Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-51-2021.pdf
PDF · 141.15 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Simonou Krčmárikovou v spore žalobcu: Jozef Urminský, s miestnom podnikania Topoľčany, P. O. Hviezdoslava 2306/36, IČO: 37 764 471, zastúpený: Advokátska kancelária SLA s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Miletičova 99/5, IČO: 53 071 531, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Peter Lukášek, proti žalovanému: FC Nitra, a.s., so sídlom Nitra, Jesenského 4, IČO: 36 559 679, o zaplatenie 3 242,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 242,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 142,70 eura od 26. 03. 2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 100 eur od 26. 04. 2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 000 eur od 26. 05. 2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho súdu, dňa 03. 06. 2021, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške zaplatiť žalobcovi sumu 3 242,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 142,70 eura od 26. 03. 2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 100 eur od 26. 04. 2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 000 eur od 26. 05. 2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu o poskytnutí služieb, na základe ktorej sa zaviazal pre žalovaného poskytovať odborné služby fyzioterapeuta a maséra pre seniorské futbalové „A“ družstvo žalovaného a žalovaný sa na základe predmetnej zmluvy zaviazal uhrádzať dohodnutú odmenu, ktorú žalobca ako podnikateľ pravidelne fakturoval. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a faktúry za mesiac február, marec a apríl 2021 neuhradil riadne a včas. Zároveň si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny.
3. K žalobe ako dôkaz pripojil Zmluvu o poskytnutí služieb z 10. 08. 2020; faktúru č. 02 - 2.21 z 03. 03. 2021; faktúru č. 03 - 3.21 z 01. 04. 2021 a faktúru č. 024 - 4.21 z 03. 05. 2021.
4. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho súdu, vydal platobný rozkaz v konaní vedenom pod sp. zn. 43Up/726/2021 z 4. júna 2021, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 3 242,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 142,70 eura od 26. 03. 2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 100 eur od 26. 04. 2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 000 eur od 26. 05. 2021 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať
odpor. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 3 188361,08 eura žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu ustanoveného v konaní. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi 07. 06. 2021 a žalovanému 18. 06. 2021.
5. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, uvádzajúc, že žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať odborné služby fyzioterapeuta a maséra pre seniorské futbalové „A“ družstvo a žalovaný sa zaviazal uhrádzať dohodnutú odmenu, ktorú si žalobca pravidelne fakturoval. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a faktúry za mesiac február, marec a apríl 2021 neuhradil, pričom tak urobil z dôvodu, že s faktúrami nebola predložená žiadna dokumentácia (napr. výkaz prác) svedčiaca o tom, že žalobca vykonával v daných mesiacoch služby fyzioterapeuta a masérske služby. faktúry nie sú prevzaté ani odsúhlasené vedením spoločnosti. Zároveň uviedol, že žalovaný neeviduje vo svojom informačnom systéme žiadnu dochádzku žalobcu. S poukazom na uvedené skutočnosti nevie žalovaný zistiť, či žalobca vôbec poskytoval služby fyzioterapeuta a masérske práce v daných mesiacoch, preto nevzhliadol dôvod na zaplatenie dlžnej istiny s príslušenstvom.
6. K odporu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zároveň vyjadril súhlas s pokračovaním konania na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca uviedol, že žalovaný uvádza vyfabulované dôvody ako svoju procesnú obranu, ktorá je len účelovým krokom predlžovania splatnosti riadne vzniknutých pohľadávok žalobcu. žalobca odovzdal všetky výkazy ním poskytovaných činností v zmysle zmluvy a bez akýchkoľvek problémov je schopný vykonávanie činnosti v zmysle zmluvy až do skončenia jej účinnosti dňa 30. 06. 2021 preukázať svedeckými výpoveďami hráčov, ktorým boli služby dennodenne poskytované. Záverom uviedol, že týchto hráčov navrhne v konaní vypočuť ako svedkov.
7. Žalovaný sa k žalobnej replike žalobcu písomne nevyjadril.
8. Okresný súd Nitra nariadil pojednávanie na 23. 11. 2022, na ktoré sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu ani žalovaný, ktorí zároveň svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, preto súd pojednával s poukazom na § 180 CSP v ich neprítomnosti.
