Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-63-2024.pdf
PDF · 104.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/63/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: SWIDA Innovative, s.r.o.,, IČO: 36 194 328, so sídlom Popradská 155/56, 040 01 Košice – mestská časť Západ, o žalobe na obnovu konania, o odvolaniach žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, č.k. 3C/73/2023-25 zo dňa 5. februára 2024 a dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 3C/73/2023-51 zo dňa 22. apríla 2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 3C/73/2023-25 zo dňa 5. februára 2024 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 3C/73/2023-25 zo dňa 5. februára 2024 v druhej výrokovej vete z r u š u j e .
III. Dopĺňacie uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 3C/73/2023-51 zo dňa 22. apríla 2024 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Breznno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 3C/73/2023-25 zo dňa 5. februára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“) žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp.zn. 39Up/1344/2023 odmietol (prvá výroková veta) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta).
1.1 Dopĺňacím uznesením č.k. 3C/73/2023-51 zo dňa 22. apríla 2024 súd prvej inštancie dodatočne zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu sp.zn. 39Up/1344/2023 zo dňa 18.9.2023, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní.
1.2 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia zo dňa 5.2.2024 vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 39Up/1344/2023 a odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu sp.zn. 39Up/1344/2023 zo dňa 18.9.2023. Žalobca odôvodnil žalobu na obnovu konania tým, že existujú skutočnosti a dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a ktoré jednoznačne môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V konkrétnostiach uviedol, že platobný rozkaz mu nebol doručený zákonným spôsobom; Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní mu doručoval platobný rozkaz do elektronickej schránky, avšak žalobca si ako fyzická osoba túto schránku sám dobrovoľne neaktivoval; elektronická schránka mu bola aktivovaná ako spoločníkovi obchodnej spoločnosti Luesan s.r.o., IČO: 53 332 393. Nakoľko elektronickú schránku, do ktorej mu bol doručený platobný rozkaz, nepoužíval, o jeho doručení sa nedozvedel. Mal za to, že fikcia doručenia je pri platobnom rozkaze vylúčená, z ktorého dôvodu mal Okresný súd Banská Bystrica postupovať v zmysle
ustanovenia § 10 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalovaného v pôvodnom konaní, v zmysle ktorých mala byť medzi stranami sporu uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej mal žalobca kúpiť od žalovaného osobné motorové vozidlo AUDI A5 Sportback, VIN: F. G.; výzvu na úhradu kúpnej ceny 12.000,- Eur zo dňa 22.10.2021 ako aj faktúru č. 111012 zo dňa 6.9.2021 označil za fiktívne doklady nemajúce reálny podklad pre ich existenciu; tieto označil za „pomstu“ zo strany žalovaného, ktorý neuniesol ukončenie vzájomnej obchodnej spolupráce; žalobca faktúru žalovanému vrátil s tým, že si nie je vedomý žiadneho dlhu. V žalobe na obnovu konania zároveň opísal, ako mal nadobudnúť sporné osobné motorové vozidlo od žalovaného. O dôvodoch obnovy konania sa dozvedel dňa 13.11.2023 po tom, ako mu bola doručená správa z banky o blokácii účtu, ktorý zablokoval súdny exekútor JUDr. Jozef Biaška. Vzhľadom k tomu, že mu nebol platobný rozkaz doručený, nemohol sa brániť a využiť existujúce dôkazy, ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
1.3 Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 9 ods.1,2,4 zákona o upomínacom konaní, § 29 ods.1,2, § 30 ods.1,2,6, § 32 ods.5,6,8, § 33 ods.1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente; ďalej len „zákon o e-Governmente“), § 127 ods.1, § 132 ods.1, § 397, § 403 ods.1,2, § 406, § 413 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobu na obnovu konania odmietol. Zdôraznil, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy.
1.4 Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 39Up/1344/2023 súd prvej inštancie zistil, že v danom konaní bol dňa 18.9.2023 vydaný platobný rozkaz; tento bol žalobcovi doručovaný do aktívnej elektronickej schránky spolu s návrhom a prílohami do vlastných rúk s fikciou doručenia; rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 4.10.2023 márnym uplynutím úložnej lehoty; žalobca odpor proti platobnému rozkazu nepodal a tento nadobudol dňa 20.10.2023 právoplatnosť.
