Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-196-2011.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8C/196/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, Praha 4, Česká republika, IČO: 25 117 483, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti odporcovi: E. C., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XXX, XXX XX A. o zaplatenie 2.980,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie sumy 671,45 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.691,43 eur od 11.01.2008 do 14.01.2008 a zo sumy 382,20 eur od 15.01.2008 do zaplatenia sa zastavuje. Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.9.2011, domáhal zaplatenia sumy 2.980,68 eur s príslušenstvom titulom nesplatného úveru, na základe zmluvy o osobnom úvere uzavretej medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou Beneficial Finance a.s. ako veriteľom dňa 19.6.2007, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 2.323,57 eur (pôvodne 70 000 Sk).
Odporca voči žalovanej pohľadávke vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že ide o spotrebiteľský vzťah.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok z 24.11.2008 s prílohou č. 1, zmluvou o osobnom úvere z 19.06.2007 s obchodnými podmienkami, oznámením o splatnosti celej pohľadávky s rozpisom transakcii úveru, pokusom o zmier, písomným vyjadrením odporcu s námietkou premlčania, písomným vyjadrením navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.6.2007 uzavrel odporca ako dlžník so spoločnosťou Beneficial Finance a.s., IČO: 31 815 987 ako veriteľom zmluvu o osobnom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 2.323,57 eur (pôvodne 70 000 Sk), z ktorého suma 52,58 eur (pôvodne 1.584 Sk) bola použitá na splatenie existujúcich úverov, teda zostatok úveru vyplateného odporcovi predstavoval sumu 2.271 eur (pôvodne 68.415 Sk). Úver bol úročený ročnou úrokovou sadzbou 22,92 %. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 48 mesačných splátkach po 74,42 eur (pôvodne 2.242 Sk). Ročná percentuálna miera nákladov bola 25,53 %. Odporca v období od 20.8.2007 do 20.12.2007 splátky úveru nesplácal, preto mu veriteľ listom zo dňa 10.1.2008 oznámil splatnosť celého úveru vo výške 89.796 Sk k 14.1.2008
Veriteľ predmetnú pohľadávku voči odporcovi postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2008 na navrhovateľa. Z prílohy č. 1 k vyššie uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovaná pohľadávka voči odporcovi bola postúpená na navrhovateľa.
Odporca v písomných podaniach zo dňa 18.11.2014 a 11.5.2015 vzniesol voči žalovanej pohľadávke námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť, pričom poukázal na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 24.3.2015 uviedol, že v danom prípade ide o obchodno- záväzkový vzťah, tzv. absolútny obchod a v danom prípade je premlčacia doba štyri roky. Súčasne navrhovateľ týmto podaním zobral svoj návrh pred prvým pojednávaním v časti o zaplatenie sumy 671,45 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.691,43 eur od 11.01.2008 do 14.01.2008 a zo sumy 382,20 eur od 15.01.2008 do zaplatenia späť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 671,45 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.691,43 eur od 11.01.2008 do 14.01.2008 a zo sumy 382,20 eur od 15.01.2008 do zaplatenia zastavil, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ pred prvým pojednávaním vo veci samej zobral svoj návrh v tejto časti účinne späť.
Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý je založený zmluvou o úvere, je vzťahom spotrebiteľským, keďže veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo odporca nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (veriteľ) používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (odporca) neovplyvňuje. Súd predtým, ako pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti samotného nároku navrhovateľa, sa zaoberal odporcom vznesenou námietkou premlčania. Veriteľ listom zo dňa 10.1.2008 oznámil odporcovi splatnosť celého úveru k 14.1.2008, teda uvedeného dňa sa právo mohlo vykonať prvý raz. Navrhovateľ, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená, sa návrhom podaným na súde až dňa 21.9.2011 domáhal svojho práva, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že úver je absolútnym obchodom a treba použiť ustanovenia Obchodného zákonníka a teda aj 4 ročnú premlčaciu dobu, súd uvádza nasledovné.
Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013). Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky), ako premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre odporcu ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým pritom stav právnej neistoty.
Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“. Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.
Vzhľadom k tomu, že odporca voči žalovanej pohľadávke v časti, v ktorej konanie nebolo zastavené, vzniesol účinne námietku premlčania, pričom 3 ročná premlčacia doba uplynula dňom 14.1.2011 a návrh na súd bol podaný až dňa 21.9.2011, nemožno premlčané právo navrhovateľovi priznať, preto súd návrh v nezastavenej časti zamietol.
V konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.