Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/110/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: O. K., bývajúci v T. - Š., Š. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KaKE 28722/2019 ČRZ: 163959/2019 zo dňa 18.11.2019, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. zo dňa 03.07.2019, ktorej základ tvorí preskúmanie zákonnosti opatrení vydaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod reg. č. 32587/2019, 118408/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ žiadosťou zo dňa 26.09.2019 požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žiadateľ uviedol: „Žiadam o zastúpenie v správnej žalobe proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 25.06.2019, ktorému predchádzalo moje podanie žiadosti Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR o prešetrenie zo dňa 28.03.2019, v ktorom žiadam o prešetrenie postupu Ústredia PSVaR Košice, čím došlo k ich nezodpovednému prístupu k zničeniu rodičovského vzťahu k môjmu dieťaťu počas piatich rokov.“ Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol, že žiada o právnu pomoc a zastupovanie v súdnom konaní vrátane jeho začatia a zároveň uviedol, že žiada o právnu pomoc a zastupovanie v rámci už prebiehajúceho súdneho konania v právnej veci v konaní na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. , v ktorom vystupuje na strane žalobcu proti žalovanému Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“, alebo „MPSVaR“). Z predložených dokladov žiadateľa, z podania označeného ako „žaloba“, ktoré žiadateľ podal na Krajský súd v Bratislave dňa 03.07.2019 a z ďalších doplňujúcich podaní adresovaných Krajskému súdu Bratislava, centrum zistilo, že žiadateľ sa domáha preskúmania listu MPSVaR SR č. 32587/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019, ktorý bol žiadateľovi doručený dňa 01.07.2019 a listu MPSVaR SR č. 32588/2019 11840-2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019. Žiadateľ žiadosťou o prešetrenie zo dňa 28.03.2019 žiadal MPSVaR o náhradu nemajetkovej ujmy od ministerstva z dôvodu, že Úrad práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach (ďalej len „ÚPSVaR“) „je zodpovedný za úplné zničenie rodičovského vzťahu otca k jeho maloletému dieťaťu v jeho najdôležitejšej výchovnej životnej etape“. Zároveň žiadal o prešetrenie postupu a rozhodnutí ÚPSVaR v Košiciach, domáhal sa konštatovania, že boli porušené jeho zákonné práva a zároveň žiadal aj priznanie finančného zadosťučinenia v celkovej sume 300 000 Eur. V liste č. 32587/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019 ministerstvo informovalo žiadateľa o výsledku predbežného prerokovania nároku na

náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko podanie žiadateľa označené ako „žiadosť o prešetrenie“ bolo na základe jeho obsahu kvalifikované ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo týmto listom informovalo žiadateľa, že po prešetrení žiadosti a spisovej dokumentácie ÚPSVaR Košice dospelo k záveru, že v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nebude žiadateľ odškodnený a zároveň žiadateľa poučil, že tento list predstavuje záver predbežného prerokovania nároku na náhradu škody uplatneného na ministerstve a tiež, že takéto prerokovanie nie je správnym konaním a že ústredný orgán štátnej správy (ministerstvo) v tejto veci nevydáva rozhodnutie, čo má za následok, že nie je možné proti výsledku predbežného prerokovania podať opravný prostriedok. Ministerstvo zároveň žiadateľa informovalo, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, keďže z obsahu žiadosti vyplýva, že okrem iného žiadateľove rodičovské a osobnostné práva mohli byť poškodené úradným postupom Okresného súdu Košice I a Okresného súdu Košice II. K postúpeniu žiadosti došlo listom č. 32588/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019. Žiadateľ sa podanou správnou žalobou domáha preskúmania listu MPSVaR č. 32587/2019, 11840/2019- M_OPS zo dňa 25.06.2019, ktorý bol žiadateľovi doručený dňa 01.07.2019 a listu MPSVaR SR č. 32588/2019, 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019. Žiadateľ zaslal žalovanému vyjadrenie na informácie o výsledku predbežného prerokovania zo dňa 01.07.2019, v ktorom uviedol: „V informácii o výsledku predbežného prerokovania zo dňa 25.06.2019 nie je uvedené, akým spôsobom Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR nariadilo úradu vo vašej kompetencii, nariadiť zničený rodičovský otcovský vzťah k môjmu maloletému dieťaťu...“ a od žalovaného žiadal, aby bezodkladne nariadil úradu nápravu zničeného rodičovského vzťahu žiadateľa k jeho maloletému dieťaťu. Žalovaný dňa 13.08.2019 odpovedal žiadateľovi listom, v ktorom uviedol, že jeho podanie spolu s podaním zo dňa 28.03.2019 boli z hľadiska vecnej príslušnosti odstúpené na preverenie a priame vybavenie odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Ústredia PSVaR, že žiadosti žiadateľa o zmenu kolízneho opatrovníka, ktorú žiadateľ adresoval žalovanému, nie je možné vyhovieť z dôvodu, že o tom, kto bude vykonávať funkciu kolízneho opatrovníka mal. dieťaťu, nerozhoduje ministerstvo ale súd. Dňa 18.09.2019 bolo žiadateľovi doručené predvolanie ÚPSVaR Košice, odbor soc. vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na osobné stretnutie na deň 25.09.2019 o 10:00 hod. za účelom konzultácie vo veci sociálneho poradenstva o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žiadateľ sa k tomuto predvolaniu písomne vyjadril dňa 20.09.2019 a uviedol: „Ako som už vám niekoľkokrát uviedol v predošlých rokoch, v ktorých menovaná zamestnanec vášho úradu C.. T.. B. v zastúpení môjho dieťaťa ako aj psychológ zamestnanec vášho úradu K.. W.. L., pracujúci na Ž. XX v T., úmyselne napomáhali zničeniu môjho rodičovského vzťahu k môjmu maloletému dieťaťu, bez akéhokoľvek opodstatnenia. Preto považujem vaše prvé predvolanie v priebehu 5 rokov môjho zničeného rodičovského vzťahu, jeho poradenstvom o záchranu rovnakými zamestnancami za neopodstatnené a maximálne nezodpovedné.“ Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva: „Žiadateľ sa chce podanou žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci domáhať právnej pomoci v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, na základe správnej žaloby zo dňa 03.07.2019, ktorú spísal a podal sám dňa 08.07.2019 na Krajskom súde Bratislava a toto konanie sa vedie pod sp. zn. . V žalobe sa domáha preskúmania listu MPSVaR SR č. 32587/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019. Žiadateľ nesúhlasí s postúpením jeho žiadosti o prešetrenie Ministerstvu spravodlivosti SR s tým, že k jeho žiadosti nebolo vykonané žiadne požadované šetrenie a s tým, že z napadnutej informácie nie je zrejmé, akým spôsobom žalované ministerstvo nariadilo úradu vo svojej kompetencii napraviť spôsobené škody a zničený rodičovský vzťah. Správne súdy preskúmavajú len právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy. Z predložených dokladov je zrejmé, že žiadateľ v právnej veci, s ktorou sa obrátil na Centrum, podal správnu žalobu proti listu MPSVaR SR č. 32587/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019, ktorým žiadateľa ministerstvo informovalo o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa a o postúpení jeho žiadosti Ministerstvu spravodlivosti SR. Z dôvodu, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je správnym konaním, ministerstvo v tomto prípade nevydáva rozhodnutie a z tohto dôvodu sa nie je možné proti výsledku predbežného prerokovania odvolať, či preskúmať ho správnym súdom. Nesúhlas s výsledkom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je možné uplatniť podaním žaloby o náhradu škody proti zodpovednému subjektu. Žiadateľ v súvislosti s napadnutým listom namietal, že nedošlo k prešetreniu postupu ÚPSVaR tak, ako to požadoval a nebol nijako informovaný o tomto prešetrení. Zo žaloby žiadateľa a jej doplnenia zo dňa 29.07.2019 má Centrum za to, že žiadateľ sa mieni domáhať preskúmania zákonnosti opatrení MPSVaR SR, náhrady nemajetkovej ujmy a preverenia úradného

