Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-267-2013.pdf
PDF · 124 KB
No categories available
9C/267/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľa: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, D. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: R. na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, zast. JUDr. Martinom Timcsákom, advokátom a konateľom, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/2627/2012 z 19.01.2012.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu 242,62 eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa titulom náhrady trov konania sumu 7,44 eur, na účet vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa,do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice (ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisovej značky 3C/2627/2012 zo dňa 19. januára 2012 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých mal s odporcom uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok mal byť odporcovi riadne doručený, pričom má za to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Vedľajší účastník na strane navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť na základe skutočností, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, bola vopred predformulovaná do štandardnej typovej poistnej zmluvy, bola zakomponovaná vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV. rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie prebiehalo v neprospech navrhovateľa, má prvky nezákonnosti a z dôvodu, že odpor mohol podať len do 5 dní, a za podanie by musel zaplatiť, okrem toho neprebiehalo súdne konanie, nemal možnosť sa ústne vyjadriť k veci, a nemal možnosť ani vybrať si rozhodcu. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená, a nebola navrhovateľovi oznámená, ani zo strany sprostredkovateľa poistenia. Mal za to, že rozhodca nemal danú právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, vzhľadom k neplatnej rozhodcovskej doložke. V rámci dokazovania navrhol vypočuť ako svedka p. W. T., ktorý bol sprostredkovateľom poistenia. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa mu boli všetky potrebné otázky vysvetlené. Ďalej mal za to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, z tohto dôvodu nemôže byť neplatná. V rámci dokazovania navrhoval vypočuť ako svedkyňu p. B., vzhľadom k tomu, že svedok T. uviedol, že nevykonal žiadne poučenie ohľadom rozhodcovskej doložky.
Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právnych zástupcov, výpoveďami účastníkov konania, výpoveďou svedka, a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: rozhodcovským spisom 3C/2627/2007, vyjadrením odporcu k návrhu, procesnými návrhmi odporcu, poistnou zmluvou, Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, vyjadrením k odbornej otázke NBS, žiadosťou o vyjadrenie k odbornej otázke, žiadosťou o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke, Čestným prehlásením sprostredkovateľa, Stanovami vedľajšieho účastníka, rozhodnutím súdov SR v obdobných veciach, a zistil tento skutkový a právny stav.
Výpoveďou navrhovateľa, bolo súdu preukázané, že trval na podanom návrhu, ako aj na prednese vedľajšej účastníčky, s tým, že poistnú zmluvu uzatváral so sprostredkovateľom p. W. T., ktorý mu to sám navrhol, aby ju uzavrel pre svojho mal. syna, s tým, že sa jedná o životné poistenie, povedal mu aká bude mesačná splátka poistky, a navrhovateľ uviedol, že pred podpisom si zmluvu neprečítal, s tým, že p. T. mu ukázal, kde ju má podpísať, tam ju podpísal, a nebol nikým upozornený na rozhodcovskú doložku, ani na možnosť ju podpísať alebo nepodpísať, a nebol poučený aké právne následky môže nastať v súvislosti s rozhodcovskou doložkou. Platil splátky poistnej zmluvy a po určitej dobe písomne požiadal odporcu o zrušenie zmluvy, lebo bol nezamestnaný, a požiadal odporcu, aby zvyšok poistnej sumy mohol zaplatiť splátkami, ktoré aj zaplatil, a potom došlo k zrušeniu poistnej zmluvy. Predtým, ako obdržal rozsudok Arbitrážneho súdu ho odporca nevyzýval, ale ani Arbitrážny súd ho neupovedomil o tom, že má niečo zaplatiť odporcovi, jednoducho mal navrhovateľ za to, že keď bola zmluva ukončená nemal už nič platiť odporcovi, a potom ako obdržal obálku od Arbitrážneho súdu o začatí rozhodcovského konania spolu s rozhodnutím, kde bol zaviazaný k zaplateniu určitej sumy s trovami konania, voči ktorému odpor v lehote 5 dní nepodal, lebo tam bol vysoký poplatok za odpor, a v tom čase už bol nezamestnaný, obrátil sa na vedľajšieho účastníka, ktorý mu v tomto smere pomohol, a tak podal predmetný návrh vo veci samej.
