Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci žalobcu: I.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Q. Q., občan Slovenskej republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej č. 39309-3/2021-BA zo dňa 3. augusta 2021, takto

rozhodol:

Opatrenie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 39309-3/2021-BA zo dňa 3. augusta 2021 spolu s opatrením Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 9350-4/2021-BB zo dňa 10. júna 2021 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. I.. U. L., bytom P. XX, Q. Q. (ďalej len „žalobca“) žiadosťou z 04.05.2021 požiadal o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica vývoj obnovy pracovnej schopnosti žalobcu na účely predĺženia PO prerokovala dňa 03.06.2021 a v zmysle záznamu z tohto dňa sa posudkový lekár vyjadril, že dočasná neschopnosť žalobcu po uplynutí podporného obdobia netrvá/netrvala z dôvodu nemožnosti prístupu poistenca k plánovanej zdravotnej starostlivosti z dôvodu krízovej situácie, pričom k prognóze vývoja zdravotného stavu posudkový lekár sociálneho poistenia nepredpokladal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s viac ako 40% miernou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár uviedol, že liečba počas trvania DPN nebola prerušovaná z dôvodu nemožnosti prístupu k zdravotnej starostlivosti, čo vyjadril posudkový lekár v závere z 26.05.2021. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica úkonom č. 9350-4/2021-BB zo dňa 10.06.2021 informovala žalobcu o nepredĺžení podporného obdobia na výplatu nemocenského, pretože nebola splnená podmienka v zmysle c ods. 1 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konkrétne dočasná neschopnosť žalobcu, v súvislosti s ktorou uplynulo podporné obdobie netrvala, resp. netrvá z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou (ďalej len „prvostupňové opatrenie“). Doplnila, že v prípade žalobcu ide o dlhodobé chronické ochorenie pohybového aparátu s kolísavým priebehom v priebehu ostatných rokov, vrátane trvania DPM s opakovanými kontrolami na odborných ambulanciách, s vyčerpanými možnosťami konzervatívnej liečby. Operačná liečba indikovaná nebola. Okrem iného sa vo vyjadrení všeobecného lekára uvádza „bez predpokladu zlepšenia vzhľadom na prítomnosť zistených viacetážových degeneratívnych zmien podľa

zobrazovacích vyšetrení (MR vyšetrenie C, LS chrbtice)“. Záverom sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica skonštatovala, že nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre predĺženie podporného obdobia, nemocenské nie je možné po jeho uplynutí ďalej vyplácať.

2. Žalobca podal dňa 22.06.2021 voči nepredĺženiu podporného obdobia na výplatu nemocenského sťažnosť, ku ktorej priložil lekárske správy, na ktorú mu sociálna poisťovňa - pobočka Banská Bystrica odpovedala listom z 01.07.2021, kde poukázala na obsah priložených lekárskych správ. Mimo iného poukázala na to, že pri kontrolnom FRO vyšetrení z 27.01.2021 uvádza ošetrujúci lekár, že rehabilitačná liečba je vyčerpaná. Doporučená bola kúpeľná liečba, ktorú z neznámych dôvodov žalobca neabsolvoval, napriek tomu, že kúpeľná liečba prebiehala aj počas krízovej situácie. Chirurgická liečba nebola indikovaná. Súčasne skonštatovala, že z medicínskeho hľadiska aj v prípade predĺženia podporného obdobia vzhľadom na charakter ochorenia žalobcu (degeneratívne zmeny chrbtice), nie je predpoklad zlepšenia zdravotného stavu, ani úplného vyliečenia v zmysle vymiznutia degeneratívnych zmien, pretože tieto zmeny nie je možné odstrániť konzervatívnou liečbou ani operačnými spôsobmi. Zdravotný stav podľa predložených nálezov si v celom trvaní práceneschopnosti v prípade žalobcu nevyžiadal takú formu liečenia ochorenia (napríklad operačnú liečbu), ktorú nebolo možné realizovať v súvislosti s krízovou situáciou z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

3. V spise sa nachádza lekárska správa z 07.04.2021 - odborný posudok o invalidite, z ktorej je zrejmé, že žalobca nebol uznaný invalidným, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola stanovená na úroveň 35%.

4. Žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu - ústredie, (ďalej len „žalovaná“) o preskúmanie konania posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica iným posudkovým lekárom alebo kompetentným pracovníkom žalovanej podaním z 16.07.2021. Žalovaná úkonom z 03.08.2021 označeným ako „Odpoveď vo veci predĺženia podporného obdobia na výplatu nemocenského“ oznámila žalobcovi, že podporné obdobie na výplatu nemocenského nebolo posudkovou lekárkou predĺžené, nakoľko v súvislosti s krízovou situáciou žalobcovi nebol sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti, v uvedenom období bol riadne vyšetrený a liečený, z čoho vyplýva, že nebola splnená podmienka podľa c ods. 1 písm. b/ (ďalej len ““). Ďalej žalovaná dôvodila tým, že predĺženie podporného obdobia na účely poskytovania nemocenského bolo schválené , ktorým sa mení a dopĺňa , pričom táto novela nadobudla účinnosť dňa 01.05.2021. S poukazom na c uviedla, že splnenie podmienok na predĺženie podporného obdobia na poskytovanie nemocenského posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára vydaného na určenom tlačive po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne zároveň určí dĺžku predĺženia podporného obdobia. Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, v úhrne najdlhšie o jeden rok. Dočasne práceneschopný bol žalobca uznaný od 03.02.2020 do 31.05.2021, pričom podporné obdobie na poskytovanie nemocenského mu uplynulo dňa 03.01.2021. Prešetrením doloženej zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že dňa 03.02.2020 žalobca absolvoval fyziatricko-rehabilitačné FRO vyšetrenie. V lekárskej správe sú dokumentované chronické polytopné vertebrogénne ťažkosti toho času v driekovo-krížovom úseku chrbtice s vyžarovaním do dolných končatín, ako aj bolesti šije a hlavy. Doporučené boli rehabilitačné procedúry, kontrola stavu po ich absolvovaní. Vo FRO vyšetrení z 09.03.2020 boli odporúčané ďalšie rehabilitačné procedúry. Vo FRO vyšetrení z 06.04.2020 je síce uvedené, že rehabilitačná liečba bola prerušená pre aktuálnu epidemiologickú situáciu, ale od uvedeného termínu žalobca opäť pokračoval v procedúrach doporučených v kontrolnom vyšetrení. Aj pri ďalšom FRO vyšetrení z 06.05.2020 boli predpísané rehabilitačné procedúry, ktoré žalobca absolvoval s presným rozpisom. Dňa 01.06.2020 je vo FRO vyšetrení uvedené, že rehabilitačná liečba je vyčerpaná. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že ak by bolo nevyhnutné krátkodobý výpadok určitých procedúr v úvode liečby pre epidemiologickú situáciu doplniť, tak by ich rehabilitačný lekár ešte odporučil absolvovať. Na základe klinického nálezu z 01.06.2020 však stav zhodnotil a jednoznačne skonštatoval, že ambulantná liečba je ukončená nie pre epidemiologickú situáciu, ale pre celkové schopnosti a možnosti, aké má rehabilitačná liečba pri danom ochorení. Viac procedúr rehabilitačný lekár nestanovil. Odporúčaná bola kúpeľná liečba, ktorá by mohla poskytnúť špecializované rehabilitácie s komplexnejším účinkom. Kúpeľná starostlivosť bola v danom čase dostupná, preto ju lekár indikoval. V tejto súvislosti žalobca uviedol že kúpeľnú liečbu neabsolvoval z dôvodu, zlej epidemiologickej situácie a pre riziko nakazením ochorením COVID-19.

