Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74S/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobkyne W. K., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/X, XXX XX E., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Bušíkom L.L.M., Nám. SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti ďalšieho účastníka O. K., nar. XX. 5. XXXX, I. XXXX/X, XXX XX Zvolen, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, Komenského 3, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V1591/2021 zo dňa 21. júla 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalovanému bol 13. 5. 2021 doručený ďalším účastníkom podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej 30. 5. 2018 medzi ďalším účastníkom, ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom a záložným dlžníkom. K návrhu na vklad boli pripojené dve vyhotovenia záložnej zmluvy v osvedčenej fotokópii a jedno vyhotovenie zmluvy o pôžičke v osvedčenej fotokópii. Žalovaný rozhodnutím V 1591/2021 zo dňa 15. 6.2021 prerušil konanie a vyzval účastníkov, aby doplnili predložený návrh tak, že bude odstránený nedostatok spočívajúci v chybnej adrese trvalého pobytu záložcu uvedenej v zmluve aj v návrhu na vklad. Žalovanému bol 6. 7. 2021 doručený Dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva, ktorým sa opravovala adresa záložcu spolu s opravou návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva.

Administratívne rozhodnutie 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. vkladu: V 1591/2021 zo dňa 21. 7. 2021 rozhodol tak, že povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. územní Zvolen - pozemok parc. C KN parc. č. 449, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 214 m2 a stavba so súp. č. 976 na pozemku reg. C KN s parcelným číslom 449 v prospech O., rodné priezvisko K. Nezábudková 4637/4, 960 01 Zvolen v podiele 1/1, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v znení Dodatku č. 1 uzatvorenej medzi účastníkmi: Vladimír K., I., ako záložný veriteľ, W. G. ako záložca. Vklad povolený dňa 21. 7. 2021 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa: 21. 7. 2021. Rozhodnutie bolo bez odôvodnenia s poučením o opravných prostriedkoch.

Žalobné body

3. Žalobkyňa sa včas podanou správou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. V 1591/ 2021 zo dňa 21. 7. 2021, ktorým bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k jej patriacim nehnuteľnostiam.

4. Žalobkyňa, v časti I žaloby označenej ako „Opis rozhodujúcich skutočností pred podaním žaloby“, uviedla, že zmluvné záložné právo bolo zriadené bez jej vedomia, čím došlo k priamemu zásahu do jej práv a právom chránených záujmov. Tvrdila, že nikdy nepodpísala zmluvu o zriadení záložného práva a jej podpis bol na osvedčenej kópii pomocou reprografického zariadenia zneužitý ako faksimile. Postup osvedčenia listín príslušným orgánom nebol v súlade so zákonom. Neexistuje žiadna zmluva, z ktorej by mala vyplývať pohľadávka zabezpečená záložným právom. K zriadeniu záložného práva nebol udelený súhlas prednostného záložného veriteľa. Takýmto postupom nemohli vzniknúť obligačno- právne následky medzi účastníkmi záložnej zmluvy.

5. Žalobkyňa v časti I žaloby tvrdila, že neexistuje žiadna originálna zmluva v počte 4 kusov s vlastnoručným podpisom žalobkyne o zriadení záložného práva, na ktorú odkazuje čl. VII bod 5 dotknutej zmluvy.

6. Žalobkyňa tvrdila, že je nedostatkom právnej úpravy katastra nehnuteľností, keď nevyžaduje osvedčenie podpisu záložcu na záložnej zmluve. Tým dochádza k zrejmému a častému zneužívaniu tohto právneho inštitútu.