9. Žalovaný dňa 21. 09. 2022 doručil súdu uzavretú Dohodu o urovnaní sporných práv a nárokov, uznanie dlhu a dohodu o úhradu dlhu v splátkach, ktorú uzavrel žalovaný so zástupcom veriteľov (medzi inými aj žalobcom ako veriteľom č. 26) dňa 09. 08. 2022 spolu so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania, ktoré bolo súdom nariadené na 23. 09. 2022. Uzavretie predmetnej dohody potvrdil súdu aj žalobca a z rovnakého dôvodu požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 23. 09. 2022, preto súd žiadosti o odročenie termínu pojednávania vyhovel a pojednávanie odročil na nový termín pojednávania. Právny zástupca žalobcu avizoval súdu doručenie návrhu na schválenie súdneho zmieru bez zbytočného odkladu. Súd vyzval výzvou z 29. 09. 2022 žalobcu, aby bez zbytočného odkladu súdu doručil návrh súdneho zmieru, alebo súdu oznámil dôvody, pre ktoré tak doposiaľ neučinil a čo mu v tom bráni. Žalobca na výzvu súdu reagoval až podaním doručeným 31. 10. 2022, ktoré označil ako Návrh na schválenie súdneho zmieru, avšak tento návrh na schválenie súdneho zmieru nebol podpísaný žalovaným, bol podpísaný len právnym zástupcom žalobcu konajúcim za žalobcu. Vzhľadom k tomu súd výzvou z 03. 11. 2022 vyzval žalobcu, aby v lehote do 5 dní od doručenia výzvy doručil súdu podpísaný návrh zmieru oboma stranami sporu, teda tak žalobcom (resp. jeho právnym zástupcom), ako aj žalovaným a zároveň žalobcu poučil, že v prípade, ak podpísaný návrh súdneho zmieru nebude súdu doručený, tento bude dňa 23. 11. 2022 riadne vo veci pojednávať na nariadenom termíne pojednávania, na ktoré boli právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný riadne predvolaní. Keďže žalobca súdu podpísaný návrh súdneho zmieru nedoručil a aj naďalej na doručenom návrhu súdneho zmieru absentoval prejav vôle žalovaného, súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu a zástupcov, pričom ich neprítomnosť mal za neospravedlnenú.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú najmä Zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 10. 08. 2020; faktúra č. 02 - 2.21 vystavená 03. 03. 201 na sumu 1 142,70 eura a splatná 25. 03. 2021; faktúra č. 03 - 3.21 vystavená 01. 04. 2021 na sumu 1 100 eur a splatná 25. 04. 2021; faktúra č. 04 - 4.21 vystavená 03. 05. 2021 na sumu 1 000 eur a splatná 25. 05. 2021; výpis zo živnostenského registra žalobcu a Dohoda o urovnaní sporných práv a
nárokov, uznanie dlhu a dohoda o úhrade dlhu v splátkach uzatvorená medzi zástupcami veriteľov a členom predstavenstva žalovaného Milanom B. z 09. 08. 2022 spolu s prílohami.
11. Ďalej súd vychádzal aj registrového spisu žalovaného, a to súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Nsre/8/2022 a z neho z Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, so sídlom v Nitre č. N 55/2022, Nz 4326/2022, NCRls 4471/2022 z 17. 02. 2022; Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ota Koppana, so sídlom v Nitre č. N 34/2022, Nz 13961/2022 z 19. 05. 2022 a uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Nsre/8/2022 z 24. júna 2022, právoplatné 13. júla 2022.
12. Žalovaný podaním doručeným súdu 25. 05. 2022 navrhol vypočuť v konaní svedka Jána Karu, ktorého účasť žiadal v konaní zabezpečiť. Zároveň uviedol, že žalobca porušil zmluvu čl. IV body 1, 2, 3, 5, 6, 8 a 9, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť podľa čl. VI. Zmluvy žalovanému zmluvnú pokutu.
13. V tomto smere súd uvádza, že neprihliadol na návrh žalovaného na výsluch svedka, pretože tento bol podpísaný Martinom Peškom s pripojeným dodatkom k podpisu - generálny manažér FC Nitra, a.s., pretože súdu je z jeho rozhodovanej činnosti známe, a to konkrétne z registrového spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Nsre/8/2022, že Martin Peško nie je od 13. 05. 2022 oprávnený konať v mene žalovaného, pretože bol z funkcie predsedu predstavenstva, ako aj ako člen predstavenstva žalovaný odvolaný, čo vyplýva z Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, so sídlom v Nitre č. N 55/2022, Nz 4326/2022, NCRls 4471/ z 17. 02. 2022 a Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Otta Koppana, so sídlom v Nitre č. N 34/2022, Nz 13961/2022 z 19. 05. 2022. Uvedené na tom nezmenilo nič ani uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Nsre/8/2022 z 24. júna 2022, právoplatné 13. júla 2022, ktorým súd zamietol námietky žalovaného v námietkovom registrovom konaní, ktorým sa domáhal zápisu nových členov predstavenstva a predsedu predstavenstva, pričom tento návrh súd odmietol a námietky proti tomuto odmietnutiu nevykonania zápisu súd vyššie citovaným uznesením ako nedôvodné zamietol. S poukazom na uvedené súd návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka považoval za navrhnutý neoprávnenou osobou, a preto naň neprihliadal.
14. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový a právny stav.
15. Žalobca so žalovaným dňa 10. 08. 2020 uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu poskytovať klubu služby ako fyzioterapeut a masérske služby pre mužstvo „A“ muži FC Nitra, a.s., a žalovaný sa zaviazal podľa predmetnej zmluvy platiť poskytovateľovi odmenu za vykonanú činnosť.
16. Podľa čl. III. bod 1. a 2. Zmluvy - Odmena sa klub zaviazal platiť poskytovateľovi základnú mesačnú odmenu vo výške 1 000 eur. Klub sa zaviazal základnú mesačnú odmenu za príslušný kalendárny mesiac zaplatiť poskytovateľovi na účet uvedený v záhlaví zmluvy na základe faktúry so splatnosťou 14 dní.
17. Podľa čl. IV. Zmluvy Povinnosti poskytovateľa - poskytovateľ je povinný:
bod 1. Vykonávať masérske, rehabilitačné a trénerské služby riadne a s odbornou starostlivosťou. Pri výkone činnosti je povinný vynakladať podľa svojich možností a schopností potrebné úsilie k dosiahnutiu cieľov športového kolektívu a klubu, poznať a dodržiavať pravidlá SFZ, ako aj interné normy klubu, dbať, aby nedochádzalo k škodám na zdraví a majetku.
bod 2. Podriadiť sa stanovenému časovému a organizačnému režimu vyplývajúcemu z účasti „A“ mužstva v súťažiach a z prípravy na súťaže.
bod 3. Udržiavať morálku v mužstve, vystupovať na verejnosti v duchu morálnych zásad, upevňovať dobré meno a povesť klub, dodržiavať zásady slušného profesionálneho vystupovania vo vzťahu k všetkým obchodným partnerom klubu a vo vzťahu k médiám.
bod 5. Zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s jeho činnosťou v klube, o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa činnosti klubu, ako aj o podmienkach dohodnutých v tejto zmluve.
bod. 6. Udržiavať poriadky klubu, konať v súlade s nimi a podriaďovať sa rozhodnutiam orgánov klubu a príslušných jednotlivcov, ako i disciplinárnej kompetencii klubu vyplývajúcej z jeho predpisov a z predpisov SFZ.
bod 8. Dodržiavať pokyny členov predstavenstva FC Nitra, a.s., a manažmentu klubu.
bod 9. Dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle platných právnych predpisov. Poskytovateľ je najmä povinný zdržať sa požívania alkoholu, omamných a psychotropných látok pri výkone činnosti podľa tejto zmluvy, resp. je povinný nevykonávať a činnosť podľa tejto zmluvy pod ich vplyvom. Poskytovateľ je povinný podrobiť sa vyšetreniu na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, pokyn, aby sa poskytovateľ podrobil uvedenému vyšetreniu, je oprávnený dať ktorýkoľvek člen predstavenstva klubu alebo generálny manažér klubu.
18. Podľa čl. V bod 1. Zmluvy - Ukončenie zmluvy - Zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01. 09. 2020 do 30. 06. 2021.
19. Podľa čl. V bod 2. Zmluvy - Ukončenie zmluvy - Zmluvu je možné ukončiť aj pred uplynutím dojednanej doby výpoveďou v nasledovných prípadoch:
a) Poskytovateľ môže zmluvu vypovedať, ak si klub voči nemu nesplní povinnosť uhradiť odmenu uvedenú v čl. III ods. 1 Zmluvy v lehote splatnosti podľa čl. III ods. 2 Zmluvy a poskytovateľ klubu na možnosť výpovede z uvedeného dôvodu preukázateľne písomne upozornil a k náprave zo strany klubu nedošlo do 10 dní od doručenia písomného upozornenia. Výpovedná doba pri výpovedi danej poskytovateľom z úvodného dôvodu je jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. b) Klub môže zmluvu vypovedať, ak:
- poskytovateľ poruší niektorú povinnosť uvedených v čl. IV. Zmluvy. V tomto prípade je klub oprávnený zmluvu vypovedať okamžite (bez plynutia výpovednej doby) a zmluvný vzťah skončí doručením výpovede poskytovateľovi.
- poskytovateľ je dlhodobo nespôsobilý na výkon činnosti podľa tejto zmluvy zo zdravotných dôvodov (najmenej po dobu jedného mesiaca nepretržite). Výpovedná doba v tomto prípade je jeden mesiac a začína plynúť doručením výpovede.
