Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: OLYMPIA MM, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 477 796, právne zastúpený: JUDr. Martin Kirňak, advokát so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 474, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky v SR: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, právne zastúpený: SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, o zaplatenie 166.000,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalobcovi zaplatiť trovy žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 166.000,00 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.03.2018 došlo k škodovej udalosti v objekte, ktorý vlastní žalobca, a to na A. B. XXXX/XX C. D., ktorý bol prenajatý spoločnosti ENVIVIA, s.r.o. a FOL-PLAST, s.r.o., ktorým vznikla škoda vo výške 210.000,00 € a škoda v sume 9.500,00 € vznikla aj na motocykli E., ktorý patril F. F.. Okresné riaditeľstvo policajného zboru škodovú udalosť prešetrilo a najpravdepodobnejšou príčinou požiaru bolo vznietenie sa vodičov a okolitých horľavých predmetov v dôsledku technickej poruchy na prívodových svorkách napájacieho kábla chladničky, a to pôsobením elektrického prechodového odporu vodiča týchto miest, nakoľko chladnička sa nachádzala v strede zasiahnutých skladov. Poisťovňa oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 04.09.2018 ukončila šetrenie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, a to z dôvodu, že žalobca nezodpovedá za škodu, lebo v zmysle nájomnej zmluvy medzi žalobcom a poškodeným za skladovaný tovar, vybavenie kancelárskych a výrobných priestorov a skladov zodpovedá nájomca a chladnička označená ako ohnisko požiaru predstavuje vybavenie skladových a výrobných priestorov. Žalobca poukázal na poistnú zmluvu č. 5700074133, podľa ktorej sa poistenie vzťahuje na prípady zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne inej osobe v súvislosti s činnosťou poisteného za podmienok uvedených vo VPP VZ 14. V zmluve bola uvedená poistná suma 166.000.00 €.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva č. 5700074133 – poistenie majetku a zodpovednosti za škodu „Profi“. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou poisteného VPP VZ 14. Žalobca oznámil žalovanému, že dňa 12.03.2018 došlo k škodovej udalosti, ktorú žalovaný zlikvidoval bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný namietal, že predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu, predmetom však nebol živel, resp. ochrana pred živelnými pohromami a poukázal na čl. VI. bod 1 VPP. Právo na poistné plnenie (teda, že škodová udalosť sa bude považovať za udalosť poistnú) vznikne len vtedy, ak budú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu poisteného (žalobcu), ktoré ustanovujú platné právne predpisy a takýto nárok bude voči nemu uplatnený. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a neexistencia okolností vylučujúcej zodpovednosť. Žalovaný ďalej namietal, že až keď žalobca uhradil náhradu škody poškodenému, až potom je oprávnený požadovať výplatu poistného plnenia z tohto titulu. Ak žalobca náhradu škody nájomcom nevyplatil, tak táto škoda mala byť žalovaná priamo nájomcami, čo sa v tomto prípade nestalo, preto žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na toto konanie, a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by voči nemu naozaj aj škoda bola uplatnená a že by ju nahradil. Žalobca ďalej nepreukázal a nevysvetlil aká povinnosť bola žalobcom porušená a či za ňu zodpovedá, resp. či neexistuje okolnosť vylučujúca zodpovednosť, či vznikla škoda a druh tejto škody a výpočet a preukázanie ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Medzi žalobcom a poškodenými boli uzatvorené zmluvy o nájme nebytových priestorov, skladovej plochy a časť asfaltovej časti dvora a nakladacích rámp, pričom podľa tejto zmluvy je vylúčená zodpovednosť žalobcu ako prenajímateľa, na druhej strane však v Zápise o obhliadke po škodovej udalosti zo dňa 03.04.2018 žalobca uviedol, že je majiteľom poškodených hnuteľných vecí. Predmetom poistenia nebol živel, resp. ochrana pred živelnými udalosťami, ani nejde o poistenie majetku, ale o poistenie zo zodpovednosti za škodu. Okrem iného, žalobca nesplnil podmienky pre vznik nároku na poistné plnenie, nakoľko nemá v predmete podnikateľskej činnosti prenájom nehnuteľností.

