Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-297-2015.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/297/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: F., s.r.o., F. XX, W., IČO: XX XXX XXX zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnej: T. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX O. o vymoženie 234 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 7585/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/2064/2012-10 zo dňa 3.8.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 7585/12 zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 05727/11 zo dňa 12.7.2011.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z .z. o rozhodcovskom konaní, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy o úvere a § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že záväzok povinnej vyplýva zo zmluvy o úvere č. 903800092 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 28.4.2010, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvého stupňa preskúmal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že v bode 15 je zakotvené riešenie sporov zo zmluvy v rozhodcovskom konaní. V tomto ustanovení dojednaný spôsob riešenia sporov považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že táto zmluvná podmienka nebola s povinnou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba podľa súdu prvého stupňa považovať aj takú dohodu, podľa ktorej spotrebiteľ má síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je preto rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Súd prvého stupňa zdôraznil,
že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uviedol, že medzi takéto podmienky patrí aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 1 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a tiež dohoda o vyplnení zmenky, preto sú takéto neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. Vzhľadom na to, že v zmluve nie je dojednaná rozhodcovská doložka a táto nie je platne dohodnutá ani vo všeobecných podmienkach, preto rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neexistujúcej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa nepovažoval za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že neuviedol dôvody, pre ktoré zmluvu o úvere účastníkov konania považoval za spotrebiteľskú. Zdôraznil, že súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba uzatvárajúca zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súdu prvého stupňa oprávnený tiež vytýkal, že mal posudzovať aj to, do akej miery a v akej časti je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto zmysle mal vykonať aj dokazovanie. Uviedol, že pri svojej rozhodovacej činnosti mal súd prvého stupňa prioritne postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanta, a z toho vyplýva zásada (odkazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 87/04) vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila, odvolanie jej bolo doručené dňa 21.9.2012.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Oprávnený namietal predovšetkým prekročenie právomoci exekučným súdom pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.
Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
Pokiaľ oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože nevykonal potrebné dokazovanie a bez pochybností nezistil, že povinná je skutočne spotrebiteľom, treba zdôrazniť, že je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno preukázať spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania. Ak však zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na takýto účel, v posudzovanej veci na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinná vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním má uzavretie úverovej zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známy pre dôkazné konanie. Oprávnený však v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil, súd prvého stupňa preto pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom ako podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z toho, že úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom.
Opodstatnená nie je ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa neodôvodnil dostatočne svoj záver, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere dňa 28.4.2010 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa správne posudzoval zmluvu aj podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Oprávnený poskytol ako veriteľ povinnej úver podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že v predmete činnosti má okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda úvery poskytuje v rámci svojho podnikania. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal, že úver poskytol povinnej v súvislosti s jej povolaním, treba zmluvu účastníkov konania posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z judikatúry súdov nepochybne vyplýva, že aj keď bola zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka, skutočnosť, že uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou znamená, že na posúdenie práv a povinnosti z nej vyplývajúcich sa použije aj zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnej ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá jej z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.
V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaná na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či ide o rozhodnutie vykonateľné po stránke formálnej a materiálnej. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ exekučný súd vzhľadom na uvedené preskúmaval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný v tejto veci oprávneným predložený exekučný titul, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).
Cieľom rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a po vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená.
V posudzovanej veci je rozhodcovská doložka zakotvená v článku 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere účastníkov konania budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinná ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci súčasťou zmluvy o úvere, je zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré však zmluvné strany nepodpísali.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
Z citovaný ustanovení vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky sa vyžaduje písomná forma. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou). V posudzovanej veci povinná podpísala zmluvu o úvere, ktorá však neobsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je zakomponovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, s ktorými síce povinná vyslovila v zmluve súhlas, tieto však nepodpísala. Medzi účastníkmi konania ako veriteľom a dlžníčkou na základe uvedeného nedošlo k uzavretiu platnej dohody o rozhodcovskej doložke v zmluve o úvere, lebo všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú zmluvnými stranami podpísané, preto je takáto dohoda absolútne neplatná.
Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, potom bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný predpoklad a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa dôvodne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu malo v danej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s .p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.