Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Co/282/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. AK Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, menom ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o návrhoch na prerušenie konania a o návrhoch na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -164 zo dňa 10. februára 2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -164 zo dňa 10. februára 2015 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konaní a na zaplatenie sumy 23.878,74 Eur ako majetkovej škody a sumy 4.775,74 Eur ako nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V záujme hospodárnosti konania spojil okresný súd na spoločné konanie veci pod sp.zn. , , , , , , , , a , a 273/2012, o ktorých ďalej konal pod sp.zn. . Celková výška uplatnenej majetkovej škody uplatnená v uvedených konaniach po ich spojení zodpovedá sume 23.878,74 Eur a u nemajetkovej ujmy 4.775,74 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania, odôvodňujúc ho objektívnym porušením zásady nestrannosti súdu a sudcu a súčasne navrhol prerušiť konanie podľa a (ďalej len ) do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Navrhovateľ uviedol, že zásadne nesúhlasí s uznesením krajského súdu o tom, že sudcovia okresného súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení, pretože sú objektívne dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov konajúceho súdu. Rozhodnutie krajského súdu vyhodnotil preto ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho základných práv.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý zákonného sudcu v prejednávanej veci z konania nevylúčil. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ nie je s týmto rozhodnutím spokojný, v dôsledku čoho podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, nie je dôvodom na prerušenie konania, preto jeho návrh na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania aj z dôvodu, že na Okresnom súde v Prešove prebieha súdne konanie o náhradu škody pre porušenie práva EÚ, vedené pod č.k. , ktoré súd prerušil z dôvodu položenia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom ich zodpovedanie má význam pre ďalší priebeh tohto konania. Okresný súd aj tento návr navrhovateľa zamietol, pretože v konaní pred Okresným súdom v Prešove sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie v tejto veci.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal na súd návrhy na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Bol toho názoru, že navrhovateľ nezvládol dôkazné bremeno ohľadom preukázania zákonných predpokladov priznania nároku na náhradu škody, a to aj s prihliadnutím k tomu, že pri prejednávaní tejto veci vychádzal súd aj z konkrétnych exekučných spisov konajúceho súdu, ktoré si pripojil a v ktorých postup exekučného súdu s prihliadnutím na dĺžku jeho konania dôsledne preskúmal.

Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh na plnenie majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy vo všetkých spojených veciach odôvodnil navrhovateľ nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, keď o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol exekučný súd v primeraných lehotách napriek tomu, že exekučný súd rozhodoval o žiadostiach navrhovateľa ako oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehotách, ktoré boli primerané.

Návrhy navrhovateľa na plnenie majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy vedené pod vyššie uvedenými spisovými značkami nepovažoval za opodstatnené, keď o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekučnému súdu rozhodol exekučný súd v primeraných lehotách. Tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívajúcom v tom, že nebola dodržaná zákonná lehota 15 dní na vykonanie úkonu alebo vydanie rozhodnutia nepovažoval okresný súd za správne.

Zo strany exekučného súdu nedošlo k zbytočným prieťahom od doručenia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do ich zamietnutia tak, ako to navrhovateľ tvrdil, čo okresný súd zistil z priložených exekučných spisov, pretože exekučný súd postupoval v súlade s § 44 ods.2 EP. Poukázal aj na to, že navrhovateľ nepreukázal jeden zo základných predpokladov vzniku nároku poškodeného na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorý spočíval v nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože s poukazom na § 44 ods.2, posledná veta Exekučného poriadku (ďalej EP) súdna prax ustálila, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd pre rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne.

Zo strany exekučného súdu nedošlo ani k prekročeniu právomoci pri preskúmavaní exekučného titulu a ani k zbytočným prieťahom od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do zamietnutia žiadosti, pretože exekučný súd postupoval v súlade s § 44 ods.2 EP, pričom jeho postup sťažilo nadmerné množstvo rovnakých návrhov a žiadostí podaných na konajúci súd navrhovateľom, kedy musel každý jeden návrh kvalifikovane posúdiť, čo nie je možné podľa názoru okresného súdu považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Pred nariadením exekúcie sa musel exekučný súd ex offo zaoberať tým, či exekučný titul spĺňa všetky predpoklady jeho vykonateľnosti po stránke materiálnej a formálnej a či môže byť podkladom pre exekúciu. Keďže v exekučnej veci bolo exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, bol nevyhnutný širší prieskum právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia, preto musel exekučný súd ex offo skúmať, či nie je rozhodcovský rozsudok nulitným právnym aktom a či mal rozhodcovský súd právomoc rozhodcovský rozsudok na základe neplatnej neprijateľnej rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve vydať. Exekučný súd preto skúmal predovšetkým procesné