3. Žalobca ďalej vo svojich podaniach uviedol, že predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu, pričom poistená činnosť bola vlastníctvo a prenájom nehnuteľností. Čo sa týka nároku poškodených, tak prebiehajú mimosúdne rokovania s poškodenými. Poistné podmienky nepožadujú pre nárok na poistné plnenie vyplatenie poškodených poisteným. Žalobca nesúhlasí so žalovaným uvádzanou príčinou požiaru, ale tvrdí, že príčinou vzniku požiaru bol elektrický skrat elektroinštalácie medzi nehorľavým podhľadom a dreveným záklopom konštrukcie strechy, nakoľko tam boli inštalované pôvodné rozvody k svetelnému aj zásuvkovému rozvodu elektrickej siete. K námietke nezapísania predmetu činnosti prenájom nehnuteľností žalobca uviedol, že k bežnému prenajímaniu nehnuteľností sa živnosť nevyžaduje a ani neexistuje. Čo sa týka nároku žalobcu na poistné plnenie, ten podľa poistnej zmluvy vzniká žalobcovi vtedy, ak vznikne zodpovednosť za škodu a nastane poistná udalosť, tj. je potrebné skúmať, či žalobca vo vzťahu k poškodenému porušil právnu povinnosť. Touto povinnosťou, vychádzajúc zo skutkového stavu, môže byť len povinnosť buď podľa , to je preventívna povinnosť, alebo povinnosť podľa s poukazom na zákon o požiarnej ochrane. Pokiaľ ide o a 420 ide o konkrétne ustanovenia. To znamená zmluvne nemôže prenajímateľ vylúčiť svoju zákonnú zodpovednosť za škodu, ak za ňu zodpovedá. To ustanovenie, na ktoré odkazuje žalovaný ho nemôže zbaviť zodpovednosti, ak škoda nájomcovi vznikne v súvislosti s porušením právnej povinnosti alebo preventívnej povinnosti zo strany prenajímateľa. Dôvodom odmietnutia poistného plnenia bolo, že za vznik škody podľa názoru žalovaného nezodpovedá žalobca, ale nájomca, pretože chladnička, ktorá bola označená ako ohnisko požiaru podľa žalovaného predstavuje vybavenie skladových a výrobných priestorov. Toto bol jediný dôvod na odmietnutie poistného plnenia a len tento dôvod odmietnutia poistného plnenia má byť predmetom súdneho preskúmania v tomto súdnom konaní. Dôvody odmietnutia poistného plnenia nie je možné v zmysle dodatočne meniť.

4. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a za účelom prejednania veci súd nariadil vo veci pojednávania. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby, poistnej zmluvy poistenia zodpovednosti za škodu „Profi“ č. 5720074133, Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou poisteného VPP VZ 14, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.06.2011, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.03.2013, Požiarnotechnickou expertízou zo dňa 16.05.2018, správou o požiari zo dňa 10.06.2019, likvidačným spisom žalovaného, vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-289/1-VYS-PO-2018, Znaleckým posudkom č. 11/2022 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 12.03.2018 došlo v priestoroch skladov na Slánskej ulici 2492/18 v Prešove, ktoré vlastní žalobca a prenajíma spoločnosti ENVIVIA, s.r.o. a FOL-PLAST, s.r.o., k požiaru. V dôsledku požiaru došlo k zničeniu tam uskladnených surovín, hotových výrobkov aj zariadeniach, a to v sume cca 210.000,00 €. Taktiež došlo k poškodeniu strechy a ostatných častí budovy, ako aj k škode na tam nachádzajúcom sa motocykli zn. BMW v sume cca 9.500,00 €.

6. Žalobca dňa 11.04.2014 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu „Profi“ č. 5720074133 (ďalej len „Poistná zmluva“), ktorej predmetom bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Dátum začiatku poistenia: 12.04.2014. 7. Žalobca si u žalovaného na základe uzavretej Poistnej zmluvy uplatnil nárok na poistné plnenie. Žalovaný listom „Oznámenie o ukončení likvidácie škodových udalostí bez poskytnutia poistného plnenia“ zo dňa 04.09.2018 oznámil žalobcovi, že v tomto prípade žalobca nezodpovedá za škodu, nakoľko za vybavenie skladových a výrobných priestorov zodpovedá nájomca a chladnička označená ako ohnisko požiaru predstavuje vybavenie skladových a výrobných priestorov, nie je teda možné zo strany žalovaného poskytnúť náhradu škody vzniknutej z tejto škodovej udalosti, nakoľko by bolo poskytnuté bez právneho dôvodu.