postupu orgánu verejnej správy - ÚPSVaR Košice, a to uplatnením rôznych nárokov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného i z citovaných zákonných ustanovení, Centrum dospelo k záveru, že v právnej veci správnej žaloby preskúmania listu - Opatrenia MPSVaR SR č. 32587/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019 a č. 32587/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019 vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. ide o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ust. V zmysle ust. správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, z ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. Žiadateľ v prípade, ak nesúhlasí s výsledkom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, má možnosť si svoj nárok uplatniť na príslušnom súde v civilnom procese. O podmienkach uplatnenia nároku na náhradu škody bol žiadateľ informovaný v Centre na stretnutí dňa 03.10.2019. Žiadateľ namieta, že ku škode došlo nesprávnym úradným postupom kolízneho opatrovníka vo vzťahu k úprave styku s maloletou dcérou žiadateľa a jeho realizáciou, pričom v tejto súvislosti funkcia kolízneho opatrovníka zanikla čiastočnou právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice II. č. k. -72 zo dňa 23.01.2015, ktorá nastala dňa 30.03.2015. K premlčaniu nároku na náhradu škody v tejto súvislosti tak došlo dňa 30.03.2018. Vychádzajúc z vyššie uvedeného i z citovaných zákonných ustanovení Centrum dospelo k záveru, že v právnej veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom by taktiež išlo o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle . Skutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešný spor je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na to, že Centrum má na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku a žiadateľovi nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci“.

I. Správna žaloba

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaKE 28722/2019 ČRZ: 163959/2019 zo dňa 18.11.2019 a uloženia CPP poskytnúť právnu pomoc v súlade s ustanovením , , o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení a to bez zbytočných prieťahov a úmyslu marenia základných práv žalobcu. V správnej žalobe uviedol: „Žalobca nesprávnosť právneho posúdenia veci CPP vidí v tom, že mu nebola poskytnutá dostatočná právna pomoc a rozhodnutie CPP v tomto spore nesie znaky arbitrárneho rozhodnutia, teda nezohľadnenie všetkých faktických súvislostí. Išlo napriek podrobnému právnemu odôvodneniu, v ktorom neboli uvedené niektoré základné faktory preukazovania skutočností porušovania základných práv žalobcu zástupcami verejných správ, ktorí vo vzájomnej spolupráci, bez dôkladného prešetrenia veci, maria úmyselne jeho zákonné uplatnenie rodičovského otcovského práva k jeho maloletému dieťaťu, v ktorom žalobca počas 5 rokov nedokázal napriek sústavnej snahe aj pri dovolávaní sa vyšších inštancií ako aj v súdnych konaniach, v ktorých bolo realizované ust. Čl. 46 ods. 2 SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, ktoré boli zmarené práve pre zavádzajúce a nepravdivé vyjadrenia verejnej správy. Žalobca podal dňa 26.09.2019 CPP žiadosť o právnu pomoc a právne zastúpenie v právnej veci proti Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR“) pod č. 3258/2019, zo dňa 25.06.2019 a č. 32588/2019, 118408/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019, ktorého prešetrenie žiadosti ministerstvo nevykonalo a postúpilo ho až 20.08.2019 Ústrediu PSVaR Bratislava. Žalobca podal CPP žiadosť na základe uznesenia Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. -96 zo dňa 18.09.2019 a doručené dňa 25.09.2019. Žalobca žaluje ministerstvo, ktorého verejné štátne správy spoločnými postupmi v nadväznosti a rozhodnutiami úmyselne zničili rodičovský vzťah žalobcu k jeho maloletému dieťaťu od 13.08.2014 doposiaľ. Žalobca vydané preskúmanie zákonnosti opatrení ministerstvom zo dňa 25.06.2019 napadol na Krajskom súde pre úmyselné prehliadanie skutočností, ktorých prešetrenie ministerstvo nevykonalo a vec posúdilo iba ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorou sa snažilo vec zmariť, čoho dôkazom je vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 03.07.2019 o vrátenie postúpenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa Z. z“. Žalobca ďalej opísal svoje vyjadrenie adresované ministerstvu dňa 01.07.2019, v ktorom okrem iného konštatoval, že „...v informácii o výsledku predbežného prerokovania zo dňa 25.06.2019 nie je