Prednesom právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, bolo súdu preukázané, že v plnom rozsahu trvala na podanej žalobe, navrhovala jej vyhovieť, mala za to, že išlo o typovú predformulovanú zmluvu, ktorú spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom rozhodcovská doložka bola už zakomponovaná v XV. časti Všeobecných poistných podmienok, rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená, nebola navrhovateľovi ani oznámená, či už zo strany sprostredkovateľa, alebo neskôr zo strany veriteľa. Navrhovateľ nedostal ani výzvu na zaplatenie tejto sumy, po ukončení poistnej zmluvy. Odporca vykonal vyúčtovanie, na základe ktorého mal navrhovateľ zaplatiť určitú sumu, ktorú aj zaplatil a tým považoval poistný vzťah s odporcom za ukončený. O dlžnej sume, ktorú od neho odporca ako veriteľ vymáha sa dozvedel až po doručení rozhodcovského rozsudku.
Prednesom právnej zástupkyne odporcu, bolo súdu preukázané, že odporca s návrhom nesúhlasil, a považoval ho za nedôvodný, navrhovala ho zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v žalobnom návrhu absentujú zákonné náležitosti návrhu na začatie konania, lebo je neúplný z hľadiska § 79 O.S.P., a neurčitý z hľadiska § 40 a 43 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázala na to, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušení rozhodcovského rozsudku, v ktorom nejde o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu rozhodcovského súdu. Mala za to, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola dojednaná individuálne, lebo navrhovateľ bol preukázateľne upozornený na mimosúdne riešenie sporov z poistenia, a informovaný o tom, čo obnáša zákon č. 244/2002 Z. z., v rozsahu, ktorý určil sám spotrebiteľ a to zo strany sprostredkovateľa poistenia, a nikto ho poistné dokumenty nenútil podpísať. Poistnú zmluvu podpisoval na štyroch miestach, vrátane VOP, a vrátane Osobitných zmluvných dojednaní, obsahom ktorých bola aj rozhodcovská doložka, ako aj Záznam o potrebách a požiadavkách klienta k poistnej zmluve, pričom potvrdil sprostredkovateľovi, že súhlasí s navrhovaným produktom v plnom rozsahu, a vyhlásil, že bol oboznámený s obsahom všetkých poistných podmienok vyčerpávajúco, jasne, a že im porozumel. Okrem toho upriamil pozornosť na Čestné prehlásenie sprostredkovateľa p. T., ktorý vyhlásil, že všetko navrhovateľovi vysvetlil podrobne pred uzatvorením poistenia, vrátane rozhodcovskej doložky. Nesúhlasila s tvrdením vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, že navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť obsah VOP, pretože Osobitné zmluvné dojednania, obsahom ktorých je aj rozhodcovská doložka, navrhovateľ podpísať nemusel, a to bez toho, aby to malo vplyv na zvyšok poistného vzťahu. Odporca mal teda za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, lebo bola dojednaná individuálne a v danom prípade neboli porušené ani právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nebola porušená ani rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní. Navrhla vo veci vypočuť p. B., potom ako svedok p. T. uviedol, že nevykonával žiadne poučenie ohľadom rozhodcovskej doložke, alebo aby umožnil súd odporcovi, aby v lehote 10 dní uviedol, či ju navrhuje vypočuť alebo nie. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania.