8. Podľa Požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru v objekte kaštieľa v Nižnej Šebastovej zo dňa 16.05.2018, vypracovanou Požiarnotechnickým a expertíznym MV SR: Zo zistení pri obhliadke miesta vzniku požiaru, ďalej z výsledkov laboratórnych skúšok uvedených v znaleckom posudku (ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2018/695), je možné ako najpravdepodobnejšou príčinou požiaru stanoviť vznietenie sa izolácie vodičov a okolitých horľavých predmetov v dôsledku technickej poruchy na prívodových svorkách napájacieho kábla chladničky, a to pôsobením zvýšeného elektrického prechodového odporu vodiča v týchto miestach........Na základe zistených skutočností bolo zistené, že došlo k porušeniu ustanovenia o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

9. V zmysle záverov Znaleckého posudku č. 11/2022, vypracovaným súdom ustanoveným znalcom Ing. Jozefom Cinculom, z predložených podkladov ako aj zo záverov znaleckých posudkov nevyplýva jednoznačne, že príčinou požiaru boli pripojené vodiče na hlavných prípojných svorkách, ktoré vykazovali značnú vôľu v mieste ich upevnenia a tým, že došlo k zvýšenému prechodovému odporu s nárastom teploty vodičov, čo mohlo spôsobiť vznietenie horľavých materiálov ako napr. izolácii káblov a ďalších. Táto príčina je určená ako najpravdepodobnejšia, nie je možné ju však potvrdiť. Iné potencionálne príčiny sú vylúčené s odôvodnením, resp. v znaleckých posudkoch je uvedené, že neboli preskúmateľné, vzhľadom na silné poškodenie požiarom, ako napr. ústredný zabezpečovací systém. Príčinou požiaru mohli byť však len tie, ktoré boli pod prúdom. Skúmanie či bol pod prúdom aj elektrický ohrievač a v čase vzniku požiaru bol v činnosti, nebolo. Ďalej zo záverov znalca vyplynulo, že príčinou požiaru mohli byť: elektrický ohrievač (nebolo možné zistiť či bol pod prúdom), elektrický rozvádzač, resp. skrat a porucha v ňom, pokiaľ by sa v blízkosti nachádzali horľavé látky, ďalej tepelné samovznietenie od iného zdroja tepla, technická porucha na odstavenom motocykli, technická porucha na vysokozdvižnom vozíku, kontakt jeho výfukového potrubia s pomaly tlejúcimi materiálmi, od činnosti, ktoré mohli byť v priestore objektu vykonávané konateľom spoločnosti počas nedeľňajšej návštevy v rozsahu 2 hodín či otvorený oheň - cigarety alebo zatečenie vody do elektrických rozvodných krabíc, elektrických zásuviek, vypínačov a pod. Príčinu vzniku požiaru z predmetných podkladov nie je možné jednoznačne určiť. Príčina nie je jednoznačne určená ani v znaleckých posudkoch spracovaných po šetrení na mieste bezprostrednejšie po vzniku požiaru. V tomto znaleckom posudku však znalec upozornil aj na iné možné príčiny, ktoré neboli prešetrené a je ich potrebné vylúčiť. Na strane 5 a 6 predmetného posudku je ďalej uvedené, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že riešila zmenu využitia stavby pre výrobu ekologických hnojív a ich skladovania. Nerieši zmenu súvisiacu so skladovaním fólií. Na strane 8 znalec ďalej uvádza, že vo výrobno-skladovacom priestore sa podľa fotodokumentácie nachádzali aj horľavé látky v značnom množstve, a to vo forme obalových materiálov, drevených paliet, plastových kontajnerov a nádob, len obalové fólie (LDPE, HDPE) sa v objekte nachádzali v množstve 15 až 17 ton, čo predstavuje vysoké požiarne zaťaženie.

10. Dňa 20.06.2011 uzatvoril žalobca so spoločnosťou ENVIVIA, s.r.o. zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom skladovej plochy a alikvotnej asfaltovej časti dvora a nakladacích rámp objektu na Slánskej ulici 2492/18 v Prešove, a to za účelom vykonávania činnosti v zmysle živnostenského oprávnenia a výpisu z obchodného registra. V priestoroch spoločnosti ENVIVIA, s.r.o. bola zriadená prevádzka miešania, rozpĺňania a distribúcie ekologických kvapalných listových hnojív. V priestoroch bola kompletne vymenená elektroinštalácia, vrátane silových vodičov.

