Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/50/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XX, XXX XX D. D., právne zastúpený: JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, proti žalovaným: 1/ Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, XXX XX D. D., 2/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/ XXX, XXX XX D. D., 3/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, XXX XX D. D., 4/ ZBOJSKÁ, s. r. o., so sídlom Hlavná 62, 976 56 Pohronská Polhora, IČO: 36 757 012, všetci právne zastúpení: LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Lomonosovova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 589, o určenie osoby spoločníka spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. -234 zo dňa 28. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno, č. k. -234 zo dňa 28. apríla 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno ( ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“ ) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol ( I. výrok ). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným spoločne a nerozdielne priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu ( II. výrok ).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal aby súd určil, že žalobca je spoločníkom spoločnosti ZBOJSKÁ, s.r.o., so sídlom Hlavná 62, 976 56 Pohronská Polhora, IČO: 36 757 012 (ďalej ako „Spoločnosť“). Žalobca uplatnený nárok odvodzoval od uzatvorenej Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 23.05.2017 ( ďalej ako „Zmluva“ ) medzi žalobcom ako prevodcom a žalovanými 1/ a 2/ ako nadobúdateľmi, na základe ktorej sa dohodli na odplate za prevod obchodného podielu vo výške 50.000,-Eur so splatnosťou 580 dní od podpisu zmluvy. Žalobca uviedol, že v lehote splatnosti došlo k zaplateniu len časti odplaty vo výške 25.000,-Eur a to dňa 12.06.2018. Žalobca žalovaným oznámil, že jeho pohľadávka je po splatnosti a dal im možnosť doplatiť zvyšnú časť odplaty vo výške 25.000,-Eur a to do konca marca 2019. V zmysle Článku 3. bodu 3 Zmluvy má právo prevodca obchodného podielu od Zmluvy odstúpiť v prípade, že si čo i len jeden nadobúdateľ nesplní svoju povinnosť uhradiť prevodcovi odplatu za prevod obchodného podielu a to s tým účinkom, že opätovne nadobudne prevádzaný obchodný podiel spoločnosti a zároveň vzniká prevodcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur voči tomu nadobúdateľovi, ktorý poruší povinnosť uhradiť odplatu. Žalobca z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalovaných v lehote vyhotovil odstúpenie od Zmluvy zo dňa 07.05.2019, ktoré zaslal

žalovaným 1/ a 2/ a na vedomie aj žalovanému 4/. Žalovaný si toto prevzal dňa 09.05.2019. Žalovaní 1/ a 2/ zvyšnú časť odplaty zaplatili dňa 16.05.2019 a odstúpenie od Zmluvy prevzali až dňa 27.05.2019. Okrem iného žalobca v odstúpení od Zmluvy uviedol, že v celom rozsahu pristupuje k Spoločenskej zmluve Spoločnosti. Žalobca uviedol, že odstúpenie nadobudlo svoje účinky doručením a aj napriek úhrade zvyšnej časti odplaty pred dňom doručenia odstúpenia zo Zmluvy žalovaným 1/ a 2/ považuje odstúpenie za platné a vyslovil názor, že Zmluva sa zrušuje a je povinný vrátiť žalovanému 2/ sumu vo výške 25.000,-Eur a žalovanému 1/ sumu vo výške 15.000,-Eur (zaplatenú časť odplaty poníženú o zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-Eur). Následne podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na začatie konania o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri týkajúcich sa spoločnosti. O návrhu rozhodol okresný súd uznesením č.k. -55 zo dňa 29.10.2019, ktorým rozhodol, že nevykoná zápis zmien údajov zapísaných o Spoločnosti a zároveň uviedol, že registrový súd môže vykonať zápis zmeny do obchodného registra len na základe rozhodnutia súdu. Žalobca tvrdil, že platným odstúpením žalobcu od Zmluvy nadobudol žalobca spätne obchodný podiel v Spoločnosti a preto považoval návrh v zmysle za dôvodný a v súlade so zákonom. Žalovaného 3/ považuje za pasívne vecne legitimovaného z toho dôvodu, že majiteľom predmetných obchodných podielov, (ktoré patrili žalovaným 1/ a 2/) sa žalovaný 3/ stal dňa 15.01.2020. K naliehavému právnemu záujmu na určovacej žalobe uviedol, že je daný už len tým, že bez takéhoto určenia je ohrozené právo žalobcu na nerušený výkon jeho práv ako spoločníka spoločnosti, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu potvrdzuje aj judikát R 17/1972. Poukázal najmä na to, že určovacou žalobou sa má dosiahnuť súlad medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v registri a existencia naliehavého právneho záujmu je spravidla daná vždy. Žalobca sa v žalobe domáhal aj návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