Ďalšie FRO vyšetrenie bolo realizované 06.11.2020, kde žalobcovi boli odporúčané ďalšie procedúry, ktoré následne absolvoval. V kontrolnom vyšetrení z 07.12.2020 bol stav hodnotený ako mierne zlepšený, ešte boli predpísané FRO procedúry. Dňa 22.01.2021 bola FRO liečba prerušená pre objednanie sa na MR vyšetrenie chrbtice (nie pre epidemiologickú situáciu), kontrola bola stanovená po jeho absolvovaní. Dňa 27.02.2021 rehabilitačný lekár skonštatoval, že rehabilitačná liečba je vyčerpaná. Doporučené bolo žalobcovi individuálne cvičenie doma. V predložených odborných lekárskych nálezoch sú dokumentované chronické vertebrogénne ťažkosti na podklade MR vyšetrením verifikovaných degeneratívnych zmien na chrbtici, ktoré si aj do budúcna budú vyžadovať preliečenie stavu. Preto sú rehabilitácie indikované s časovým odstupom cca o 3 až 6 mesiacov, čo je pri chronických stavoch bežné. Doložené bolo aj FRO vyšetrenie z 03.05.2021, kde sú opäť dokumentované polytopné vertebrogénne ťažkosti v driekovo-krížovom úseku chrbtice s vyžarovaním do dolných končatín, bolesti šije a hlavy. Žalobca bol vyšetrený neurológom, stanovená bola ambulantná liečba (liekmi a infúziami). FRO nález z 02.06.2021 neobsahuje popis objektívneho klinického stavu, len konštatovanie, že rehabilitačnú liečbu žalobca absolvoval v čase od 06.11.2020 do 18.11.2020 a vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu bola liečba predčasne ukončená. K danému žalovaná uviedla, že na základe predložených lekárskych nálezov z FRO vyšetrenia žalobca stanovenú liečbu v maximálnej miere absolvoval a rehabilitačná liečba bola opakovane vyčerpaná. Podporné obdobie na poskytovanie nemocenského žalobcovi uplynulo dňa 03.01.2021. Na základe jeho žiadosti o predĺženie podporného obdobia prerokovala posudková lekára MUDr. B. F. v súčinnosti so všeobecnou lekárkou žalovaného MUDr. P. A. dňa 10.06.2021 ďalšie trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu. Záverom žalovaná skonštatovala, že posudková lekárka sociálnej poisťovne MUDr. B. F. postupovala správne, v zmysle o sociálnom poistení, ako aj vnútorných predpisoch Sociálnej poisťovne.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

5. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia z 03.08.2021, v prílohe ktorej predložil dôkazy, ktoré predložil aj žalovanej, ktoré podľa neho jednoznačne preukazujú, že spĺňa všetky podmienky pre predĺženie PO na výplatu nemocenského ustanovené v c ods. 1 Žalovaná ako aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica nepredĺžili PO na výplatu nemocenského, čo odôvodnili nesprávnymi, svojvoľnými, nepravdivými, ničím nepodloženými a účelovo prispôsobenými konštatovaniami, viac krát vytrhnutými z kontextu prejednávanej veci. Z jeho sťažnosti z 22.06.2021 podľa neho je zrejmé, že žalobca mal počas epidemiologickej situácie bezpochyby sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti, keďže v správach lekárov špecialistov sa jednoznačne konštatuje, že liečba na RHB bola pre aktuálnu epidemiologickú situáciu prerušená, že liečba bola limitovaná, resp. bola opakovane prerušovaná z dôvodu akútnej epidemiologickej situácie s tým, že nemohol byť zabezpečený jej komplexný účinok, čo môže byť dôvodom pretrvávania zdravotných ťažkostí žalobcu a že z dôvodu zhoršenia tejto epidemiologickej situácie, keď oddelenie FBLR fungovalo len obmedzene pre akútnych pacientov po úrazoch a operáciách, bola liečba v danom období predčasne ukončená. V odpovedi lekára pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici z 01.07.2021 sa posudkový lekár opätovne ani len zmienkou nevyjadril k odborným lekárskym správam, z ktorých je zrejmé, že žalobca mal počas epidemiologickej situácie sťažený prístup poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V odpovedi len účelovo poukázal na kontrolné FRO vyšetrenie z 27.01.2021, v ktorom ošetrujúci lekár uviedol, že rehabilitačná liečba je vyčerpaná, čo žalobca nepoprel, avšak zdôraznil, že uvedené konštatovanie malo nespochybniteľnú väzbu na predchádzajúce vyšetrenia u toho istého ošetrujúceho lekára 5 dní predtým, pričom tento lekár v kontrolnom vyšetrení uviedol, že liečba sa prerušuje. Až následne dňa 27.01.2021 liečbu ukončil a v ambulantnej správe síce uviedol, že liečba je vyčerpaná, toto však konštatoval nie preto, že liečba neprinášala želaný efekt, a teda aspoň čiastočné lepšenie zdravotného stavu žalobcu, ale pre nemožnosť v RHB liečbe pre mimoriadne zlú epidemiologickú situáciu v danom období (január 2021) pokračovať, čo je tiež nespochybniteľný fakt. V tejto lekárskej správe tiež uviedol, že rehabilitačnú liečbu odporúča zopakovať s odstupom 3 až 6 mesiacov. Žalobca podal dňa 16.07.2021 opätovne žiadosť na posúdenie jeho predchádzajúcich podaní a ich vybavenia, pričom z tejto žiadosti vyplýva, že RHB liečba napriek tomu, že bola z dôvodu epidemiologickej situácie viac krát prerušená, resp. predčasne ukončená, prinášala žalobcovi, aj keď nie výraznejšie, aspoň čiastočné zlepšenia zdravotného stavu a zmiernenie bolesti, a preto ošetrujúci lekári navrhovali v liečbe s odstupom času za predpokladu priaznivejšej epidemiologickej situácie opäť pokračovať, to znamená, že možnosti konzervatívnej liečby vyčerpané nemohli byť, tak ako to nepravdivo tvrdí posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici v odpovedi z 01.07.2021. Dokonca z medicínskeho hľadiska posudkový lekár