uvedené, akým spôsobom nariadilo ministerstvo verejnej správe napraviť zničený žalobcov otcovský rodičovský vzťah k jeho maloletému dieťaťu, ktorý sama verejná správa spôsobila, že ministerstvo až na základe tohto vyjadrenia postúpilo žiadosť o preskúmanie Ústrediu PSVaR Bratislava dňa 20.08.2019, že ústredie PSVaR Bratislava vydalo odpoveď na žiadosť žalobcu o preskúmanie opodstatnenia zo dňa 28.03.2019, ktoré opäť vydalo nepravdivé vyjadrenie dňa 13.09.2019, ktoré nebolo podložené dôsledným a skutočným prešetrením, je úmyselne vykonštruované v prospech ministerstva, aby zmarilo a opäť predlžovalo uplatnenie žalobcu o rodičovstvo k jeho maloletému dieťaťu a to v opise pozitívneho vzťahu žalobcu k maloletému dieťaťu, pričom prvé reálne šetrenie o skutočnom stave bolo uskutočnené verejnou štátnou správou neskôr, až o mesiac 01.10.2019, čo potvrdzuje zápis zástupcu riaditeľa ZŠ zo dňa 01.10.2019, že verejná správa patriaca pod ministerstvo ovplyvňuje vyjadrenia ZŠ pri preukazovaní úmyselného porušovania základných práv žalobcu na pôde ZŠ, ktorých bola škola priamym účastníkom“. Uviedol ďalej, že „CPP rozhodnutím zo dňa 18.11.2019 uviedlo čiastočné skutočnosti až po dvoch mesiacoch, ktoré smerovali na zlé právne formulovanie a posúdenie žiadosti žalobcom o právne poradenstvo a zastúpenie, o ktoré práve žalobca žiadal. Rozhodnutie CPP zo dňa 18.11.2019 porušilo , , , pretože neposkytlo počas dvoch mesiacov rozhodovania žalobcovi dostatočné právne poradenstvo a právnu pomoc napriek opakovaným žiadostiam žalobcu. Žalobca nebol CPP žiadnym spôsobom poučený, na koho sa môže obrátiť so žiadosťou o preskúmanie možnej úmyselnej spolupráce verejnej správy a súdu, ktoré je podstatou dokazovania porušovania jeho základných práv. Na základe tejto nevedomosti bez právneho poradenstva a pomoci CPP mu bola žiadosť o zastúpenie zamietnutá, ako aj bez dôsledného právneho poradenstva o podanie náhrady škody, ktoré boli súčasťou uvedenej spoločnej žaloby na ministerstvo“.

II. Vyjadrenie žalovaného, replika, úprava petitu žaloby

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.07.2019, doručeným súdu 07.07.2019, k správnej žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia, preto súd odkazuje na bod 1 tohto rozsudku. K žalobným dôvodom žalovaný uviedol: „Žalobca v bode „0“ svojej žaloby tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci, ďalej namieta, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, vedeným u žalovaného a zároveň, že u žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie napadnutého rozhodnutia vo veci samej. K tvrdeniam, ktoré sú obsahom bodu „4“ ods. 2 a to najmä, že „žalobca nesprávnosť právneho posúdenia veci CPP vidí v tom, že mu nebola poskytnutá dostatočná právna pomoc a rozhodnutie CPP v tomto spore nesie znaky arbitrárneho rozhodnutia, teda nezohľadnenie všetkých faktických súvislostí“ je potrebné uviesť, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo žiadosti, z dokladov a písomných vyjadrení, ktoré mu predložil žalobca a ktoré sú zároveň obsahom administratívneho spisu žalovaného. Žalovaný pritom nepostupoval formalisticky, ale zohľadnil aj celkovú situáciu žalobcu, jeho vyjadrenia a to, čo žalobca ako žiadateľ chcel dosiahnuť. komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám a ustanovuje kritériá, podľa ktorých právnej pomoci (ďalej len „“) posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Úspešným žiadateľom v konaní o priznaní nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok a to že 1/ sa nachádza v stave materiálnej núdze, 2/ že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť, 3/ že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch. Nesplnenie hoci len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. V prípade napadnutého rozhodnutia žalovaný vychádzal zo žiadosti žalobcu a zo správnej žaloby, ktorú žalobca podal na Krajskom súde v Bratislave a teda, že ide o preskúmanie zákonnosti opatrení MPSVaR SR č. 32587/2019, 11840/2019 _OPS zo dňa 25.06.2019 a č. 32588/2019, 118408/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezameral len na žalobcom udanú právnu vec, ale zaoberal sa aj možnosťou žalobcu na uplatnenie si nároku na náhradu škody v súvislosti s jeho tvrdeniami o nesprávnom úradnom postupe ÚPSVaR. Aj v tomto prípade však žalovaný vychádzajúc z dokladov a tvrdení žalobcu, ale najmä zo zákonných ustanovení dospel k záveru, že v právnej veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom by taktiež išlo o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ust. Žalobca vo svojej žalobe viackrát uvádza, že podanou žalobou na preskúmanie listov ministerstva si presadzuje svoje „základné právo na rodičovstvo k svojmu maloletému dieťaťu počas piatich rokov“ ale taktiež z dôvodu „úmyselného prehliadania skutočností, ktorých prešetrenie ministerstvo nevykonalo a vec posúdilo iba ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorou sa snažilo vec zmariť“. Z týchto tvrdení žalobcu