3. Okresný súd Brezno návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odôvodnil ho tým, že žalobca v návrhu neuviedol, ktoré skutočnosti v ňom vyvolávajú obavu, že by mohlo opätovne dôjsť k zmene osoby spoločníka v Spoločnosti a ďalšia zmena spoločníka je nepravdepodobná, nakoľko žalovaný 3/ už bol spoločníkom Spoločnosti v čase, keď došlo k prevodu obchodného podielu žalobcu na žalovaných 1/ a 2/.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca, ako prevodca, dňa 23.05.2017 uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ ako nadobúdateľmi, Zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej ako „Zmluva“). Odplata za prevod obchodného podielu bola dohodnutá vo výške 50.000,-Eur so splatnosťou 580 dní od popisu Zmluvy, t.j. do 24.12.2018. Žalovaní svoju povinnosť v uvedenej lehote nesplnili následkom čoho žalobca vyhotovil odstúpenie od Zmluvy zo dňa 07.05.2019 a odstúpenie od Zmluvy zaslal žalovaným 1/ a 2/, ktorí si toto odstúpenie prevzali dňa 27.05.2019 a na vedomie aj žalovanému 4/, ktorému bolo odstúpenie doručené dňa 09.05.2019. Nesporná bola skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ časť odplaty vo výške 25.000,-Eur zaplatili dňa 12.06.2018 a časť odplaty vo výške 25.000,-Eur zaplatili dňa 16.05.2019. Po doručení odstúpenia žalovaným 1/ a 2/ podal žalobca návrh na zosúladenie stavu na príslušný registrový súd, ktorý uznesením č. k. -55 zo dňa 29.10.2019, právoplatným dňa 29.11.2019 rozhodol, že nevykonáva zápis zmien údajov zapísaných o Spoločnosti, keď podľa jeho názoru nemôže k zmene spoločníka dôjsť jednostranným prejavom vôle, ale len dohodou alebo rozhodnutím súdu. Dňa 20.12.2019 (t.j. tri týždne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia) uzavreli žalovaní 1/ a 2/ zmluvy o prevode obchodných podielov na žalovaného 3/. Žalovaný 3/ bol spoločníkom Spoločnosti už aj pred nadobudnutím obchodných podielov žalovaných 1/ a 2/. Žalobca následne podal na okresný súd žalobu podľa s návrhom na určenie, že žalobca je spoločníkom spoločnosti.

5. Súd prvej inštancie považoval za sporné, či je možné domáhať sa žalobou podľa určenia, že žalobca je spoločníkom Spoločnosti a to, či došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy s ohľadom na formálne náležitosti dokumentu, ktorým žalobca vykonával právo odstúpenia. Považoval za sporné aj to, či žalovaní 1/ a 2/ uhradili odplatu vo výške 50.000,-Eur v hotovosti pri podpise Zmluvy, či žalobca dal žalovaným dodatočnú lehotu na zaplatenie do konca marca 2019 a či došlo k porušeniu Zmluvy a tak následnému vzniku nároku na zmluvnú pokutu a odstúpenie.

6. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v predmetnej veci neexistuje na určení naliehavý právny záujem nakoľko vhodnou žalobou z hľadiska obsahu je žaloba podľa , ktorou sa žalobca mal domáhať plnenia, resp. nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa na uzavretie zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu, prípadne aj žaloba o nahradenie súhlasu valného zhromaždenia, pokiaľ by valné zhromaždenie súhlas na takýto spätný prevod obchodného podielu nedalo. Zároveň v prípade, že by

nebolo fakticky možné, aby sa žalobca stal opätovne vlastníkom obchodného podielu, bolo by na mieste požadovať poskytnutie peňažnej náhrady. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu, nakoľko procesne vhodným nástrojom na riešenie tohto sporu je žaloba na plnenie.

7. Súd prvej inštancie zároveň posúdil odstúpenie od Zmluvy za absolútne neplatné a to z dôvodu, že žalobca sa domáhal zápisu zmeny v osobe spoločníka na základe jediného dokumentu (odstúpenia od Zmluvy), pričom však nedodržal všetky zákonné náležitosti predpísané pre vykonanie takejto zmeny. Poukázal na ustanovenie (ďalej ako „“) v zmysle ktorého právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti musia mať písomnú formu, pričom za bodkočiarkou sa uvádza, že zákon ustanovuje, pre ktoré úkony sa vyžaduje forma notárskej zápisnice. Z uvedeného vyplýva, že ak sa na platnosť určitého úkonu vyžaduje forma notárskej zápisnice je to vždy v zákone výslovne ustanovené. V danom prípade je formu notárskej zápisnice, možné považovať za tzv. sprísnenú formu. Hoci to v predmetnom ustanovení nie je výslovne uvedené, per analogiam to platí aj na iné požiadavky sprísnenej formy, ako napr. požiadavka úradného osvedčenia pravosti podpisu. V zmysle musí mať zmluva o prevode obchodného podielu písomnú formu a podpisy na nej sa musia osvedčiť. Taktiež nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Zákon tak explicitne vyžaduje písomnú formu a osvedčenie podpisov pre zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti ručením obmedzeným, a to aj napriek tomu, že zmenou postavenia spoločníka nedochádza k zmene spoločnosti ako takej. S ohľadom na právnu istotu je len logickým vyústením, že ak zákon pre platnosť uvedeného právneho úkonu vyžaduje sprísnené požiadavky (osvedčený podpis, vyhlásenie nadobúdateľa), rovnako jeho zmena, resp. zrušenie, musí byť vykonaná v sprísnenej forme. Žalobca sprísnenú požiadavku písomnej formy s osvedčenými podpismi vo svojom odstúpení od Zmluvy nedodržal, avšak ďalšiu podmienku, ktorej absencia spôsobuje absolútnu neplatnosť, teda vyhlásenie, že pristupuje k spoločenskej zmluve Spoločnosti v jej aktuálnom znení, dodržal. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že v článku 3. bod 3 Zmluvy sa strany dohodli, že účinkom odstúpenia od Zmluvy je automatické opätovné nadobudnutie prevedeného obchodného podielu. V prípade, že by takýto postup bol možný, bolo by s ohľadom na právnu istotu nevyhnutné, aby právny úkon odstúpenia obsahoval úradne osvedčený podpis strany, ktorá od Zmluvy odstupuje ( nakoľko by sa jednalo o jediný dokument, na základe ktorého má byť zapísaná zmena v osobe spoločníka do obchodného registra, pretože dané ustanovenie nepredpokladá uzavretie zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu, ktorá by, ako aj ostatné právne úkony, ktorými dochádza scudzovaniu obchodného podielu, musela obsahovať úradne osvedčené podpisy prevodcu a nadobúdateľa). Konštatoval, že je nepochybné, že keďže zákon vyžaduje úradne osvedčené podpisy na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, jej zmeny a dodatky (hoci zákonodarca nikde výslovne neuvádza požiadavku úradného osvedčenia podpisov zmien, či dodatkov), resp. spätného prevodu obchodného podielu, musí túto požiadavku spĺňať aj odstúpenie od tejto zmluvy. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že základ od ktorého si žalobca odvodzuje svoje nároky, t.j. samotné odstúpenie od Zmluvy žalobcom je absolútne neplatné a z tohto dôvodu žalobu zamietol.

8. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie (ďalej len „“) a priznal žalovaným spoločne a nerozdielne, ktorí mali vo veci plný úspech voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo podľa zmenil rozsudok, ak nie sú splnené podmienky na jeho zrušenie tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení , a .

10. V konkrétnostiach žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a to výsluch strán sporu, pritom nevykonaním navrhnutých dôkazov zo strany žalobcu, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Taktiež právne posúdenie žaloby podľa zo strany súdu prvej inštancie odvolateľ považoval za nesprávne, pretože nie je zrejmé, akého plnenia by sa žalobca mohol v danom prípade domáhať, ak už ďalej

netrval na doplatení odplaty zo zmluvy o prevode obchodného podielu a požadoval nápravu právneho stavu z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o prevode obchodného podielu. Taktiež žaloba na nahradenie vôle nadobúdateľa na uzavretie zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu, prípadne žaloba o nahradenie súhlasu valného zhromaždenia by neriešila právne postavenie žalobcu, naopak viedlo by to len k začatiu viacerých súdnych konaní. Žalobca ďalej namietal, že nepodával žalobu o určenie vlastníckeho právo k obchodnému podielu, tak ako to posúdil súd, pretože obchodný podiel nie je vecou ani právom, ale inou majetkovou hodnotou podľa , ale domáhal sa žalobou určenia osoby spoločníka v spoločnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok z 09. decembra 1999, č.k. -79, ktorým rozhodnutie krajského súdu zmenil a určil, že žalobca je spoločníkom žalovanej spoločnosti. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí Obdo V 7/2001 rozhodnutie NS Slovenskej republiky zrušil, lebo odvolací súd pochybil, keď prevzal do výroku svojho rozhodnutia žalobný petit, ktorý je vzhľadom na nepresné vymedzenie práv žalobcu nevykonateľný. V zmysle týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že je možné podať žalobu na určenie osoby spoločníka, avšak v žalobnom návrhu nesmie absentovať určenie aspoň výšky vkladu žalobcu, pretože žalobný petit by bol pre nepresné vymedzenie práv žalobcu nevykonateľný. Žalobca ďalej poukázal na to, že naliehavý právny záujem žalobcu o určenie osoby spoločníka v spoločnosti ZBOJSKÁ, s.r.o. je daný už tým, že bez takéhoto určenia je ohrozené právo žalobcu na nerušený výkon jeho práv ako spoločníka spoločnosti, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu potvrdzuje aj judikát R 17/1972, podľa ktorého „naliehavý právny záujem na určený je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kedy by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým“. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že zároveň aj rozhodnutím uvedeným v uznesení č. k. -55 zo dňa 29.10.2019 Okresného súdu Banská Bystrica ako registrového súdu, neostala žalobcovi iná možnosť ako domôcť sa svojich práv podaním žaloby, aby došlo k zapísaniu jeho osoby ako spoločníka spoločnosti v príslušnom obchodom registri, pretože registrový súd rozhodol, že nevykoná zápis zmien v údajoch pre obchodnú spoločnosť ZBOJSKÁ, s.r.o., pričom v odôvodnení uviedol, že až na základe prípadného právoplatného rozhodnutia súdu môže vykonať zápis zmeny do obchodného registra.

11. Žalobca k posúdeniu formálnosti a platnosti odstúpenia od Zmluvy poukázal na to, že obsah zmluvy o prevode nebol v celom rozsahu naplnený, pretože síce k prevodu obchodného podielu zo strany žalobcu došlo, ale odplata za prevod nebola v celom rozsahu vyplatená. Uvedená skutočnosť bola dôvodom na odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu, pretože sa jedná o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti nadobúdateľov (žalovaných 1/ a 2/) a z tohto dôvodu žalobcovi vzniklo právo od Zmluvy odstúpiť a toto bolo vykonané v súlade so Zmluvou a zákonom. Zároveň žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorú si uplatnil v konaní a započítal voči jeho povinnosti vrátiť poskytnuté plnenie. Nesplnenie si povinností žalovaných 1/ a 2/ nadobúdateľov uhradiť odplatu riadne a včas v zmysle Článku 3. bod 3 Zmluvy možno považovať za osobitne upravený zmluvný dôvod odstúpenia od zmluvy bez ohľadu na to, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie Zmluvy. Žalobca po splatnosti odplaty oznámil žalovaným, že jeho odplata nie je uhradená riadne a včas a upozornil ich na to, že môže od Zmluvy odstúpiť. Z dôvodu dobrej vôle im poskytol primeraný dodatočný čas na plnenie do konca marca 2019, pričom ani vtedy nedošlo k splneniu ich povinnosti. Napriek tomu, že išlo o podstatné porušenie zmluvy žalobca mohol žalovaným oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť im dodatočnú lehotu na plnenie. Po márnom uplynutí tejto lehoty mohol využiť režim okamžitého odstúpenia od Zmluvy pri podstatnom porušení Zmluvy alebo režim pri nepodstatnom porušení Zmluvy podľa vlastnej úvahy. Zákon nevyžaduje, aby dodatočná lehota bola primeraná, avšak aj táto podmienka bola splnená. Listom zo dňa 07.05.2019 žalobca od Zmluvy odstúpil a urobil tak v zmysle Zmluvy a zákonných ustanovení o odstúpení od Zmluvy.

12. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou uvedenou v bode 40. rozsudku a je toho názoru, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zdôraznil, že dôvodom pre použitie analógie nemôže byť skutočnosť, že právna úprava neobsahuje tzv. sprísnenú požiadavku na právny úkon napr. vo forme osvedčeného podpisu, pretože by takúto požiadavku pre právny úkon chcel mať zákonodarca stanovenú, tak by bola uvedená v tomto ustanovení paragrafu. Žalovaní ohľadom nutnosti osvedčenia podpisu poukazovali na rozsudok NS Českej republiky , avšak právna úprava z ktorej vychádzal NS Českej republiky bola odlišná od slovenskej právnej úpravy, pretože nášho upravoval a upravuje odlišné povinnosti spojené s právnymi úkonmi pri vzniku, zmene alebo zániku týkajúcich sa spoločnosti a v českom bolo výslovne uvedené, že na tieto právne úkony musí byť osvedčený podpis. Preto sa u nás osvedčenie podpisu pri

takomto právnom úkone nevyžaduje a odkaz na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky je na danú vec nepoužiteľný. V § až 351 , ktoré upravujú Odstúpenie od zmluvy neustanovujú povinnosť mať úradne osvedčený podpis na písomnom odstúpení od zmluvy, pričom ani pri ustanoveniach o Zmluve o prevode obchodného podielu nie je taká úprava. Z dôvodu, že ustanovenia neupravujú ďalej uvedenú problematiku, tak je nutné použiť ustanovenia . Podľa „písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne“. Z formálneho hľadiska teda zákon v prípadoch písomnej formy zmluvy vyžaduje aj písomné zrušenie zmluvy napríklad formou jednostranného odstúpenia od zmluvy. Ak by zákonodarca vyžadoval pre prípad zrušenia zmluvy aj úradne osvedčený podpis tak by to upravil, inak by išlo o požiadavku nad rámec zákona, čo je neprípustné. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať, len keď bol právny úkon urobený v rozpore so zákonom, dobrými mravmi alebo to výslovne upravujú ustanovenia, či už Občianskeho alebo . Keďže žiadne ustanovenie Občianskeho alebo neupravuje povinnosť osvedčenia podpisu pri vykonaní právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu, tak nemožno jednostranné odstúpenie od zmluvy vykonané žalobcom posúdiť ako neplatné z dôvodu absencie úradne osvedčeného podpisu. Právny záver súdu o tom, že neboli dodržané formálne náležitosti odstúpenia od Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktoré vyžaduje zákon, žalobca považuje za nesprávny. Z tohto dôvodu odstúpenie žalobcu od zmluvy o prevode obchodného podielu je platné a v súlade so zákonom.

13. Žalobca k účinkom odstúpenia od Zmluvy poukázal na Článok 3. bod 3 Zmluvy v zmysle ktorého, žalobca opätovne nadobúda príslušný obchodný podiel, preto nie je potrebný iný právny úkon, aby ho nadobudol pri odstúpení od Zmluvy, keďže to predpokladá a upravuje samotná Zmluva. Nakoľko medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ došlo k uzatvoreniu Zmluvy, ktorá je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom ( ) spadá tento ich záväzkový vzťah pod režim . V súlade s ustanovením sa strany môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona, okrem taxatívne vypočítaných ustanovení, to znamená, že sa strany môžu dohodnúť na inej, ako v uvedenej úprave odstúpenia od Zmluvy. Zásada zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu je obmedzená v prípadoch ustanovení , ktoré sú uvedené v , ktorých obsah musia dodržať a nemôžu sa od nich odchýliť pre ich kogentnú povahu určenú zákonodarcom. V je upravená samostatná úprava odstúpenia od zmlúv podľa až . Podmienky odstúpenia od zmluvy, vzhľadom na zásadu zmluvnej voľnosti, môžu byť v zmluve koncipované bez akéhokoľvek obmedzenia, pokiaľ nevybočujú z rámca zákonom prípustného správania účastníkov obchodnej zmluvy. Zmluvné strany sa môžu priamo v zmluve dohodnúť, že určia, ktoré povinnosti budú považovať za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy, je aj povinnosť vzájomného vrátenia plnení, kde strana , ktorá odstúpila od zmluvy má pri vrátení plnenia aj nárok na náhradu vzniknutých nákladov. Keďže zmluvné strany sa v zmluve dohodli na právnom účinku odstúpenia od zmluvy, ktorý nie je v rozpore s ustanoveniami a ustanoveniami upravujúcich samotný prevod obchodného podielu, pretože sa následne nejedná o prevod obchodného podielu v pravom slova zmysle, nie je dôvod, prečo by žalobca nemohol opätovne nadobudnúť príslušný obchodný podiel po odstúpení od zmluvy, keďže zmluvná voľnosť v obchodno- záväzkových vzťahoch nie je limitovaná, okrem kogentných ustanovení zákona a nejakých obchodných zvyklostí. Je logické, že ak prevodca obchodného podielu nebude mať od nadobúdateľa uhradenú odplatu za jeho prevod, tak sa môže domáhať, aby sa znova stal spoločníkom spoločnosti alebo bude požadovať zaplatenie tejto odplaty od nadobúdateľa, pričom je na jeho rozhodnutí, ktorý nárok si bude uplatňovať. Odvolateľ ďalej uviedol, že obchodný podiel v zmysle nie je vecou, preto sa žalobca nemôže domáhať jeho vrátenia.

14. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ (ďalej len „žalovaní“) vyjadrili nesúhlas s tvrdeniami žalobcu v bodoch 1.1 až 1.4 odvolania. Poukázali na zákonné ustanovenie , v zmysle ktorého súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré budú v rámci dokazovania vykonané, je výlučne na súde. Žalobca navrhol vykonať výsluch strán sporu a výsluch svedkaQ., avšak v odvolaní neuviedol, aké skutočnosti chcel výsluchom strán preukázať a či je splnená zákonná podmienka, že tieto skutočnosti nemožno preukázať inak. Žalobca navrhol výsluch svedkaXX.XX.XXXX.a L., pričom uviedol, že výsluch svedka na pojednávaní zabezpečí, čo je obsiahnuté aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 21.10.2021. Zo zápisnice zo dňa 28.04.2022 je zrejmé, že žalobca účasť navrhovaného svedka na pojednávaní nezabezpečil, jeho neprítomnosť neospravedlnil, ani žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Poukázali na ust. a dodali, že odročenie pojednávania za účelom vykonania dôkazu, ktorý žalobca z vlastnej viny včas nezabezpečil, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a kontradiktórnosti a procesnej rovnosti strán sporu. Žalovaní poukázali najmä na to, že súd navrhované dôkazy nevykonal z dôvodu, že bolo potrebné skúmať najskôr prípustnosť žaloby, pričom okresný súd dospel k správnemu záveru, že žaloba je neprípustná.

15. K neprípustnosti určovacej žaloby žalovaní uviedli, že v spore nie je daný naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje pre prípustnosť určovacej žaloby podľa , a to z dôvodu, že vhodnou žalobou je žaloba podľa , ktorou sa žalobca mal domáhať plnenia, resp. nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa na uzavretie zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu, prípadne podať žalobu o nahradenie súhlasu valného zhromaždenia. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej už obe strany plnili, smerodajným ustanovením pre nastavenie režimu následného usporiadania vzťahov medzi stranami je ust. , v zmysle ktorého „strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti“. Zákon, ako dôsledok odstúpenia pre už prevedený obchodný podiel v žiadanom zo svojich ustanovení neustanovuje automatické obnovenie postavenia prevodcu, ako spoločníka a majiteľa obchodného podielu. Následkom aplikácie ust. je len vznik mimozmluvného záväzku toho, ktoré plnenie dostal, vrátiť ho tomu, kto ho dal. V prípade zániku zmluvy je obsahom tohto záväzku povinnosť oboch účastníkov zaniknutej zmluvy vrátiť druhému účastníkovi to, čo na základe zmluvy dostali, proti získaniu toho, čo na základe zmluvy poskytli. Pokiaľ však plnenie, ktoré bolo poskytnuté u nadobúdateľa nie je možné vrátiť, je potrebné postupovať analogicky podľa , v zmysle ktorého pokiaľ nie je dobre možné vydať, čo bolo nadobudnuté, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalobca sa mohol v danom prípade domáhať žalobou nahradenia prejavu vôle žalovaného 1/ a žalovaného 2/ uzavrieť zmluvu o spätnom prevode dotknutého obchodného podielu, resp. peňažnej náhrady za obchodný podiel. Na správnosť rozsudku žiadnym spôsobom nemá vplyv posúdenie, či je obchodný podiel inou majetkovou hodnotou, nakoľko ust. je zrejmé, že zákon používa pojem „plnenie“, a nie „vec“, či „právo“, obchodný podiel pritom nepochybne plnením je. Žalovaní ďalej poukázali na to, že práve absencia súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu (a nie odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu) bola dôvodom, pre ktorý súd určil, že žalobca je spoločníkom žalovanej spoločnosti v rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, t. j. v rozsudku NS SR z 27. marca 2002, sp. zn. Obdo V 7/2001, ktorým súd určil, že žalobca je spoločníkom žalovanej spoločnosti. Žalovaní zároveň vyslovili nesúhlas s tvrdeniami žalobcu v bode 2.6 odvolania a zotrvali na tom, že v tomto konaní nie je daný naliehavý právny záujem. Žalovaní ďalej poukázali na to, že registrový súd v uznesení č. k. -55 zo dňa 29.10.2019 vo svojom uznesení neuvádzal, že zápis môže vykonať na základe rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobca je spoločníkom dotknutej spoločnosti, ale je nepochybné, že registrový súd by vykonal zápis práve na základe rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalobcu uzavrieť zmluvu o spätnom prevode obchodného podielu.

16. K neplatnosti/neúčinnosti odstúpenia z dôvodu neexistencie práva na odstúpenie od zmluvy žalovaní popreli tvrdenia žalobcu v bode 2.7 odvolania a zotrvali na to, že riadne a včas uhradili odplatu vo výške 50.000,--Eur za prevod obchodného podielu spoločnosti ZBOJSKÁ s.r.o. v súlade so zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 23.05.2017. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zaplatili žalobcovi z titulu úhrady odplaty sumu 50.000,--Eur, a to v hotovosti dňa 23.05.2017 (t.j. v deň uzatvorenia Zmluvy), nakoľko sa zmluvné strany (žalobca, žalovaný 1/ a žalovaný 2/) dohodli na úhrade odplaty v hotovosti už pri uzatvorení zmluvy. Pričom pri úhrade tejto sumy, ktorá predstavuje plnú výšku odplaty bolo prítomných niekoľko svedkov (T. F., K. R. a F. H.). Žalovaní ako dôkaz v konaní predložili ich čestné prehlásenia, že boli pri úhrade predmetnej sumy žalobcovi. Žalobca aj napriek úhrade odplaty zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v plnej výške jednostranne navyšoval odplatu za prevedený obchodný podiel a vymienil si nad rámec Zmluvy dodatočne úhradu 25.000,--Eur, ktorú žalovaný 1/ a 2/ v snahe predísť nepríjemnostiam so žalobcom, tentokrát už prevodom na bankový účet žalobcu uhradili ďalších 25.000,-- Eur. V lehote splatnosti bolo uhradených žalobcovi spolu 75.000,--Eur (z toho 50.000,--Eur v hotovosti z titulu úhrady odplaty v deň uzatvorenia zmluvy a následne 25.000,--Eur bezhotovostne nad rámec Zmluvy). Uhradená suma prevyšovala dohodnutú odplatu o sumu 25.000,--Eur a táto čiastka predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Dňa 15.05.2019 došlo k osobnému stretnutiu žalovaného 2/ a právneho zástupcu žalobcu, na ktorom bol žalovaný 2/ upovedomený, že sa žalobca chce domáhať vrátenia obchodného podielu, avšak pokiaľ poskytnú žalovaný 1/ a žalovaný 2/ žalobcovi ďalšie peňažné plnenie (pričom výška sumy nebola presne špecifikovaná) nebude sa žalobca vrátenia obchodného