1.5 Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovenia § 413 ods.1 písm. e) C.s.p. konštatoval, že právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 C.s.p.. Žalobca odôvodnil žalobu na obnovu konania tvrdením o absencii doručenia platobného rozkazu sp.zn. 39Up/1344/2023 zo dňa 18.9.2023 spôsobom v zmysle ustanovenia § 9 zákona o upomínacom konaní v nadväznosti na § 29 a § 30 zákona o e-Governmente, keď platobný rozkaz doručoval do elektronickej schránky žalobcu, ktorý si ju dobrovoľne neaktivoval. Súd prvej inštancie mal však za preukázané, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní postupoval zákonným spôsobom, keď platobný rozkaz doručoval do aktivovanej elektronickej schránky žalobcu. S ohľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že žalobca svojim nedbanlivým konaním – neskontrolovaním aktivovanej elektronickej schránky – zavinil, že sa o doručení platobného rozkazu včas nedozvedel a v zákonnej lehote proti nemu nepodal odpor. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustanovenia § 32 ods.5 písm.b) bodu 1 zákona o e-Governmente sa platobný rozkaz považuje za doručený aj v prípade, ak sa adresát o jeho doručení nedozvedel. Pre určenie momentu jeho doručenia je rozhodujúci okamih márneho uplynutia úložnej lehoty; v prejednávanej veci bol platobný rozkaz doručený dňom 4.10.2023. Okresný súd dodal, že žalobca v žalobe neopísal žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v prístupe do jeho elektronickej schránky a nepodal na súd žiadny návrh, ktorým by sa domáhal vydania rozhodnutia v zmysle § 32 ods.6 zákona o e-Governmente.
1.6 Vzhľadom k uvedenému okresný súd žalobu na obnovu konania postupom podľa § 413 ods.1 písm.e) C.s.p. odmietol ako zjavne nedôvodnú.
1.7 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
1.8 Návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu vyhodnotil súd prvej inštancie ako bezpredmetný už v uznesení, ktorým odmietol žalobu na obnovu konania; v tomto však absentoval takémuto konštatovaniu zodpovedajúci výrok, ktorý okresný súd postupom podľa § 225 C.s.p. doplnil a rozhodol tak samostatným dopĺňacím uznesením zo dňa 22.4.2024 aj o zvyšku žalobcom uplatňovaného nároku.
2. Proti obom uzneseniam súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že povolí obnovu konania sp.zn. 39Up/1344/2023, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a aby odvolací súd odložil vykonateľnosť platobného rozkazu sp.zn. 39Up/1344/2023 zo dňa 18.9.2023, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. d), e), f) g) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Žalobca v podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 3C/73/2023-25 zo dňa 5.2.2024 zdôraznil, že dôvodom podania žaloby na obnovu konania bola okrem absencie zákonného doručenia platobného rozkazu aj existencia dôkazov týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť; za nepravdivé označil tvrdenia žalovaného v pôvodnom konaní. Poukázal na ustanovenia § 29 ods.3 a § 30 ods.1 zákona o e- Governmente a konštatoval, že zákonodarca pre doručovanie zásielok do vlastných rúk stanovil, že musí dôjsť k reálnemu doručeniu adresátovi, ktorá skutočnosť musí byť deklarovaná doručenkou, a teda dokumentom jednoznačne identifikujúcim moment elektronického doručenia elektronickej úradnej správy; fikcia doručenia podľa názoru odvolateľa neidentifikuje moment doručenia. Odvolateľ označil za nelogické a v rozpore s princípom právnej istoty, aby subjekt, ktorému je doručovaný platobný rozkaz bol viac chránený ustanovením § 266 ods.1 C.s.p. ako zákonom o upomínacom konaní.
2.2 Pokiaľ ide o ustanovenie § 32 ods.5 zákona o e-Governmente, mal žalobca za to, že dané ustanovenie je možné aplikovať výlučne v prípadoch, pri ktorých nejde o doručenie do vlastných rúk. Dôvodil, že ak by bolo možné doručiť platobný rozkaz fikciou doručenia, tak subjekt, ktorý má hoci nevedomky aktivovanú elektronickú schránku, do ktorej mu je platobný rozkaz doručovaný, tento by nemal rovnaké práva ako subjekt, ktorý elektronickú schránku aktivovanú nemá a ktorému je platobný rozkaz doručovaný poštovým podnikom. Žalobca podotkol, že skrátené konanie, ktorého výsledkom je vydanie platobného rozkazu, je založené výlučne na tvrdeniach jednej strany, ktoré nemusia byť pravdivé.
