Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-80-2022.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Subarea
16Co/80/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža v spore žalobcu Y. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., Z. S. XXXXX/XX, proti žalovanej L. U., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G. G., W. cesta 9, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Q. súdu Banská Bystrica č. k. 16C/31/2022-16 zo dňa 24. 10. 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie pretože zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 20. 10. 2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v kat. úz. Uľanka proti žalovanej spoluvlastníčke L. U., nar. XX. XX. XXXX, ktorá podľa evidencie v registri obyvateľov zomrela XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici. Žalovaná nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. 1.2. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 7 Občianskeho zákonníka, § 61 a § 161 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.
2.1. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie a nesprávny procesný postup, ktorým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Okresný súd sa opomenul vysporiadať s argumentáciou žalobcu, ktorú uviedol v žalobnom návrhu. Žalovaná je vedená na liste vlastníctva ako podielová spoluvlastníčka. Žalobca uvedenú podielovú spoluvlastníčku žaloval z dôvodu, že zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je možné iba medzi spoluvlastníkmi, nie medzi do úvahy pripadajúcimi dedičmi. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu, že nebola prededená nehnuteľnosť, ktorej podielovým spoluvlastníkom je žalobca. Nie je v možnostiach žalobcu prinútiť právnych nástupcov žalovanej, aby podali návrh na dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku. Zastavením konania je žalobca nútený proti svojej vôli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Ak mal súd za to, že nie je daný okruh účastníkov, keďže spoluvlastnícky podiel po zomrelej žalovanej nebol prededený, súdu nič nebránilo, aby prerušil konanie a dal podnet na dodatočné prerokovanie novoobjaveného majetku a aby po právoplatnom prerokovaní dedičstva v konaní ďalej pokračoval s oprávneným dedičom. 2.2. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je vždy nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti a nemôže tolerovať formalistický prístup. Súd je povinný formulovať zmysel a účel právnych predpisov. Súd konal v rozpor s princípom právnej istoty, kedy žalobca predpokladal aj vzhľadom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 7Cdo/241/2018 a 6 Cdo 157/2012, že konajúci súd konanie preruší a dá podnet na dodatočné prerokovanie novoobjaveného majetku.
2.3. Napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, pričom strana sporu má právo, aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 380 CSP a napadnuté uznesenie podľa § 387 OSP potvrdil, pretože rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
4.1. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 4.2. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 4.3. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 4.4. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
5.1. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 5.2. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
6. Žalobca sa ako podielový spoluvlastník podielu vo veľkosti 1 domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX v kat. úz. Uľanka parcela KN-C č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 223 m2 a navrhuje spoluvlastnícky podiel 3 žalovanej prikázať do vlastníctva žalobcu za náhradu 2.600 EUR. Žalobca v žalobe uviedol, že vzhľadom na dátum narodenia žalovaná nežije žalobu nepovažuje za predčasnú z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel žalovanej nebol prededený.
7. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Žalobca z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nesprávne vyvodzuje, že súd je povinný konať aj o žalobe, v ktorej vystupuje žalovaná fyzická osoba, ktorá zomrela pred podaním žaloby. Uvedený procesný postup by bol v rozpore s § 61 a § 62 CSP.
8. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a všeobecných súdov je známe, že v prípade sporu, ktorý sa týka nehnuteľnosti, je možné zabezpečiť plynulosť konania tým, že súd koná aj s fyzickými osobami, o ktorých má pochybnosť o tom, že žijú. Má sa za to, že právna subjektivita u takýchto osôb je preukázaná ich zápisom v katastri nehnuteľností. V súdnom konaní je hmotnoprávna legitimácia vyjadrená pri takej fyzickej osobe uvedeným (prevzatím) údajov, identifikujúcich fyzickú osobu v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, na čo poukázal aj žalobca. O taký prípad však v posudzovanej veci nejde.
9. Okresný súd postupom podľa § 185 ods. 2, 3 CSP zistil, že žalovaná nežije. V spise je pripojená lustrácia v Registri obyvateľov vykonaná 20. 10. 2022, z ktorej vyplýva, že žalovaná L. U., rod. V., zomrela XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici a že má dcéru S. Z., rod. U.. Žalobca má možnosť do spisu nahliadnuť a v prípade potreby poukázať na uvedený dôkaz.
10.1. Žalobcu zaťažuje neodstrániteľná procesná vada spočívajúca v tom, že označil žalovanú, ktorá nemá procesnú subjektivitu. Nestačí, že žaloval podielovú spoluvlastníčku uvedenú v evidencii nehnuteľností. Zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo môže súd iba medzi spoluvlastníkmi, pričom niet pochýb, že žalovaná spoluvlastníčka má právneho nástupcu. 10.2. Podľa uvedeného zistenia z registra obyvateľov mal žalobca žalovať dcéru podielovej spoluvlastníčky a to z dôvodného predpokladu, že táto osoba ako dcéra, prichádza do úvahy ako dedička, ak ku dňu podania žaloby žije. Ak by žalobca označil uvedenú osobu, v takom prípade nič nebráni, aby súd konal, pretože neúplné označenie žalovanej (pokiaľ v čase začatia konania žila), môže zistiť súd z údajov z príslušného registra. Teda ak žalovaná v čase podania žaloby žije, ide o odstrániteľnú vadu konania a na základe týchto zistení súdu žalobca dodatočne doplní žalobu údajom o bydlisku.
10.3. Až na základe zistenia, kto je právny nástupca pôvodnej spoluvlastníčky, doteraz evidovanej v katastri nehnuteľností a či táto osoba žije, teda má procesnú subjektivitu, môže súd prerušiť konanie na čas do skončenia dedičského konania o novoobjavenom majetku.
11.1. Odvolací súd dodáva, že podľa výpisu z listu vlastníctva je žalovaný menšinový spoluvlastník pozemku, ktorý sa nachádza v extraviláne obce Banská Bystrica. Pri pozemkoch, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto pobytu nie je známe, alebo pri pozemkoch, ktorých vlastník nie je známy, bola zavedená legislatívna skratka „pozemky s nezisteným vlastníkom“, pričom zákon priznáva na to určenej právnickej osobe, ktorou je Slovenský pozemkový fond oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi. 11.2. Na to, aby mohol súd na návrh žalobcu konať v zmysle vyššie uvedeného so Slovenským pozemkovým fondom, musí žalobca potrebné skutočnosti preukázať. Napríklad, že z príslušných registrov evidencie obyvateľov vyplýva, že niet právnych nástupcov. Nestačí, že nehnuteľnosť nebola prededená. 11.3. Odhliadnuc od otázky posúdenia predkupného práva spoluvlastníka nehnuteľností, z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou z 12. 09. 2022 (č. l. 10-13) a žalobu podal už 20. 10. 2022 iba s poukazom na označenie žalovanej v evidencii nehnuteľností. Z podmienok materiálneho právneho štátu vyplýva aj to, že žalobca ako osoba disponujúca žalobou, nesie dôsledky právnych vád procesných a hmotnoprávnych úkonov, ktoré urobil, a ktoré sú mu na ťarchu.
12. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania dôvodné a odvolací súd ho ako vecne správne potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca zavinil zastavenie konania. Pretože súd nemohol zaviazať žalobcu, aby uhradil trovy konania protistrane a vlastné trovy znáša žalobca sám, odvolací súd rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.