Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-9-2022.pdf
PDF · 107.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Lenky Kostolanskej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: V. G., nar. XX. XX. XXXX, S. XXX/ X, J., o vymoženie sumy 2.085,57 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24Er/1091/2016 a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. EX 2075/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 21. 11. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 24Er/1091/2016-52 zo dňa 06. 11. 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 24Er/1091/2016-87 zo dňa 22. 02. 2022 a č. k. 24Er/1091/2016-103 zo dňa 09. 09. 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pripustil, aby do exekučného konania namiesto oprávneného Poštová banka, a.s., Dvořákovo námestie 14, Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpil nový oprávnený BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 (I. výrok) a zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 37 ods. 3, 4, 5, § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 80 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 a § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-C/1012/0012 zo dňa 14. 06. 2013.
4. Ďalej poznamenal, že zistil, že právny predchodca oprávneného - Poštová banka, a.s. a povinný dňa 24. 03. 2011 uzatvorili zmluvu o úvere č. 0522631311, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur.
5. Uviedol, že skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré
je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.
6. Konštatoval, že preskúmaním zmluvy o úvere zistil, že podľa článku 2 ods. 5 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
7. Rozhodcovská doložka vo Všeobecných obchodných podmienkach spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V čase uzavretia zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
9. Skutočnosti uvedené v tomto uznesení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených okolností mohol byť relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Preto súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, pričom uviedol, že po právoplatnosti predmetného uznesenia exekučné konanie zastaví.
10. Proti predmetnému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal oprávnený - spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.
11. Namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal tiež na prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Uviedol, že vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dala možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky neprijať. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 4, porušenie § 215 CSP, absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedených a pre rozhodnutie vo veci a tiež na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.
12. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „CSP“) po predložení veci súdom prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní oprávneného, skúmal ex offo splnenie procesných podmienok, za ktorých môže v odvolacom konaní konať a rozhodnúť (§ 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1 CSP a v spojení s § 470 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Odvolací súd totiž v prejednávanej veci predtým, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania zistil, že sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“, „ZoKR“), ktoré bránia vecnému prejednaniu odvolania.
14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodne oprávneného (Poštová banka, a.s.) zo dňa 25. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-C/1012/0012 zo dňa 14. 06. 2013. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 08. 2013 a vykonateľnosť dňa 30. 08. 2013, pričom o jeho vydanie požiadala spoločnosť Poštová banka, a.s.. na základe zmluvy o úvere č. 0522631311 zo dňa 24. 03. 2011. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 31. 03. 2015 (doručeným dňa 06. 10. 2016) požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie následne žiadosťou zo dňa 02. 12. 2016 vyzval pôvodne oprávneného na doloženie všeobecných obchodných podmienok. Dňa 09. 03. 2017 bol súdu prvej inštancie od súdneho exekútora doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, pričom jeho súčasťou boli, okrem iného, aj požadované všeobecné obchodné podmienky. Následne sudca súdu prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 06. 11. 2017 pripustil, aby do konania namiesto pôvodne oprávneného vstúpil nový oprávnený a zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolanie oprávneného spolu o súdnym spisom bolo predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 30. 05. 2018 vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opraví číslo konania v napadnutom uznesení. Súčasťou súdneho spisu je tiež fotokópia uznesenia sp. zn. 31OdK/6/2018 zo dňa 15. 01. 2018, z ktorého vyplýva, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Taktiež je súčasťou súdneho spisu i oznámenie správcu konkurznej podstaty úpadcu - povinného, že predmetný konkurz sa končí s tým, že oznámením v Obchodnom vestníku sa zároveň zrušuje.
Dňa 22. 02. 2022 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil napadnuté uznesenie v časti uvedeného čísla konania.
Odvolanie oprávneného spolu o súdnym spisom bolo opätovne predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 03. 05. 2022 opätovne vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie opravil opravné uznesenie v časti označenia právneho zástupcu oprávneného.
Súčasťou súdneho spisu je tiež vyjadrenie oprávneného zo dňa 10. 06. 2022, ktorým navrhol, aby súd predmetné exekučné konania zastavil z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok povinného.