Výpoveďou svedka p. W. T., bolo súdu preukázané, že vykonával sprostredkovateľa pre odporcu niekedy v rokoch 2007 - 2008. S navrhovateľom sa často stretával, lebo v tom čase vedľa seba boli zamestnaný, a preto svedok navrhovateľovi spomínal možnosť v tej dobe uzavrieť poistenie, konkrétne životné, s tým, že sa v tejto súvislosti viac krát stretli, minimálne dva krát, prvý krát, keď prebehlo poučenie vedúcej skupiny pobočky odporcu, čo vyslovene vykonávala iba ona, predtým ako došlo k uzavretiu zmluvy, v danom prípade určite uviedol, že toto prebehlo osobitne aj pre navrhovateľa, a že on bol pritom. Pred podpisom zmluvy nebolo nič vopred pred pripravené, všetko svedok uviedol, že písal za účasti navrhovateľa, a potom keď bolo všetko napísané, si navrhovateľ zmluvu prečítal a podpísal ju. Čo sa týka poučenia ohľadom právnych následkov rozhodcovskej doložky, uviedol, že takéto poučenie nebolo klientom dané, ani žiadnym spôsobom nebola reč o nej, a čo sa týka Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, k poistnej zmluve, navrhovateľ bol poučený o tom, že ak poistné splátky prestane platiť 3 mesiace, poistná zmluva sa automaticky zruší a tá sporiaca časť, čo vznikla nie je nárokovateľná. Svedok nevedel vysvetliť z čoho pozostáva suma 181,02 eur, ktorú rozhodcovský súd vymáhal od navrhovateľa. Vyslovene uviedol, že ohľadom rozhodcovskej doložky neabsolvoval žiadne osobitné školenia odporcu.
Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/2627/2012, zo dňa 19.01.2012, z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh odporcu smerujúci voči navrhovateľovi na začatie konania o zaplatenie 181,20 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva, časť všeobecných poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, príručku obchodnej služby, oznámenie o zániku poistenia, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Oznámením odporcu o zániku poistenia zo dňa 08.06.2009, odporca uviedol navrhovateľovi, že dňa 01.06.2009, bola odporcovi doručená žiadosť navrhovateľa o zrušenie poistnej zmluvy, a že na základe jeho žiadosti došlo dňa 26.07.2009, k zániku poistenia v zmysle § 800 OZ, a konečný stav finančného plnenia je taký, že má zaplatiť zostatok dlžného poistného v sume 93,94 eur, do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. V pripojenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 3C/2627/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola navrhovateľovi (A. G.) uložená povinnosť zaplatiť odporcovi (Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice) 181,20 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi dňa 01.10.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom spise sa však odpor proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza a zároveň navrhovateľ pred súdom sa o podaní odporu proti tomuto rozsudku ani nezmienil, čím bolo preukázané, že ho nepodal. Naopak uviedol, že potom, čo mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, zvolil si iný postup, ktorý spočíva v podaní návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 21.10.2013.
Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej Národnej banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom JUDr. U. O., S. 6, G., že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri všetkých zmenách v kalkulácii poistného. A. rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní má vplyv na inkasné náklady súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa 22.11.2013 a adresovaným JUDr. U. O., S. 6, G. Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.
Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto podpísal ako sprostredkovateľ dňa 25.08.2008, tak aj navrhovateľ dňa 25.08.2008, a tento obsahoval potreby a požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.