podielu v spoločnosti domáhať. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ pod tlakom, že prídu o svoje obchodné podiely, uhradili žalobcovi bankovým prevodom na účet žalobcu dňa 16.05.2019 sumu 25.000,--Eur. Pre uvedenú výšku sumy sa rozhodli z dôvodu, že suma, ktorej zaplatenie žalobcovi vedeli preukázať jednoducho - výpisom z bankového účtu dosahovala 25.000,--Eur, t .j. polovica dohodnutej odplaty. V rýchlosti sa za danej situácie rozhodli uhradiť žalobcovi ďalších 25.000,--Eur, aby tak jednoznačne a bez pochybnosti vedeli výpisom zo svojho bankového účtu preukázať úhradu 50.000,--Eur žalobcovi (hoci to bolo nad rámec uzatvorenej zmluvy) a ten ďalej nemohol požadovať ďalšie v zmluve nedohodnuté plnenia. Žalovaní 1/ a 2/ ku dňu 16.05.2019 uhradili žalobcovi sumu 100.000,--Eur, čo predstavuje o 50.000,--Eur vyššiu sumu, akú boli z titulu úhrady odplaty žalobcovi povinní uhradiť. Dňa 27.05.2019 ((v čase, keď žalovaní 1/ a 2/ uhradili žalobcovi výšku 100.000,--Eur) bol doručený list žalovanému 1/ a 2/ označený ako „Odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu a uplatnenie Zmluvnej pokuty), obsahom ktorého bola vôľa žalobcu odstúpiť od Zmluvy z dôvodu údajného porušenia povinnosti žalovaného 1/ a 2/ uhradiť odplatu v dohodnutej dobe. Žalobcovi preto nikdy právo na odstúpenie od Zmluvy nevzniklo (ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty), a preto nemohol od Zmluvy platne odstúpiť.

17. K neplatnosti/neúčinnosti odstúpenia z dôvodu nedodržania zákonného postupu odstúpenia od Zmluvy žalovaní popreli tvrdenia žalobcu v bode 2.8 odvolania, poukázali na to, že ak by aj žalobcovi vzniklo právo od Zmluvy odstúpiť a jednalo by sa o podstatné porušenie Zmluvy, bol by oprávnený v zmysle od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel. Splatnosť odplaty bola dohodnutá v lehote 580 dní od podpisu Zmluvy, t. j. do 24.12.2018 a pokiaľ mal žalobca za to, že žalovaní 1/ a 2/ nesplnili svoju povinnosť uhradiť odplatu bol by oprávnený od Zmluvy odstúpiť len, ak by to oznámil strane, ktorá je v omeškaní bez zbytočného odkladu potom, čo sa o porušení dozvedel. K žalobcom tvrdenému porušeniu povinnosti zo strany žalovaného 1/, 2/ uhradiť odplatu by došlo 25.12.2018, t. j. keď sa údajne dostali do omeškania so zaplatením odplaty. Žalobca však úkon odstúpenia od zmluvy urobil dňa 27.05.2019 (doručením odstúpenia žalovanému 1/ a žalovanému 2/), to znamená, že odkedy sa žalobca mal dozvedieť o údajnom porušení povinnosti uhradiť odplatu až po oznámenie o odstúpení žalovanému 1/ a 2/ ubehlo viac ako päť mesiacov, čo nemožno považovať za konanie bez zbytočného odkladu, hoci by zmeškanie lehoty neznamenalo pre žalobcu stratu práva na odstúpenie od Zmluvy, znamenalo by však zmenu postupu a žalobca by tak mohol odstúpiť od Zmluvy už len spôsobom stanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvy a bol by povinný poskytnúť žalovanému 1/ a 2/ primeranú dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti, s ktorou by boli v omeškaní a bol by oprávnený odstúpiť od Zmluvy len v prípade, ak by si nesplnili svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote. Tvrdenia žalobcu o údajnom poskytnutí možnosti žalovaným doplatiť odplatu vo výške 25.000,--Eur, teda o údajnom poskytnutí primeranej lehoty na poskytnutí primeranej lehoty na splnenie povinnosti sú nepravdivé a žalobca ich nepreukázal.