skonštatoval, že nie je predpoklad zlepšenia zdravotného stavu žalobcu, s čím sa žalobca nestotožňuje, pretože ak by mala byť RHB liečba skutočne vyčerpaná, resp. neúčinná, to znamená, že by neprinášala zlepšenie zdravotného stavu, bola by logicky nezmyselná a ošetrujúci lekári špecialisti by nenavrhovali v RHB liečbe opakovane s odstupom času pokračovať. Žalobca považoval za neprípustné, aby jeho sťažnosť, ktorou sa domáhal nápravy voči svojvoľnému konaniu posudkového lekára preskúmal ten istý posudkový lekár. Žalobca mal za to, že žalovaný, ako aj posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici porušili jeho práva tým, že vôbec nebrali do úvahy dôkazy predložené žalobcom, z ktorých je zrejmé, že žalobca mal počas epidemiologickej situácii bezpochyby sťažený prístup poskytovanej zdravotnej starostlivosti, keďže liečba na RHB bola opakovane prerušovaná z dôvodu akútnej epidemiologickej situácie - COVID 19, preto nemohol byť zabezpečený jej komplexný účinok a nepredĺženie PO na výplatu nemocenského odôvodňovali nesprávnymi, nepravdivými, svojvoľnými, ničím nepodloženými a účelovo prispôsobenými konštatovaniami, viackrát vytrhnutými z kontextu prejednávanej veci. V súvislosti s FRO vyšetrením z 03.02.2020 uviedol, že potvrdzuje, že tento tzv. prvý cyklus odporúčaných procedúr celý absolvoval, nakoľko epidemiologická situácia v danom období bola priaznivá, avšak ako bude uvedené nižšie za obdobie takmer 1,5 roka trvajúcej práceneschopnosti išlo o jediný cyklus poskytnutia komplexnej liečby, t.j. neprerušený, resp. predčasne neukončený RHB procedúr, ktoré žalobca absolvoval. Tvrdil, že procedúry RHB boli dňa 09.03.2020 žalobcovi na FRO vyšetrení odporúčané, pričom namietal, že žalovaná cielene v kontexte jeho ďalšími vyjadreniami ohľadom údajného vyčerpania možností konzervatívnej liečby už neuvádza, že po absolvovaní predchádzajúcich RHB procedúr bol zdravotný stav žalobcu prechodne zlepšený. V ambulantnej správe z 06.04.2020 z FRO vyšetrenia je uvedené, že pre akútnu epidemiologickú situáciu bola liečba na RHB prerušená a bude sa pokračovať v procedúrach a odporúča sa pokračovať v PN. V tejto správe sa ale tiež píše, že zdravotný stav žalobcu je mierne zlepšený, čo žalovaná opätovne cielene v kontexte s ďalšími jeho vyjadreniami neuvádza. Vo vzťahu k FRO vyšetreniu z 06.05.2020 uviedol, že týmto vyšetrením boli diagnostikované bolesti inej časti chrbtice, na ktorú mali byť ďalšie procedúry nasmerované, a to v driekovej časti. Preto odporúčané RHB procedúry, ktoré mali nasledovať sa už týkali driekovej časti a nie ako tomu bolo doposiaľ, ktoré sa týkali krčnej časti. V ambulantnej správe z FRO vyšetrenia z 01.06.2020 uviedol, že tam sa uvádza, že stav je mierne zlepšený ale bolesti v LS pretrvávajú aj s vyžarovaním do DK, t.č. zvýraznené bolesti šije s vyžarovaním do ĽHK, tŕpnutie prstov, liečba na RHB je vyčerpaná, žalobcovi je odporúčané neurologické vyšetrenie, kúpeľná liečba a pokračovanie v PN. K tomu považoval konštatovania a závery žalovanej a posudkového lekára za zavádzajúce, vymyslené, ničím nepodložené a svojvoľné konštatovania, ktoré z ambulantnej FRO správy z 01.06.2020 vôbec nevyplývajú. Naopak objektívne zistenie z tejto správy je, že zdravotný stav žalobcu sa po absolvovaní časti RHB procedúr zameraných na driekovú časť chrbtice mierne zlepšil, a žalovaná opäť cielene zamlčala, aby následne mohla nepredĺženie PO odôvodniť ďalšími nepravdivými a zavádzajúcimi konštatovaniami. Nie je podľa neho pravdou, že možností aké má RHB liečba pri danom ochorení boli vyčerpané, a preto bola liečba ukončená ako tvrdí žalovaná. Tiež nie je pravdou, že lekár viac procedúr žalobcovi nestanovil. K ďalším ambulantným správam z FRO z 06.01.2020 a z 07.12.2020 žalobca uviedol, že žalovaná vo svojej odpovedi uviedla len svoje zavádzajúce ničím nepodložené konštatovania a naopak zamlčala a neuviedla žalobcom predložený dôkaz, že odporúčaná liečba bola z dôvodu mimoriadneho zhoršenia epidemiologickej situácii opäť prerušená, čo žalobca preukázal ambulantnou správou z 02.06.2021, v ktorej ošetrujúci lekár uviedol, že žalobca absolvoval RHB liečbu v čase od 06.11.2020 do 18.12.2020 a že vzhľadom na zhoršenie epidemiologickej situácie, obmedzenie fungovania oddelenia FBLR len pre akútnych pacientov po úrazoch a operáciách bola liečba predčasne ukončená. Hrubo zavádzajúce tvrdenie žalobcu je, že dňa 22.01.2021 bola FRO liečba prerušená pre objednanie sa na MR chrbtice a nie pre epidemiologickú situáciu, nakoľko v danom období január, február 2021 bola SR bezpochyby asi v najhoršej epidemiologickej situácii. Žalobca trvá na tom, že aj po konzultácii s lekárom špecialistom neexistuje žiaden logický dôvod na prerušenie RHB liečby krčnej chrbtice z titulu odporučenia neurológa na MRI vyšetrenie, a to dokonca inej časti chrbtice