11. Dňa 25.03.2013 uzatvoril žalobca so spoločnosťou FOL-PLAST, s.r.o. zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom skladovej plochy a alikvotnej asfaltovej časti dvora a nakladacích rámp objektu na Slánskej ulici 2492/18 v Prešove, a to za účelom vykonávania činnosti v zmysle živnostenského oprávnenia a výpisu z obchodného registra. V priestoroch spoločnosti FOL-PLAST, s.r.o. sa skladoval tovar vo forme polyetylénových obalových fólií, ktoré sú určené na ďalší predaj koncovým užívateľom. V priestoroch nebola vymenená elektroinštalácia. Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR určil ohnisko požiaru v laboratórnej miestnosti v priestoroch prenajatých spoločnosťou FOL-PLAST, s.r.o..

12. Podľa článku IV. ods. 3 predmetných nájomných zmlúv: Za skladovaný tovar, materiál, vybavenie kancelárskych a výrobných priestorov a skladov a zabezpečenie a poistenie zodpovedá nájomca.

13. Podľa článku IV. ods. 9 predmetných nájomných zmlúv: Za požiarnu ochranu v prenajatých priestoroch zodpovedá nájomca, ktorý je povinný zabezpečiť školenie svojich zamestnancov k protipožiarnej ochrane.

14. Podľa čl. 1.2. Poistnej zmluvy: Poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu sa riadi ustanoveniami , Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou poistného VPP VZ 14 (ďalej len VPP VZ 14) a zmluvnými ustanoveniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a taktiež ustanoveniami tejto poistnej zmluvy.

15. Podľa čl. 1.3. Poistnej zmluvy: Poistenie sa uzatvára pre prípad právnym predpisom stanovenej zodpovednosti posteného za škodu vzniknutú inej osobe v súvislosti s činnosťou poisteného, ktorá je uvedená v poistnej zmluve za podmienok uvedených vo VPP VZ 14.

16. Podľa čl. 2.1. Poistnej zmluvy: Je poisťovanou činnosťou prenájom alebo správa – áno, so súvisiaci službami

17. Podľa čl. 3.1. Poistnej zmluvy: Poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu vzniknutú v súvislosti s činnosťou: vlastníctvo a prenájom nehnuteľnosti

18. Podľa čl. 3.4. Poistnej zmluvy: Poistenie sa uzaviera na poistnú sumu 166.000,00 € so spoluúčasťou 30,00 €

19. Podľa čl. 5.1. Poistnej zmluvy: Zmluvné strany sa dohodli, že nárok na poistné plnenie z tejto poistnej zmluvy vzniká len v prípade, ak v čase poistnej udalosti bude poistený vlastniť právoplatný doklad (oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti), na základe ktorého v čase poistnej udalosti bude oprávnený vykonávať činnosť, z ktorej zodpovednosť za škodu vrátane územného rozsahu je uvedená v poistnej zmluve.

20. Podľa článku II. odsek 1. VPP VZ 14: Poistenie sa uzaviera pre prípad právnym predpisom stanovenej zodpovednosti poisteného za škodu vzniknutú inej osobe úrazom alebo chorobou tejto osoby, poškodením alebo zničením veci, ktorú má táto osoba vo vlastníctve alebo v užívaní. Predpokladom vzniku práva na poistné plnenie z poistenia je súčasné splnenie nasledujúcich podmienok: k úrazu, chorobe, poškodeniu alebo zničeniu veci inej osoby, ako je poistený, došlo v dobe trvania poistenia, v súvislosti s vykonávaním činnosti poisteného uvedenej v poistnej zmluve alebo vzťahmi z tejto činnosti priamo vyplývajúcimi, na území vymedzenom v poistnej zmluve.

21. Podľa článku VI. odsek 1. a 2. VPP VZ 14: Škodovou udalosťou na účely týchto VPP VZ 14 je udalosť oznámená poisteným (úraz, choroba, poškodenie alebo zničenie veci inej osoby), ku ktorej dôjde v dobe trvania poistenia, ktorá vznikla v súvislosti s vykonávaním činnosti poisteného uvedenej v poistnej zmluve alebo vzťahmi z tejto činnosti vyplývajúcimi na území vymedzenom v poistnej zmluve, a ktorá by mohla byť dôvodom vzniku povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a podľa týchto VPP VZ 14. Nie je však totožná s poistnou udalosťou. Sériovou škodovou udalosťou je viac časovo spolu súvisiacich škodových udalostí, ktoré vyplývajú priamo alebo nepriamo z rovnakej príčiny. Poistnou udalosťou je náhodná škodová udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a podľa týchto VPP VZ 14.