7. Žalobkyňa s poukazom na § 30 ods. 1 písm. g) Katastrálneho zákona, podľa ktorého „prílohou návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra. Ďalšími prílohami sú listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad“, uviedla, že nahliadnutím do zbierky listín okresného úradu zistila, že v zbierke listín sa nachádza len osvedčená kópia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobkyne. Podľa zmluvy mali existovať 4 originálne rovnopisy predmetnej zmluvy. Ak by žalobkyňa mala 1 rovnopis, potom ďalší účastník mal mať k dispozícii 3 originálne rovnopisy, z ktorých mohol použiť 2 pre vkladové konanie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že považuje aj obsah záložnej zmluvy za jednostranný v prospech záložného veriteľa, s ktorým by nikdy nesúhlasila a prax ani také znenie nepozná, ktoré by oprávňovali záložného veriteľa uskutočniť výkon záložného práva priamym predajom. Uviedla tiež, že bol účelovo koncipovaný čl. VI.2 záložnej zmluvy ohľadom dourčovania listín, podľa ktorého sa za doručené považujú aj listiny, ktoré neboli prevzaté. Ďalší účastník toto ustanovenie využil proti žalobkyni, ktorá bola dlhšiu dobu v zahraničí, o čom vedel a doručoval jej zásielku, pričom následne odmietol poskytnúť informácie o jej obsahu. Podľa žalobkyne bolo spornou otázkou aj to, prečo ďalší účastník podal návrh na zriadenie záložného práva až takmer po troch rokoch od údajného podpísania zmluvy 30. 5. 2018 pričom podľa žalobkyne tomu tak bolo z dôvodu neopätovania náklonnosti žalobkyňou voči ďalšiemu účastníkovi. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nemala vôľu uzatvoriť záložnú zmluvu a v prípade, že sa nedovolá ochrany svojich práv prostredníctvom správnej žaloby podá žalobu civilnú na absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Nakoľko neexistuje originál zmluvy podpísanej žalobkyňou nemôže existovať ani jej osvedčená kópia.

8. Žalobkyňa ďalej v tejto časti žaloby uviedla, že pri osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami podľa došlo zo strany tak ďalšieho účastníka ako aj povereného pracovníka Mestského úradu vo Zvolene k porušeniu tohto predpisu a preto je dôvodné predpokladať, že boli splnené aj podmienky na podanie správnej žaloby podľa a to žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

9. Žalobkyňa poukázala na znenie § 31 ods. 1 veta druhá Katastrálneho zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Bolo povinnosťou žalovaného požadovať, aby navrhovateľ predložil zmluvu o pôžičke, na ktorú sa odvoláva a z ktorej mala vyplývať pohľadávka záložného veriteľa voči žalobcovi. Existencia záložného práva je spojená s existenciou zabezpečenej pohľadávky tzv. akcesorická povaha záložného práva. Zmluva o pôžičke medzi záložným veriteľom a žalobcom vo forme listiny majúcej dôkaznú hodnotu pre vkladové konanie neexistuje. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 1. 2020, z ktorého odcitovala „zjednodušene možno povedať, že okresný úrad mal vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Druhá veta ods. 1 prikazuje okresnému úradu, aby vo vkladovom konaní prihliadol

aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“. Tiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp .zn. z 15. 1. 2019, z ktorého odcitovala „správne konanie je ovládané zásadou materiálne pravdy, na základe ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie (úplnosť zistenia), pričom musí zároveň zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré boli vyvodené z vykonaného prešetrenia, v čo najväčšej možnej miere zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia)“. Podľa žalobkyne bolo povinnosťou žalovaného vyzvať navrhovateľa na predloženie listiny odôvodňujúcej vznik záložného práva, t. j. zmluvu preukazujúcu existenciu legitímnej pohľadávky navrhovateľa voči žalobkyni správny orgán vzhľadom na zásadu akcesority mal vykonať právne a skutkové posúdenie právneho dôvodu zabezpečenej pohľadávky, ktoré malo byť relevantné, pre posúdenie otázky, či záložné právo mohlo vôbec vzniknúť. Žalovaný bol teda povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a preto si obstarať potrebné podklady. Žalobkyňa ďalej poukázala na spôsob zriaďovania sudcovského záložného práva a exekučného záložného práva s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 1. 7. 2014 s tým, že by nebol konformný výklad taký, že zmluvné záložné právo môžu zriadiť bez náležitého zistenia skutkového stavu, pričom za tých istých skutkových okolností by sudcovské, alebo exekučné záložné právo zriadené nebolo. Teda nie je dôvod, aby pri zmluvnom záložnom práve neboli správnemu orgánu okrem záložnej zmluvy predložené a j iné listiny odôvodňujúce trvanie nároku záložného veriteľa.