2.3 Odvolateľ mal za to, že nesprávnou interpretáciou doručovania do vlastných rúk mu súd prvej inštancie zabránil oboznámiť sa s obsahom žaloby. Nedoručenie platobného rozkazu do vlastných rúk vyhodnotil ako dostatočný dôvod pre povolenie obnovy konania. Naviac dodal, že právny zástupca žalovaného v pôvodnom konaní úmyselne uviedol nepravdivé a neúplné informácie; konal v rozpore s advokátskou etikou za účelom získania úspechu v spore.
2.4 Pokiaľ ide o odvolanie proti dopĺňaciemu uzneseniu, tu žalobca konštatoval, že ním uvedené dôvody v odvolaní proti rozhodnutiu o odmietnutí žaloby na obnovu konania môžu mať podstatný vplyv aj na rozhodnutie vo veci odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že ak by súd nepripustil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu do času právoplatného rozhodnutia vo veci obnovy konania, mohlo by dôjsť k značnému poškodeniu práv žalobcu a vykonaním exekúcie aj k rozsiahlym škodám na jeho majetku. Opätovne poukázal na žalovaným nesplnené zákonné predpoklady pre upomínacie konanie; tvrdenia žalovaného v pôvodnom konaní označil za klamlivé; doručenie platobného rozkazu považoval za nezákonné, nakoľko pri ňom absentuje doručenie do vlastných rúk. Na podporu svojich tvrdení o opodstatnenosti návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu poukázal na odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 5.2.2024, z ktorého tieto skutočnosti majú vyplývať.
3. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods.1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 3C/73/2023-25 zo dňa 5.2.2024 v prvej výrokovej vete ako aj dopĺňacie uznesenie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil; druhú výrokovú vetu uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 3C/73/2023-25 zo dňa 5.2.2024 postupom podľa ustanovenia § 389 písm.d) C.s.p. zrušil.
3.1 V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
3.2 V zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. d) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
4. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutými rozhodnutiami súdu prvej inštancie. Z uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu na obnovu konania odmietol, sú zistiteľné dôvody jej odmietnutia; okresný súd zároveň správne venoval pozornosť doručovaniu elektronických úradných správ, pri ktorých sa v zmysle zákona o e-Governmente uplatňuje fikcia doručenia. Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím okresného súdu, ktoré je podrobné, jasné a zrozumiteľné, stotožňuje, nakoľko sa logicky vysporadúva so všetkými pre rozhodnutie relevantnými otázkami; na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:
5. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu. Z ustanovenia § 398 C.s.p. vyplýva, že žalobou na obnovu konania možno napadnúť nielen právoplatný rozsudok, ale aj právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier (ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval), ale aj platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť. Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (oprávnená osoba) a musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania zároveň musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti (§ 406 C.s.p.).
6. Vzhľadom k princípu právnej istoty umožňuje Civilný sporový poriadok podanie žaloby na obnovu konania len z taxatívne stanovených dôvodov (§ 397 C.s.p.). Nakoľko je súd rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania viazaný (§ 411 ods.1 C.s.p.) a dôvod jej prípustnosti žalobca odvodil od ustanovenia § 397 písm.a) C.s.p., okresný súd správne posudzoval dôvodnosť podanej žaloby výlučne v zmysle daného ustanovenia a dôvodov z neho vyplývajúcich.