20. Podľa čl. VI. Zmluvy - Sankcie - za každé porušenie ktorejkoľvek z povinností uvedených v článku IV. ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9 a 10 Zmluvy je poskytovateľ povinný klubu uhradiť zmluvnú pokutu vo výške základnej mesačnej odmeny uvedenej v čl. III. ods. 1 Zmluvy. Ak porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, vznikne klubu škoda, je poskytovateľ povinný klubu nahradiť škodu v plnej výške popri zaplatení zmluvnej pokuty.
21. Z faktúry č. 02 - 2.21 vystavenej 03. 03. 2021, na sumu 1 142,70 eura, splatnej 25. 03. 2021, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému služby poskytnuté v mesiaci február 2021 a zároveň mu refakturoval vitamíny vo výške 42,70 eura a odmenu za športové výsledky vo výške 100 eur.
22. Z faktúry č. 03 - 3.21 vystavenej 01. 04. 2021, na sumu 1 100 eur, splatnej 25. 04. 2021, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému služby poskytnuté v mesiaci marec 2021 a odmenu za športové výsledky vo výške 100 eur.
23. Z faktúry č. 04 - 4.21 vystavenej 03. 05. 2021, na sumu 1 000 eur, splatnej 25. 05. 2021, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému služby poskytnuté v mesiaci apríl 2021.
24. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že má pochybnosti o tom, že žalobca mu poskytol služby v mesiaci február, marec a apríl 2021, keďže k faktúram nebol dodaný žiadny výkaz prác. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca porušil zmluvu čl. IV body 1, 2, 3, 5, 6, 8 a 9, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť podľa čl. VI. Zmluvy žalovanému zmluvnú pokutu.
25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o poskytnutí služieb dňa 10. 08. 2020, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, a to od 01. 09. 2021 do 30. 06. 2021. Predmetom zmluvy bolo poskytovať klubu služby ako fyzioterapeut a masérske služby pre mužstvo „A“ muži FC Nitra, a.s., a
Klub sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť poskytovateľovi odmenu za vykonanú činnosť. Dojednaná bola základná odmena 1 000 eur mesačne. Splatnosť faktúry bola dohodnutá do 14 dní, pričom faktúru doručí poskytovateľ služby do 10 dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom poskytoval služby. Rovnako tak nebolo sporné ani to, že žalobca vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby v mesiaci február 2021 vo výške 1 142,70 eura, marec 2021 vo výške 1 100 eur a apríl 2021 vo výške 1 000 eur, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil.
26. S poukazom na to, že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, súd v tomto smere nevykonával ani dokazovanie a obmedzil sa na skutočnosti, ktoré medzi stranami sporu sporné boli, pričom takýmito skutočnosťami bolo, či si žalobca splnil svoju povinnosť poskytovať služby v mesiaci február 2021, marec 2021 a apríl 2021, keďže k faktúre nepriložil žiadnu dokumentáciu svedčiacu o tom, že v daných mesiacoch vykonával služby fyzioterapeuta a masérske služby a uvedenú skutočnosť žalovaný uvádza ako dôvod, pre ktorý faktúry neuhradil. Z uvedeného je sporné, či bol žalobca povinný takýto výkaz práce s faktúrou dodať a akým spôsobom sa evidovali služby poskytované žalobcom u žalovaného. A v neposlednom rade bolo sporné aj porušenie povinností poskytovateľa služieb (žalobcu) zo zmluvy, za čo by mu mala vzniknúť povinnosť zaplatiť pokutu žalovanému.
27. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo len „OBZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
29. Súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia postupoval pri posudzovaní podanej žaloby v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, pretože má za preukázané, že žalobca, ako aj žalovaný vstupovali do zmluvného vzťahu ako podnikateľské subjekty, ktoré konali v rámci predmetu svojej podnikateľskej, resp. inej obchodnej činnosti, pričom žalobca konal ako akciová spoločnosť a žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že ide nepochybne o obchodnoprávny vzťah strán sporu a je potrebné postupovať v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň súd konštatuje, že strany sporu medzi sebou uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb, a je potrebné postupovať v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
30. Obchodný zákonník v záväzkovej časti upravuje predovšetkým jednotlivé zmluvné typy, pričom Uzavieranie zmlúv je upravené v § 43 - 47 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník obsahuje len niektoré ustanovenia o uzavieraní zmlúv, ktoré sa aplikujú pri uzavieraní zmlúv súčasne s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo namiesto niektorých z nich. Proces uzavretia zmluvy pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov, ktorými sú návrh zmluvy a prijatie návrhu. Návrh na uzavretie zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa byť viazaný v prípade jeho prijatia. Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje nielen včasné prijatie návrhu, ale aj prijatie jeho obsahu.