10. Žalobkyňa v časti II žaloby namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom postupe, keď žalovaný nerešpektoval postavenie prednostného záložného veriteľa, keď nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by prednostný záložný veriteľ udelil súhlas so zriadením záložného práva neskoršiemu veriteľovi, teda ďalšiemu účastníkovi. Poukázala pritom na znenie Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého odcitovala, a tým, že žalovaný neskúmal túto otázku, nerešpektoval predmetný Nález Ústavného súdu.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, podľa ktorého prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v dvoch vyhotoveniach. V predmetnej veci boli správnemu orgánu predložené dve úradne overené fotokópie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30. 5. 2018. Podľa žalovaného overená fotokópia je rovnocenná s originálnom zmluvy. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v upravuje osvedčovanie listín a podpisov okresnými úradmi a obcami. S poukazom na obec vykonáva osvedčovanie v rámci výkonu samosprávy obce. Osvedčovacia doložka zhody odpisu alebo kópie listiny s predloženou listinou obsahuje a) údaj, že odpis, alebo kópia listiny súhlasí z predloženou listinou, b) počet listov a strán, ktoré opis alebo kópia obsahuje, c) poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe, d) miesto a dátum osvedčenia, ak je to potrebné aj hodinu, kedy bola listina predložená. Osvedčovacia doložka Mesta Zvolen obsahuje tieto náležitosti a preto správny orgán posúdil úradne overenú zmluvu ako zmluvu, na základe ktorej môže byť povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Nie je pravdivé tvrdenie o tom, že žalovaný nemal k dispozícii preukázanie existencie pohľadávky, pretože prílohou návrhu na vklad záložného práva bola dňa 12. 5. 2021 Mestom Zvolen úradne overená fotokópia zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 5. 2018 s osvedčeným podpisom žalobkyne - záložcu a to notárom 4. 6. 2018. K žalobnej námietke, že žalovaný nerešpektoval postavenie prednostného záložného veriteľa a neskúmal, či bol udelený súhlas so zriadením záložného práva neskoršiemu záložnému veriteľovi t. j. ďalšiemu účastníkovi konania, žalovaný uviedol, že žiadny právny predpis neukladá povinnosť vyžadovať súhlas prednostného záložného veriteľa zapísaného v liste vlastníctva so zriadením ďalšieho záložného práva. Podľa žalovaného boli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia na základe predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30. 5. 2018 v znení dodatku zo dňa 1. 7. 2021.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka 12. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako účelovú a nedôvodnú zamietol. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v žalobe. Žalobkyňa vlastnoručne podpísala zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená 30. 5. 2018 na zabezpečenie pohľadávky ďalšieho účastníka. V prípade nariadenia pojednávania je ďalší účastník ochotný súdu predložiť k nahliadnutiu originálne vyhotovenie zmluvy o zriadení záložného práva s vlastnoručným

podpisom žalobkyne. Zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona a preto napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe platnej zmluvy v súlade so zákonom. Na tom nič nemení skutočnosť, že zmluva bola predložená v overenej kópii. Skutočnosť, že návrh na vklad záložného práva bol podaný až po takmer 3 rokoch od podpísania záložnej zmluvy konkrétne dňa 13. 5. 2021, nie je v rozpore so zákonom a ani so zmluvou o zriadení záložného práva. Účelovosť argumentácie žalobkyne o tom, že nikdy neprejavila vôľu uzavrieť spornú záložnú zmluvu a ani ju nikdy nepodpísala a prvýkrát sa o nej dozvedela až na základe vydaného napadnutého rozhodnutia preukazuje aj to, že predmetné vkladové konanie bolo prerušené rozhodnutím žalovaného z 15. 6. 2021. Správny orgán vyzval tak žalobkyňu, ako aj ďalšieho účastníka na odstránenie vytknutých pochybení spočívajúcich v chybnej adrese žalobkyne. Nečinnosť žalobkyne v tomto štádiu vkladového konania jednoznačne preukazuje to, že žalobkyňa nielenže mala vedomosť o zmluve o zriadení záložného práva , ale túto aj vlastnoručne podpísala a vyjadrila vôľu, aby bolo záložné právo na jej nehnuteľnosť na zabezpečenie pohľadávky ďalšieho účastníka zriadené. Tvrdenia o jednostrannosti obsahu predmetnej zmluvy sú bez akéhokoľvek právneho vzťahu k platnosti zmluvy a preto irelevantné.