- driekovej, a ktoré mohlo byť realizované napríklad o pol roka, možno o trištvrte roka a trval na tom, že RHB liečba krčnej chrbtice bola dňa 22.01.2021 opäť prerušená, a to práve z dôvodu mimoriadne zlej epidemiologickej situácie v danom období. Lekár na FRO vyšetrení z 27.01.2021 uviedol, že RHB liečba je vyčerpaná, avšak ten istý ošetrujúci lekár 5 dní predtým uviedol, že liečbu prerušuje. Následne vzhľadom na mimoriadne zlú epidemiologickú situáciu sa dňa 27.01.2021 rozhodol liečbu po predchádzajúcom prerušení ukončiť. Aj to je dôkaz toho, že RHB liečba bola dňa 22.01.2021 prerušená nie z dôvodu plánovaného MRI vyšetrenia ako sa snažila mylne navodiť žalovaná, ale z dôvodu naozaj mimoriadne zlej epidemiologickej situácie v danom období. V tejto lekárskej správe ošetrujúci lekár tiež uviedol, že rehabilitačnú liečbu odporúča zopakovať s odstupom 3 - 6 mesiacov. Žalobca v tejto súvislosti

poukázal na fakt, že ak by boli možnosti konzervatívnej liečby vyšetrené tak ako to zavádzajúco a mylne uvádzala žalovaná, primár FRO oddelenia by logicky v rehabilitačnej liečbe nenavrhoval s odstupom času pokračovať. Podľa žalobcu je zarážajúce, že žalovaná z ambulantnej správy FRO z 03.05.2021 pri odôvodnení nepredloženia PO uviedla, že takéto odôvodnenie je nepodstatné a všeobecné aj z iných FRO správ známe medicínske stanovisko. Ani zmienkou sa nevyjadrovala a nevzala do úvahy podstatný fakt vyplývajúci z tejto správy, a to, že dočasná PN žalobcu v súvislosti s ktorou uplynulo podporné obdobie trvala alebo trvá z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciu, čo je v súlade s c ods. 1 písm. b/ V tejto správe z FRO vyšetrenia je vyslovene uvedené, že „Pacient absolvoval RHB liečbu, ktorá ale bola opakovane prerušovaná z dôvodu akútnej epidemiologickej situácie - pandémia COVID 19, takže nemohol byť zabezpečený jej komplexný účinok a pacient mal sťažený prístup k optimálnej zdravotnej starostlivosti, čo môže byť dôvodom pretrvávania jeho zdravotných ťažkostí“. Nesporným dôkazom, že žalobca mal sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou je aj stanoviska lekára uvedené v ambulantnej správe z vyšetrenia u neurológa z 21.04.2021, z ktorej citoval že, „... po skončení inf. liečby do plánu rehabilitácia, ktorá bola pre pandemickú situáciu limitovaná, ...“ Taktiež v ambulantnej správe FRO z 02.06.2021 je uvedené, že pacient absolvoval RHB liečbu, pričom vzhľadom na zhoršenie epidemiologickej situácie, obmedzenie fungovania oddelenia FBR len pre akútnych pacientov po úrazoch a operáciách bola liečba predčasne ukončená. Podľa žalobcu je nepochopiteľné, keď žalovaná na jednej strane vo svojom odôvodnení nepredloženia PO na výplatu nemocenského poukáže na túto ambulantnú správu a napíše, že žalobca absolvoval RHB liečbu v čase od 06.11.2020 do 18.12.2020 a že vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu bola liečba predčasne ukončená, a vzápätí v nasledujúcej vete uvedie, že na základe predložených lekárskych nálezov FRO vyšetrenia žalobca stanovenú liečbu v maximálnej miere absolvoval a RHB liečba bola opakovane vyčerpaná. S ambulantných FRO vyšetrení žalobcu je však zrejmý presný opak, t,j, že žalobca mal sťažený prístup k optimálnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu akútnej epidemiologickej situácii a že liečba bola opakovane prerušovaná. Žalovaná a posudkový lekár podľa žalobcu odôvodňovali svoje stanoviská k podaniam žalobcu v rozpore so zákonom, čím boli porušené práva žalobcu, nakoľko žalované strany vôbec nebrali do úvahy dôkazy predložené žalobcom o nepredĺženie PO na výplatu nemocenského odôvodňovali nesprávnymi, nepravdivými a svojvoľnými, ničím nepodloženými a účelovo prispôsobenými konštatovaniami viac krát vytrhnutými z kontextu. Ďalej poukázal na to, že v zmysle c ods. 1 písm. a/ dočasná pracovná neschopnosť žalobcu trvá, nakoľko z lekárskej správy vyhotovenej posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovni v Banskej Bystrici z 07.04.2021 je zrejmé, že dočasná PN vznikla 03.02.2020 a že stále trvá, pričom PN trvala až do 31.05.2021, a že podporné obdobie uplynulo dňa 03.01.2021. Vo vzťahu k c ods. 1 písm. b/ zotrval na predchádzajúcich stanoviskách, že liečba bola opakovane prerušená z dôvodu akútnej epidemiologickej situácie a tým pádom nemohol byť zabezpečený jej komplexný účinok, pričom liečba žalobcu bola v danom období predčasne ukončená. Ďalej vo vzťahu k c ods. 1 písm. c/ uviedol, že z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 26.05.2021 vyplýva, že odborným posudkom bola žalobcovi stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% čo znamená, že žalobcovi nevznikla invalidita. Na základe uvedeného žalobca trval na tom, že splnil všetky tri podmienky pre predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského od 04.01.2021 do 31.05.2021 a navrhol, aby sa zrušilo. Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe a vyjadrenie žalobcu

6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na zistený skutkový stav a uviedla obdobnú argumentáciu ako v napadnutom opatrení. V ďalšej časti vyjadrenia sa zoberala jednotlivými žalobnými bodmi, pričom poukázala na vyšetrenie z 01.06.2020, kde je jednoznačne uvedené, že rehabilitačná liečba žalobcu bola vyčerpaná. Ak by bolo nevyhnutne vyššie uvedený krátkodobý výpadok určitého množstva procedúr v úvode liečby pre epidemiologickú situáciu doplniť, tak by ich rehabilitačný lekár ešte odporučil absolvovať. Avšak ako odborník na rehabilitáciu (špecialista) stav zhodnotil a jednoznačne skonštatoval, že nie pre epidemiologickú situáciu je ambulantná liečba ukončená, ale pre celkové schopnosti a možnosti aké má rehabilitačná liečba pri danom ochorení. Viac procedúr v danom odbornom vyšetrení nepredpísal. Slovo vyčerpaná znamená plne využitá. Konštatovanie, že liečba je vyčerpaná je možné si overiť pri preštudovaní odborného nálezu z 01.06.2020 a nejedná sa o hrubé zavádzanie, či dokonca vymyslené a ničím nepodložené svojvoľné konštatovanie posudkového lekára. Ďalej žalovaná zdôraznila, že žalobca neupriamuje na pozornosť na to, že počas dočasnej pracovnej neschopnosti mu bola ponúknutá komplexná, plne kvalitná rehabilitácia formou kúpeľnej liečby hospitalizačnou formou, ktorou sa mohlo zrealizovať špeciálnejšie a komplexnejšie zrehabilitovanie a

mohol byť takto zabezpečený v žalobe popisovaný komplexný účinok. Kúpeľná starostlivosť v danom období bola dostupná a nebola obmedzená pre epidemiologickú situáciu. Rehabilitačný lekár vedel, že kúpeľná liečba je dostupná, inak by ju neindikoval. Zavádzajúce je tvrdenie žalobcu, ktorý uvádzal, že u neho bolo naplánované MR vyšetrenie iba driekovej chrbtice, pričom jeho rehabilitácia sa vtedy týkala krčnej časti chrbtice a preto čakanie na MR vyšetrenie driekovej chrbtice a tým prerušenie liečby rehabilitačným lekárom bolo neopodstatnené a nemá logický dôvod. Rovnako ďalšie tvrdenia boli neopodstatnené. Prerušenie liečby sa netýkalo prerušenia pre epidemiologickú situáciu, ale z dôvodu MR vyšetrenia, ako tvrdí rehabilitačný lekár. Dňa 27.01.2021 rehabilitačný lekár skonštatoval, že rehabilitačná liečba je opäť vyčerpaná, lebo boli plne použité a využité všetky rehabilitačné procedúry. Liečbu ukončil. To je dôležité potvrdenie, že v danom čase neboli potrebné ďalšie rehabilitačné procedúry a neboli už ani ďalšie stanovené, nakoľko lekár určil, že liečba je ukončená a nie ako tvrdí žalobca, že nebola vykonávaná pre zlú epidemiologickú situáciu. Záverom žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť. K vyjadreniu žalovanej žalobca v replike argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe.

