Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/140/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: C.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, Y. č. XXX, XXXXX C., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Šulavík, s.r.o., AK so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava IČO: 35 846 909, proti žalovanému: JUDr. Dušan Šebok, starosta obce Kráľová pri Senci, so sídlom Kráľová pri Senci 326, 900 50 Kráľová pri Senci IČO: 900 50, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2021/171/4 zo dňa 30.04.2021, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného JUDr. Dušana Šeboka, starostu Obce Kráľová pri Senci č. 2021/171/4 zo dňa 30.04.2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 2021/171/4 zo dňa 30.04.2021 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1 ZSI zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Kráľová pri Senci č. 2021/171/2 zo dňa 08.04.2021 o nesprístupnení týchto informácií - Mesačný plat starostu v Kráľovej pri Senci (vývoj platu od 2010 na mesačnej báze s menom starostu, - Mesačný plat poslancov v kráľovej pri Senci (vývoj platu od roku 2010 na mesačnej báze, s menami poslancov),

- Bonusy, odmeny, či prémie starostovi a poslancom v Kráľovej pri Senci (od roku 2010 na mesačnej báze, s menom a funkciou).

2. Predmetné rozhodnutie starosta obce odôvodnil tým, že ak by obec mala vyhovieť žiadosti žiadateľa, musela by, podľa vlastného vyjadrenia, vytvárať nové informácie, ktoré by získala nahliadnutím do mzdových listov. Jednalo by sa o nezanedbateľné sumarizovanie ( vyhľadávanie, kopírovanie a anonymizovanie ) na základe pokynu žiadateľa, čo by viedlo k mareniu iných činností, ktoré musí vykonávať orgán verejnej správy. Za 10 rokov sa zmenil aj informačný systém na obecnom úrade a v čase preklápania dát sa preklopili len aktívni zamestnanci. Vyčlenením údajov a následne zoradenie podľa rokov by došlo k spracovaniu a vyčleneniu nového súboru, a teda k vzniku novej informácii - ktorou orgán verejnej správy momentálne nedisponuje. V zmysle ustálenej súdnej prax ani zo zákona o slobode informácií nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe jeho dokumentácii nenachádza a ani to, aby povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci. Je

zrejmé, že pred poskytnutím informácií požadovaných žiadateľom by bolo povinnosťou povinnej osoby v záujme dodržania zákona o ochrane osobných údajov vykonávať anonymizáciu všetkých mzdových listov, t.j. spracovať údaje, ktoré má k dispozícií.

3. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.05.2009 ako i z právneho názoru ústavného súdu, podľa ktorého obsahom základného práva na prijímanie informácií v zmysle SR stavy a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa. Pri posudzovaní postupu prvostupňového správneho orgánu ako povinnej osoby je vždy potrebné vychádzať z účelu zákona o slobode informácií, ktorým je zabezpečenie realizácie zaručeného práva každého na informácie ( SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom. Zákon o slobode informácií poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Z konania je zrejmé, že žiadateľom vyžiadané informácie nemala povinná osoba k dispozícii, keďže uvedené informácie nemala v takej forme, ako to žiadateľ žiadal sprístupniť, a ktorú môže sprístupniť bez úpravy. V danom prípade by musela obec vyhľadávať, zhromažďovať, vyhodnocovať, spracovávať materiály požadované žiadateľom o informácie a výsledkom tohto postupu by bolo vytvorenie novej informácie požadovanej žiadateľom, a teda nie ako tvrdí žiadateľ, že by išlo iba o poskytnutie informácií ktoré sa odovzdávajú sociálnej poisťovni. Uvedený postup by však nesmeroval k výkonu právomoci povinnej osoby - obce, ale žiadosť by sa stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu obec nepoprela žiadateľove právo na informácie, keď uzavrela, že pri štruktúre, v akej žiadateľ informácie požadoval, nebolo povinnosťou obce jeho žiadosti vyhovieť. Niet pochýb, že vybavenie žiadateľovej žiadosti spôsobom v nej požadovaným by prinášalo pre obec personálne a technické problémy. Účelom zákona o slobode informácií nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -14 zo dňa 09.03.2010).