13. Ďalší účastník k tvrdeniam o neexistencii zmluvy o pôžičke uviedol, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a ďalším účastníkom ako veriteľom bola 30. 5. 2018 uzatvorená v zmysle a nasl. písomná zmluva o pôžičke, na základe ktorej ďalší účastník poskytol peňažnú pôžičku žalobkyni v celkovej výške 48 000.- EUR. Žalobca okrem tejto zmluvy disponuje aj potvrdením banky o vklade v hotovosti, z ktorého vyplýva, že ďalší účastník ako vkladateľ 30. 5. 2018 vložil priamo na účet žalobkyne peňažnú sumu vo výške 48 000.- EUR. Z bodu 3 predmetného potvrdenia vyplýva, že dôvodom realizácie vkladu bola pôžička. Ďalší účastník tieto dokumenty predložil súdu elektronicky spolu s osvedčovacou doložkou o zaručenej konverzii predmetných dokumentov. Ďalej uviedol, že pôžička nebola uhradená do dňa podania tohto vyjadrenia. K vyjadreniu pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad, dodatok k návrhu na vklad, zmluvu o pôžičke, potvrdenie o vklade hotovosti a výpis z Y. k.ú. Zvolen spolu osvedčením o zaručenej konverzii elektronicky predložených dokumentov.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniam žalovaného a ďalšieho účastníka konania 14. Žalobkyňa zopakovala svoje tvrdenia o tom, že ak bez súhlasu prednostného záložného veriteľa nemožno zriadiť exekučné záložné právo na zabezpečenie už judikovanej pohľadávky, tak nie je prípustné zriadiť ani záložné právo na pohľadávku, ktorá ešte nie judikovaná (v konkrétnom prípade na základe ďalej uvedených skutočností viac ako spornej), a teda zriadenie zmluvného záložného práva s opomenutím súhlasu prednostného záložného veriteľa, čo je porušením príslušných zákonných ustanovení a nerešpektovaním Nálezu Ústavného súdu SR. Poukázal pritom na Nález č. z ktorého odcitoval. Žalobkyňa zotrvala na tom, že záložnú zmluvu nikdy nepodpísala a teda nemôže byť platná. Uviedla, že žiada vyhotoviť znalecký posudok, ktorý verifikuje, alebo vyvráti pravosť podpisu žalobkyne na dotknutej zmluve, ako aj na zmluve o pôžičke, o existencii ktorej sa dozvedela až na základe vyjadrenia ďalšieho účastníka k podanej žalobe. Žalobkyňa uviedla, že pozná dôvod, pre ktorý bol návrh na vklad podaný až po uplynutí troch rokov a podľa nej to vyplýva z narušenia vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom konania, ktoré podrobnejšie popísala. Žalobkyňa aj zo strachu pred ďalším účastníkom je toho času v Taliansku.

15. K prerušeniu vkladového konania žalobkyňa uviedla, že po tom, ako bolo konanie prerušené žalobkyňu kontaktoval ďalší účastník s tým, že musí žalobkyňa niečo podpísať a nemá sa o nič starať a všetko bolo robené pod nátlakom, kedy sa ďalší účastník k žalobkyni správal nevyberaným a vulgárnym spôsobom. Dodatok k údajnej zmluve o zriadení záložného práva bol podpísaný pod bezprostredným psychickým nátlakom ďalšieho účastníka a ako právny úkon nespĺňal zákonné požiadavky, pretože nebol urobený slobodne a vážne. Žalobkyňa nemôže vylúčiť ani to, že v minulosti takýmto spôsobom ďalšiemu účastníkovi podpísala aj iné listiny, ktoré budú voči jej osobe účelovo zneužité.

16. Žalobkyňa tiež uviedla, že nemá žiadnu vedomosť, o zmluve o pôžičke. Je to falzifikát vyhotovený pomocou reprografického zariadenia zneužijúc faximile alebo reprodukciu podpisu žalobkyne. Predložená osvedčená fotokópia bola opäť vytvorená protiprávnym konaním ďalšieho účastníka. Žalobkyňa uviedla, že z notárskeho centrálneho registra konkrétne z registra osvedčených podpisov je zrejmé, že žalobkyňa osvedčovala pravosť podpisu na Notárskom úrade JUDr. Z. Z.j so sídlom úradu Kapitulská 21, Banská Bystrica na úplne inej listine, ako na predloženej zmluve

o pôžičke, ktorá bola údajne podpísaná v Meste Zvolen. Čiže priložená osvedčovacia doložka v žiadnom prípade neosvedčuje pravosť podpisu na predloženej zmluve o pôžičke ako aj zmluva o zriadení záložného práva bola vyhotovená protiprávnym konaním. Podľa žalobkyne zistila na notárskych úradoch, že dochádza k zneužívaniu doložky pravosti podpisu, ktorá sa pripája k listinám, najčastejšie k zmluvám, aby osvedčovali pravosť podpisu čo sa týka zmluvy, pričom priložená doložka bola vyhotovená v úplne inom čase a k úplne inej listine. Takéto osoby využijú nepozornosť poverených pracovníkov notárskych úradov, ktorí všetky listiny spolu zviažu a nechajú osvedčiť ako pravé deklarujúc, že pevne spojené listiny spolu skutkovo súvisia. Opak je však pravdou.