18. K neplatnosti/neúčinnosti odstúpenia od Zmluvy z dôvodu nedodržania formálnych náležitostí žalovaní uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu v bodoch 2.9 až 2.14 odvolania. Zotrvali na tom, že pokiaľ podpisy na Zmluve o prevode obchodného podielu musia byť úradne osvedčené, vyžaduje sa táto formálna náležitosť aj pre úkon odstúpenia od Zmluvy o prevode obchodného podielu. Názor súdu v bode 40 rozsudku považujú za správny. Doplnili, že na zmluvu o prevode obchodného podielu ako právny úkon, pri ktorom zákon vyžaduje kogentným ustanovením písomnú formu a osvedčené podpisy sa nepochybne vzťahuje všeobecné pravidlo obsiahnuté v tak, ako aj tvrdí žalobca. Pravidlo týkajúce sa formy zmeny a zrušenia zmlúv sa však vykladá extenzívne tak, že v prípade zmlúv, pri ktorých sa táto vyžaduje sprísnená forma, či už vo forme notárskej zápisnice alebo osvedčenia podpisu sa takáto forma vyžaduje aj pri úkonoch týkajúcich sa zmien alebo zrušenia týchto zmlúv. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.2.2012 sp. zn. . Nakoľko podpis splnomocneného zástupcu, (ktorý konal pri odstúpení od Zmluvy za žalobcu) na odstúpení od Zmluvy, ani podpis žalobcu na splnomocnení právneho zástupcu žalobcu neboli úradne osvedčené a takéto odstúpenie od Zmluvy je potrebné považovať za absolútne neplatné.

19. K účinkom odstúpenia od Zmluvy žalovaní vyjadrili nesúhlas s tvrdeniami žalobcu v bodoch 2.15 až 2.17 odvolania. Poukázali na to, že výklad článku 3 bod 3 zmluvy, na ktorý žalobca poukazuje a podľa ktorého by žalobca nadobudol automaticky obchodný podiel momentom odstúpenia je nesprávny, nakoľko v tomto zmluvnom ustanovení nie je výslovne dohodnutý automatický spätný prevod obchodného podielu bez potreby ďalšieho úkonu. Takýto výklad by bol v rozpore s právnou úpravou . a Spoločenskou zmluvou spoločnosti ZBOJSKÁ s.r.o. K tomu, aby sa stal žalobca opätovne spoločníkom

spoločnosti ZBOJSKÁ, s.r.o. sa vyžaduje uzatvorenie novej zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorého predmetom by bol spätný prevod obchodného podielu v súlade s a . a súhlas valného zhromaždenia a až následne by nastali účinky prevodu obchodného podielu v súlade s ustanoveniami . Žalovaní zároveň poukázali na to, že na písomnom odstúpení od Zmluvy absentuje úradne osvedčený podpis žalobu, resp. jeho splnomocneného zástupcu a odstúpenie žalobcu od Zmluvy je teda absolútne neplatné a v žiadnom prípade by nemohlo mať účinky automatického spätného nadobudnutia obchodného podielu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že obchodný podiel nie je vecou, a preto sa žalobca nemôže domáhať jeho vrátenia, toto tvrdenie žalovaní považujú za zmätočné a bezpredmetné, keď žalobca si zrejme zamieňa žalobu o vydanie veci so žalobou o splnení povinnosti. Žaloba podľa nie je totožná so žalobou o vydanie veci (hoci ju možno pod toto ustanovenie zaradiť), a preto žalobcove úvahy o tom, že by sa údajne nemohol svojich tvrdených práv domáhať žalobou podľa z dôvodu, že obchodný podiel nie je vec, je len dôsledkom zrejme nepochopenia ustanovení .

20. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v konaní neboli podané.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ust. prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ako vecne správny potvrdil.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa ustanovenia , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu Jána H., ktorou sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je spoločníkom spoločnosti ZBOJSKÁ, s.r.o, so sídlom Hlavná 62, 976 56 Pohronská Polhora 976 56, SR, IČO: 36 757 012, registrovanej v OR SR Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 12845/S, o veľkosti obchodného podielu 38%, pričom výška obchodného pomeru je určená inak ako pomerom vkladov spoločníkov ku základnému imaniu, avšak jeho splatený vklad predstavuje 8.962,- Eur na splatenom základnom imaní spoločnosti vo výške 28.879,-Eur zároveň sa domáhal, aby žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému 1/ sumu 15.000,-Eur a žalovanému 2/ sumu 25.000,- Eur z titulu vrátenia poskytnutého plnenia za prevod obchodného podielu v zmysle Zmluvy o prevode obchodného podielu. Nároku sa domáhal žalobca titulom uzatvorenej Zmluvy o prevode obchodného podielu a nedodržaním zmluvných podmienok zo strany žalovaných 1/, 2/, ktorí zaplatili len časť dohodnutej odplaty za prevod obchodného podielu. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy, ktoré považoval za platné.

25. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca vo svojom odstúpení od Zmluvy nedodržal sprísnenú požiadavku písomnej formy s osvedčenými podpismi avšak ďalšiu podmienku, ktorej absencia spôsobuje absolútnu neplatnosť, teda vyhlásenie, že pristupuje k spoločenskej zmluve Spoločnosti v jej aktuálnom znení dodržal a teda vyhodnotil, že žalobca nedodržal všetky zákonné náležitosti predpísané pre vykonanie tejto zmeny a z uvedeného dôvodu je možné odstúpenie žalobcu od Zmluvy považovať za absolútne neplatné. Vyslovil názor, že keď zákon vyžaduje úradne osvedčené podpisy na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, jej zmeny a dodatky, resp. spätného prevodu obchodného podielu, musí túto požiadavku spĺňať aj odstúpenie od Zmluvy. Súd prvej inštancie v bode 47. rozsudku vyslovil názor, že v predmetnej veci neexistuje na určení naliehavý právny záujem, nakoľko vhodnou žalobou z hľadiska obsahu je žaloba podľa , ktorou sa mal žalobca domáhať plnenia, resp. nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa na uzavretie zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu, príp. aj žaloba o nahradenie súhlasu valného zhromaždenia, pokiaľ by valné zhromaždenie súhlas na takýto spätný prevod obchodného podielu nedal. A v prípade, že by nebolo možné, aby sa žalobca stal opätovne vlastníkom obchodného podielu, bolo by na mieste požadovať poskytnutie peňažnej náhrady. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil jednak s právnym posúdením veci ako aj namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil.

27. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorým reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

28. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, ktorý namietal, že nevykonaním navrhnutých dôkazov, a to konkrétne výsluchom strán sporu a výsluchom svedkov na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. K námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Obsahom práva na spravodlivý proces ( SR) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a na základe výkladu a použitím relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. ) ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ( ).

30. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne a zachoval jednak povinnosť riadneho vedenia sporu, ktorá je všeobecne vyjadrená v Čl. 8 , a zároveň postupoval s princípom hospodárnosti konania (Čl. 17 ) ako i dôslednej koncentrácie konania. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal naliehavým právnym záujmom na podaní určovacej žaloby podľa . Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť musí dosahovať dostatočnú intenzitu, prejavujúcu sa v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že neexistuje na určení, že žalobca je spoločníkom spoločnosti ZBOJSKÁ, s.r.o. naliehavý právny záujem, nakoľko vhodnou žalobou z hľadiska obsahu je žaloba podľa , ktorou sa mal žalobca domáhať plnenia, resp. nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa na uzavretie zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu, prípadne aj žaloba o nahradenie súhlasu valného zhromaždenia, ak by súhlas na spätný prevod obchodného podielu valné zhromaždenie nedalo. Žalobca teda má v nadväznosti na skutkový stav rozhodovanej veci k dispozícii žalobu na plnenie podľa , a teda nie je jediným prípustným prostriedkom ochrany jeho subjektívnych práv práve podaná určovacia žaloba. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správne právne posúdený nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bol dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd prvej inštancie zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bránil zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu - výsluch strán sporu a výsluch svedka G. L.. Zároveň účasť tohto svedka žalobca na pojednávaní nezabezpečil, jeho neprítomnosť neospravedlnil a ani neodôvodnil, a teda sám žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením .

31. Odvolací súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorý uviedol, „že nie je zrejmé akého plnenia by sa mal žalobca domáhať, ak už netrval na doplatení odplaty zo zmluvy o prevode obchodného podielu a požadoval nápravu právneho stavu z dôvodu odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu“. Zo zákonného ustanovenia jednoznačne vyplývajú dôsledky odstúpenia od zmluvy, a to keď sa odstupuje od zmluvy, na základe ktorej sa ešte pred odstúpením plnilo. Vzhľadom

na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká ( ), dodatočne odpadol právny dôvod splnenia týchto povinností a preto treba tieto vzťahy usporiadať, a to tak, že každej zmluvnej strane sa ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa mohol domáhať žalobou nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa na uzavretie zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu, prípadne peňažnej náhrady za obchodný podiel.

32. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobca nedôvodne namietal aj tú skutočnosť, že nemal inú možnosť ako sa domôcť svojich práv, a to podaním tejto žaloby, aby došlo k zapísaniu jeho osoby ako spoločníka spoločnosti v príslušnom obchodnom registri, pretože registrový súd rozhodol, že nevykoná zápis zmien v údajoch pre obchodnú spoločnosť ZBOJSKÁ, s.r.o., pričom v odôvodnení uviedol, že až na základe právoplatného rozhodnutia súdu môže vykonať zápis zmeny do obchodného registra. Je treba zdôrazniť, že registrový súd v nesporovom konaní o zhode medzi skutočným stavom a stavom zapísanom v obchodnom registri nemôže rozhodovať a posudzovať skutočnosti, ktoré sú dôvodom na posudzovanie a rozhodovanie v sporovom konaní pred všeobecným súdom a z tohto dôvodu registrový súd nevykonal zápis zmien v údajoch zapísaných pre obchodnú spoločnosť ZBOJSKÁ, s.r.o.. Ani z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -55 zo dňa 29.10.2019 nevyplýva konkrétne, ktorou žalobou sa má žalobca domáhať svojich práv na príslušnom súde v sporovom konaní. Okresný súd iba vyslovil názor, že k zmene spoločníka nemôže dôjsť jednostranným prejavom vôle, ale len dohodou alebo rozhodnutím súdu. Vyslovenia platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu sa zmluvné strany musia domáhať na príslušnom súde v sporovom konaní a až na základe takéhoto (právoplatného) rozhodnutia súdu sa môže vykonať zápis zmeny do obchodného registra. To, akou žalobou sa žalobca v sporovom konaní domáhal svojich práv, bolo vecou slobodnej voľby žalobcu. Odkaz registrového súdu na sporové konanie nemožno automaticky vykladať, že z tohto dôvodu už má žalobca naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa . To, či má žalobca v konaní naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa podlieha právnemu posúdeniu veci všeobecným súdom v sporovom konaní.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s . Súd prvej inštancie správne aplikoval a interpretoval príslušnú hmotnoprávnu normu na zistený skutkový stav a zároveň rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva. Avšak odvolací súd k záveru o vecnej správnosti výroku napadnutého rozhodnutia dospel na základe odlišného dôvodu, než na ktorom založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu, ako už vyššie bolo uvedené, podstatným pre rozhodnutie bolo vyriešenie procesnej prípustnosti otázky, či žalobca má naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa . A keďže žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žaloba mala byť zamietnutá bez toho, aby sa súd prvej inštancie zaoberal vecou v jej merite (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.septembra 2010, sp.zn. ). Taktiež odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 40. rozsudku, a to z dôvodu, že zákonné ustanovenie až 351 , ktoré upravuje odstúpenie od zmluvy neustanovuje zákonnú povinnosť tzv. sprísnenej formy požiadavky úradného osvedčenia pravosti podpisu .

34. S ohľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s ako vecne správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust. , ohľadne ktorého žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.

35. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/, preto im odvolací súd spoločne a nerozdielne priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).