podmienky exekučného konania a po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že tento bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy a v rozpore so zákonom, čo bol dôvod preto, aby exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 EP zamietol. Exekučný súd nepreskúmaval rozhodcovský rozsudok vo veci samej tak, ako to navrhovateľ tvrdil, pretože neposudzoval právo navrhovateľa - oprávneného na plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom. Exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce pre neho z § 44 ods.2 EP, keď preskúmal, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že vo všetkých veciach rozhodol exekučný súd v primeraných lehotách, v dôsledku čoho neboli splnené zákonné predpoklady pre navrhovateľom uplatnený nárok podľa , v dôsledku čoho ich ako neodôvodnené zamietol.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , keď sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa v spojení s , že v konaní došlo k vadám uvedeným v , keď rozhodoval vylúčený sudca, ako aj k vadám podľa , keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Namietal tiež, že okresný súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody s predložením listiny, ktoré tieto preukazovali. Podľa jeho názoru nemohol okresný súd postupovať podľa a ak tak urobil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.

Poukázal na tú skutočnosť, že žiadal o prerušenie konania, čo okresný súd neakceptoval a nariadil pojednávanie. Pred rozhodnutím vo veci samej nevydal samostatné uznesenie o jeho návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke. Neakceptoval ani jeho žiadosť o zrušenie pojednávania z dôvodu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť. Tvrdil preto, že v konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, pričom pojednávanie súd vo veci odložiť mohol. Z dôvodu jeho neprítomnosti na pojednávaní sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z týchto dôvodov preto došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti, jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Z dôvodu, že sa nemohol vyjadriť ku skutkovým a právnym otázkam prejednávanej veci, ako aj z dôvodu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, ku ktorým sa tiež nemal možnosť vyjadriť a ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, považoval rozhodnutie okresného súdu za nesprávne.

Podľa jeho názoru nemohol okresný súd vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a jeho právo na kontradiktórny súdny proces porušil tým, že vykonal dokazovanie obsahom exekučného spisu, pre ktorý dôkaz sa rozhodol sám, pričom nie je zrejmé, či šlo o dôkazy, ktoré boli založené v exekučnom spise. Záverom sa vyjadroval k majetkovej škode, ktorú si v návrhu uplatnil a ohľadom ktorej súd návrh zamietol. V odvolaní uviedol, že súd skúmal len škodu, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka, čo však z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva. Okresný súd sa podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nevysporiadal ani so znaleckým posudkom o vzniku a výške vzniknutej škody, ktorý navrhovateľ predložil súdu.

K nemajetkovej ujme navrhovateľ uviedol, že okresný súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote, keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a nezdôvodnil ani, prečo konal vo veci, keď navrhovateľ predložil návrh na prerušenie konania pred pojednávaním vo veci samej.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle a a , čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie sumy ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci, ktorá je vyjadrením čiastkových súm uplatnených navrhovateľom samostatnými návrhmi, ktoré v záujme hospodárnosti spojil okresný súd na spoločné konanie. Vo všetkých spojených návrhoch navrhovateľ žiadal, aby z dôvodu námietky predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať z dôvodu, že svojim konaním sám vyvolal skutočnosť, ktorá založila právo navrhovateľa uplatňované týmito návrhmi, a to jeho nesprávnym úradným postupom, nemôže byť ako štátny orgán, ktorý je škodcom v spore medzi navrhovateľom a štátom objektívne rozhodujúcim orgánom v prejednávanej veci, preto navrhol postup podľa , a teda, aby nadriadený súd rozhodol pred prvým prejednaním veci o jej prikázaní inému súdu, pretože sudcovia konajúceho súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej navrhovateľom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené, keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom vo všetkých spojených veciach. Nadriadený súd o všetkých rozhodol tak, že v prejednávanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý konal v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil.