je zrejmé, že tieto skutočnosti nemôžu byť predmetom preskúmania správnych súdov, ale v prípade nesúhlasu s výsledkom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je možné uplatniť podaním žaloby o náhradu škody proti zodpovednému subjektu. Žalobca ďalej v bode „4“ ods. 7 uvádza, že skutočnosti, ktoré sú uvedené aj v jeho žalobe, a ktoré sa žalobca dozvedel v období medzi podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a vydaním napadnutého rozhodnutia, nie sú obsahom odôvodnenia tohto rozhodnutia. pre posúdenie žiadosti žalobcu preverovalo len skutočnosti, ktoré boli nevyhnuté k právnej veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného. Žalobca sa snaží o nápravu svojho vzťahu k maloletej dcére, avšak toto nie je v kompetencii centra, to mu môže pomôcť len vo forme poskytnutia právnej pomoci v prípade, ak sa žiadateľ rozhodne podať si návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, avšak túto možnosť žalobca odmietal. K tvrdeniam žalobcu o tom, že doklady, ktoré centru predložil dňa 21.10.2019 žiadnym spôsobom neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí, čím boli opätovne porušené jeho základné práva žalovaný uvádza, že písomným vyjadrením a dokladmi žalobcu zo dňa 21.10.2019 sa zaoberal práve pri otázke uplatnenia si nároku na náhradu školy voči zodpovednému subjektu a vyhodnotil tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navyše ako správny orgán pri vyhodnotení sa zaoberá dokladmi, ktoré majú vplyv na posúdenie veci, v ktorej žiada o právnu pomoc. V ďalšom sa žalovaný vyjadroval k poučovacej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, k stretnutiam so žalobcom v Centre, účelom prijatia Záverom žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