Dňa 09. 09. 2022 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil opravné uznesenie zo dňa 22. 02. 2022 v časti označenia právneho zástupcu oprávneného.
Následne súd prvej inštancie opätovne predložil odvolanie oprávneného spolu o súdnym spisom Krajskému súdu v Nitre.
15. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (Pohľadávky vylúčené z uspokojenia), za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
Podľa § 166c ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, (Nedotknuté pohľadávky) oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 18. Podľa § 167f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.
Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
18. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. Z právnej úpravy inštitútu oddlženia platobne neschopných dlžníkov, ktorí sú fyzickými osobami, obsiahnutej v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinnej od 01. 03. 2017, vyplýva, že ak súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ide o právne významnú skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik povinnosti súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania, ak sa v exekučnom konaní vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
19. Z uvedeného vyplýva, že ak sú na zastavenie konania splnené zákonné podmienky ustanovené v § 167f ods. 2 vete prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd je povinný bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Túto povinnosť má i odvolací súd, pretože konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí z hľadiska predmetu konania jeden celok.
20. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k Exekučnému poriadku, preto zastavenie exekučného konania, v ktorom sa vymáhajú pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo sa považujú za nevymáhateľné, má prednosť pred pokračovaním v takomto exekučnom konaní. Súd je preto vždy povinný zisťovať, či je predmetom exekučného konania, v ktorom je povinný fyzickou osobou, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 03. 2017, vymoženie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje celkovo tri skupiny pohľadávok, pričom okrem už uvedených skupín pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a ktoré sa považujú za nevymáhateľné, tvoria poslednú tretiu skupinu pohľadávok pohľadávky oddlžením nedotknuté (§ 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Nedotknuté („privilegované“) pohľadávky sú takými pohľadávkami, ktoré nie sú oddlžením dotknuté a oddlženiu nepodliehajú. Veritelia týchto pohľadávok si ich môžu vymáhať v základnom súdnom konaní, exekučnom konaní alebo inými dovolenými spôsobmi. Ak je preto v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka pohľadávkou nedotknutou v zmysle § 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemá na exekučné konanie žiadny vplyv.
21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa vedie pre vymoženie pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá nie je, a to ani v žiadnej jej časti, pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia (§ 166b ZoKR) alebo oddlžením nedotknutou pohľadávkou (§ 166c ZoKR). Súčasne odvolací súd zistil, že pohľadávka vrátane jej príslušenstva, ktorých vymoženie je predmetom tohto exekučného konania, sa stala splatnou ešte predo dňom 24. 10. 2014, kedy bola splatnosť v tomto konaní vymáhanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva deklarovaná vydaným rozhodcovským rozsudkom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Pohľadávka vrátane jej príslušenstva, ktorých vymoženie je predmetom tohto exekučného konania, sa teda stala splatnou pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, a ktorým je január 2018, keď konkurz na majetok povinného bol vyhlásený 22. 01. 2018, ktorý deň sa ako deň nasledujúci po dni faktického zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku považuje za deň vyhlásenia konkurzu (§ 167a ods. 3 v spojení s § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
22. Odvolací súd zvýrazňuje, že ani následne zrušenie konkurzu - vydané v Obchodnom vestníku č. 53/2018 dňa 15. 03. 2018 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu, nemá relevantný vplyv na rozhodnutie konkurzného súdu o oddlžení povinného, a teda ani na rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení exekučného konania. Relevantný vplyv by v tejto súvislosti mohlo mať napr. uznesenie konkurzného súdu o zastavení konania z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, súčasťou ktorého uznesenia je „ex lege“ aj rozhodnutie o zrušení oddlženia (§ 167v ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom o takéto rozhodnutie konkurzného súdu však v danej veci nešlo (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 10. 2020 sp. zn. 7Cdo/219/2019).
23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že boli splnené všetky podmienky podľa § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii na povinné zastavenie exekučného konania. Odvolací súd preto exekučné konanie podľa § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
24. Vzhľadom na to, že exekučné konanie v danom prípade začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 31. 03. 2015, vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 veta prvá exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, o trovách exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017.
25. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.