4. Platové pomery starostu obce sa riadia o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Posledná úprava v súlade s týmto zákonom bola schválená na rokovaní dňa 03.03.2021, uznesenie číslo 200/OZ-2021, ktoré je verejnosti prístupné na webovej stránke obce. Obec Kráľová pri Senci nevedie evidenciu vývoja platov starostov. Plat poslancov v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky nie je možné vyplácať. Odmeňovanie poslancov upravujú Zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva, predsedov komisií a členov komisií obecného zastupiteľstva Kráľová pri Senci, schválené na rokovaní zo dňa 02.03.2017, uznesenie číslo 257/ -2017, ktoré je verejnosti prístupné na webovej stránke obec. Obec Kráľová pri Senci nevedie evidenciu vývoja odmien poslancov. Bonusy, odmeny, či prémie starostovi obce v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky nie je možné vyplácať. Pokiaľ ide o žiadosť odvolateľa obsiahnutú v odvolaní, a síce sprístupnenie nasledovných informácií: Mesačný plat starostu v Kráľovej pri Senci (od roku 2010 na mesačnej báze, s menom starostu), Mesačný plat poslancov v Kráľovej pri Senci (od roku 2010 na mesačnej báze, s menami poslancov). Uvedenou časťou odvolania sa žalovaný nezaoberal, nakoľko v pôvodnej žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 31.3.2021 odvolateľ ako žiadateľ požadoval sprístupnenie vývoja platov starostu a poslancov a nie samotné platy starostu a poslancov, tak ako uviedol v odvolaní, a tým obec nedisponuje.

II. Žaloba a námietky

5. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a v žalobe uviedol, že obec, ktorá vypláca starostovi plat, cestovné náhrady, resp. poslancom odmenu a pod. - musí mať informáciu o výške týchto finančných plnení. Je nemysliteľné, aby obec samotná nevedela a nemala v evidencii informácie o tom, koľko z obecných prostriedkov v minulosti minula na finančné plnenia pre starostov a pre poslancov. Pokiaľ obec tieto informácie nemala, mala si ich v zmysle §15 ods. 1 ZSI vyžiadať, pretože minimálne osoba zodpovedná za účtovníctvo by ich mala mať v evidencii resp. v komunikácií so Sociálnou poisťovňou a pod. by sa tieto údaje mali nachádzať. Nečinnosť obce v tomto prípade žalobca považoval za obštrukciu a nesprístupnenie informácie za porušenie jej povinností. Je nepochybné, že žalovaný ako

aj obec tieto informácie majú resp. ich majú mať. Pokiaľ tieto informácie nemajú a nevedia kto ich má, je zrejmé, že tým porušujú viaceré zákony, keďže starosta síce nie je v pracovnom pomere voči obci, ale v určitých oblastiach v zmysle právnych predpisov obec vystupuje ako zamestnávateľ napr. na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie. Plat starostu síce vyplýva zo zákona, ale môže byť až o 60% vyšší ako zákon uvádza, čo záleží len od vôle a dohody poslancov obecného zastupiteľstva. Nie je dostatočné infožiadosť vybaviť odkazom na zákon. Zatajovanie a neoznámenie platu starostu, či už súčasného alebo minulého, považoval žalobca za konanie v hrubom rozpore s povinnosťami obce a v rozpore so zásadou transparentného nakladania s majetkom obce. Išlo o vážne narušenie práva na informácie garantovaného SR.

