, že otec bol schopný v minulosti prispievať na výživu dieťaťa sumou 800 až 1.000 eur. Zameškané výživné navrhuje otcovi povoliť splácať v primeraných splátkach a styk na čas do rozvodu upraviť tak, ako sa dohodli rodičia pri rozvode manželstva.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s mnohými vecami, ktoré povedala manželka. Nie je pravdou že nemal záujem nájsť si prácu, keď sa spoznali, mal v Taliansku prácu na dobu neurčitú, manželka mu ale navrhla, že bude lepšie žiť na Slovensku, že jej dcéra je ešte maličká. Preto sa on rozhodol zanechať tú prácu ktorú mal. Manželka ho ubezpečila, že nebudú problémy aby si našiel prácu na Slovensku, že župa pod ktorou pracuje má pod sebou školy, že môže učiť taliančinu. On sa začal učiť po slovensky, zároveň na internete hľadal rôzne kontakty. Robil zdarma prácu pre galériu, Mesto Nitra, rôzne úrady a podobne. Manželka túžila mať dieťa, no on mal pochybnosti. Nakoniec ale dieťa počali. Pred narodením išli do Talianska, nakoľko manželka chcela aby sa dieťa narodilo v Taliansku. Ešte vtedy jej ponúkol možnosť žiť v Taliansku. Ona s tým ale nesúhlasila, mohla zostať na materskej tri roky, no spýtala sa ho, či sa cíti na to aby zostal so synom, na čo povedal že áno. V januári 2008 rozbehli firmu, v ktorej on komunikoval s talianskymi partnermi a manželka so slovenskými. Prácu robil cez internet, popri tom sa staral o syna a robil domáce práce. Firma ale neprosperovala, začali mať s manželkou problémy v komunikácii. Otvorili si obchod do ktorého investoval celé svoje úspory. Nakoniec jej povedal, že vidí riešenie v tom, že pôjde naspäť do Talianska kde si nájde prácu. V tom čase jeho otec ťažko ochorel, takže mu musel pomáhať. V Taliansku sa zamestnal najskôr cez agentúru na dohodu ale od minulého roka od leta má pracovný pomer na dobu určitú. Keď bol v Taliansku, stále myslel na to ako nájsť peniaze, aby ich mohol posielať na syna. Pomáhali mu jeho rodičia a vďaka penzii svojho otca mohol posielať 1.000 a neskôr 800 eur mesačne. Posledné dva roky chodil za synom iba raz ročne kvôli práci, ale manželka so synom za ním mohli prísť kedykoľvek. Naposledy bol za synom na Vianoce 2013 kedy dieťa priniesol na Slovensko. Počas týchto Vianoc mu manželka povedala, že potrebuje 800 eur lebo že ak nie, tak syna už nebude vidieť. On potom synovi často telefonoval, písal maily, nakoľko mu to poradil jeho advokát. Ohľadne úrazu syna to bolo inak. Manželka mu nechcela povedať čo presne synovi je, oznámila mu iba koľko stojí pobyt v nemocnici a že má poslať 500 eur. Zavolal preto svokrovi, ktorý mu povedal, že to nie je nič vážne, že on to s lekármi vybaví. Po tej druhej operácii chcel syna k sebe na leto, no s tým tiež nesúhlasila a so synom sa stretol až v tom septembri, kedy sa dozvedel, že sa presťahovali do Švajčiarska. Syn sa mu zdôveril, že chodí radšej do školy ako je doma. Tiež sa opýtal, prečo nemôže žiť s ním. On sa mu snažil vysvetliť, že to nie je len na jeho rozhodnutí, že právo matky je väčšie ako právo otca, no nevie či sa mu to podarilo vysvetliť správne. Potrebuje sa uistiť, že dieťa má vo Švajčiarsku kľudný a pokojný život a myslí si, že by mohol byť aj v jeho starostlivosti. Pokiaľ by nemusel chodiť za synom do Švajčiarska, tak by mu odpadli náklady a z toho by mohol vyživiť syna, pomohla by mu jeho mama aj brat.
Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia ohľadne zverenia dieťaťa na čas do rozvodu, výšku výživného navrhuje 100 eur mesačne. To že otec v minulosti platil vyššie dávky bolo preto, že mali ešte jeden príjem do rodiny, ktorý sa pominul. V súčasnej dobe otec nie je schopný platiť tak vysoké výživné.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava záverečného vyjadrenia z konania o rozvod manželstva.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, sobášny list, rodný list mal. S., cestovný pas mal. S., preukaz poistenca, potvrdenie o trvalom pobyte matky, osvedčenie z MŠ, rozhodnutie o prijatí do I. ročníka, výpis z kat. nehnuteľností, žiadosť o odhlásenie cudzinca z trvalého pobytu, potvrdenie o oznámení, doklady k výdavkom matky za byt v Nitre, daňové priznanie za rok 2013, lekársku správu, doklady k platbám v súvislosti so zranením dieťaťa, doklady predložené PZ matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o návšteve školy mal. S., potvrdenie ohľadne návštevy školy, rozhodnutie ZŠ Y. o osobitnom spôsobe plnenia šk. dochádzky, vyhlásenie o návšteve školy mal. X., rodný list mal. S., rodný list mal. X., potvrdenie o poberaní prídavkov na deti matkou, sobášny list, cudzinecký preukaz matky, vyhlásenie autorizácii otca mal. X., doklady k príjmom otca, doklady ohľadne platenia zdravotného poistenia matkou, návrh na nariadenie predbežného opatrenia, predbežné opatrenie čl. 202, vyjadrenie otca k návrhu, doklady k príjmom otca, potvrdenie úradu služieb zamestnanosti ohľadne pracovných pomerov otca, doklady ohľadne platenia výživného otcom, vyjadrenie PZ Matky, hodnotenie zo školy na mal. S., návrh na nariadenie predbežného opatrenia ohľadne určenia výživného, predbežné opatrenie, spis 13P/425/2014, z tohto spisu vyjadrenie otca na čl. 75 a nasledovné, pohovor na úrade práce spolu so psychologickou konzultáciou zo dňa 7.4. a 8.4.2015, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 10.4.2015 a nasledovné, rozhodnutie o povolení vycestovať čl. 89, spis OS Nitra sp. zn. 24P/332/2014, z neho zápisnicu o pojednávaní zo dňa 15.5.2015 a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo rodičov maloletého bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v meste D. v Y. republike. Z tohto manželstva pochádza maloletý S. P., nar. XX.XX.XXXX. U matky ide o druhé manželstvo, u otca o manželstvo prvé. Z prvého manželstva matky pochádza maloletá X. K., nar. XX.X.XXXX. V čase uzatvárania manželstva bola matka tehotná s maloletým S.. Maloletý sa narodil v Taliansku, kde rodičia krátky čas žili. Cca. 3 mesiace po narodení dieťaťa sa spoločne presťahovali na Slovensko. Po prisťahovaní sa na Slovensko, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, matka nastúpila do zamestnania v čase keď mal maloletý S. cca. 5 mesiacov. Otec mal založenú na Slovensku živnosť, ktorej chod ale zabezpečovala matka. Otec preto zostal s maloletým na rodičovskej dovolenke. Postupne sa zhoršovala komunikácia medzi rodičmi a v roku 2011 sa otec rozhodol vrátiť späť do Talianska a to jednak z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí na Slovensku ako aj z dôvodu vážnej choroby jeho otca. Kontakt medzi rodičmi bol sporadický, zabezpečovaný väčšinou prostredníctvom elektronickej komunikácie. Maloletý trávil u svojho otca počas roka 2012 a 2013 niekoľko mesiacov, kedy otec zabezpečoval o neho riadnu starostlivosť. Počas Vianoc 2013, ktoré otec trávil v domácnosti matky, prišlo k úplnému odlúčeniu manželov po tom, čo matka prejavila želanie aby sa odporca vrátil naspäť do Talianska. Podľa vyjadrenia oboch rodičov až do tejto doby obaja dúfali v obnovenie manželského spolužitia. V súčasnej dobe manželia nežijú spolu, navrhovateľka žije od septembra 2014 vo Švajčiarsku, býva v prenájme spolu s oboma maloletými deťmi S. a X.. Podľa jej vyjadrenia v spoločnej domácnosti s nimi býva aj jej priateľ. Maloletý navštevuje vo Švajčiarsku 1. ročník ZŠ a to v Školskom inštitúte v G. - Q., podľa rozhodnutia ZŠ, Y. 8, J. zo dňa 26.8.2014 bola maloletému upravená školská dochádzka formou osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky mimo územia SR od 1.9.2014 do 30.6.2015.