Navrhovateľ si návrhmi uplatnil právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd potom, ako dostal od súdneho exekútora žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií, nekonal pri udelení poverenia v súlade s § 44 ods.2 EP, keď o nich nerozhodol do 15 dní od ich doručenia a keď o nich rozhodol tak, že ich zamietol až po uplynutí stanovenej lehoty. Nesprávny úradný postup, ktorý mal za následok vznik majetkovej škody je preto daný nevydaním rozhodnutí v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a preto bol aj príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. K prieťahom v exekučnom konaní došlo najmä tým, že exekučný súd opätovne posudzoval práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu napriek právoplatným exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, ktoré tvoria prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výšku majetkovej škody navrhovateľ vyčíslil z náhrady istiny a príslušenstva, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní vedenom voči dlžníkovi a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatnil z toho dôvodu, že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol pri skôr vydanom rozhodnutí exekučného súdu, ktoré by bolo vydané včas a v zákonnej lehote uskutočniť rad iných krokov, ktoré by boli zvýšili jeho úspech mimo súdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by bol vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Náhrada nemajetkovej ujmy má tak základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv navrhovateľa a princípov právneho štátu.

Odporca vo všetkých spojených konaniach namietal, že navrhovateľ nepreukázal jeho tvrdenie, že by činnosťou exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote, pretože z § 44 ods.2 EP vyplýva len to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Znenie § 44 ods.2 EP účinné od 01.06.2011 viaže splnenie povinnosti 15 dní pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora len k vydaniu poverenia, avšak táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/, a teda neplatí pre vydávanie poverení pri rozhodnutiach rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, preto je nárok navrhovateľa neopodstatnený.

Odporca poukázal na nesplnenie podmienok pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde, pretože žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v každej zo spojených vecí, ktorú navrhovateľ doručil odporcovi nebola v čase podania návrhu na súd ešte prejednaná, a teda navrhovateľ

nepostupoval tak, ako to vyplýva z a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) cit. zák. Podľa názoru odporcu boli preto návrhy navrhovateľa podané na súd predčasne. Uplatnený nárok v každom z nich nemôže byť ani z dôvodu, že žiadosť o udelenie poverenia exekučný súd zamietol a ani z dôvodu, že by bolo došlo k vydaniu tohto rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote dôvodný. Nejedná sa ani o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pretože týmto nemôže byť akýkoľvek postup súdu a ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože podľa cit. zák. je možné právo na náhradu škody z tohto dôvodu uplatniť len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je podľa názoru odporcu limitované žiadnou lehotou, pretože lehota 15 dní sa podľa EP vzťahuje len na ten prípad, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota pre iný postup súdu neplatí. Vo vzťahu k prieťahom exekučného súdu v konaní odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by bol podal sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenia vybavenia sťažnosti, ani že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, prípadne iné právoplatné rozhodnutie ESĽP, resp. Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdil. Odporca v konaní vzniesol aj námietku premlčania v súlade s cit. zák. Namietal tiež, že z návrhu nevyplýva, či navrhovateľom uplatnená škoda vo forme vecných nákladov predstavuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk tak, ako to vyplýva z cit. zák., pričom paušalizáciu vecných nákladov nepovažoval za zmenšenie majetku navrhovateľa ako poškodeného a ani za ušlý majetkový prospech, preto nie je možné, aby sa ich podľa domáhal. Ani náklady na udržiavanie systému ako položku majetkovej škody odporca neuznal za preukázanú, pričom sa jedná o paušálne sumy za len všeobecne deklarované činnosti bez akýchkoľvek dôkazov. V časti navrhovateľom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu poukázal na a a tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal, že by ho ním uvádzané porušenie práva oprávňovalo aj na uplatnenie zadosťučinenia, pretože nedošlo k preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy a ani toho, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ako ani príčinnú súvislosť, vznik skutočnej škody a prípadnej nemajetkovej ujmy, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Len na zdôraznenie správnosti, a to s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa v odvolaní uvádza ďalšie skutočnosti. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú námietkami procesného, ale aj hmotnoprávneho charakteru. K procesným námietkam odvolateľa, ktoré sa týkajú tej skutočnosti, že vec prejednal a rozhodol zaujatý sudca je potrebné uviesť, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený právoplatne rozhodol o námietke navrhovateľa týkajúcej sa zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ako aj jeho návrhu na prikázanie veci inému súdu, v dôsledku čoho je súd prvého stupňa rozhodnutím nadriadeného súdu viazaný.