6. Rovnako nepostačuje odkázať na zverejnené zásady odmeňovania poslancov, ktoré sú podľa žalovaného verejnosti prístupné na webovej stránke obce, pretože tieto zásady odmeňovania tam zverejnené nie sú. Predpokladal, že obec ako aj starosta (ako jej štatutár) sú si toho vedomí resp. si majú byť vedomí. Na webovej stránke sa síce nachádza dokument „Uznesenia z 9. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Kráľovej pri Senci, konaného dňa 2. marca 2017“ v ktorom sa ale k odmeňovaniu poslancov nachádza len nasledovná informácia: Uznesenie číslo 257/OZ-2017 Obecné zastupiteľstvo v Kráľovej pri Senci schvaľuje Zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva, predsedov komisií a členov komisií obecného zastupiteľstva v Kráľovej pri Senci. Za: 7, proti: 0, zdržal sa: 1, neprítomný: 1 Za: G.. C.. C. K., Q.., C. J., I. K., S. T., O.. C. T., W.. T. D., K. P. X. sa: C.. P. P. Neprítomný: J. G.. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nesprávne a odkaz na webovú stránku nedostatočný, irelevantný a účelový. Obci ako aj žalovanému muselo byť zrejmé, že žalobca sa zo zverejnenej informácie nemá možnosť dozvedieť skutočné a jasné informácie o odmeňovaní poslancov, iba to, že boli schválené zásady odmeňovania.

7. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Pokiaľ to však žalovaný posúdil inak, mal povinnosť v zmysle Správneho poriadku podľa obsahu podanie posúdiť ako novú infožiadosť a vybaviť ju. Toto však žalovaný tiež neurobil, a teda celé jeho konanie považoval žalobca len za účelové vyhýbanie sa zverejneniu informácie, koľko peňažných prostriedkov bolo vyplatených starostovi a poslancom. Je zrejmé, že tu nejde o technické problémy so získaním týchto informácii, ale o neochotu splniť povinnosť zverejnenia informácie, ktorá je v demokratickom a právnom štáte samozrejmá. Čo sa týka argumentu, že sa zmenil aj informačný systém na obecnom úrade a v čase preklápania dát sa preklopili len aktívni zamestnanci, tento argument považoval žalobca za absurdný, a rozhodne nebolo možné takýmto spôsobom odôvodniť nesprístupnenie informácie o nakladaní s majetkom obce. Pokiaľ by obec naozaj definitívne a nenávratne stratila dáta o všetkých bývalých zamestnancoch a osobách ktorým bolo poskytnuté plnenie z obecného resp. z verejného rozpočtu, bolo by to značné porušenie povinností obce a takáto vec by musela byť náležite prešetrená, pretože niektoré tieto informácie je potrebné aj archivovať a musia byť dostupné aj desiatky rokov napr. na účely výplaty dôchodkov a pod. Z uvedeného dôvodu považoval tento argument žalovaného za účelový. Obec aj žalovaný porušili svoje povinnosti vyplývajúce z ZSI ako aj z iných právnych predpisov vrátane SR, keď odmietli zverejniť informáciu o odmenách a peňažných plneniach poslancov obecného zastupiteľstva s odkazom na webovú stránku obce, kde preukázateľne tieto informácie uvedené neboli resp. s argumentom, že pri zmene informačných systémov sa preklopili len aktívni zamestnanci a pod.

8. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí argumentoval tým, že informácie nemá v požadovanej forme k dispozícii. Tomuto argumentu žalobca nerozumel vzhľadom k tomu, že nepožadoval žiadnu špeciálnu formu sprístupnenia informácií, iba čisté dáta, dátumy a informácie. Žalobca v podstate požadoval oznámiť rok resp. mesiac, výšku peňažného plnenia a komu bolo plnené - napr. ktorému starostovi/poslancovi. Nežiadal o žiadnu špeciálnu formu ani vyhotovovanie žiadnych nových informácií. V tejto časti považoval žalobca odôvodnenie za nejasné a neurčité. Aj tvrdenie, že obec by musela vytvárať novú informáciu - považoval žalobca za nepravdivé resp. nesprávne právne posúdenie alebo nepochopenie infožiadosti, pretože žalobca nežiadal žiadnu analýzu ani vytváranie novej informácie, iba jednoduchú informáciu o výške peňažných plnení pre starostov resp. poslancov. Nemožno teda hovoriť vytváraní nových informácii.