17. Poukázala tiež na to, že podľa zákona nie je možné, aby účastník zmluvy osvedčil pravosť podpisu v neskorší deň ako bol právny úkon účastníkom podpísaný. Je teda nemožné osvedčiť pravosť podpisu vykonaného dňa 4.6.2018 na zmluve datovanej a podpisovanej dňa 30.5.2018. V každom prípade by mohla byť legalizácia vykonaná len takým spôsobom, že účastník pred notárom vyhlási, že podpis na listine uznáva za vlastný. K takémuto podpisu ale nedošlo a nikde o tom neexistuje ani žiadny záznam. Vidimácia listín prebiehala len tak, že ďalší účastník len vyhotovoval osvedčené kópie z vyhotovených kópií - falzifikátov. Neexistujú žiadne originálne zmluvy o záložnom práve ani zmluva o pôžičke vlastnoručne podpísaná žalobkyňou. Ďalší účastník pred žalobkyňou 15. 11.2019 vyhlásil, že poskytnutú pôžičku, ktorá mala slúžiť na výrazné poníženie hypotéky na nehnuteľnosť žalobkyne nikdy nebude žiadať späť a neskôr toto uviedol a odprisahal aj pred rodičmi žalobkyne. Žalobkyňa uviedla ich osobné údaje za účelom, aby to mohli potvrdiť. Správanie žalobcu sa zmenilo až po zmene vzájomných vzťahov.

18. Ďalej vo vyjadrení žalobkyňa uviedla, že v prípade nariadenia pojednávania bude žiadať predvolanie F. K.j, manželky ďalšieho účastníka na zisťovanie, či mala vedomosť o vzťahu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom a o poskytnutej pôžičke zo spoločnej masy prostriedkov v režime BSM. Ďalší účastník žalobkyni poskytol plnenie ako pôžičku a neskôr ju zrušil, či už platne alebo neplatne. Nešlo o jeho konanie nezištné, ale bola to forma vytvorenia psychickej, či morálnej povinnosti zabezpečujúcej, že žalobkyňa bude sa venovať ďalšiemu účastníkovi. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa nej zmluva o záložnom práve a zmluva o pôžičke sú neplatné právne úkony podľa a to preto, že zmluva svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, pričom necháva na zvážení súdu, pod ktorú skutkovú podstatu subsumuje konanie ďalšieho účastníka. Zároveň navrhla vypočuť žalobkyňu, ďalšieho účastníka a rodičov žalobkyne a manželku ďalšieho účastníka.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka k vyjadreniu žalobkyne

19. Ďalší účastník sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne tak, že vyjadrenie žalobkyne obsahuje právne irelevantné skutkové tvrdenia bez akéhokoľvek významu k predmetu konania. K námietke nezákonnosti spočívajúce v opomenutí súhlasu prednostného záložného veriteľa a jeho nezisťovaniu uviedol, že Exekučný poriadok ako aj vyžaduje súhlas záložného veriteľa len vo vzťahu k vedeniu exekúcie, resp. konaniu o výkon rozhodnutia. Pre daný prípad nie je možné aplikovať , Exekučného poriadku a ani samotný nález Ústavného súdu SR, na ktorý poukazuje žalobkyňa, pretože v tomto prípade bolo zriadené zmluvné záložné právo na základe platnej zmluvy o zriadení záložného práva, a teda nedochádza ani k výkonu rozhodnutia ani k výkonu exekúcie. Ďalší účastník poukázal na to, že síce žalobkyňa tvrdí, že ide o porušenie právneho predpisu, avšak neuvádza, ktorý právny predpis by mal byť porušený. Žiadny právny predpis nevyžaduje na platnosť zriadenia zmluvného záložného práva na nehnuteľnosti, na ktorých je už zriadené zmluvné záložné právo iného záložného veriteľa, písomný súhlas prednostného záložného veriteľa, teda toho, ktorý má už k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. Zriadenie, v poradí ďalšieho záložného práva sa právneho postavenia doterajších záložných veriteľov žiadnym spôsobom nedotýka. Ďalší účastník ďalej označil ako nepravdivé tvrdenia žalobkyne o jeho nátlaku pri uzatváraní dodatku k záložnej zmluve a o jeho správaní popisovanom žalobkyňou. Pokiaľ ide o poskytnutú pôžičku tak svedčí o tom, že bola poskytnutá nielen písomná zmluva ale aj doklad o vklade v hotovosti v banke, kde je jasne uvedené, že išlo o pôžičku a nie o akýsi dar, ako tvrdí žalobkyňa. Ďalší účastník poprel aj to, že by žalobkyňa nepodpísala zmluvu o pôžičke, avšak aj v prípade, že by zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme, táto sa pre takúto zmluvu nevyžaduje. Za účelom zabezpečenia poskytnutej pôžičky