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca tvrdí, že kúpeľná liečba mu bola odporúčaná, a bola mu navrhnutá už pri prvom vyšetrení dňa 03.02.2020. Žalobca ďalej tvrdil, že po rozhovore s praktickým lekárom a rehabilitačným lekárom mu bolo povedané, že žiadosti o schválenie kúpeľnej liečby musí predchádzať dlhodobá liečba formou ambulantnej starostlivosti prostredníctvom odborného lekára, ktorá musí byť komplexne ukončená a nie opakovane prerušovaná. Avšak v odbornom rehabilitačnom vyšetrení z 01.06.2020 je napísané, že kúpeľná liečba B pre danú diagnózu či mu bola indikovaná, ak by žalobca naozaj chcel kúpeľnú liečbu využiť, tak by mu bola predpísaná cestou praktického lekára, nakoľko odborný lekár špecialista je lekárom, ktorý spĺňa indikačné kritérium na predpis kúpeľnej liečby u danej diagnózy by povolil túto liečbu využiť, indikoval ju a bola by mu pri vypísaní žiadanky schválená. Žalobca má dlhoročné vertebrogénne obtiaže a zdravotný stav bol na túto liečbu plne indikovaný. Opäť sa jedná o subjektívny výklad žalobcu a hrubé zavádzanie, že musí najprv absolvovať ambulantnú rehabilitáciu, ktorá dokonca nemá byť prerušená. Kúpeľná liečba bola viackrát indikovaná a nebola obmedzená pre epidemiologickú situáciu o čom vedel aj rehabilitačný lekár, inak by to v odbornom vyšetrení z 01.06.2020 neuviedol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobkyňa ani žalovaná pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v súlade s a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Rozsudok bol dňa 22.11.2022 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 17.10.2022 ( ).

9. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

12. Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

13. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

14. Podľa , (1) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak. (2)Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

15. Podľa organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

16. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

17. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

18. Podľa c , (1) Sociálna poisťovňa predĺži podporné obdobie, ktoré uplynulo počas trvania krízovej situácie alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení po účinnosti tohto zákona, najskôr odo dňa nasledujúceho po jeho uplynutí a podporné obdobie, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona, najskôr od účinnosti tohto zákona, na písomnú žiadosť poistenca podanú na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak a) dočasná pracovná neschopnosť poistenca trvá, b) dočasná pracovná neschopnosť poistenca, v súvislosti s ktorou uplynulo podporné obdobie, trvala alebo trvá z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou a c) je predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Posudkový lekár a ) posudzuje splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a c) na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára vydaného na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu, b) určuje dĺžku predĺženia podporného obdobia, ak poistenec spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. b) a c). (3) Vystavenie potvrdenia podľa odseku 2 písm. a) sa považuje za zdravotný výkon na účely sociálneho poistenia podľa . (4) Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, v úhrne najdlhšie o jeden rok. (5) Na konanie o predĺžení podporného obdobia sa primerane vzťahujú ustanovenia o dávkovom konaní. O predĺžení podporného obdobia sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia o predĺžení podporného obdobia je deň výplaty prvého nemocenského v predĺženom podpornom období.

19. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobca sa na Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica domáhal vyhovenia jeho žiadosti o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského,

ktorej nebolo vyhovené prvostupňovým opatrením z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok v zmysle c ods. 1 , nakoľko zdravotný stav žalobcu si počas trvania práceneschopnosti nevyžiadal takú formu liečenia ochorenia, ktorú nebolo možné realizovať v súvislosti s krízovou situáciou z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Na základe žalobcovej žiadosti o preskúmanie postupu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica žalovaná napadnutým opatrením žalobcovi oznámila, že posudková lekárka postupovala správne, v zmysle , ako aj vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne. Poukázala pritom na závery ošetrujúceho lekára FRO o tom, že rehabilitačná liečba bola vyčerpaná a bola ukončená nie pre epidemiologickú situáciu, ale pre celkové schopnosti a možnosti, aké má rehabilitačná liečba pri danom ochorení. Žalovaná sa stotožnila so závermi Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v ust. c ods. 1 písm. b/ , pretože v súvislosti s krízovou situáciou mu nebol sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože v tomto období bol riadne vyšetrený a liečený.

20. Žalobca sa v podanej správnej žalobe domáha zrušenia napadnutého opatrenia žalovanej, ktorým sa žalovaná stotožnila s postupom Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica uvedeným v prvostupňovom opatrení, a predĺženia podporného obdobia od 04.01.2021. Z obsahu podanej správnej žaloby, ktorú správny súd posudzuje v súlade s a , t.j. neformálne, nepochybne plynie, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica ako aj žalovanej pri vybavovaní jeho žiadosti o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského. Vzhľadom na celkový obsah správnej žaloby a žalobný návrh (žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého opatrenia a predĺženia podporného obdobia), je zrejmé, že žalobca sa domáhal uznania podporného obdobia primárne mu nepriznaného oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 9350-4/2021-BB zo dňa 10.06.2021, ktorá bola vecne a miestne príslušná o jeho žiadosti rozhodnúť. Napadnuté oznámenie žalovanej bolo vydané v dôsledku žiadosti žalobcu o preskúmanie postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica žalovanou bez toho, aby žalovaná uviedla v zmysle akého zákonného ustanovenia pritom postupovala.

21. Oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 9350-6/2021-BB z 01.07.2021 sa týkalo sťažnosti žalobcu proti prvostupňovému opatreniu, preto sa priamo netýkalo práva žalobcu na predĺženie podporného obdobia. Žalobca sa podľa o sťažnostiach podaním sťažnosti mohol domáhať ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieval, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo poukázať na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Sťažnosťou sa však nemohol domáhať práva na predĺženie podporného obdobia tvrdeného v správnej žalobe, ale len vybavenia sťažnosti. Na základe toho oznámenie o vybavení sťažnosti z 01.07.2021 nebolo predmetom prieskumu správnym súdom, nakoľko sa priamo nedotýkalo práv žalobcu, ktorých sa domáhal podanou správnou žalobou. .