9. Ďalej poukázal aj na § 14 ods. 3 ZSI, v zmysle ktorého ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť.

Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Pokiaľ obec považovala infožiadosť za nedostatočnú mala vyzvať žalobcu na doplnenie a nie žiadosti nevyhovieť a informácie nesprístupniť. Nerozumel argumentu, že vyhovením žiadosti žalobcu by obec musela nezanedbateľne sumarizovať, kopírovať, anonymizovať a vytvárať nové informácie. Táto argumentácia sa javí ako nejasná a nezrozumiteľná. Pokiaľ by aj naozaj obec predmetné informácie neevidovala, bola si vedomá kde sa predmetné informácie nachádzajú a mala postúpiť žiadosť tej povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii. Ak to nevie, žiadosť o informácie mala odmietnuť písomným rozhodnutím z dôvodu, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii. V rozhodnutí tiež musí uviesť, že nemá vedomosť, kde možno požadovanú informáciu získať. Toto však nebolo uvedené v rozhodnutí o nesprístupnení informácie, a teda aj z tohto dôvodu bol postup a rozhodnutia obce a žalovaného nesprávny a nezákonný. Požadované informácie sa minimálne musia nachádzať účtovníctve obce, v mzdových dokumentoch a pod.

III. vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný považoval za zavádzajúce tvrdenia žalobcu, že nebolo možné určiť s istotou konečný plat starostu a že žalobcom hľadané informácie o plate starostu neboli na webovej stránke obce zverejnené. Poukázal na o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest s tým, že v súlade s tabuľkou uvádzanou v cit. zákone je možné určiť základný plat starostu obce Kráľová pri Senci. Uvedený základný plat starostu je možné nájsť aj na každom ustanovujúcom obecnom zastupiteľstve vždy na začiatku volebného obdobia, kde je uvedené aj percento jeho navýšenia. Preto nie je pravdou, že by uvedené informácie neboli prístupné na webovej stránke obce; posledná úprava v súlade s týmto zákonom bola schválená na rokovaní dňa 03.03.2021, uznesenie číslo 200/OZ-2021. Uznesenia obecného zastupiteľstva sú prístupné na webovej stránke obce s tým, že v súčasnosti sa na nej nachádzajú uznesenia od roku 2015. Staršie uznesenia sa nachádzajú v archíve obce a v súčasnosti prebieha ich nahrávanie do systému, aby mohli byť zverejnené na stránke obce.

11. Pokiaľ ide o informácie o vývoji platových pomeroch starostu, musela by obec nahliadať do mzdových listov, čo by znamenalo nezanedbateľné sumarizovanie (vyhľadávanie, kopírovanie a anonymizovanie) skomplikované tou skutočnosťou, že pred 9 rokmi sa menil aj informačný systém na obecnom úrade a v čase preklápania dát sa preklopili len aktívni zamestnanci. Uvedené sa vzťahuje aj na informácie o vývoji odmeňovania poslancov. Pokiaľ ide o informácie o odmeňovaní poslancov po roku 2017, opätovne nemal žalobca pravdu v tom, keď uvádzal, že zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva na webovej stránke nie sú. Žalovaný ďalej trval aj na tvrdeniach obsiahnutých v rozhodnutí o odvolaní žalobcu o tom, že vyčlenením údajov požadovaných žalobcom a ich následným zoradením podľa rokov by došlo k spracovaniu a vyčleneniu nového súboru, a teda k vzniku novej informácií, ktorou obec nedisponovala. Navyše by to viedlo k mareniu iných činností, ktoré musela obec vykonávať a k časovo neúmernému zaťažovaniu zamestnancov obecného úradu, a to najmä v čase pandémie, keď bol administratívny aparát obce značne oslabený.