7. Pokiaľ ide o existenciu skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov predpokladaných ustanovením § 397 písm. a) C.s.p., tieto môžu byť dôvodom obnovy konania len v prípade, že sú pre stranu domáhajúcu sa obnovy konania v porovnaní s pôvodným konaním nové, t.j. že ich strana nemohla včas a bez svojej viny v pôvodnom konaní použiť, pretože o nich nevedela a nesplnenie povinnosti dané skutočnosti tvrdiť a predkladať o nich dôkazy z procesného hľadiska nezavinila. Ide tak o prípady, keď skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy už v čase pôvodného konania existovali, ale strane sporu neboli známe; vo vzťahu k ustanoveniu § 397 písm. a) C.s.p. je relevantná len nemožnosť použitia toho ktorého dôkazu, nie jeho neexistencia; tu odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn. 2Cdo/96/2008 zo dňa 29. septembra 2009 konštatoval, že „...pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukazovať.“.
7.1 V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že skutočnosti, dôkazy a rozhodnutia týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania odôvodňujúce obnovu konania podľa ustanovenia § 397 písm.a) C.s.p. sa nesmú týkať nesprávnej činnosti, procesného postupu či právneho posúdenia veci súdom; tieto totiž možno namietať a odstrániť podaním odvolania/odporu alebo dovolania; neúčinnosť elektronického doručenia možno odstrániť postupom podľa ustanovenia § 33 zákona o e-Governemnte podaním návrhu na určenie neúčinnosti elektronického doručovania. Žalobcom uvádzané nedostatky pôvodného konania – nesplnenie podmienok pre vydanie platobného rozkazu, rozpornosť tvrdení a dôkazov predložených žalobcom v pôvodnom konaní – nemožno v zmysle vyššie uvedeného odstraňovať prostredníctvom žaloby na obnovu konania; tieto námietky žalobcovi patrili v konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Hoci žalobca v odvolaní tvrdil, že nie vlastnou vinou nemohol v pôvodnom konaní použiť dôkazy týkajúce sa daného konania, s uvedeným sa odvolací súd stotožniť nemohol. Z obsahu pripojeného spisu totiž vyplýva, že žalobca bol v pôvodnom konaní pasívny,
platobný rozkaz si z aktívnej elektronickej schránky neprevzal, ktorá skutočnosť mala za následok, že v zákonom stanovenej lehote nepodal odpor; jeho pasivitu však nemožno napraviť podaním mimoriadneho opravného prostriedku.
8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné a spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie ani ním vznesené námietky týkajúce sa doručovania platobného rozkazu do elektronickej schránky občana uplatňujúc pritom fikciu doručenia. V kontexte týchto odvolacích námietok poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že v upomínacom konaní sa kladie dôraz na elektronickú formu komunikácie súdu so stranami sporu; v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 zákona o upomínacom konaní sa žalobcovi a žalovanému doručuje platobný rozkaz ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu; týmto osobitným predpisom je zákon o e-Governmente, z ktorého ustanovenia § 2 ods.3 vyplýva, že tento je lex specialis vo vzťahu k procesným predpisom, a to aj čo sa týka ustanovení o elektronickom doručovaní (pozri ustanovenia § 11 až § 16 a § 29 až § 34). Rozhodujúcou skutočnosťou pri elektronickom doručovaní je aktivácia elektronickej schránky; dôvody, ktoré viedli k jej aktivácii sú vo vzťahu k posúdeniu správnosti doručovania irelevantné. V zmysle ustanovenia § 32 ods.5 písm.b) zákona o e-Governmente potom platí, že elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov k nej priložených, doručovaná do vlastných rúk sa považuje za doručenú (ak adresát nie je orgánom verejnej moci) dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Po márnom uplynutí úložnej lehoty sa táto správa automaticky preberie; jej obsah však ostáva prístupný v elektronickej schránke (§ 32 ods.8 zákona o e-Governmente). Povedané inak, pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk sa vždy uplatňuje fikcia doručenia; elektronická správa sa považuje za doručenú, ak prijímateľ potvrdí notifikáciu o doručení alebo keď uplynie 15-dňová úložná lehota a notifikáciu adresát v tejto lehote nepotvrdí.