sa žalobkyňa a ďalší účastník dohodli na zabezpečení pohľadávky a to zriadením záložného práva. K návrhu žalobkyne, aby bola vypočutá manželka ďalšieho účastníka o tom, či mala vedomosť o poskytnutej pôžičke, keďže finančné prostriedky mali patriť do BSM, ďalší účastník uviedol, že navrhnuté výsluchy sú pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy o pôžičke a pre rozhodovanie v tejto veci irelevantné. Pretože predmetom konania je rozhodnutie katastra, ktorým bol povolený vklad záložného práva v prospech ďalšieho účastníka a nie existencia, či neexistencia pohľadávky ďalšieho účastníka voči žalobkyni. Ak žalobkyňa spochybňuje poskytnutie pôžičky ďalším účastníkom, potom mala využiť iné právne prostriedky a nie podávať správnu žalobu. Poukázal tiež na to, že ďalší účastník a jeho manželka majú od roku 1996 zrušené BSM, a preto aj navrhnutý výsluch nemá žiadny právny význam v prejednávanej veci, o čom pripojil rozsudok Okresného súdu Zvolen . Ďalší účastník zotrval na svojom návrhu, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku 20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania (žalobkyňa v žalobe uviedla, že dáva na zváženie súdu nariadenie pojednávania ak to bude nevyhnutné a žalovaný nenavrhol nariadenie pojednávania) postupom podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici a webovom sídle súdu dňa 22.10.2022 do 23.11.2022 a rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu v deň jeho vyhlásenia, t.j. 23.11.2022 (vyvesené po dobu 14 dní ). Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

21. Podľa o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom pre preskúmavané konanie (ďalej len katastrálny zákon) (1) nehnuteľností (ďalej len "") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

22. Podľa § 22 ods. 1 a 5 katastrálneho zákona (1) V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. (5) V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až e), písm. i), ods. 3 (1) Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa v rozsahu 1. meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo alebo ak ide o cudzinca iný identifikátor, miesto trvalého pobytu, adresu na doručovanie v tuzemsku, ak je odlišná od miesta trvalého pobytu, údaj o štátnej príslušnosti, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov, identifikačné číslo, sídlo, adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla, ak ide o právnickú osobu, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) uvedenie predmetu návrhu, d) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, ak ide o návrh na vklad, e) označenie nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c), i) označenie príloh, (3) Okresný úrad zaeviduje dátum a čas prijatia návrhu na začatie katastrálneho konania. Ak bol návrh na začatie katastrálneho konania podaný v listinnej podobe, okresný úrad vyznačí na návrhu dátum a čas prijatia návrhu.

24. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona (1) Práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

25. Podľa § 30 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona (1) Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). (2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. (4) Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,

26. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

27. Podľa § 42 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. (3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; 10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

28. Podľa , , o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia

správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

29. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

30. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

31. Podľa správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli činnosťou, alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené, alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnych poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla pri všeobecnej správnej žalobe obsahuje znenie , pričom správny súd v preskúmavanej veci dôvody nezákonnosti uvedené v tomto ustanovení nezistil. Predmet súdneho prieskumu bol teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.

32. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bola zákonnosť rozhodnutia žalovaného o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. V rámci prieskumu zákonnosti správny súd skúma, či v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, boli dodržiavané procesnoprávne predpisy, či bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, či tento bol správne posúdený, teda či napadnuté rozhodnutie je v súlade s hmotným právom, ktoré sa na vec vzťahuje.