22. Podľa článku IX. odsek 1. VPP VZ 14: Poistné plnenie poisťovateľa sa stanoví ako náhrada škody poškodenému, za ktorú poistený zodpovedá podľa platných právnych predpisov. Poistený má právo, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené, oprávnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s vykonávaním činnosti poisteného uvedenej v poistnej zmluve alebo vzťahmi z tejto činnosti priamo vyplývajúcimi za podmienok a v rozsahu stanovenom platnými právnymi predpismi upravujúcimi náhradu škody a za podmienok a v rozsahu stanovenom v týchto VPP VZ14 a v poistnej zmluve. V prípade, ak poistený už uhradil poškodenému oprávnené a preukázané nároky na náhradu škody zo škodovej udalosti v súlade s týmito VPP VZ 14 poisťovateľ poskytne poistné plnenie poistenému. Poistený nemá nárok na refundáciu náhrady škody od poisťovateľa, ktorú poistený vyplatil poškodenému nad rámec stanovený právnymi predpismi alebo týmito VPP VZ 14.

23. Podľa článku IX. odsek 5. VPP VZ 14: Ak poistený zaplatil poškodenému škodu sám, je poisťovateľ oprávnený preskúmať a zhodnotiť všetky skutočnosti týkajúce sa vzniku práva na plnenie z poistenia, akoby k náhrade škody poisteným nedošlo.

24. Žalobca podaním zo dňa 12.05.2021 navrhol pripustenie ďalších účastníkov do súdneho konania na strane žalobcu, a to poškodených, resp. nájomcov. Súd uznesením sp.zn. -111 zo dňa 19.07.2021 nepripustil pristúpenie ďalších subjektov na stranu žalobcu.

25. Následne súd uznesením sp.zn. -229 zo dňa 16.03.2022 pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, aby z konania vystúpil doterajší žalovaný a na jeho miesto vstúpil: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky v SR: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573.

26. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

27. Podľa a (ďalej len ako „“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

28. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

29. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

30. Podľa (ďalej aj len ako „“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

31. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

32. Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

33. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

34. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

35. Podľa , nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

36. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

37. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

38. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

39. Podľa účinného od 01.10.2018, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

40. Podľa , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

41. Podľa , náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

42. Podľa , ustanovenia , , , a v znení účinnom od 1. októbra 2018 sa prvýkrát použijú od 1. októbra 2018.

43. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

44. Podľa o ochrane pred požiarmi, právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, zabezpečiť, aby sa pri vypracúvaní projektovej dokumentácie stavieb, pri uskutočňovaní stavieb a pri ich užívaní, ako aj pri zmene užívania stavieb riešili a dodržiavali požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb; požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb pri projektovaní stavieb, uskutočňovaní stavieb, užívaní stavieb a zmene v užívaní stavieb ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 45. Podľa o ochrane pred požiarmi, vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak.

46. Podľa a (ďalej aj len „“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

47. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

48. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

49. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

50. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 12.03.2018 došlo v priestoroch skladov na A. B. XXXX/XX C. D., vo vlastníctve žalobcu, k požiaru a že žalobca mal u žalovaného uzatvorené poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Medzi stranami je sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu, zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu, rozsah poistenia a či žalovaný dôvodne odmietol poskytnúť poistné plnenie.

51. Vzhľadom na obranu žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodu, že ak žalobca náhradu škody nájomcom nevyplatil, tak táto škoda mala byť žalovaná priamo nájomcami.

52. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. júna 2010).

53. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje, tj. poistený. Podmienkou poskytnutia poistného plnenia poistenému z poistenia zodpovednosti za škodu nie je prvotná úhrada škody poškodenému zo strany poisteného. Uvedená podmienka nevyplýva ani z VPP VZ 14, práve naopak, vo VPP VZ 14 sú výslovne uvedené situácie, kedy žalovaný nahradí poistenému určité náklady vzniknuté v súvislosti so škodovou udalosťou až potom, ako ich poistený prvotne uhradí, a to napr. náklady na právne služby v trestnom konaní, náklady konania o náhrade škody pred príslušným orgánom a pod. (čl. IV. VPP VZ 14). Podmieňovanie úhrady škody poškodenému a až následne vyplatenie poistného plnenia poistenému je v rozpore s princípmi poistenia, nakoľko poistený sa poisťuje aby nemusel hradiť sám. Súd taktiež dáva do pozornosti ustanovenie , ktorý výslovne vylučuje priamy nárok poškodených voči poistiteľovi, tj. žalovanému. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

54. Ďalej sa súd zaoberal otázku zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú požiarom. Podľa Požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru v objekte kaštieľa v Nižnej Šebastovej zo dňa 16.05.2018, vypracovanou Požiarnotechnickým a expertíznym MV SR bolo zistené, že došlo k porušeniu ustanovenia o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. V zmysle o ochrane pred požiarmi, vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak.

