Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45C-52-2021.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Subarea
45C/52/2021
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne: C. S., X.. A., E.. XX.X.XXXX, I. K.X. XXX/XX, A., zastúpenej: PETKOV & Co s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742 proti žalovaným: 1/ A. Z., E.. XX.XX.XXXX, 2/ O. Z., X.. D., E.. XX.X.XXXX, Y.. X.XX.XXXX o určenie vlastníckeho práva k pozemku, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj konania pred odvolacím súdom.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2021 sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v A..
2. Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 14.12.2021 súd konanie zastavil pre nedostatok procesnej subjektivity žalovaných, ktorí zomreli pred podaním žaloby. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XCo/X/XXXX - XX zo dňa 30.06.2022 uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa jedná špecifickú žalobu podanú proti tzv. neznámym vlastníkom v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., za ktorých v konaní koná ako ich zákonný zástupca Slovenský pozemkový fond. Žalovaní disponujú špeciálnou (fiktívnou) procesnou subjektivitou a spor možno aj s takto označenými žalovanými, v prípade ktorých samotných absentuje hmotnoprávna subjektivita, riadne prejednať a rozhodnúť. To má potom za následok, že napriek chýbajúcej hmotnoprávnej subjektivite žalovaných sú v tomto smere dané podmienky konania a v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady na zastavenie konania z tohto dôvodu podľa § 62 C.s.p. Odvolací súd preto uznesenie o zastavení konania zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie, v ktorom spor riadne prejedná, po vykonaní dokazovania posúdi opodstatnenosť podanej žaloby a rozhodne v merite veci.
4. Po vrátení veci súd postupoval v súlade s pokynmi odvolacieho súdu a riadne pokračoval v konaní a to vyrúbením súdneho poplatku za žalobu, ktorý žalobkyňa zaplatila. Následne súd zaslal Slovenskému pozemkovému fondu ako zástupcovi žalovaných žalobu s prílohami a uznesením č.k. XXC/XX/XXXX
- XX zo dňa 26.09.2022, ktorým ho vyzval na vyjadrenie v súdom určenej lehote.
5. Slovenský pozemkový fond (ďalej aj len „SPF“) reagoval na uznesenie súdu podaním doručeným dňa 11.10.2022, v ktorom namietol svoje postavenie ako zákonného zástupcu žalovaných v súdnom konaní s poukazom na skutočnosť, že dôkazy žaloby nesporne preukazujú, že žalovaní nespĺňajú status
nezistených vlastníkov, SPF nie je zapísaný ako správca predmetnej nehnuteľnosti na LV č. XXXXX Z. D..Ú.. A. a teda vo vzťahu k žalovaným SPF nemá postavenie zákonného zástupcu.
6. Pre posúdenie namietaného nedostatku zákonného zastúpenia SPF označil za relevantnú nasledovnú právnu úpravu:
7. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.
8. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1995 Z.z. Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné;
9. Podľa § 16 zákona č. 180/1995 Z.z. (1) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. (2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. (3) Fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
10. SPF poukázal na skutočnosť, že v rámci konania o Registri obnovenej evidencii pozemkov bolo vydané Rozhodnutie o schválení ROEP č. X/XXXX/ROEP A., na základe ktorého boli zapísaní na list vlastníctva č. XXXXX Z. D..Ú.. A. žalovaní A. Z. E.. XX.XX.XXXX W. O. Z.Á.. Na liste vlastníctva je tiež zapísaný údaj o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Hoci na liste vlastníctva nie sú evidované všetky osobné identifikačné údaje (chýba údaj o dátume narodenia O.P. Z. a údaj o trvalom pobyte), nie je možné týchto vlastníkov považovať za nezistených vlastníkov resp. za vlastníkov na neznámom mieste, čo potvrdzuje tiež skutočnosť, že na list vlastníctva SPF nebol zapísaný ako správca predmetnej nehnuteľnosti. V katastri nehnuteľností boli teda k predmetnej nehnuteľností zapísaní v roku 2014 už nežijúci vlastníci, ktorých označený majetok nebol dosiaľ predmetom dedenia.
