Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/226/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -55 zo dňa 11. februára 2014, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. -55 zo dňa 11. 02. 2014 návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27. 09. 2012 domáhal voči odporcovi náhrady majetkovej škody vo výške 3.873,72 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 774,74 eur, ktoré vznikli ako následok nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Čadca, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Súd ďalej konštatoval, že na daný právny vzťah aplikoval o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2004, všeobecné ustanovenia (, ) a Exekučný poriadok. Z obsahu exekučného spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený z exekučného konania vo veci pri poskytovaní úveru povinnému L. H. neskúmal majetkovú a príjmovú situáciu povinného a bez akýchkoľvek zistení, či na strane povinného je majetková situácia taká, že je spôsobilý poskytnutý úver splácať, bez ďalších podmienok mu úver poskytol. V exekučnom konaní predložil zmenku s podpisom povinného, ktorý už vizuálne nasvedčuje, že je to podpis osoby, ktorá zjavne nevie posúdiť následok svojho úkonu. Z návrhu vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. vyplýva, že L. H. trpí oneskoreným psychosomatickým vývinom v dôsledku hypotonického syndrómu s psychomotorickou retardáciou. Pri poskytovaní úveru navrhovateľom táto skutočnosť bola zjavná a navrhovateľ v rozpore so zákonom a dobrými mravmi poskytol úver takejto osobe. Povinný nebol zákonným spôsobom oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru a nemal vedomosť o informáciách pre posúdenie prijateľnosti podmienok pre poskytnutie úveru, zmluvných podmienok a ďalších nákladov spojených s poskytovaným úverom a nebol schopný ich ani chápať. Ďalej súd uviedol, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť; vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla. Navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva jednak v nečinnosti, prieťahoch v konaní, pretože

poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote a jednak v nesprávnej aplikácii zákona keď napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol, čím porušil zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ ide o prieťahy v konaní, okresný súd konštatoval, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavovania sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil a tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny úradný postup podľa V ďalšom súd konštatoval, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( SR). V danom prípade nešlo o taký prieťah, aký má na mysli zákon a vzhľadom na náročnosť sporu, ktorý sa týkal posúdenia rozhodcovského rozsudku, súd ani nevyhodnotil, že by došlo k prerokovaniu veci bez zbytočného prieťahu. Navrhovateľ tak nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, t. j. nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ podľa záverov okresného súdu však nepreukázal ani vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy, ani to, že sa nemôže domôcť takto vymáhanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného exekučného titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporkyne. Režijné náklady navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú a skutočnú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal ani vznik podmienok na náhradu nemajetkovej ujmy. Nekonkretizoval, prečo samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Nepredložil žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil aká nemajetková (morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Navrhovateľ bol v konaní povinný preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu pred tvrdenými prieťahmi bola majetková situácia povinného taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkového príjmu povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila mu škodu. Toto dôkazné bremeno navrhovateľ neuniesol. Keďže súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody je neexistentný, námietkou premlčania vznesenou odporkyňou sa nezaoberal. V ďalšom súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a nestranný súd. O trovách konania súd rozhodol podľa Občianskeho súdneho procesu (ďalej len „“), avšak odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie. V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k viacerým vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca; súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu (správne malo byť uvedené navrhovateľa, pozn. súdu) a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. preto, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Riadne a včas však požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané

s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom. Ďalej uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach, tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, a že podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Podľa navrhovateľa konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. , proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podáva odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Ďalej navrhovateľ vytýkal súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. a viedol pojednávanie, na ktorom za jeho neprítomnosti meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Tiež namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórností, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu možnosti konať pred súdom. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. K majetkovej škode uviedol, že súd zamietol návrh v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti, avšak v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Úplne však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Ako dôkaz o vzniku škody predložil znalecký posudok vypracovaný Znaleckým Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na neho negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku. Ak okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že nepreukázal, že by mu vznikla postupom exekučného súdu akákoľvek škoda, pričom ďalej uvádza, že bližšie nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky počas obdobia omeškania exekučného súdu, nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. K nemajetkovej ujme uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom

stanovenom čase. Sám súd predsa zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. V závere k návrhu na prerušenie konania uviedol, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu podľa , zrušil a podľa vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V občianskom súdnom konaní súd postupuje tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a vedie konanie tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (, ).

Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne ( ).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, ).

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nespĺňa kritéria ustanovené v

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ nárok uplatnený v konaní odvodil z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho jednak vo vydaní rozhodnutia po uplynutím zákonom stanovenej lehoty, ale predovšetkým vo vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď spôsobom odporujúcim zákonu t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd založiac svoju právomoc v exekučnom konaní zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výber právnych noriem a ich aplikáciu na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, a to napriek existencii právoplatného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s namietaným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spočívajúcim v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia. Nie je však zrejmé ako sa vysporiadal s tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nesprávnej aplikácii zákona pri opätovnom skúmaní exekučného titulu, ani že by sa uvedenou otázkou vôbec zaoberal.

Dôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, keď okresný súd nárok navrhovateľa posudzoval podľa v znení účinnom od

01. 01. 2013. I keď súd v odôvodnení konštatoval, že na daný vzťah aplikoval , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2004, z citácie uvedeného zákona, ale i ďalšieho odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd na vec aplikoval v znení účinnom od 01.01.2013. Uplatnený nárok však bolo potrebné posudzovať podľa zákona účinného v čase kedy k nesprávnemu úradnému postupu došlo.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď okresný súd v odôvodnení uvádzal skutočnosti, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Zo zápisnice z pojednávania ani výroku napadnutého rozsudku totiž nevyplýva, že by súd o návrhu na prerušenie konania rozhodoval, keď z obsahu spisu nevyplýva, že by v konaní vôbec bol podaný návrh na prerušenie konania. V tomto smere odôvodnenie rozsudku vôbec nekorešponduje s jeho výrokom.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje aj na ďalšie rozpory v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádzajú rôzne čísla úverovej zmluvy, z ktorej mala vyplývať pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní - č. 5860737 (str. 2 rozsudku) a č. 5861245 (rovnako str. 2 a str. 3 rozsudku), ako aj označenie povinného v exekučnom konaní - L. H. a G. X. (str. 13 rozsudku). Rovnako odvolací súd z obsahu spisu nezistil skutočnosti konštatované okresným súdom, a to opakované tvrdenia navrhovateľa, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca a odmietanie platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti (v spise sa nenachádza podanie navrhovateľa, v ktorom by konštatoval, že nepodal námietku zaujatosti, keď navrhovateľ ani nebol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude musieť okresný súd vec opätovne prejednať a rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť podľa kritérií uvedených v ust.

V súvislosti s navrhovateľom namietanou otázkou nestrannosti a zákonnosti sudcu odvolací súd poukazuje na to, že procesným prostriedkom k dosiahnutiu nápravy, pokiaľ sa účastník konania domnieva, že sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, má pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, je podanie námietky zaujatosti. Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ v priebehu konania námietku zaujatosti podal, v návrhu na začatie konanie len upozornil na skutočnosti, ktoré by podľa neho odôvodňovali vylúčenie sudcov okresného súdu. Na základe uvedeného oznámenia jednotliví sudcovia oznámili vo veci možnosť vzniku pochybností o ich nezaujatosti a spis bol následne predložení Krajskému súdu v Žiline ako súdu nadriadenému na rozhodnutie podľa Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -18 zo dňa 20. 03. 2013 rozhodol o nevylúčení sudcu Mgr. Richarda Golisa, ktorý bol v tom čase zákonným sudcom v danej veci, z ktorého dôvodu o ostatných sudcoch okresného súdu nerozhodoval. Pokiaľ ide zákonnú sudkyňu v tejto veci JUDr. Annu Hozákovú z obsahu spisu vyplýva, že táto sa v uvedenom čase nevyjadrila z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, dôvody zaujatosti neoznámila ani následne. Keďže navrhovateľ námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni nevzniesol a táto skutočnosti odôvodňujúce jej vylúčenie z prejednávania veci neoznámila, nebol dôvod, aby súd o vylúčení či nevylúčení predmetnej sudkyne rozhodoval. Námietkou, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, sa však môže účastník brániť aj v rámci odvolacích námietok, ako to urobil navrhovateľ v tomto prípade. Ak nie je vydané rozhodnutie nadriadeného súdu ohľadom zákonnej sudkyne o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, odvolací súd môže pri skúmaní tohto dôvodu posúdiť otázku vylúčenia sudcu samostatne, čo by bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ( ). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ustanovenia ( a nasl. ) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Krajský súd v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom Okresného súdu Čadca, na ktorom vykonáva zákonná sudkyňa funkciu sudcu, nevidí dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. V zmysle ustálenej judikatúry dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom

tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. ), pričom v danom prípade takýto súd účastníkom konania nie je, vec sa ho týka len sprostredkovane. Je nutné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť preto nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká, a zánikom funkcie sudcu zaniká, osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom ( o sudcoch a prísediacich). Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad a potrebnú dávku odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci. Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba také chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 24. novembra 2011). Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvod na vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý záver rešpektuje aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napríklad uznesenia sp. zn. z 31. 05. 2010; z 19. 06. 2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napríklad z 06. 02. 2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.

Nakoľko odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, s poukazom na ust. zrušil i výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí preto okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.