33. Vkladové konanie predstavuje procesný postup, v ktorom orgán verejnej správy posudzuje skutkové a právne okolnosti, ktoré majú vplyv na povolenie vkladu. Pri vkladovom konaní práv zo zmlúv rozsah prieskumu orgánu verejnej správy závisí od toho, či predmetná zmluva bola alebo nebola vyhotovená formou notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom.

34. Pokiaľ vkladová zmluva nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice a ani autorizovaná advokátom orgán verejnej správy je povinný vykonať jej prieskum, teda prieskum jej obsahu v rozsahu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vyššie citovaný § 31 ods. 1 katastrálneho zákona obsahuje výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán bol povinný posúdiť vkladovú zmluvu. Z textu tohto ustanovenia je zrejmé, že ide o hľadiská, majúce za následok prípadnú neplatnosť zmluvy. Je z toho tiež zrejmé, že orgán verejnej správy má povinnosť skúmať vkladovú zmluvu podľa jej obsahu. Administratívny orgán je podľa § 31 ods. 1 okrem toho povinný prihliadnuť aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzatvorení samotnej vkladovej zmluvy, ako aj po podaní návrhu na vklad.

35. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že nepodpísala záložnú zmluvu a že zmluva o pôžičke v písomnej forme neexistuje. Správny súd k takýmto námietkam poukazuje na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom a tento posudzuje na základe žalobných námietok z hľadiska, či bol zistený dostatočne na prijatie napadnutého rozhodnutia, či zistený skutkový stav vyplynul z vykonaného dokazovania, a či dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom. Táto námietka v žalobe nebola skutkovou a právnou argumentáciou prepojená s napadnutým rozhodnutím. Žalobkyňa neuviedla, čo konkrétne žalovaný mal porušiť, resp. z čoho mal a mohol zistiť žalobkyňou tvrdenú skutočnosť. Obmedzila sa len na tvrdenie, že záložnú zmluvu nepodpísala. Zo správneho spisu vyplýva, že orgán verejnej správy vychádzal z vkladovej listiny podpísanej žalobkyňou. Nič v tejto listine nenaznačuje, že by malo ísť o podpis falošný, naopak správnemu orgánu bol na základe rozhodnutia o prerušení konania, ktoré bolo doručené žalobkyni 28.6.2021 predložený dodatok k predmetnej vkladovej zmluve v originálnom vyhotovení podpísaný žalobkyňou 1.7.2021. Predmetným dodatkom k vkladovej zmluve bola odstránená nepresnosť v adrese žalobkyne ako účastníčky záložnej zmluvy v súpisnom/ orientačnom čísle. Žalovaný mal dostatok podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia, keď návrh na vklad obsahoval zákonom stanovené prílohy, a teda žalovaný postupoval v súlade s § 32 Správneho poriadku, keď na základe takto zhromaždených podkladov zistil skutkový stav a vo veci rozhodol. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností, nemožno nič vyčítať žalovanému, keď nemal pochybnosť o tom, že mu bola predložená platne uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva. Pre úplnosť je možné poznamenať, že žalobkyňa má právo domáhať sa na príslušnom súde určenia neplatnosti predmetnej zmluvy a v takom konaní preukázať, že jej podpis na záložnej zmluve je falošný.

36. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní. Treba si uvedomiť, že správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní a z toho vyplýva aj to, že v prípade nedostatočne zisteného skutkového stavu, tento nedostatok správny súd nenapráva a neodstraňuje vlastným zisťovaním, teda vykonávaním dôkazov na zistenie skutkového stavu. V prípade, že zistí, že tento nebol zistený dostatočne na rozhodnutie vo veci, rozhodnutie zruší. To je dôvod, pre ktorý správny súd nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania na zisťovanie skutkového stavu v konaní o všeobecnej správnej žalobel. Správny súd vykonáva dokazovanie len na zistenie, či je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom ( ).