12. Žalovaný nerozporoval povinnosť obce sprístupniť údaje špecifikované §9 ods. 3 písm. a), b), c) a g) ZSI, namietal však, že uvedené údaje sú spracúvané na mzdových listoch v informačnom systéme spolu s inými osobnými údajmi ako trvalé bydlisko, rodinný stav, národnosť a štátnu príslušnosť, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, osobné číslo zamestnanca, profesia, dátum nástupu do zamestnania, čerpanie dovolenky a dochádzka, odvody do poisťovní a na daňový úrad za zamestnanca aj aj zamestnávateľa, pri ktorých by pracná fyzická anonymizácia nutná bola, nakoľko informačný systém povinne zverejňované údaje samostatne nevie vygenerovať. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bol neochotný splniť povinnosť zverejniť žalobcom požadovanú informáciu o plate starostu a poslancov obce s odkazom na to, že žalobca požadoval nie informáciu o plate starostu a poslancov, ale o vývoji týchto platov a túto ako takú žalovaný nemá k dispozícii. Považoval za účelové konanie žalobcu týkajúce sa žiadosti sprístupnenie informácií s cieľom paralyzovať už aj tak dosť zaťažený administratívy aparát obce. Obec nie je z technického hľadiska schopná poskytnúť žalobcovi také informácie, ktoré vo svojej žiadosti požadoval (vývoj platov starostu a poslancov obce), pretože by išlo o vytvorenie úplne novej informácie. A touto novou informáciu nedisponovala ani žiadna iná osoba.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa (ďalej len ) v spojení s a , rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23.11.2022, postupujúc podľa a . Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

14. Podľa (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

15. Podľa , zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

16. Podľa ZSI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii.

17. Podľa § 9 ods. 3 ZSI, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g)mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

18. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

19. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

20. Podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom

aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

22. Z článku 26 ods. 5 SR výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. v článku 26 ods. 4 stanovuje aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práva slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona. V článku 45 SR je osobitne zakotvené právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám, t. j. informáciu mu musí sprístupniť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

23. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin- k-dni='30.12.9999'> má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis ). ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj <aspi://module='JUD'&link='JUD30664SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>)." Ústavný súd SR ďalej uviedol, že "Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave SR <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“

24. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá

iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Povinná osoba by pri výklade a aplikácii ZSI vždy mala dbať na účel úpravy tohto základného práva. Je to dôležité najmä vtedy, ak zákonná regulácia nedáva explicitnú odpoveď, ako riešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak osoba nepostupuje v súlade so zákonom. Podľa zákona o slobode informácií majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. . Ide o inštitúcie resp. organizácie, a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami alebo vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Zákon o slobode informácií definuje kategórie subjektov povinných sprístupňovať informácie v ustanovení ZSI. Je teda evidentné, že štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa až (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. decembra 2004). Nezákonné rozhodnutia a nezákonnosť v postupoch povinných osôb v súvislosti so šírením a sprístupňovaním informácií sú - ako potvrdzuje i judikatúra v správnom súdnictve - najčastejšie zapríčinené práve nepochopením alebo nezohľadnením účelu Podľa čl. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora je dokumentom - „každý obsah bez ohľadu na nosič tohto obsahu (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam)” alebo „akákoľvek časť takého obsahu”. Podľa ods. 16 preambuly smernice 2003/98/ES „Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor - týkajúcich sa nielen politických postupov ale aj právnych a správnych postupov - je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základným princípom demokracie.“ Podľa prílohy k zákonu o slobode informácií je tento zákon prebratím (transpozíciou resp. vykonaním týchto smerníc: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0098:SK:HTML> zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 32, Ú. v. EÚ L 345, 31. 12. 2003/, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES <http://eur-lex.europa.eu/ LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0004:SK:HTML> z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313 EHS <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31990L0313:SK:HTML> /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7, Ú. v. EÚ L 041, 14. 2. 2003/Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/ EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. (Ú. v. EÚ L 175, 27. 6. 2013).

25. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 31.03.2021 doručil obci Kráľová pri Senci žiadosť o sprístupnenie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZSI) a požiadal povinnú osobu podľa ZSI o zverejnenie informácie o mesačnom plate starostu v Kráľovej pri Senci (vývoj platu od roku 2010 na mesačnej báze, s menom starostu), mesačnom plate poslancov v Kráľovej pri Senci (vývoj platu od roku 2010 na mesačnej báze, s menami poslancov) a tiež žiadal oznámiť bonusy, odmeny, či prémie starostovi a poslancom v Kráľovej pri Senci (od roku 2010 na mesačnej báze, s menom a funkciou). Obec rozhodnutím č. 2021/171/2 datovaným 08.04.2021 ako povinná osoba v zmysle ZSI rozhodla, že požadované informácie nesprístupňuje. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, kde upresnil svoju žiadosť tak, že žiadal obec ako povinnú osobu podľa ZSI o sprístupnenie informácií o mesačnom plate starostu obce Kráľová pri Senci - od roku 2010 na mesačnej báze spolu s menom starostu a tiež o mesačnom plate poslancov obce Kráľová pri Senci - od roku 2010 na mesačnej báze spolu s menom poslancov. Žalovaný rozhodnutím č. 2021/171/4 zo dňa 30.04.2021 podľa Správneho poriadku v spojení s a ZSI zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Kráľová pri Senci o nesprístupnení informácie zo dňa 08.04.20210.

26. Správny súd považuje za dôležité uviesť, že v zmysle zákona (§ 9 ods. 3 ZSI) je povinná osoba je povinná sprístupniť aj informácie o činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných prostriedkoch. Pri týchto osobách sa uplatňuje princíp prevažujúceho verejného záujmu. Sprístupnenie predmetných informácií nie je porušením zákona z dôvodu zúženej ochrany súkromia verejne činných osôb. Osoby verejného záujmu (vrátane verejných činiteľov) majú právo na ochranu osobnosti podľa a nasl. <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak v dôsledku výkonu slobody prejavu a práva na informácie došlo k neoprávnenému zásahu do niektorého z ich základných práv upravených v čl. 16 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523Cl16'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 19 SR <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523Cl19'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Postavenie verejného činiteľa nevylučuje občianskoprávnu

ochranu osobnosti. Za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'> však pri verejnom činiteľovi (napr. zamestnanec mestskej polície) nemožno považovať výkon jeho služobnej právomoci na verejnosti. V dôsledku toho pri výkone práva na informácie podľa SR <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nie je verejný činiteľ oprávnený v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252312'&ucin- k-dni='30.12.9999'> poukazovať na absenciu privolenia na zhotovenie obrazovej snímky počas výkonu svojej služobnej právomoci na verejnosti. Citované ustanovenie ods. 3 sa vzťahuje na informácie o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie, alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Zároveň podľa správneho súdu môže vyvstať otázka, či sa povinnosť sprístupniť informácie vzťahuje aj na tých funkcionárov, ktorí u povinnej osoby vykonávali pracovnú činnosť v minulosti. V súvislosti s verejnou kontrolou a transparentným nakladaním s verejnými financiami správny súd zastáva názor, že predmetné ustanovenie treba vykladať tak, že sa vzťahuje aj na tých funkcionárov, ktorí pôsobili u povinnej osoby v minulosti.