55. Žalobca uzavrel s poškodenými spoločnosťami nájomné zmluvy, v zmysle ktorých podľa článku IV. ods. 3, za skladovaný tovar, materiál, vybavenie kancelárskych a výrobných priestorov a skladov a zabezpečenie a poistenie zodpovedá nájomca, a podľa článku IV. ods. 9 predmetných nájomných zmlúv, za požiarnu ochranu v prenajatých priestoroch zodpovedá nájomca, ktorý je povinný zabezpečiť školenie svojich zamestnancov k protipožiarnej ochrane. V zmysle týchto zmlúv tak za požiarnu ochranu v prenajatých priestoroch ako aj za skladovaný tovar, materiál, vybavenie kancelárskych a výrobných priestorov zodpovedajú nájomcovia, tj. poškodení. Prenesením povinnosti na nájomcov sa žalobca zbavil zodpovednosti za škodu na tovare ako aj povinností v súvislosti so zodpovednosťou za požiarnu ochranu v prenajatých priestoroch.

56. Uvedené je v súlade aj s ustanovením o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, ak nie je dohodnuté inak. V predmetnom prípade to bolo zmluvne dohodnuté inak, ako uvádza zákon, a preto je dôležitý pre posúdenie práv a povinností zmluvných strán najmä obsah nájomnej zmluvy.

57. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Na to aby, žalobca ako poistený, si mohol uplatniť nárok na poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu, musia byť splnené podmienky na jej uplatnenie, najmä však žalobca musí zodpovedať za škodu vzniknutú inej osobe, a to v súvislosti s činnosťou poisteného (čl. 1.3. poistnej zmluvy alebo článok II. odsek 1. VPP VZ 14), tj. musí byť splnená prvá podmienka, a to porušenie právnej povinnosti (protiprávneho úkonu). Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa atď. Protiprávnosť úkonu (aj všeobecne podľa ) teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.

58. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva, nestačí tvrdiť len že žalovaný je povinný zaplatiť určitú sumu (takéto tvrdenie bez ďalšieho nie je možné subsumovať pod skutkové predpoklady ustanovenia hmotného práva).

59. Práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. V predmetnom prípade tak bolo dôkazne bremeno na žalobcovi, tj. aby predniesol konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, a preukázal zodpovednosť za vzniknutú škodu, a teda aj prvotný predpoklad na vznik škody – porušenie právnej povinnosti a zároveň aj predpoklad na vznik nároku na poistné plnenie v zmysle uzatvoreného poistenia zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore.

60. Z jednotlivých tvrdení žalobcu, predložených listinných dôkazov ako aj znaleckého dokazovania nevyplynulo, že žalobca zodpovedá za vzniknutú škodu a že došlo aspoň k prvému predpokladu zodpovednosti za škodu, a to k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko za požiarnu ochranu aj za skladovaný tovar, materiál, vybavenie kancelárskych a výrobných priestorov a skladov zodpovedajú poškodení, resp. nájomca. Bolo na žalobcovi, aby uviedol a preukázal, že zodpovedal za vzniknutú škodu, resp. že došlo z jeho strany k porušeniu konkrétnej právnej povinnosti a akej. Ani žalobcom uvádzaný dôvod vzniku požiaru, a to že príčinou vzniku požiaru bol elektrický skrat elektrolizolácie medzi nehorľavým podhľadom a dreveným záklopom konštrukcie strechy, nezakladá zodpovednosť žalobcu za škodu, pretože opäť by sa jednalo o porušenie predpisov o požiarnej ochrane a za požiarnu ochranu zodpovedajú poškodení. Ani iné príčiny vzniku požiaru, uvádzané znalcom v Znaleckom posudku č. 11/2022, ako napr. elektrický ohrievač, technická porucha na odstavenom motocykli, technická porucha na vysokozdvižnom vozíku, či otvorený oheň - cigarety, nezakladali zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu. Bolo na žalobcovi, aby predniesol skutkové tvrdenia a navrhol dôkazy, ktoré by preukázali, že došlo z jeho strany ku konkrétnemu protiprávnemu úkonu, resp. k porušeniu konkrétnej právnej povinnosti.