Čestným prehlásením svedka W. T., zo dňa 28.01.2014, bolo súdu preukázané, že týmto svedok prehlásil, že pred uzavretím poistnej zmluvy č. 4480700009, navrhovateľa riadne, odborne a úplne informoval a poučil o všetkých aspektoch poistenia, osobitne, o celom obsahu poistných podmienok, Osobitných zmluvných dojednaní, a o význame jednotlivých ustanovení v poistných podmienkach.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 (ďalej aj „ OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l zákona o rozhodcovskom konaní.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 01.10.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu súdu dňa 21.10.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala predstavovať odpor navrhovateľa proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon navrhovateľ ani neuviedol, že by ho podal. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďou navrhovateľa, ale aj postojom odporcu v konaní, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 448070009 dňa 25.08.2008, pričom odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľ bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol a preto nemožno súhlasiť s názorom odporcu prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa, ktorý toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Z výpovede navrhovateľa niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo bez toho, aby tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľa, ktorý mal podrobne vysvetliť navrhovateľovi, čo je obsahom poistnej zmluvy, aj keď svedok p. T. potvrdil, že poučil o tom navrhovateľa, dokonca predložil o tom čestné prehlásenia, a napokon vo svojej výpovedi uviedol, že podrobnejšie poučenie vykonávala p. L. B. za jeho prítomnosti, táto skutočnosť sa ale nepreukázala, a za týmto účelom súd nepovažoval za potrebné vypočuť túto svedkyňu, preto súd uznesením zamietol návrh právnej zástupkyni odporcu na výsluch tejto svedkyne, a najmä Osobitných zmluvných dojednaní pod č. 01/2007, čo platí aj v prípade podpisov na Zázname o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 25.08.2008. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi - navrhovateľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - odporcom. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou odporcu v tom, že návrh nemá zákonom požadované náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.S.P., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.S.P., teda označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Navrhovateľ je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní mala plný úspech, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich navrhovateľovi úspešnému v konaní, ktorý si ich uplatnil v celkovej sume 242,62 eur, nakoľko ho v konaní zastupovala právna zástupkyňa JUDr. Lucia Čavojská, a to do 07.01.2015, kedy táto právna zástupkyňa vypovedala plnú moc na zastupovanie v konaní v súlade s § 33b, ods. 1, písm. c) OZ. Za obdobie od podania návrhu do 07.01.2015, si uplatnila trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., za 4 úkony právnej služby, 3 x po 60,07 eur (prevzatie, príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1, písm. a), podanie návrhu na súd dňa 18.10.2013 podľa § 13a ods. 1, písm. c), vyjadrenie k vstupu vedľajšieho účastníka do konania dňa 09.12.2013 podľa § 13a ods. 1, písm. c)), a 1 x po 30,94 eur (vyjadrenie k odvolaniu odporcu dňa 27.02.2014, podľa § 13a ods. 2, písm. b)), 3 x náhrada režijného paušálu v roku 2013 po 7,81 eur, a 1 x v roku 2014, á 8,04 eur, spolu 31,47 eur, ktoré trovy konania je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 O.S.P., zaplatiť na účet právnej zástupkyni, ktorý má vedený v mBank, č. ú. 520700-4203216221/8360, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznal trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa podľa § 142 ods. 1 O.S.P., nakoľko v konaní bol úspešný navrhovateľ a vedľajší účastník hájil záujmy navrhovateľa, a jedná sa o Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, ktorého náplňou činnosti je chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania ako náhradu hotových výdavkov, ktorá pozostáva z náhrady za vykonanie cesty na pojednávanie. Keďže na cestu na pojednávanie použil motorové vozidlo, trovy si uplatňuje len vo výške priemernej hodnoty cestovného lístka Nitra - Nové Zámky - Nitra, ktorého náklady by vynaložil pri cestovaní železničnou, alebo autobusovou dopravou, a to vo výške priemernej hodnoty cestovného lístka na trase 1,86 eur Nitra - Nové Zámky, a 1,86 eur Nové Zámky - Nitra, čo spolu predstavuje sumu 3,72 eur za jednu spiatočnú cestu na pojednávanie, a vedľajší účastník bol prítomný na dvoch pojednávaniach a to dňa 23.03.2015 v sume 3,72 eur, a dňa 03.06.2015 v sume 3,72 eur, spolu súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 7,44 eur, ktorú je povinný odporca zaplatiť na účet vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, ktorý má vedený v Prima Banke Nitra, IBAN: SK59 5600 0000 0008 8717 8001, BIC: KOMASK2X, č. ú.: 0887178001/5600, VS: 92672013, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.