Rozhodnutím Okresného súdu Nitra č.k. 24P/310/2014-202 zo dňa 12.1.2015 bol maloletý S. predbežným opatrením zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a to až do rozhodnutia vo veci samej. Ďalším rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 24P/310/2014-297 zo dňa 27.2.2015 bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletým S. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že začiatok a koniec stretnutí bude prebiehať v mieste súčasného bydliska dieťaťa vo Švajčiarsku. Rozhodnutím Okresného súdu Nitra č.k. 24P/310/2014-315 zo dňa 13.4.2015 bol zamietnutý návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom určenia výživného na maloletého S..
Rozsudkom č.k. 13P/425/2014-89 zo dňa 30.4.2015 bol udelený súhlas matke maloletého dieťaťa namiesto jeho otca k vysťahovaniu maloletého S. do Švajčiarska (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.5.2015).
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 8.4.2015 súd zistil, že otec maloletého býva v 3- izbovom byte. V čase keď je maloletý u neho spáva spolu s ním v izbe kde sa nachádzajú dve postele a nábytok. Otec pracuje s príjmom 1.200 eur mesačne. Matka sa v rámci pohovoru vyjadrila, že býva v 4-izbovom rodinnom dome v podnájme spolu so svojim priateľom, maloletým S. a maloletou X.. Je zamestnaná s príjmom 3.500 CHF. Deti majú spoločnú izbu. V rámci konzultácie sa rodičia dohodli,
že pre prípad zverenia dieťaťa do starostlivosti matky bude styk otca s maloletým prebiehať v bežnom roku od piatka do nedele, dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august. Ohľadne styku počas Vianoc rodičia k úplnej dohode neprišli. Matka sa tiež vyjadrila, že maloletý má dve triedne pani učiteľky, je v 24 člennom kolektíve detí, v škole je veľmi šťastný, páči sa mu tam. Deti sa v škole učia formou hry, chodia do prírody, patrí medzi najlepších žiakov v triede. S. je kreatívny, má rád zvieratá, ktoré sú aj v blízkosti ich domu, rád športuje, chodí do hokejového klubu. Otec v rámci pohovoru uviedol, že sa s dieťaťom učil doma keď nosilo úlohu zo slovenskej školy. Vo Švajčiarskej škole úlohy dávajú iba ojedinele, matematiku dieťaťu skontroloval, úlohu z gramatiky slovenského jazyka nedokončil, lebo jej bolo veľa. Ďalej otec uviedol, že S. má v Taliansku veľa kamarátov, ktorí mu hovoria o tom ako je v ich škole. On dieťa do ničoho nenúti, nechá vždy na dieťati, čo chce povedať. Ak pri pohovore s maloletým zistia, že to je najlepší záujem dieťaťa a rozhodne o tom aj súd, bude to rešpektovať.
Dňa 2.4.2015 bola uskutočnená psychologická konzultácia s maloletým S. na referáte poradensko
- psychologických služieb. Pohovor s maloletým bol vykonaný bez prítomnosti rodičov, maloletý komunikoval bezprostredne, spontánne, otvorene. Na požiadanie maloletý predstavil svoju rodinu, podľa poradia hovoril o sestre X., mamine S. a tatovi D.. Ďalej uviedol, že je žiakom 1. ročníka, škola sa nachádza v neďalekom meste kam ho ráno vodí matkin partner. V škole sa cíti dobre, má tam veľa kamarátov. Vo voľnom čase chodí na korčule a chcel by na plávanie, no nevie, kde je plaváreň. S otcom sa stretáva cez víkendy aj sviatky, otec býva s babkou, dedko už zomrel. Hrávajú sa spolu s hračkami, navštevujú rodinu. K otcovi si berie učenie, to slovenské, lebo v súčasnej škole nemajú domáce úlohy. Naposledy bol u otca na štyri dni, chodí tam rád, no chcel by zostať u maminy. Táto síce veľa pracuje, ale má tam aj sestru X. a chýbala by mu. Dodal, že možno keď bude veľký, bude bývať u otca, ale teraz chce byť s maminou. Pri teste rodinných vzťahov bolo zistené, že do rodiny maloletý okrem spomínaných členov zaradil aj starých rodičov zo strany matky a babku zo strany otca. Všetkých členov širšej rodiny prežíva dieťa v pozitívnych väzbách, nedá sa jednoznačne povedať, že by niekoho významne zvýhodňoval. Všetci sú pre neho dôležití, najmä nukleárna rodina tvorená otcom, mamou a sestrou. Zo záverov referátu poradensko - psychologických služieb vyplýva, že pre pokračujúci zdravý psychický vývin je pre maloletého dôležité aby bol naďalej ukotvený v rodine matky, mal zachované novo vybudované sociálne väzby a s otcom mal kontakty podľa dohody rodičov.