61. Zároveň z predložených nájomných zmlúv vyplýva, že poškodené spoločnosti mali uzatvoriť poistenie, čo však neurobili. Ak nájomca napriek zmluvnému dojednaniu vec nepoistil a vznikla na nej škoda, ide o porušenie zmluvnej povinnosti a tým aj o zodpovednosť za škodu (ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa ), čo zároveň dáva predpoklad na uplatnenie o zavinení poškodeného alebo uplatnenie o zbavení sa zodpovednosti pri nezavinení.

62. Súd neprihliadal a nevykonal dôkaz predložený žalobcom na pojednávaní 14.11.2022 označený ako „Vyjadrenie k pravdepodobnosti poruchy a príčiny vznietenia kombinovanej chladničky a mrazničky od uvoľnenia kontaktov“, a to vzhľadom na koncentráciu konania v zmysle ako aj skutočnosť, že v danom prípade súd nepovažoval, prihliadajúc na vyššie uvedené závery, vykonanie tohto dôkazu za potrebné, hospodárne a účelné.

63. Z vykonaného dokazovania tak nevyplynulo, že zo strany žalobcu došlo k prvému predpokladu zodpovednosti za škodu, a to k porušeniu konkrétnej právnej povinnosti a teda že žalobca zodpovedá za vzniknutú škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, súd sa už nezaoberal splnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu.

64. Súd ďalej konštatuje, že žalobca mal u žalovaného uzatvorené poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktoré je potrebné rozlišovať od poistenia majetku. Poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu sa vzťahuje na škody, ktoré môže žalobca v dôsledku poistenej činnosti spôsobiť tretej osobe v podobe škody na veci alebo škody na zdraví. Z tohto poistenia má poistený nárok, aby poisťovateľ v prípade poistnej udalosti nahradil škodu vzniknutú tretej osobe, pokiaľ za ňu spoločnosť zodpovedá. Z poistenia majetku má poistený právo na plnenie poisťovateľa v prípade, že následkom poistnej udalosti vznikne škoda na poistenej veci. (hnuteľnej či nehnuteľnej) a poistné podmienky ustanovujú, pre prípad akých poistných udalostí možno veci poistiť, napr. živelné udalosti ako blesk, výbuch, požiar, víchrica a pod. V predmetnom prípade došlo k vzniku škody v dôsledku požiaru, ktorý je štandardne krytý majetkovým poistením, ktoré však žalobca nemal uzatvorené, t.j. poistenie uzatvorené žalobcom sa ani nevzťahovalo na škodu vzniknutú požiarom.

65. Žalobca ďalej namietal samotné dôvody odmietnutia poistného plnenia zo strany žalovaného ako aj poukázal na skutočnosť, že žalovaným uvádzané dôvody nemožno v zmysle dodatočne meniť. Žalovaný listom zo dňa 04.09.2018 oznámil žalobcovi, že v tomto prípade žalobca nezodpovedá za škodu, nakoľko za vybavenie skladových a výrobných priestorov zodpovedá nájomca a chladnička označená ako ohnisko požiaru predstavuje vybavenie skladových a výrobných priestorov, nie je teda možné zo strany žalovaného poskytnúť náhradu škody vzniknutej z tejto škodovej udalosti, nakoľko by bolo poskytnuté bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvádzaných dôvodov súd rovnako dospel k záveru, že žalobca nezodpovedá za vzniknutú škodu, tak ako primárne uviedol žalovaný v oznámení o ukončení šetrenia škodovej udalosti. Aj námietka žalobcu o nemožnosti meniť dôvody uvedené v oznámení je bezpredmetná nakoľko k účinnosti ustanovenia došlo až od 01.10.2018, pričom v zmysle ustanovenia , ustanovenia v znení účinnom od 1. októbra 2018 sa prvýkrát použijú od 1. októbra 2018, tj. nemožno na daný prípad aplikovať.

66. Na záver považuje súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

67. S ohľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol v celom rozsahu.

68. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením , nakoľko tento bol v celom rozsahu vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle , po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.