Aj keď by bol podkladom práva navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, čo sa v prejednávanej veci nepotvrdilo, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci, preto neexistuje žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený. Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde nemôže vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č.k. ). Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že navrhovateľ nesúhlasil s postupom okresného súdu, keď v prejednávanej veci nebolo prihliadnuté na jeho námietku zaujatosti a žiadosti o prikázanie veci inému súdu a keď okresný súd nevyčkal na výsledky konania o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorú podal na postup okresného súdu Ústavnému súdu SR z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného mu SR, ako aj čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny proces. Odvolaciemu súdu je z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR, napr. zo dňa 06.02.2013, I. ÚS

92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými už rozhodoval o rovnakej sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že návrh navrhovateľa bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovania a rozhodnutie odmietnutý a keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným, ale ani odvolacím súdom zistené neboli, je námietka navrhovateľa o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná. Odvolací súd preto nepovažoval postup okresného súdu, keď vec prejednal a rozhodol za také porušenie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie v prejednávanej veci.

Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa o tom, že postupom okresného súdu, keď tento predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o nestrannosti sudcu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, pretože okresný súd sa s dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ navrhol prerušenie konania v prejednávanej veci až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti podrobne zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia, ktorým jeho návrh na prerušenie konania zamietol sa s nimi vysporiadal. Okresný súd musel vychádzať z právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu, ktorým ho ako zákonného sudcu z prejednávania veci nevylúčil, preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa a nepovažoval správne za dôvodný. Navrhovateľom uvádzaný dôvod na prerušenie konania v čase rozhodovania súdu neexistoval, pretože okresný súd bol v čase rozhodovania tejto veci rozhodnutím nadriadeného súdu o jeho nevylúčení, viazaný.

Okresný súd správne rozhodol aj o ďalšom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, dôvodom ktorého malo byť konanie o prejudiciálnych otázkach pred Súdnym dvorom, položených Okresným súdom prešov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že o povinnom prerušení konania s odkazom na iné konanie rozhodne súd podľa , prvá veta vždy vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Takouto otázkou je preto len taká predbežná otázka, ktorú sám nie je v rámci svojho konania oprávnený riešiť. Ktoré predbežné otázky nesmie súd sám riešiť vyplýva z , pričom prerušenie konania trvá do uplynutia tej doby, než bude otázka príslušným orgánom právoplatne rozhodnutá. Znamená to, že súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, príp. rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Konanie, ktoré bolo prerušené na Okresnom súde v Prešove nie je konaním, výsledok ktorého by privodil zodpovedanie predbežnej otázky, ktorú by nebol oprávnený riešiť aj sudca konajúci v tejto veci. Konanie na Okresnom súde Zvolen nie je ani konaním, v ktorom by bol súd zistil, že právny predpis, ktorý by mal byť pri rozhodnutí použitý, je v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily, s alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda, že by boli splnené predpoklady aj podľa , druhá veta . Okresný súd neprerušoval konanie z toho dôvodu, že by on sám bol predkladal prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, preto je zamietnutie návrhu navrhovateľa pre neexistenciu dôvodov pre prerušenie konania podľa vecne správne. Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odvolací súd s tvrdením navrhovateľa o tom, že okresný súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody s predložením listiny, ktoré tieto preukazovali, nestotožnil. Ak okresný súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní bez účasti navrhovateľa, nie je možné procesný postup okresného súdu považovať za nesprávny a za rozporný s a ani za taký, ktorý by mal za následok odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Okresný súd neznemožnil navrhovateľovi realizáciu jeho procesných práv tým, že vec prejednal a rozhodol bez jeho účasti, pretože o odročenie tohto pojednávania navrhovateľ súd nepožiadal. Nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením, že žiadosť o zrušenie pojednávania je žiadosťou o jeho odročenie, pretože pre odročenie pojednávania musí účastník súdneho konania uviesť dôležitý dôvod, ktorý má za následok jeho odročenie. Okresný súd správne vyhodnotil dôvod uvedený navrhovateľom v jeho žiadosti o zrušenie pojednávania, a to podanie sťažnosti na Ústavný súd SR proti rozhodnutiu nadriadeného súdu z dôvodu jeho nesúhlasu za taký, ktorý nespĺňal podmienky pre odročenie pojednávania, a to aj preto, že rozhodnutie nadriadeného súdu bolo v čase pojednávania právoplatné a z prejednania a rozhodnutia tejto veci vylúčený nebol.