Súd zistil, že maloletý nežije so svojim otcom od leta 2011, kedy sa rodičia dieťaťa rozišli a otec sa odsťahoval naspäť do Talianska. Maloletý sa s otcom stretával formou viacmesačných pobytov. V roku 2012 bol maloletý u svojho otca počas prázdnin aj so sestrou X., bez nej niekoľko mesiacov, následne bol maloletý u otca niekoľko mesiacov v roku 2013. Na Vianoce v roku 2013 otec dieťa priniesol na Slovensko, kedy zostal aj on pár dní v rodine matky. Vo februári 2014 bol maloletý kvôli úrazu operovaný, ďalšiu operáciu maloletý absolvoval v máji 2014. V tomto období otec na Slovensko neprišiel. V septembri 2014 sa maloletý spolu s matkou a svojou sestrou presťahovali do Švajčiarska. Matka otcovi po presťahovaní do Švajčiarska ponúkla kontakt s maloletým, stretnutie sa uskutočnilo v meste X.. K ďalšiemu stretnutiu otca s dieťaťom prišlo v októbri, kedy matka maloletého priniesla do mesta G.. Maloletý strávil u otca víkend. K ďalšiemu stretnutiu otca s dieťaťom prišlo z iniciatívy matky v novembri počas piatich dní školských prázdnin. 2.1.2015 otec pricestoval do miesta bydliska dieťaťa bez ohlásenia, maloletý sa vtedy s otcom nestretol. Súčasné miesto bydliska otca je od súčasného miesta bydliska dieťaťa vzdialené 116 km. V čase, keď maloletý býval na Slovensku, bola táto vzdialenosť 1.050 km.
Z konania sp. zn. 24P/332/2014 súd zistil, že matka býva vo Švajčiarsku spolu s maloletým S., dcérou X. a svojim priateľom v prenájme, kde platia mesačné náklady spolu s energiami 2.500 CHF. Príjem matky je 3.407 CHF brutto, čo je cca. 2.700 CHF netto. Spoločnosť CK O. s.r.o. je v likvidácii a podľa vyjadrenia matky z nej nemá žiadny príjem. Maloletý navštevuje 1. ročník, okrem bežných výdavkov má matka zvýšené výdavky na poplatok za hokej, ktorý maloletý hráva, čo je 50 CHF za sezónu. Za stravu v škole matka dieťaťu platí 80 CHF, ďalšie výdavky sú na rôzne výlety a aktivity ale tiež školské potreby a pomôcky. Dcére X. matka platí poplatok 200 CHF za šk. rok, za lyžiarsky výcvik platila niekoľko víkendov po sebe po 300 CHF. Priateľ matky dosahuje príjem približne v takej výške ako ona, na výdavkoch spojených s bývaním a domácnosťou sa podieľajú spoločne. Matka je vlastníčkou bytu v Nitre, kde platí mesačné poplatky od 400 do 500 eur. Matka poberá na maloletú X. od novembra 2014 prídavky na dieťa 200 CHF mesačne. Na maloletého S. matka nemá žiadne dávky, nakoľko tento nemal vyriešené povolenie k pobytu na území Švajčiarska.
Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku mesačne vo výške 950 eur. Nájomné, ktoré je mesačne 800 eur spolu s energiami uhrádza otec dieťaťa, jeho matka podľa vyjadrenia otca prispieva na stravu. Otec maloletého bol v roku 2014 zamestnaný najskôr na dohodu u súčasného zamestnávateľa, pričom dosahoval nízky príjem podľa počtu odpracovaných dní v mesiaci. Za jednotlivé mesiace od januára do októbra 2014 otec dosahoval nasledovný príjem: 231 eur, 1.222,05 eura, 762,60 eura, 231,13 eura, 241,74 eura, 79,93 eura, 137,64 eura, 829,06 eura a 273,66 eura. Od októbra 2014 sa otec zamestnal už v riadnom pracovnom pomere a jeho príjem bol v októbri 1.412 eur, v novembri 1.471 eur, v decembri 1.453 eur a v januári 2015 1.474 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práva povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrh upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti už od leta 2011. Starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka maloletého, maloletý navštevoval predškolské zariadenie a niekoľko mesiacov v roku trávil u svojho otca. Osobné kontakty otca s dieťaťom sa prerušili od Vianoc v roku 2013. Otec maloletého ale túto situáciu neriešil, nepožiadal o úpravu práv a povinností k maloletému S. a ani iným spôsobom sa nesnažil o osobný kontakt s dieťaťom, aby tak zabránil ich dlhodobému odlúčeniu. Z takéhoto konania (resp. nekonania) otca je možné predpokladať, že pokiaľ by matka dieťaťa neiniciovala ich spoločné stretnutie, potom čo sa presťahovali do Švajčiarska, otec sám by sa uspokojil s kontaktom so synom aj naďalej iba formou elektronickej komunikácie. Takýto postoj otca dieťaťa nesvedčí o jeho skutočnom záujme o maloletého. V opačnom prípade by nemohol zostať v nečinnosti pri 9 mesačnej nemožnosti osobného kontaktu so svojim synom. Až po tom, čo sa na základe podania matky začali konania o úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu a na čas po rozvode, prezentoval svoju snahu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého S.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletý má silné väzby voči obom svojim rodičom, prejavil však želanie žiť v spoločnej domácnosti so svojou matkou a so svojou sestrou. Maloletému prostredie jeho súčasného miesta pobytu vyhovuje, ale ešte stále prebieha u neho proces adaptácie. Novým zážitkom pre neho je aj jeho pravidelný kontakt so svojim otcom. Pre dieťa je teraz veľmi dôležité zastabilizovať jeho rodinné prostredie s osobami, s ktorými bolo v minulosti v každodennom kontakte (matka, sestra) v krajine, ktorá nie je maloletého domovom. Tiež je nevyhnutné zabezpečiť jeho pravidelný a plnohodnotný kontakt so svojim otcom. V súčasnej dobe má súd za to, že v najlepšom záujme maloletého S. je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť o maloletého zabezpečovala a aj zabezpečuje a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Zverenie maloletého do starostlivosti otca, tak ako tento požadoval, by mohlo u maloletého vyvolať pocit nestálosti výchovného prostredia a s tým spojené možné adaptačné problémy v dôsledku kumulácií zmien v jeho živote (nástup na povinnú školskú dochádzku v cudzojazyčnej krajine, zmena jeho obvyklého pobytu, po dlhodobom odlúčení od svojho otca pravidelný kontakt s ním a s jeho rodinou). Nakoľko v danom prípade otcom uvádzané okolnosti neprevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke. Súd zároveň upravil aj styk otca s maloletým a to tak ako sa rodičia dohodli, nakoľko takto dohodnutá úprava styku je tiež v súlade so záujmami maloletého pri zachovaní práva otca podieľať sa na jeho výchove.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, z jeho veku ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Na základe týchto skutočností súd určil za obdobie od podania návrhu (august 2014) do 30.9.2014 výživné vo výške 100 eur mesačne, nakoľko otec dosahoval v tomto období iba príjem z prác vykonávaných na základe dohody. Od 1.10.2014 súd otca zaviazal výživným po 250 eur mesačne, nakoľko otec sa zamestnal v riadnom pracovnom pomere a dosahuje stabilný príjem vyše 1.400 eur netto mesačne. Z tohto príjmu je otec schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa práve sumou 250 eur bez toho, aby bola ohrozená životná úroveň jeho samotného. Spolu s výživným zo strany matky a prídavkami na dieťa, ktoré už bude matka schopná po súhlase súdu s vysťahovaním maloletého do Švajčiarska vybaviť, bude táto suma dostatočná na zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Matka maloletého si musí uvedomiť, že krajinu s vysokou životnou úrovňou vybrala ako miesto pobytu pre dieťa ona a nemôže preto spravodlivo požadovať od otca dieťaťa, ktorý žije v krajine s nie tak vysokou životnou úrovňou a tým aj možnými nižšími príjmami obyvateľov, aby výškou výživného zabezpečoval dieťaťu primeranú životnú úroveň vo finančne náročnejšom prostredí. Táto povinnosť prináleží matke, ktorá vo Švajčiarsku žije a pracuje. Pokiaľ matka tohto nie je schopná, mala zodpovednejšie zvážiť výber štátu, do ktorého sa vysťahovali. Pre úplnosť súd poznamenáva, že kurz švajčiarskeho franku voči jednému euru je 1,0551 ku 1 (podľa denného kurzového lístku ECB zo dňa 4.6.2015).
Otec prispieval na dieťa od podania návrhu sumou 100 eur mesačne, preto mu vzniklo zameškané výživné vo výške 1.200 eur (250 eur - 100 eur x 8 mesiacov), ktorú sumu mu súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., pretože úhrada tejto sumy naraz by mohla ohroziť zabezpečovanie základných životných potrieb otca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.