37. Takisto zmluva o pôžičke predložená do administratívneho spisu obsahuje údaj o tom, že podpis žalobkyne bol osvedčený notárom. Pravosť osvedčovacej doložky bola overiteľná v notárskom centrálnom registri osvedčených podpisov. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka tvrdila, že v deň overenia jej podpisu na zmluve o pôžičke bola dať overiť podpis u notára v Banskej Bystrici v inej veci a nie u notára vo Zvolene. K takýmto námietkam je potrebné uviesť, že boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, a preto vzhľadom na koncentračnú zásadu ovládajúcu správne súdne konanie, podľa ktorej je potrebné dôvody nezákonnosti uplatniť najneskôr do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby, sú pre prieskum napadnutého rozhodnutia irelevantné a správny súd na ne nemôže prihliadať. Správny orgán mal k dispozícii písomnú zmluvu o pôžičke vo forme osvedčenej kópie Mestským úradom vo Zvolene, ktorý osvedčovacou doložkou potvrdil jej zhodnosť s predloženou notársky overenou fotokópiou zmluvy o pôžičke v počte troch strán z toho jedna strana osvedčovacia doložka pravosti podpisu žalobkyne. Z predložených listín vyplýva, že notársky úrad V. Zvolen osvedčil, že fotokópia zmluvy o pôžičke je zhodná s originálom zmluvy. Na predložených listinách nie je uvedený údaj o tom, ktorý notársky úrad osvedčil podpis žalobkyne na origináli zmluvy o pôžičke, avšak z centrálneho registra podpisov pod príslušnou položkou je táto skutočnosť zistiteľná a podľa predmetného čísla osvedčenia podpisu overiteľná administratívnym orgánom.

38. Administratívnemu orgánu bola predložená vkladu schopná záložná zmluva, pričom podľa obsahu správneho spisu v administratívnom konaní nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by bránila povoleniu vkladu. Žalovaný nepochybil, keď vkladovú zmluvu, ktorá obsahuje všetky stanovené podstatné náležitosti a ktorej obsah nebol v rozpore so zákonom ani v rozpore s dobrými mravmi, v ktorej prejavy vôle zmluvných strán boli formulované dostatočne určito a zrozumiteľne, pričom ani oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami žalobkyňou a ani zmluvná voľnosť strán nebola obmedzená, posúdil ako vkladu schopnú. Neboli zistené ani žiadne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

39. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný si nevyžiadal zmluvu o pôžičke, poukazujúc na jeho povinnosť prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takáto námietka nebola dôvodná, pretože je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Ako bolo uvedené už v bode 1 tohto rozsudku, navrhovateľ pripojil k návrhu na vklad aj zmluvu o pôžičke medzi záložným veriteľom a záložkyňou.

40. Žalobkyňa namietala, že žalovaný porušil zákon tým, že nerešpektoval postavenie prednostného záložného veriteľa s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. . Takáto námietka nebola dôvodná, pretože bola výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. , ktorý obsahuje právnu úpravu záložného práva, v až pre jeho zriadenie písomnou zmluvu o zriadení záložného práva nevyžaduje súhlas prednostného záložného veriteľa. Súhlas nie je ani podmienkou pre vznik záložného práva zriadeného písomnou zmluvou k nehnuteľnosti, ktoré vzniká podľa Ani tento zákon v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje ako podmienku vzniku záložného práva k nehnuteľnej veci, ktorá už je zaťažená záložným právom súhlas tohto predchádzajúceho záložného veriteľa. Poukaz žalobkyne na výklad Ústavného súdu, ktorý podal k a Exekučného poriadku (teraz 61q ods. 2 Exekučného poriadku) vo vtedy platnom znení (rozhodnutie bolo z 1.7.2014) upravujúce osobitnú podmienku vedenia exekúcie na záloh nemá žiadnu právnu relevanciu na preskúmavanú vec, keďže v preskúmavanej veci nejde o vedenie exekúcie na záloh, a preto ju nemá ani výklad tohto ustanovenia podaný ústavným súdom. Námietka žalobkyne , že podmienky pre zriadenie záložného práva písomnou zmluvou nemôžu byť iné ako pre zriadenie záložného práva v exekučnom konaní nemá žiadnu oporu v platnej právnej úprave ktorou sa zriadenie záložného práva písomnou zmluvou riadi, a preto je tiež výsledkom nesprávneho právneho posúdenia . Také námietky preto neboli dôvodné.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe zistil, že z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie nebolo v rozpore so zákonom. Žalobu preto ako nedôvodnú podľa zamietol.

42. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa a contrario, podľa ktorého má na náhradu trov konania právo len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa v tomto konaní úspešná nebola, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal.

43. O trovách konania ďalšieho účastníka konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má ďalší účastník voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd v tomto súdnom konaní ďalšiemu účastníkovi žiadne povinnosti neuložil. Nebol tu dôvod ani na aplikáciu poslednej vety predmetného ustanovenia . Správny súd preto ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť,

ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.