8.1 Ako už bolo uvedené vyššie, súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní neboli skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy žalobcom predložené, a teda či ich nepredložil bez svojej viny. S ohľadom na uvedené, vychádzajúc z obsahu spisu, nebolo sporné, že žalobca v pôvodnom konaní nevenoval náležitú pozornosť svojim zákonným povinnostiam, keď nekontroloval obsah svojej elektronickej schránky, v dôsledku ktorej skutočnosti si nesplnil povinnosť prevziať úradnú zásielku (platobný rozkaz) doručovanú do jeho aktívnej elektronickej schránky; so zanedbaním tejto povinnosti zákon spája sankciu v podobe uplatnenia fikcie doručenia. Žalobca tak sám svojim nedbalým postupom zapríčinil, že voči riadne doručenému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote nepodal odpor s vecným odôvodnením a nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, v dôsledku čoho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
8.2 Skutočnosť, že žalobca sa do elektronickej schránky v rozhodnom období neprihlásil a nekontroloval jej obsah, nemožno pričítať na ťarchu účinkov doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz spolu s prílohami bol žalobcovi v pôvodnom konaní doručovaný dňa 18.9.2023 o 13:56 hod.; elektronická úradná správa bola žalobcovi doručená dňa 4.10.2023 o 00:16 hod. uplynutím úložnej lehoty. V zmysle vyššie uvedeného prebehlo doručenie platobného rozkazu v súlade so zákonom a bolo vecou zodpovednosti žalobcu svoju elektronickú schránku kontrolovať, rovnako ako je v jeho záujme preberať si klasickú poštu.
9. Keďže žiadna zo žalobcom uvádzaných skutočností nezaložila dôvod prípustnosti povolenia obnovy konania podľa ustanovenia § 397 písm. a) C.s.p., okresný súd žalobu na obnovu konania správne odmietol ako zjavne nedôvodnú (§ 413 ods.1 písm. e/ C.s.p.); keďže je dané uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vecne správne, odvolací súd ho postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil.
9.1 Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením zároveň zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu sp.zn. 39Up/1344/2023 zo dňa 18.9.2023 s tým, že tento považoval za bezpredmetný. Nakoľko odvolací súd potvrdil výrok uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania a doručením tohto rozhodnutia odvolacieho súdu sa konanie o žalobe na obnovu konania končí, na odloženie vykonateľnosti platobného rozkazu nevzhliadol dôvod, preto postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil aj uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 3C/73/2023-51 zo dňa 22.4.2024.
10. Pokiaľ ide o druhú výrokovú vetu uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 3C/73/2023-25 zo dňa 5.2.2024, ktorou žalovanému nepriznal náhradu trov konania, túto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 389 písm. d) C.s.p. zrušil a z rovnakého, nižšie uvedeného dôvodu, nerozhodol ani o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
10.1 Z ustanovenia § 413 ods.2 C.s.p. vyplýva, že žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie, ak sa postupuje podľa ods.1, a teda aj v prípade, ak súd odmietol žalobu na obnovu konania, pretože je zjavne nedôvodná. Keďže súd prvej inštancie túto možnosť využil a protistrane žalobu nedoručil, nedoručoval jej ani uznesenie o odmietnutí žaloby na obnovu konania (nakoľko táto o vedení konania nemala vedomosť). Ak by mal okresný súd rozhodovať o nároku na náhradu trov konania v uznesení o odmietnutí žaloby, musel by žalovanému najskôr doručiť žalobu na obnovu konania. Takýto postup by však bol nehospodárny a v zmysle čl. 17 Základných princípov C.s.p. aj v rozpore s princípom procesnej ekonómie. Uvedené možno následne analogicky aplikovať aj v súvislosti s doručovaním samotného rozhodnutia okresného súdu a odvolania na vyjadrenie protistrane.
10.2 Ak zákon umožňuje súdu nedoručiť protistrane žalobu na obnovu konania a analogicky tak aj uznesenie o jej odmietnutí, niet logickej argumentácie, prečo by mal protistrane, ktorá o vedení konania nemá vedomosť, doručovať odvolanie na vyjadrenie. Iná situácia by bola, ak by súd prvej inštancie možnosť danú mu ustanovením § 413 ods.2 C.s.p. nevyužil, žalobu na obnovu konania protistrane doručil a táto by sa k nej vyjadrila. V takom prípade by musel súd v uznesení o odmietnutí žaloby na obnovu konania rozhodnúť aj o náhrade trov konania a zároveň by musel protistrane predmetné uznesenie doručiť; ak by bolo proti takémuto rozhodnutiu podané odvolanie, odvolací súd by rozhodoval o trovách odvolacieho konania.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).