22. Podľa , v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

23. Podľa rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a .

25. V zmysle citovaných ustanovení bola Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica povinná o žiadosti žalobcu vydať písomné rozhodnutie s náležitosťami v zmysle a nasl. , nakoľko sa rozhodovalo o uplatnenom práve žalobcu na predĺženie podporného obdobia. Splneniu tejto povinnosti nebránilo ust. c ods. 5 zákona č.

, podľa ktorého o predĺžení podporného obdobia sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia o predĺžení podporného obdobia je deň výplaty prvého nemocenského v predĺženom podpornom období. Uvedená výnimka z povinnosti vydať písomné rozhodnutie o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia v zmysle ust. , , , sa zreteľne vzťahuje len na rozhodnutie o predĺžení podporného obdobia. Obsahom takto konštruovanej výnimky však (a contrario) nie je rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o predĺženie podporného obdobia zamietne, resp. sa jej nevyhovie. Takýto interpretačný prístup primárne vyplýva zo zrozumiteľného gramatického vymedzenia výnimky zbavujúcej konajúci orgán sociálneho poistenia povinnosti vydať písomné rozhodnutie len pri predĺžení podporného obdobia. Odôvodnenie úplného vyhovenia žiadosti vo všeobecnosti nie je potrebné, nakoľko sa tým zbytočne zaťažuje konajúci orgán verejnej správy, čím práva účastníka konania nemôžu byť ohrozené ani porušené.

26. Tento záver však nemožno rovnako vzťahovať na nevyhovenie žiadosti o predĺženie podporného obdoba predstavujúce výrazný zásah do práv účastníka konania, v ktorého postavení bol žalobca, nachádzajúci sa v mimoriadne zraniteľnej situácii, keď v dôsledku choroby nemal príjem z pracovnej činnosti ani nárok na nemocenské dávky. Jeho právo na predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského (nevyhovením žiadosti žalobcu) tak mohlo byť a bolo postupom konajúcich orgánov oboch stupňov porušené. Účel a význam tohto zjednodušenia teda nasvedčuje gramatickému výkladu. Takýto výklad je aj v súlade s povinnosťou uplatnenia ústavne-konformného prístupu. Podľa SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. „Článok 152 ods. 4 má charakter ústavného princípu, resp. všeobecného interpretačného pravidla, ktoré sú všetky orgány verejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní , a preto sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o sťažnostiach podľa (, ). V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom (). V prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd ().“ Ako ústavne-konformný sa javí taký výklad, ktorý šetrí práva účastníkov konania úmerne ich postaveniu. Z tohto dôvodu má prednosť pred inou z viacerých výkladových možností.

27. Nakoľko podľa c ods. 5 sa na konanie o predĺžení podporného obdobia primerane vzťahujú ustanovenia o dávkovom konaní, konanie o žiadosti žalobcu možno v prvom stupni subsumovať ako rozhodovanie o nemocenských dávkach. Rozhodovanie o žiadosti o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského v zmysle c ods. 1 patrí v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod. 2 cit. zákona do vecnej príslušnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica. Vo vecnej príslušnosti žalovanej bolo v súlade s § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 4561/2003 Z.z. rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

28. Pokiaľ mala Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica povinnosť o žiadosti žalobcu rozhodnúť formou písomného rozhodnutia so všetkými zákonnými formálnymi a obsahovými náležitosťami, vrátane poučenia o opravnom prostriedku ( z.č. ), žalobca mal právo proti nemu podať odvolanie. Podľa , odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica prvostupňovým opatrením žalobcu informovala o nepredĺžení podporného obdobia s odkazom na platnú právnu úpravu (c z.č. ) a so stručným vysvetlením dôvodu nevyhovenia žiadosti (teda z hľadiska obsahu išlo o odôvodnenie uplatneného postupu). Podľa prvostupňového opatrenia dočasná pracovná neschopnosť žalobcu, v súvislosti s ktorou plynulo podporné obdobie, netrvala z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre predĺženie podporného obdobia. Prvostupňové opatrenie však nebolo formálne rozčlenené na zaužívané časti rozhodnutia (výrok, odôvodnenie) a neobsahovalo ani poučenie o práve žalobcu na podanie odvolania.

29. Orgány verejnej správy by v rámci povinnosti zachovania práva na spravodlivý proces mali v administratívnom konaní postupovať tak, aby účastníci konania v konaní a pri rozhodovaní mali možnosť sa účinne brániť. V opačnom prípade by mohli utrpieť neprimeranú a nezvratnú ujmu na svojich právach zaručených Európskym dohovorom o ochrane základných ľudských páv. Takýto stav bolo v danom prípade možné docieliť iba vydaním písomného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Banská Bystrica o nevyhovení žiadosti žalobcu o predĺženie podporného obdobia, voči ktorému by žalobca mal právo podať odvolanie. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica preto postupovala v rozpore so zákonom a jej nezákonný postup bol potvrdený napadnutým opatrením žalovanej. Nezákonnosť v postupe orgánov verejnej správy však nemôže byť dôvodom odopretia spravodlivosti žalobcovi, ktorý bol ich postupom ukrátený na svojich právach. Naopak, účelom správneho súdneho konania je poskytnúť účastníkom administratívneho konania právnu ochranu zodpovedajúcu ich právam, ktoré boli porušené. O to viac to platí v prípade žalôb v sociálnych veciach, kde správny súd nie je natoľko zviazaný formulovaním správnej žaloby a môže vziať v úvahu celkové okolnosti prípadu.

30. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica o žiadosti žalobcu rozhodla prvostupňovým opatrením, čím porušila zákonnú povinnosť vydať písomné rozhodnutie. Žalovaná, ktorá na základe podania žalobcu v postavení odvolacieho orgánu preskúmala prvostupňové opatrenie mala v súlade s , povinnosť ho preskúmať v celom rozsahu a ak to bolo nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. Prvostupňové opatrenie majúce charakter rozhodnutia (napriek nedostatku obsahových náležitostí) mala svojim rozhodnutím zmeniť, zrušiť alebo odvolanie zamietnuť a prvostupňové opatrenie potvrdiť. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná podanie žalobcu smerujúce k preskúmaniu postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica a prvostupňového opatrenia v súlade s posúdiť podľa jeho obsahu ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu o žiadosti žalobcu, ktoré malo byť vydané formou písomného rozhodnutia, a rozhodnúť o ňom vydaním písomného rozhodnutia o odvolaní žalobcu. Iba takýmto postupom žalovaná mohla zhojiť nedostatok formy prvostupňového opatrenia, nakoľko iný zákonom precizovaný postup nápravy (na zrušenie alebo potvrdenie) prvostupňového opatrenia, ktoré sa žalovaná na podnet žalobcu odhodlala preskúmať, nebol. Právo účastníkov konania na podanie riadneho opravného prostriedku proti aktu, ktorý nemá obsahové náležitosti rozhodnutia, nie je predmetom právnej úpravy a preto ani postup, ktorým by sa mali konajúce zložky Sociálnej poisťovne pritom riadiť. Z hľadiska základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je garantované v SR, taký nedostatok nemôže mať za následok odopretie spravodlivosti žalobcovi.