31. Pri jednotlivých zmluvných typoch Obchodný zákonník určuje pod názvom „Základné ustanovenia“ pojmové znaky jednotlivých zmlúv formou obsahových náležitostí zmluvy. Návrh zmluvy musí obsahovať náležitosti obsiahnuté v základných ustanoveniach. Len ak dôjde k dohode o náležitostiach, ktoré sú obsiahnuté v základných ustanoveniach, ide o konkrétnu zmluvu podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
32. Občiansky a Obchodný zákonník upravujú konkrétne zmluvné typy, ktoré zmluvné strany môžu uzavrieť. Zmluvná sloboda je vyjadrená aj v tom, že účastníci môžu uzavrieť aj inú zmluvu, ktorá nie je upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zvýrazňuje potrebu určitosti zmluvy. Ide o všeobecnú požiadavku určitosti právnych úkonov, teda aj nepomenovanej zmluvy, vyjadrenú v § 37 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ktorý neurčitý právny úkon postihuje jeho neplatnosťou, Obchodný zákonník nepripúšťa vznik zmluvy, ak predmet záväzkov strán nebude dostatočne určitý. Pre posúdenie, či ide o
pomenovaný zmluvný typ alebo ide o zmluvu, ktorá nie je upravená v Občianskom alebo v Obchodnom zákonníku, je právne relevantný jej obsah a nie jej označenie zmluvnými stranami. Zmluva vznikne, len ak sa zmluvné strany dohodnú na celom jej obsahu, a ak má byť uzavretá zmluva podľa Obchodného zákonníka, musí dôjsť k dohode o podstatných náležitostiach.
33. Žalovaný v odpore namietal, že nemá preukázané poskytovanie služieb v období, za ktoré žalobca vystavil faktúry a žalovaný ich neuhradil (február - apríl 2021), pretože k faktúram nebol pripojený žiadne výkaz prác. Rovnako tak tvrdil porušenie viacerých povinností žalobcu, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, čo zakladá jeho povinnosť uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu. V tomto smere žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
34. V kontexte uvedeného súd poukazuje na to, že žalovaný v odpore len tvrdil skutočnosti, ktorými spochybňoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie, ktorého zaplatenia sa podanou žalobou domáhal, avšak tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal, v dôsledku čoho súd považoval popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným za nekvalifikované a v dôsledku toho za neúčinné.
35. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
36. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
37. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
38. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
39. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú (alebo môžu byť) neúčinné, pretože na neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. Uvedené súvisí s diskrečnou právomocou súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli uplatnené včas (sudcovská koncentrácia konania). Rovnako tak súvisia so zásadou koncentrácie konania, ktorá sa podstatne rozšírila, čo znamená, že sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strán sporu za vedenie sporu (procesná diligencia). Strany sporu sú preto nútené konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas; inak hrozí, že ich procesné úkony budú v zmysle ustanovení o koncentrácii konania neúčinné. Prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania sú právnym inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú (v zásade) limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Súd (až na výnimky) vychádza zo zhodných tvrdení strán a dokazovanie o nich nevykonáva. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.
40. V súvislosti uvedeným súvisí § 150 CSP, ktorý v nadväznosti na § 149 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa v meritórnom rozhodnutí veci.
41. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd
však môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť.
42. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
43. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z § 151, ktoré zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.
44. Ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Nie je potrebné, aby ho protistrana ďalej popierala, alebo, aby sa k nemu formálne vyjadrovala. Znamená to, že žalobca nemusí popierať tie skutkového tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný už poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.
45. V nadväznosti na povinnosť strán sporu tvrdiť v konaní nadväzuje dôkazná povinnosť, v tomto smere súd uvádza, že Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov však ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).
46. Súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 762/2001 z 28. februára 2002 (Soudní rozhledy č. 1/2008, str. 11), podľa ktorého „I. Důkazním břemenem se rozumí procesní odpovědnost účastníka řízení za to, že za řízení nebyla prokázána jeho tvrzení a že z tohoto důvodu muselo být rozhodnuto o věci samé v jeho neprospěch. Smyslem důkazního břemene je umožnit soudu rozhodnout o věci samé i v takových případech, kdy určitá skutečnost, významná podle hmotného práva pro rozhodnutí o věci, pro nečinnost účastníka (v důsledku nesplnění povinnosti uložené účastníku ustanovením § 120 odst. 1 větou první O. s. ř.) nebo vůbec (objektivně vzato) nemohla být prokázána. II. Závěr o tom, že účastník neunesl důkazní břemeno, lze učinit jen tehdy, jestliže zhodnocení důkazů, které byly za řízení provedeny (§ 120 odst. 3 věty druhá O. s. ř.), neumožňuje soudu přijmout závěr ani o pravdivosti tvrzení účastníka a ani o tom, že by bylo nepravdivé.
47. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že skutočnosti, ktoré identifikoval za nesporné, neboli a ani nemali byť predmetom dokazovania, a to uzavretie Zmluvy o poskytovaní služieb medzi žalobcom a
žalovaným, ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať služby (fyzioterapeutické a masérske) žalovanému a žalovaný sa za poskytnuté služby zaviazal zaplatiť dohodnutú odmenu. Rovnako tak ako nesporné vzhliadol súd aj vystavenie a neuhradenie troch faktúr v celkovej výške 3 242,70 eura.
48. Pokiaľ však ide o skutočnosti, ktoré boli medzi stranami sporné, teda či bol nárok žalobcu daný, keď k faktúre nepriložil žiadny výkaz prác a či tento porušil svoje povinnosti zo zmluvy, súd uvádza, že tieto skutočnosti mali byť predmetom dokazovania, avšak na preukázanie uvedených tvrdení žalovaného nielenže neboli predložené žiadne dôkazy, ale tieto neboli ani označené, preto súd žiadne dôkazy v tomto smere nevykonal.
49. Žalovaný nepredložil a ani neoznačil dôkazy súvisiace s jeho tvrdením, že by žalobca vždy k faktúram predkladal dokumentáciu - výkaz prác a na uvedený doklad by bol viazaný aj vznik nároku žalobcu na zaplatenie vystavených faktúr titulom poskytnutých fyzioterapeutických a masérskych služieb mužstvu „A“ klubu FC Nitra, a.s., a že si túto povinnosť si žalobca nesplnil len vo vzťahu k faktúram, zaplatenie ktorých je predmetom súdneho sporu. Súd vychádzal z uzavretej Zmluvy o poskytovaní služieb z 10. 08. 2020, z ustanovení ktorej nevyplýva povinnosť k faktúre predkladať výkaz poskytnutých služieb. Z obsahu súdneho spisu a tvrdení strán sporu, najmä z tvrdení žalovaného nevyplýva ani to, že by si zmluvné strany, teda zároveň aj strany sporu, zaužívali medzi sebou takú obchodnú prax, na základe ktorej by žalobca nevyhnutne vždy predkladal spolu s faktúrou aj výkaz prác. Žalobca síce v žalobnej replike uviedol, že žalovanému odovzdal riadne všetky výkazy ním poskytovaných služieb v zmysle zmluvy, pričom na preukázanie uvedených tvrdení navrhol výsluch hráčov mužstva „A“ klubu FC Nitra, a.s., pričom tieto výsluchy súd nerealizoval z dôvodu, že návrh na takéto dokazovanie nebol posúdený ako kvalifikovaný. Rovnako tak uvedené platí aj v prípade dochádzky žalobcu, ktorú žalovaný podľa svojich tvrdení neeviduje. Navyše z formulácie odmeny v uzavretej zmluve je zrejmé, že ide o odmenu paušálnu, teda nie o odmenu, ktorá by sa odvíjala od výkonov. Predmetom faktúr bolo aj refakturovanie vitamínov a odmena za športové výsledky mužstva, ktoré žalovaný nijako nespochybnil, jeho procesná obrana smerovala výlučne k fakturovaniu poskytovaných služieb, preto súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktoré by faktúra č. 02 - 2.21 nemala byť uhradená vo výške 142,70 eura a faktúra č. 03 - 3.21 vo výške 100 eur, keď nárok žalobcu v uvedenej faktúre spochybnený žalovaným nebol. Z uvedených skutočností súd ustálil, že žalobca v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o tvrdenia, že faktúry nie sú prebraté a odsúhlasené vedením firmy podľa súdu nie sú spôsobilé vyvrátiť nárok žalobcu z uzavretej zmluvy.
50. Pokiaľ ide o návrh p. Peška na výsluch svedka Jána Karu, ktorý bol súdu doručený 25. 05. 2022, na uvedený návrh súd neprihliadal, a to z dôvodu, že ide o návrh podaný neoprávnenou osobou, keď súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že p. Peško už od 13. 05. 2022 nie je oprávnený v mene žalovaného konať, čo súd už vyššie uviedol. Skutočnosť, že má aj naďalej prísť do elektronickej schránky žalovaného je výlučne na ťarchu žalovaného.
51. Rovnako tak uvedené platí aj pokiaľ ide o návrh žalobcu na výsluch svedkov, keď tento návrh súd považoval za nekvalifikovaný, pretože žalobca svedkov neoznačil, neuviedol, aké skutočnosti majú byť svedeckou výpoveďou zistené a preukázané. Vzhľadom k uvedenému súd na takýto neúplný návrh na dokazovanie výsluchom svedkov neprihliadol.