27. Ústavný súd SR ďalej v náleze spis. zn. zo dňa 19.01.2011 okrem iného konštatoval, že: „z hľadiska rozhodovania ústavného súdu bol ďalej významný už zmienený záver, že osoby podieľajúce sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva na súkromie. V danom prípade je pritom významné aj to, že platové pomery vo verejnej správe sú určované príslušnou právnou úpravou a ich ďalšie pravidelné alebo nepravidelné zložky sú, čo sa týka výšky, touto úpravou významne limitované. To, samozrejme, nemožno stotožňovať s individualizáciou výšky príjmu, ku ktorej dochádza vo vzťahu k jednotlivým fyzickým osobám uvedeným v <aspi://module='ASPI'&link='211/2000%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> prvej vete <aspi://module='ASPI'&link='211/2000%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na základe napadnutého ustanovenia. Táto skutočnosť však poukazuje na to, že výška príjmov pochádzajúcich z verejných rozpočtov presahuje ich súkromnoprávny charakter a je spôsobilá byť otázkou verejného záujmu, resp. verejnej diskusie. Napokon ústavný súd s ohľadom na výpočet osôb uvedených v napadnutom ustanovení zdôraznil, že povinnosť poskytnúť informácie sa nevzťahuje na všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. Posúdenie proporcionality v danom prípade sa tak týka len zverejnenia údajov vo vzťahu k týmto osobám, a nie všetkým zamestnancom štátu“.

28. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, obsahuje reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Správny orgán má pritom povinnosť nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

29. Je pritom podľa správneho súdu evidentné, že žalovaný ako povinná osoba má zákonom stanovenú povinnosť sprístupniť údaje podľa ZSI, preto po prieskume napadnutých rozhodnutím žalovaného musel prijať záver, že žaloba žalobcu bola plne dôvodná. Zároveň pre súd ako arbitrárne a bez opory v administratívnom spise ( ) vyzneli dôvody žalovaného s odkazom na sprístupňovanie a anonymizovanie mzdových listov funkcionárov, ako aj jeho odkaz na web. Išlo pritom o nepresvedčivý argument. Zákon jednoznačne ustanovuje, ktoré informácie má povinná osoba zverejniť a žalobca sprístupniť mzdové listy ani nežiadal. Správny súd tiež na základe obsahu administratívneho spisu nemal za preukázané, že v čase podania žiadosti všetky požadované informácie boli zverejnené na webe a rovnako odkazovať na Zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva, predsedov komisií a členov komisií obecného zastupiteľstva - nie je podľa správneho súdu možné považovať za zákonne udržateľný postup povinnej osoby, pritom zo žiadneho dôkazu ani nevyplýva, že by sa s oboznámením tohto dokumentu žalobca dozvedel požadované relevantné informácie. Nepresvedčivo a nezrozumiteľne pre správny súd vyznela aj argumentácia žalovaného o tom, že v zmysle ustálenej praxi ani zo ZSI nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom, ak sa to v ich originálnej podobe jeho dokumentácii nenachádza a ani to, aby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkone ich právomoci. Keďže zákon v ust. ZSI priamo povinnej osoby ukladá takúto povinnosť, nie len pre žalobcu, ale aj pre správny súd argumenty žalovaného v napadnutom rozhodnutí vyzneli nezrozumiteľne, pretože sú v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou žalovaného. Povinná osoba musí sprístupniť nielen informácie, ktoré má k dispozícii, ale aj informácie, ktoré má legálnu povinnosť sprístupniť a teda podľa zákona musí mať k dispozícii. Nepresvedčivý pre správny súd vyznel aj argument správneho orgánu o vytvorení akejsi novej informácie, ako aj že by tento postup nesmeroval k výkonu právomoci povinnej osoby (priamy rozpor formulácie s ust. ZSI). Vychádzajúc z uvedeného podľa správneho súdu žalovaný pochybil, keď nepostupoval v súlade s ust. ZSI, čím vec nesprávne právne posúdil ( ). Zároveň je napadnuté rozhodnutie zaťažené vadou nepreskúmateľnosti ( ) a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu ( ), čo spôsobuje jeho nezákonnosť a to bolo dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).