Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8Co-281-2015.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/281/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická č. 7434/147, Piešťany, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Korytár, s. r. o., so sídlom Sladovnícka č. 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporcovi: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, o zaplatenie sumy 2.166,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 4C/301/2013-22 zo dňa 03. februára 2015, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca uznesením č. k. 4C/301/2013-22 zo dňa 03.02.2015 návrh navrhovateľa zo dňa 15.10.2013, doručený súdu dňa 04.11.2013, v spojení s upraveným návrhom zo dňa 01.07.2014, doručeným súdu dňa 03.07.2014, odmietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že uznesením zo dňa 05.03.2014 navrhovateľa vyzval na doplnenie podania doručeného dňa 04.11.2013, a to tak, aby okrem všeobecných náležitostí stanovených v § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) uviedol aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre samotné rozhodnutie. Vo výzve na odstránenie vád podania súd presne špecifikoval v jednotlivých bodoch, ktoré vady podania je potrebné odstrániť. Súd mal za to, že podanie navrhovateľa neobsahuje obligatórne náležitosti riadneho návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Z podania je rozsudočný návrh nejasný a neurčitý. Navrhovateľ riadne neopísal pravdivé opísanie výšky žalovanej sumy, jej riadnu špecifikáciu spolu s dôkazmi preukazujúcimi jej výšku, mesačnú splátku, úrok, dátum splatnosti, dátum platby, počet dní omeškania, výšku nedoplatku, výšku úroku z omeškania. Navrhovateľ na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov reagoval podaním doručeným súdu dňa 03.07.2014, ktorým však vady podania neodstránil. Navrhovateľ doplnil len ustanovenia zmluvy, na základe ktorých si uplatňuje ten ktorý nárok. Nakoľko podanie navrhovateľa neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti návrhu na začatie konania a navrhovateľ napriek výzve súdu vady neodstránil, súd podanie navrhovateľa, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, v súlade s § 43 ods. 2 O. s. p. odmietol. O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p., majúc zato, že podaním návrhu, ktorý nespĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti, navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Preto mu vznikla povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Keďže však odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 04.11.2013 bolo okresnému súdu doručené jeho podanie, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 2.166,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 1.842,44 eur od 16.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Dňa 01.07.2014 vypracoval podanie - Odpoveď na výzvu, v ktorom podrobne špecifikoval uplatňovaný nárok - prehľadne špecifikoval žalovanú sumu pozostávajúcu z istiny, zosplatnenej istiny, úroku, pokuty (ušlého úroku), dlžného poistného, úroku z omeškania. Zároveň k žalobe pripojil prehľadný splátkový kalendár, z ktorého jednoznačne vyplývajú úhrady odporcu. Zo splátkového kalendára tiež prehľadne vyplýva aká suma bola započítaná na úhradu istiny, úrokov, poplatkov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé kedy sa odporca dostal do omeškania, rovnako je zrejmé kedy zosplatnil úver pre porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas. Pokiaľ ide o žalobný petit, tento je absolútne určitý a štandardný, nakoľko sa v konaní domáha zaplatenia istiny spoločne s príslušenstvom.
Sudkyňa okresného súdu odvolaniu navrhovateľa postupom podľa § 43 ods. 2 vety druhej, § 210a O. s. p. nevyhovela a vec predložila na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline, majúc za to, že o návrhu navrhovateľa nie je možné konať a rozhodnúť tak, že by súd niektoré položky priznal a niektoré zamietol. Súd nemá možnosť posúdiť oprávnenosť každého jednotlivého nároku. V odpovedi navrhovateľa sú uvedené len konečné sumy ku dňu zosplatnenia, nie je uvedená pôvodná výška úveru, výška každej položky, z ktorej sa mesačná splátka skladá. Navrhovateľ teda riadne nešpecifikoval (matematicky) z akých súm pozostáva mesačná splátka. Navrhovateľ bol povinný uviesť koľko dlžník na každý nárok zaplatil a nie koľko dlhuje. Súd tak nemôže od výšky dlhu odpočítať platby, je odkázaný na prevzatie záverov odporcu o výške dlhu pri jednotlivých položkách. Zároveň neuviedol skutkové dôvody, o ktoré jednotlivé nároky opiera (konkrétne ustanovenia zmluvy alebo zákona) a z akých dôvodov ich považuje za splnené.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Preskúmaním spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá, druhá O. s. p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Jednou z procesných podmienok konania v sporovom konaní je návrh na začatie konania, ktorý na to, aby vyvolal právom predpokladané účinky musí obsahovať zákonom požadované náležitosti (§ 42 a § 79 O. s. p.). Neúplnosť návrhu na začatie konania je považovaná za odstrániteľný nedostatok podmienok konania, ktorý je možné odstrániť postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Preto ak návrh na začatie konania neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, súd uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil a zároveň uvedie ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak navrhovateľ v stanovenej lehote podanie neopraví (nedoplní), súd podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietne, avšak len v prípade, ak v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať (§ 43 ods. 2 O. s. p.).
Vzhľadom na možné procesné dôsledky končiace až tým, že súd sa odmietne s vecou zaoberať, správna aplikácia ust. § 43 O. s. p. bezprostredne súvisí so základným právom fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k súdu (čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Výklad a používanie cit. ustanovenia preto musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 zo dňa 26.09.2002, v zmysle ktorého interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O. s. p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného spisu sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že podaná žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Z návrhu jednoznačne vyplýva, čoho sa navrhovateľ domáha (zaplatenia sumy 2.166,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 1.842,44 eur od 16.10.2013 do zaplatenia) a na akom podklade (na základe Úverovej zmluvy č. 3802123516 zo dňa 17.02.2008). Navrhovateľ zároveň pripojil dôkazy na podporu svojich tvrdení (kópiu Úverovej zmluvy č. 3802123516 spolu so zmluvnými podmienkami, výzvu na úhradu dlhu, splátkový kalendár, z ktorého vyplýva úhrada splátok v jednotlivých mesiacoch odporcom). Na výzvu súdu navrhovateľ následne doplnil návrh na začatie konania a uviedol konkrétne ustanovenia úverovej zmluvy, na základe ktorých si nárok v konaní uplatnil, ako aj bližšiu špecifikáciu uplatneného nároku. Pokiaľ súd navrhovateľa vyzval aj na uvedenie zákonných ustanovení, na základe ktorých si nárok uplatnil, odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je právnym posúdením veci viazaný, preto samotné neuvedenie právneho posúdenia veci navrhovateľom nemôže byť dôvodom pre odmietnutie podania (v zmysle zásady „súd pozná právo“). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po stránke formálnej do najmenších podrobností opísal skutkový stav a formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit návrhu, tak ako ho navrhovateľ formuluje v podanom návrhu alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového, t. j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené čo navrhovateľ žiada (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 219/2007 zo dňa 30.07.2008).
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že návrh navrhovateľa spĺňa zákonom predpísané náležitosti riadneho návrhu uvedené v ust. § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.