52. Žalovaný síce poprel tvrdenia žalobcu ohľadom skutočností, ktoré súd identifikoval ako sporné, avšak súd vyhodnotil toto jeho popretie ako neúčinné, keď okrem toho, že tvrdenie žalobcu poprel, na preukázanie svojho tvrdenia už neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy. Z uvedeného možno mať za to, že nešlo o kvalifikované popretie spornej skutočnosti tak, ako to vyplýva z vyššie citovanej doktríny. Vychádzajúc z vyššie uvedeného popretím tvrdení žalobcu žalovaným prišlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, keďže tento zo svojho tvrdenia pre seba vyvodzuje priaznivejšie následky a existenciu skutočností odlišných od tých, ktoré vyplývajú z uzavretej zmluvy, ktoré spočívajú v tom, že by mal byť zbavený povinnosti zaplatiť žalobcom uplatnené nároky titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný skutočnosti týkajúce povinnosti žalobcu k faktúre dodávať aj výkaz prác a služieb poskytnutých žalobcovi len tvrdil, tieto však nepreukázal. Na podporu svojich tvrdení nielenže nepredložil, ale ani neoznačil žiadne dôkazy, pričom túto povinnosť mal už v štádiu podania odporu. Naproti tomu má súd za to, že nárok žalobcu bol preukázaný, a teda žalobca uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno.
53. Žalovaný teda podľa súdu vo vzťahu k danému, z hľadiska procesnej obrany žalovaného, rozhodujúcemu tvrdeniu o nepreukázaní poskytnutia služieb žalovanému nenavrhol a ani neoznačil žiadne dôkazy, navyše žalovaný uznal nárok žalobcu, čo do výšky aj dôvodu (a nepreukázal neexistenciu tohto dlhu), dôkazné bremeno neuniesol.
54. Pokiaľ ide o uzavretú Dohodu o urovnaní sporných práv a nárokov, uznanie dlhu a dohodu o úhradu dlhu v splátkach, ktorú uzavrel žalovaný so zástupcom veriteľov (medzi inými aj žalobcom ako veriteľom č. 26) dňa 09. 08. 2022, ktorú doručil súdu dňa 21. 09. 2022 člen predstavenstva žalovaného Ing. Tomáš Bubla spolu so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania, ktoré bolo súdom nariadené na 23. 09. 2022, z predmetnej dohody vyplýva, že žalovaný v čl. 3. 2 - Uznanie dlhu, konkrétne bod 3.2.1 Dohody uznal podľa § 558 Občianskeho zákonníka čo do dôvodu vzniku ako aj výšky podľa ustanovení tohto článku Dohody, uznal dlh voči veriteľom 11 až 26 špecifikovaných v Prílohe č. 1, časť B Dohody a zaväzuje sa ho uhradiť v splátkach podľa ods. 3.4.
55. Z Prílohy č. 1 k Dohode, časť B vyplýva, že žalovaný uznal záväzok voči žalovanému vo výške 3 242,70 eura.
56. Zároveň súd uvádza, že obsahom textu návrhu na schválenie súdneho zmieru bolo uvedenie, že žalovaný uhradil žalobcovi ku dňu podania návrhu na schválenie súdneho zmieru uhradil istinu vo výške 2 488,67 eura a súd na predmetný návrh súdneho zmieru nemohol z dôvodu absencie podpisu žalovaného prihliadať, neprihliadal ani na uvedené tvrdenie žalobcu, keďže táto informácia bola výlučne súčasťou textu súdneho zmieru, ktorý navrhol súdu schváliť. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v zmysle žalobcom podanej žaloby nezohľadniac skutočnosti, ktoré boli výlučne textom navrhovaného súdneho zmieru.
57. Navyše je potrebné, aby sa súd vysporiadal aj s uznaním dlhu žalovaným v Dohode o urovnaní sporných práv a nárokov, uznanie dlhu a dohodu o úhradu dlhu v splátkach z 09. 08. 2022, ktorú uzavreli žalobca (veriteľ 26) a žalovaný (dlžník), v zmysle ktorej podľa čl. 3.2, bod 3. 2. 1 Dohody dlžník uznáva záväzok podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo do dôvodu aj výšky. Súd v tomto smere uvádza, že hoci prišlo k uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, spor medzi žalobcom a žalovaným je sporom obchodnoprávnym, preto je potrebné uznanie dlhu žalovaným posudzovať v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý uznanie dlhu upravuje ako samostatný inštitút pre záväzky, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami v rámci výkonu ich podnikateľskej, resp. inej obchodnej činnosti.
58. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
59. V tomto smere súd poznamenáva, že uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať. Všeobecné popretie záväzku dlžníkom však nie je dôvodom na preskúmanie uznania nároku súdom. Ustanovenie § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku účinkov uznania záväzku dlžníkom pre dlžníkovho ručiteľa: vyvrátiteľná domnienka o existencii záväzku v dobe uznania záväzku platí aj voči ručiteľovi, a to aj bez jeho súhlasu vyžadovaného v občianskoprávnej úprave (§ 548 ods. 3), rovnako ako aj voči nemu začína plynúť nová štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na úhradu uznaného záväzku.
60. V rozpore s uvedenými tvrdeniami o neexistencii nároku žalobcu na zaplatenie faktúr sa javí aj postup žalovaného, ktorý podľa vyššie uvedenej Dohody o urovnaní sporných práv a nárokov, uznanie dlhu a dohodu o úhradu dlhu v splátkach z 09. 08. 2022, uznal svoj dlh voči žalobcovi v celom rozsahu, teda čo do výšky aj dôvodu. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný si bol vedomý svojej zodpovednosti za neuhradené faktúry žalobcu, a to aj napriek tomu, že nárok žalobcu z hľadiska jeho samotnej existencie popieral.
61. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, v tomto smere súd poukazuje na to, že obrana žalovaného sa javí ako klamlivá a poukazuje na závery teórie civilného procesu a doktríny k § 191 ods. 1 CSP, s ktorými sa stotožňuje a podľa ktorých veta za stredníkom v § 191ods. 1 CSP je jedným z prejavov
tzv. materiálneho vedenia sporu v sociálnej koncepcii civilného procesu, ktoré sa prejavuje v tom, že súd môže podľa neho vyhodnotiť celkové vyznenie procesnej obrany alebo procesného útoku sporovej strany ako klamlivé (perfídne) s následkom straty sporu; inak povedané, sankciou za „procesné klamstvo“ môže byť v koncepte voľného hodnotenia dôkazov a materiálneho vedenia sporu aj prehra v spore (Komentár k CSP, § 191).
62. Záverom súd uvádza, že vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú dôvodnosti podanej žaloby a žalovaného nároku. Uvedený záver podporujú aj listinné dôkazy predložené žalobcom, a to najmä Zmluva o poskytovaní služieb uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, faktúry vystavené žalobcom a Dohoda o urovnaní sporných práv a nárokov, uznanie dlhu a dohody o úhrade dlhu v splátkach, ktorou žalovaný po začatí konania uznal záväzok žalobcu čo do dôvodu aj výšky v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.
63. Keďže s poukazom na vyššie uvedené má súd za preukázaný nárok žalobcu, a to titulom uzavretia Zmluvy o poskytovaní služby, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu spočívajúci v poskytovaní fyzioterapeutických a masážnych služieb a zároveň záväzok žalovaného za uvedené služby žalobcovi zaplatiť dojednanú odplatu, pričom obrana žalovaného bola v konaní posúdená v dôsledku nesplnenia si riadne povinnosti tvrdenia a najmä neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu ním tvrdených skutočností za neúčinnú, dospel súd k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu. V konaní nebolo sporné, že v časti, ktorej zaplatenia sa žalobca žalobou domáhal, žalovaný vystavené faktúry neuhradil, čo primälo súd vyhovieť žalobe žalobcu v celom rozsahu.
64. Vzhľadom k tomu, že žalobca preukázal, že jeho nárok je dôvodný a žalovaný je s plnením svojej povinnosti v omeškaní, súd vzhliadol ako dôvodný aj nárok na príslušenstvo, ktorým je úrok z omeškania.
65. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
66. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
67. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
68. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
69. Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).
70. Keďže žalobca preukázal existenciu svojho dlhu, ktorý žalovaný doposiaľ neuhradil, dostal sa tak do omeškania, v dôsledku čoho súd vzhliadol ako dôvodný aj nárok na príslušenstvo, ktorým je úrok z omeškania.
71. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, čo je menej ako mu v zmysle vyššie uvedených ustanovení patrilo, a tento úrok z omeškania si uplatnil vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry, teda od prvého dňa omeškania s úhradou tej ktorej faktúry. Vychádzajúc z uvedeného súd priznal okrem dlžnej istiny vo výške 3 242,70 eura aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 142,70 eura od 26. 03. 2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 100 eur od 26. 04. 2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 000 eur od 26. 05. 2021 do zaplatenia, keďže si ho žalobca uplatnil v súlade so zákonom, súd mu ho priznal tak, ako si ho žalobca uplatnil v žalobe.
72. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
73. Lehotu na splnenie povinnosti súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP, teda do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by mal určiť lehotu na plnenie dlhšiu.
74. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za preukázaný nárok žalobcu, preto žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
75. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
79. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.