31. Obe preskúmavané opatrenia obsahujú zrozumiteľný informačný obsah o tom, s akým výsledkom žalovaná posúdila žalobcom tvrdené a uplatnené právo na predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenských dávok, ako o dôvodoch nevyhovenia jeho žiadosti (bez ohľadu na ich nesprávnosť). Obomi preskúmavanými opatreniami teda mohli byť aj boli práva žalobcu na predĺženie podporného obdobia priamo dotknuté, nakoľko nimi jeho žiadosti nebolo vyhovené. Bezprostredne tak zasiahli do práv žalobcu. Napadnuté a prvostupňové opatrenie tak predstavujú spôsobilý predmet súdneho prieskumu podľa , ako opatrenia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to nejde o správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, resp. rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ani o rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, ktoré akty správne súdy v súlade s , nepreskúmavajú.

32. Prvostupňové opatrenie bolo vydané dňa 10.06.2021. Žiadosť žalobcu preskúmanie postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 16.07.2021 bola doručená žalovanej dňa 22.07.2021. Vzhľadom na to, že prvostupňové opatrenie neobsahovalo poučenie o opravnom prostriedku, v súlade s bolo podanie žalobcu, ktoré malo byť posúdené ako odvolanie proti prvostupňovému opatreniu, podané včas, nakoľko bolo podané do troch mesiacov odo dňa oznámenia prvostupňového opatrenia. Medzi rozhodnutím o žiadosti žalobcu o predĺženie podporného obdobia vydaným bez zaužívaných obsahových náležitostí prvostupňovým opatrením a napadnutým opatrením, ktoré taktiež nezachovalo svoju zákonnú formu rozhodnutia o odvolaní, vznikol vzájomný inštančný vzťah prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, nakoľko z obsahového hľadiska

zjavne išlo o rozhodovanie o práve žalobcu na predĺženie podporného obdobia, ktoré rozhodovanie nebolo zjednodušené formou vydania opatrenia. Tento vzťah nebol rešpektovaný len pre nedostatok formy preskúmavaných individuálnych správnych aktov bez toho, aby žalovaná prihliadla na obsah práva, ochrany ktorého sa žalobca domáhal. Neuplatnením zákonného postupu žalovaná porušila právo žalobcu na dvoj-inštančné konanie zaručené a tým aj garantované právo na inú právnu ochranu ( SR), aj čo bolo dôvodom poskytnutia súdnej ochrany žalobcovi. Právo na súdnu a inú právu ochranu garantuje reálnu ochranu práv účastníka administratívneho konania, ktorá nemôže byť odopretá len pre nedostatok formy, akou bolo o ním uplatnenom práve orgánom verejnej správy rozhodnuté. Preto správny súd považoval správnu žalobu žalobcu za včas podanú, nakoľko bola podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého opatrenia.

33. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia prvostupňového ako aj napadnutého opatrenia, pričom v podstate argumentoval najmä tým, že Sociálna poisťovňa, Banská Bystrica a žalovaná sa nezaoberali tými lekárskymi správami, z ktorých plynie zlepšovanie jeho zdravotného stavu v dôsledku absolvovaných rehabilitácií a najmä to, že žalobca z dôvodu v tom čase prebiehajúcej pandémie Covid 19 a s ňou súvisiacich opatrení obmedzujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemohol absolvovať úplnú rehabilitačnú liečbu, ktorá bol z tohto dôvodu prerušovaná, na základe čoho mu bol sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou

34. Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci (vrátane obsahu správnej žaloby) nebolo medzi žalobcom a žalovanou sporné, že žalobca bol uznaný dočasne práceneschopným od 03.02.2020 do 31.05.2021, pričom podporné obdobie na poskytovanie nemocenského mu uplynulo dňa 03.01.2021. Nesporné bolo aj to, že žalobca bol opakovane vyšetrený odborným fyziatricko-rehabilitačným lekárom (FRO vyšetrenia) s dokumentovanými chronickými polytopnými vertebrogénnymi ťažkosťami v driekovo- krížovom úseku chrbtice s vyžarovaním do dolných končatín, ako aj bolesti šije a hlavy, s odporučením rehabilitačných procedúr. Ďalej sporné nebolo, že žalobca splnil podmienky pre predĺženie podporného obdobia v zmysle ust. c ods. 1 písm. a/ a c/ , nakoľko jeho pracovná neschopnosť trvala a tiež bol predpoklad (bolo posudkom preukázané), že žalobca po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sporné tak zostalo splnenie podmienky podľa c ods. 1 písm. b/ , konkrétne v tom zmysle, či dočasná pracovná neschopnosť žalobcu, v súvislosti s ktorou uplynulo podporné obdobie, trvala z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou.

35. Na identifikácii aplikovaného práva tak panovala medzi žalobcom a žalovanou zhoda. Sporný však zostal skutkový záver žalovanej o tom, či prerušenie rehabilitačných procedúr v danom období, resp. nedodržanie ich časového a kvantitatívneho indikovania lekárom, bolo dôsledkom epidemiologických opatrení prijatých v súvislosti s krízovou situáciou Covid 19, alebo napriek tomu došlo k riadnemu vykonaniu všetkej odporučenej rehabilitácie. Tento skutkový záver bol pre právne posúdenie veci podstatný, nakoľko len na základe spoľahlivého zodpovedania tejto otázky by mohlo byť hodnotené, či z toho dôvodu mohlo dôjsť k sťaženiu prístupu žalobcu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a teda k splneniu všetkých zákonných podmienok na predĺženie podporného obdobia žalobcu.

36. Žalobca predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, okrem žiadosti jeho ošetrujúcej lekárky o predĺženie podporného obdobia, lekárske správy, z ktorých odvodzoval svoj nárok na predĺženie podporného obdobia. V lekárskej správe z FRO vyšetrenia z 03.05.2021 je uvedené, že „Pacient absolvoval RHB liečbu, ktorá ale bola opakovane prerušovaná z dôvodu akútnej epidemiologickej situácie - pandémia COVID 19, takže nemohol byť zabezpečený jej komplexný účinok a pacient mal sťažený prístup k optimálnej zdravotnej starostlivosti, čo môže byť dôvodom pretrvávania jeho zdravotných ťažkostí“. Podľa ambulantnej správy z vyšetrenia neurológa z 21.04.2021: „... po skončení inf. liečby do plánu rehabilitácia, ktorá bola pre pandemickú situáciu limitovaná, ...“ Taktiež v ambulantnej správe FRO z 02.06.2021 je uvedené, že pacient absolvoval RHB liečbu v čase od 6.11.2021 - 18.12.2021, pričom vzhľadom na zhoršenie epidemiologickej situácie, obmedzenie fungovania oddelenia FBR len pre akútnych pacientov po úrazoch a operáciách bola liečba predčasne ukončená.