Nie je podstatná ani ďalšia jeho námietka o tom, že sa nemohol vyjadriť k dôkazom predloženým odporcom, pretože to, či sa navrhovateľ zúčastní pojednávania a svoje právo vyjadriť sa k veci a ku skutočnostiam a dôkazom predloženým odporcom využije je výlučne v jeho právomoci. Navrhovateľ bol na pojednávanie súdom riadne predvolaný, v predvolaní na pojednávanie bol podrobne poučený o všetkých jeho právach a povinnostiach a keďže neexistoval žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, o ktoré odročenie ani navrhovateľ súd nežiadal, bol postup okresného súdu pri vykonávaní a hodnotení dôkazov správny. Navrhovateľ mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a stanoviskami, vyjadriť sa k nim a ak sa na súdom nariadené pojednávanie z vlastnej vôle nedostavil, nesie za takýto prístup zodpovednosť výlučne sám. (rozhodnutie NS SR )

Okresnému súdu nie je možné vytknúť ani procesný postup, ktorým vykonal dokazovanie aj obsahom exekučného spisu, ktorý sa prejednávanej veci týkal, pretože práve v exekučnom konaní mala vzniknúť navrhovateľovi ním uvádzaná škoda. Sám navrhovateľ nemal výhrady k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu nedodržaním 15-dňovej lehoty pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora a nerozhodovanie bez zbytočných prieťahov preskúmal, inak by nemohol vo veci bez takto zisteného skutkového stavu rozhodnúť. Takýmto postupom okresného súdu nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie, pretože dôkazná povinnosť je výlučne na tom účastníkovi, ktorý porušenie práva tvrdí. V právomoci súdu, ktorý prejednávanú vec rozhoduje je zasa posúdenie významu dôkazov a potreba ich vykonania, pričom sám zváži, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie podľa toho, či sú pre rozhodnutie veci potrebné alebo nie. Z vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd nie je nimi viazaný a nemusí vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov súd vykoná a ktoré nie je podľa vecou súdu, a nie účastníkov konania. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, ani právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. a sp.zn. ).

Z vyššie uvedených dôvodov je preto odvolací súd toho právneho názoru, že navrhovateľovi nebolo odňaté jeho právo konať pred súdom, ani právo na kontradiktórny súdny proces. Vo veci rozhodol zákonný a nestranný sudca, preto takýmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho jeho práva.

K hmotnoprávnym dôvodom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní ohľadom ním uplatneného nároku, ktorému nebolo vyhovené z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik práva na náhradu škody, ktorý dôvod navrhovateľ založil na nedodržaní 15-dňovej lehoty stanovenej Exekučným poriadkom v § 44 ods.2 pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že okresný súd správne dospel k záveru, že v exekučnom konaní k žiadnym prieťahom nedošlo a exekučný súd ani nekonal tak, že by nebol dodržal zákon a že by bol svojim postupom zapríčinil vznik škody, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatnil. Dĺžka exekučného konania, ktorú navrhovateľ popísal od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia exekučnému súdu do vydania rozhodnutia, ktorým exekučný súd jeho žiadosť zamietol, resp. poverenia bola primeraná, pretože exekučný súd rozhodol o vydaní poverenia pre súdneho exekútora v krátkej lehote od predloženia žiadosti, čo vyplýva z pripojených exekučných spisov.

Odvolací súd považuje postup okresného súdu ako súdu exekučného, ktorý potom, ako mu boli doručené žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku za postup, v ktorom k žiadnym prieťahom v konaní nedošlo. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navyše pre exekučný súd z Exekučného poriadku žiadna lehota pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia ani nevyplýva.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

Podľa a rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania tak, že ich náhradu odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.