4. Dňa 13.07.2020 doručil žalobca „Doplnenie - vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.06.2020 a zmena petitu žaloby“. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný žiadne vyjadrenie dňa 26.06.2020 súdu nezaslal. Prvé vyjadrenie žalovaného je zo dňa 01.07.2020, doručené súdu 07.07.2020. Žalobca vo vyjadrení okrem iného uviedol, že „...dňa 12.3.2019 podal žalovanému žiadosť o právnu pomoc a právne zastúpenie v konaní vedenom na OS KE I pod sp. zn. , ktorého základ tvorí prešetrenie podozrenia zo sústavného porušovania základných práv a slobôd žalobcu a jeho mal. dieťaťa pri presadzovaní rodičovstva a po preukázaní porušovania aj spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá bola uvedená v žalobe, aby konečne niekto v danej veci po 4 rokoch začal konať, avšak v žalobnej veci nebola pre žalobcu zásadná. Opísal ďalej komunikáciu na pohovore u žalovaného, týkajúcu sa jeho rodičovských práv. Uviedol, že z mylného právneho výkladu žalovaného podal dňa 28.03.2019 žiadosť o prešetrenie Ministerstvu PSVaR, ktoré žiadosť zamietlo dňa 25.6.2019 s tým, že vec prešetrenia postupu a rozhodovania zamestnancov úradu nie je v jeho kompetencii. Na základe negatívneho výsledku o prešetrenie Ministerstvom PSVaR zo dňa 25.6.2019 podal žalobca správnu žalobu na KS BA pod sp. zn. zo dňa 03.07.2019, pretože bol jednoznačne informovaný zamestnancom žalovaného v pohovore dňa 18.03.2019, že MPSVaR má právomoc prešetriť podozrenie z porušovania základných práv žalobcu a jeho mal. dieťaťa. ktoré vytvárajú zamestnanci úradu. Avšak KS BA v konaní oznámil žalobcovi, aby sa v danej veci obrátil o právne poradenstvo a právnu pomoc na žalovaného. Na základe vyjadrenia KS BA žalobca požiadal o právnu pomoc a právne zastúpenie žalovaného dňa 26.09.2019, ktorý žalobcu telefonicky predvolal k osobnému pohovoru dňa 03.10.2019, v ktorom mu uviedol, že žalobu, ktorú má vedenú na KS BA voči MPSVaR musí oddeliť od nemajetkovej ujmy a tú má podať na OS BA I, čo žalobca aj urobil. Zo strany zamestnanca žalovaného pri osobnom pohovore dňa 03.10.2019 to bolo všetko právne poradenstvo ohľadom danej veci.“ Ďalej sa žalobca vyjadroval k jeho rodičovskému vzťahu k mal. dieťaťu a uviedol, že uplatnenie nemajetkovej ujmy nebolo a nie je pre neho vôbec zásadné, čo uvádza aj Ministerstvu PSVaR, ale zásadná je záchrana jeho rodičovstva k jeho vlastnému mal. dieťaťu. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol tak, že „Zrušuje sa rozhodnutie Centra právnej pomoci č. j. KaKE 28722/2019, ČRZ: 163959/2019 zo dňa 18.11.2019 a nariaďuje, aby O. K. škodu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym právnym poradenstvom Centrom právnej pomoci, plne právne napravilo. A voči tým osobám, ktoré tento stav spôsobili a spôsobujú, bude vedená disciplinárna ako aj právna zodpovednosť.“

5. Dňa 16.07.2020 doručil žalobca súdu podanie označené ako „Úprava petitu žaloby“ a žiadal aby súd rozhodol takto: „Zrušuje sa rozhodnutie Centra právnej pomoci č. j. ČRZ: 163959/2019 zo dňa 18.11.2019 a nariaďuje, aby O. K. škodu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym právnym poradenstvom a postupom Centra právnej pomoci plne právne a zo zákona napravilo a voči tým osobám, ktoré tento stav spôsobili a spôsobujú, bude vedená disciplinárna, ako aj trestnoprávna zodpovednosť. Krajský súd sám, alebo ak to nie je v jeho kompetencii, postúpi prešetrenie skutočností uvádzanými O. K., že sa v jeho prípade a jeho maloletého dieťaťa pri presadzovaní ich základných práv a slobôd jedná zo strany zamestnancov a zástupcov verejných správ o podozrenie z organizovanej skupiny, ktorí

spoločne sťažujú a maria uplatnenia žalobcu a jeho maloletého dieťaťa alebo alternatívne, aby Krajský súd rozhodol vo veci podozrenia žalobcu z organizovanej skupiny podľa zákona“.

III. Konanie na správnom súde

6. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) pojednávanie, ktoré vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Žalobca dňa 8.11.2022 doručil súdu „Vyjadrenie žalobcu na predvolanie k súdnemu pojednávaniu na deň 23.11.2022“, kde v rozsiahlom vyjadrení k predvolaniu na pojednávanie (6 strán) uviedol v závere, že sa nedostaví na pojednávanie dňa 23.11.2022 a to z možného zmarenia súdneho konania a z možného zmarenia právnych postupov a v súlade s ustanovením z dôležitého dôvodu preto, že mu doposiaľ napriek splneným zákonným podmienkam v jeho stave (bod 1 tohto dokumentu) nebolo umožnené správne poskytnutie právnej pomoci a právne zastúpenie v konaní na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. a preto, po citácii ustanovení SR, požaduje odročenie pojednávania do doby odstránenia tohto závažného právneho stavu.

7. V zmysle súd vec prejednal a na pojednávaní rozhodol v neprítomnosti žalobcu, pretože nevzhliadol dôvod na odročenie pojednávania.

8. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste ju zamietnuť v zmysle ustanovenia .

IV. Relevantná právna úprava a právny názor správneho súdu

9. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

10. Podľa ustanovenia rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

11. Podľa ustanovenia fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

12. Podľa na o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

13. Žalobca predovšetkým namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným, ktorú vzhliadol v tom, že „mu nebola poskytnutá dostatočná právna pomoc a rozhodnutie CPP nesie znaky arbitrárneho rozhodnutia, teda nezohľadnenie všetkých faktických súvislostí. Išlo napriek podrobnému právnemu odôvodneniu, v ktorom neboli uvedené niektoré základné faktory preukazovania skutočností porušovania základných práv žalobcu zástupcami verejných správ, ktorí vo vzájomnej spolupráci, bez

dôkladného prešetrenia veci, maria úmyselne jeho zákonné uplatnenie rodičovského otcovského práva k jeho maloletému dieťaťu, v ktorom žalobca počas 5 rokov nedokázal napriek sústavnej snahe, aj pri dovolávaní sa vyšších inštancií ako aj v súdnych konaniach, v ktorých bolo realizované ustanovenie SR....“

14. Správny súd konštatuje, že právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom. Nesprávne právne posúdenie je spravidla spojené s nedostatočne zisteným skutkovým stavom.

15. Vadou, pre ktorú správny súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je aj pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci. Pretože rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho , musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Nedostatočné zistenie skutkového stavu sa tiež uvádza ako následok nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil v preskúmavanom prípade skutkový stav, ktorý je opísaný v bode 1. rozsudku. Podstatou v preskúmavanom prípade bolo posúdenie otázky či správny orgán správne aplikoval vzhľadom na žalobcov prípad.

17. Podľa ods. písm. b) fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

18. Podľa pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

19. Spornou skutočnosťou prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti žalobcu o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.

20. Pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu vychádzajúc z gramatického a logického výkladu právnej normy ustanovenej v je možné uzavrieť, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv a v právnej norme ustanovenej v tohto zákona, demonštratívne uvádza skutočnosti, na ktoré prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejmé, že môže ísť aj o iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci je zrejme bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu zaujal názor aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. -24 z 25.04.2013, v ktorom konštatoval, že: „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu. Ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.“

21. V tejto súvislosti správny súd odvolaním sa na konštatuje, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú

ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. V zmysle na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

23. V zmysle na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

24. V prejednávanom prípade žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol: „Žiadam o zastúpenie v správnej žalobe proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 25.06.2019, ktorému predchádzalo moje podanie žiadosti Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR o prešetrenie zo dňa 28.03.2019, v ktorom žiadam o prešetrenie postupu Ústredia PSVaR Košice, čím došlo k ich nezodpovednému prístupu k zničeniu rodičovského vzťahu k môjmu dieťaťu počas piatich rokov.“

25. Z predložených dokladov je zrejmé, že žiadateľ v právnej veci, s ktorou sa obrátil na , podal správnu žalobu proti listu MPSVaR SR č. 32587/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019, ktorým žiadateľa ministerstvo informovalo o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa a o postúpení jeho žiadosti Ministerstvu spravodlivosti SR. Z dôvodu, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je správnym konaním, ministerstvo v tomto prípade nevydáva rozhodnutie ani opatrenie a z tohto dôvodu nie je možné sa proti výsledku predbežného prerokovania odvolať, či preskúmať ho správnym súdom. Inak povedané list - „Informácia o výsledku predbežného prerokovania“ nie je rozhodnutím ani opatrením vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, z tohto dôvodu nie je možné sa proti výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody odvolať, ide o „akt“, ktorý je vylúčený z prieskumu v správnom súdnictve. Nesúhlas s výsledkom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je možné uplatniť podaním žaloby o náhradu škody proti zodpovednému subjektu.

26. Správny súd má za to, že správny orgán na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis ( ) a správne vo veci rozhodol, keď z uvedeného zákonného dôvodu žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

27. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné.

28. O trovách správny súd rozhodol podľa a nasled. tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

29. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Sporového súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal procesnú subjektivitu, c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo , e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi , aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným právnej pomoci. (, ).