37. Po posúdení obsahu administratívneho spisu, napadnutého opatrenia a jemu predchádzajúceho konania je odôvodnený záver, že zistenie skutkového stavu Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica a žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko v rámci konania o žiadosti žalobcu neboli označené žalobcom predložené podklady vyhodnotené v súlade s ich obsahom, resp. neboli obstarané také ďalšie podklady, z obsahu ktorých by bolo možné bez dôvodných pochybností dospieť k rozhodným skutkovým a následne aj právnym záverom potrebným pre riadne posúdenie veci, tak ako ich sformulovala Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica a žalovaná. Ich postup mal smerovať k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci tak, ako to požaduje ust. § 195 ods. 1 a § 209 ods. 1 zákona č. 461/203 Z.z. Vec však bola nimi posudzovaná na základe zhromaždeného okruhu podkladov, ktoré boli bez priliehavej argumentácie vyhodnotené jednostranne len v neprospech žalobcu. Napriek zjavným rozporom medzi dôkazmi (najmä lekárske správy z 06.05.2020, 01.06.2020, 06.11.2020, 22.01.2021, 27.01.2021), o ktoré sa opierala žalovaná, a dôkazmi, na ktoré poukázal žalobca (najmä lekárske správy z 03.05.2021, 21.04.2021. 02.06.2021), ďalšie dôkazy pre svoje závery si konajúce orgány nezabezpečili. Z hľadiska pravdivosti dôkazov tak nebolo hodnotené to, že boli predložené dve rôzne skupiny obsahovo protichodných lekárskych správ. Skutkový stav ohľadom výpovednej hodnoty ďalších podkladov (dôkazov), ktoré mala žalovaná (okrem ňou hodnotených lekárskych správ), jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, potom zostal nejasný. Potrebné bolo sa s týmito skutkovými otázkami dostatočne vysporiadať prihliadnutím na ich obsah a jeho zohľadnením v procese hodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Vzhľadom na to, že konajúce orgány oboch stupňov tieto dôkazy nehodnotili uvedeným spôsobom, v rozpore s ust. 195 ods. 3 zákona č. 461/203 Z.z. neobjasňovali rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (žalobcu).

38. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti, z čoho plynie, že v dávkovom konaní o žiadosti žalobcu sa uplatňovala zásada voľného hodnotenia dôkazov. Z obsahu prvostupňového a napadnutého opatrenia vyplýva, že pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu sa prihliadalo výlučne na uvedené lekárske správy. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že ak by bolo nevyhnutné krátkodobý výpadok určitých procedúr v úvode liečby pre epidemiologickú situáciu doplniť, tak by ich rehabilitačný lekár ešte odporučil absolvovať, ktorý na základe klinického nálezu z 01.06.2020 však stav zhodnotil a jednoznačne skonštatoval, že ambulantná liečba je ukončená nie pre epidemiologickú situáciu, ale pre celkové schopnosti a možnosti, aké má rehabilitačná liečba pri danom ochorení. K vyšetreniu z FRO z 03.05.2021 a z 02.06.2021 uviedla, že na základe predložených lekárskych nálezov žalobca stanovenú liečbu v maximálnej miere absolvoval a rehabilitačná liečba bola opakovane vyčerpaná. Uvedenými ustálenými konštatovaniami nebolo možné preklenúť zjavnú obsahovú disproporciu týkajúcu jednotlivých lekárskych správ. Nemožno z nich najmä zistiť ako žalovaná predložené dôkazy vyhodnotila z hľadiska ich obsahu, resp. z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti, t.zn. objektívnosti a správnosti z nich plynúcich údajov, ich hodnovernosti, súladnosti s platnou právnou úpravou ako aj z hľadiska ich dôkazného významu v rámci zisteného skutkového stavu veci ako celku. Záver lekára o vyčerpaní možností rehabilitačnej liečby sa zjavne týkal danej etapy liečby, nakoľko do budúcnosti bola takáto liečba odporučená, pričom ním bolo opakovane konštatované mierne zlepšenie zdravotného stavu žalobcu v dôsledku tejto liečby.

39. V rámci dokazovania v konaní podľa je vždy potrebné zodpovedať uvedené otázky zákonnosti, závažnosti, pravdivosti dôkazov, ktorých zodpovedanie je pri hodnotení dôkazov vždy potrebné náležite argumentačne zvládnuť. Bez toho nemožno hovoriť o skutkových zisteniach spôsobilých na to, aby na ich základe mohlo dôjsť právnemu posúdeniu veci. Žalovaná uviedla, že odborník na rehabilitáciu (lekár špecialista) stav zhodnotil a jednoznačne skonštatoval, že nie pre epidemiologickú situáciu je ambulantná liečba ukončená, ale pre celkové schopnosti a možnosti aké má rehabilitačná liečba pri danom ochorení, viac procedúr v danom odbornom vyšetrení nepredpísal, pričom slovo vyčerpaná podľa nej znamená plne využitá. Konštatovania žalovanej nedávajú žiadnu odpoveď na to, ako bol vyhodnotený obsah žalobcom predložených dôkazov (lekárskych správ rovnakého odborníka na rehabilitáciu) jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach. Žalovaná bola povinná v odvolacom konaní všetky podklady vyhodnotiť, resp. vykonať nové dôkazy (alebo vec vrátiť na nové konanie prvostupňovému orgánu) a ustáliť tak skutkový stav veci v rozsahu dostatočnom na vydanie napadnutého rozhodnutia, čo neurobila. Žalovaná a rovnako Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica tak neúplným a nesprávnym hodnotením dôkazov nedospeli k úplným a presným skutkovým

záverom, t.zn. nezistili skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci ( ).

40. Žalovaná poukazovala na to, že žalobca nevyužil ponúknutú kúpeľnú liečbu, čo však nemalo na zákonnosť preskúmavaných opatrení žiadny vplyv, nakoľko platná právna úprava právo na predĺženie podporného obdobia nepodmieňuje predchádzajúcou povinnosťou účastníka konania (poistenca) využiť kúpeľnú liečbu.

41. Vzhľadom na uvedené správny súd žalovanej podľa zrušil, nakoľko pred jeho vydaním nebol zistený skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci. V súlade s ust. , vzhľadom na okolnosti (hospodárnosť konania), správny súd zrušil aj prvostupňové opatrenie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

42. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, ktorá je viazaná právnym názorom správneho súdu, opätovne posúdi všetky rozhodné skutočnosti, pričom dôsledne vyhodnotí všetky žalobcom predložené podklady v celom ich obsahu, každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, prípadne doplní dokazovanie, ktorým odstráni existujúce rozpory v zistenom skutkovom stave, a následne vydá nové rozhodnutie o žiadosti žalobcu o predĺženie podporného obdobia, v ktorom náležite odôvodní všetky zistené skutkové a právne závery.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.