11. SPF mal za to, že všetky relevantné identifikačné údaje žalovaných vlastníkov evidovaných v katastri nehnuteľností a ich právnych nástupcov, ktorých žalobkyňa označila za nezistených vlastníkov, vyplývajú z dôkazov žaloby, z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 16.09. 1997 medzi žalovanou 2/ O. Z. X.. D. W. O. X. X.. Z., z Osvedčenia o dedičstve XX B., právoplatného dňa 15.07.2005 po poručiteľke O. X. X. Z., z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20. 11. 2008 medzi kupujúcou žalobkyňou C. S. a predávajúcimi, právnymi nástupcami žalovaných Y. D.č. A. X..
12. SPF záverom uviedol, že existencia právnych nástupcov žalovaných vyplýva aj zo samotnej žaloby, v ktorej sa uvádza, že predávajúci predmetnej nehnuteľnosti Y. D. W. A. X. sú právni nástupcovia žalovaných, ktorí boli ich starými rodičmi, a zároveň sú dedičmi v priamej dedičskej línii po žalovaných. Existencia známych a nesporne identifikovaných právnych nástupcov žalovaných vylučuje zákonné zastúpenie žalovaných Slovenským pozemkovým fondom.
13. SPF uvedenú námietku odôvodnila ustálenou súdnou praxou, vyplývajúcou napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo 10/2010 zo dňa 31.01.2011, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu zisťovať ďalšie identifikačné znaky žalovaných, resp. zamerať sa na zisťovanie právneho nástupníctva po žalovaných vlastníkoch, zapísaných v katastri nehnuteľností.
14. SPF teda namietol, že okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania je preukázaný dôkazmi žaloby a skutočnosť, či je tento okruh žalovaných úplný (s poukazom na nerozlučné procesné spoločenstvo), je povinná preukázať žalobkyňa, ktorá má tiež povinnosť procesne správne označiť účastníkov konania. K procesnej subjektivite žalovaných a k ich pasívnej legitimácii poukázal SPF na ďalšie relevantné skutočnosti: keďže je preukázané, že žalovaní zomreli, avšak majú právnych nástupcov, neexistuje dôvod na ich zákonné zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom, ktoré navyše nevyplýva ani zo zápisu v katastri nehnuteľností, keďže žalovaní už nežijú, nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti a z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú podmienku konania, na ktorú súd musí prihliadať a konanie zastaviť.
15. Rešpektujúc pokyn odvolacieho súdu riadne spor prejednať pokračoval súd v konaní a po oboznámení sa s názorom Slovenského pozemkového fondu a posúdení prípadného postavenia žalovaných ako nezistených vlastníkov, dospel súd k názoru, že konanie je potrebné pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v absencii procesnej subjektivity žalovaných, opätovne zastaviť. V prípade A. Z. W. O. Z. sa totiž nejedná o nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje v súdnom konaní SPF. Na výpise z listu vlastníctva č. XXXXX síce absentujú kompletné identifikačné údaje, avšak z mena, priezviska, dátumu narodenia A. Z. jednoznačne vyplýva jeho nezameniteľná identifikácia, z čoho je možné odvodiť aj nezameniteľnú identifikáciu jeho manželky O. Z.. Samotná žalobkyňa doložila spolu so žalobou do spisu aj listinné dôkazy, z ktorých je možné žalovaných a aj ich právnych nástupcov jednoznačne identifikovať, čo aj výslovne v žalobe uviedla: „...osoby bez právneho vzdelania, ktoré navyše boli okrem žalobkyne všetky navzájom v blízkom príbuzenskom vzťahu v priamom rade stará matka - matka - deti (žalovaná 2/, O. X., Y. D., A. X.)“..
16. Súd z výpisu z Registra obyvateľov SR zistil, že žalovaná 2/ dňa 6.10.2008 (teda pred podaním žaloby) zomrela. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, z listinných príloh doložených k žalobe, konkrétne z Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena, súdu vyplýva, že tento už v čase ich spísania, teda dňa 16.9.1997 nežil, keďže žalovaná 2/ je tam označená ako vdova. Na tomto mieste súd tiež poznamenáva, že z týchto zmlúv vyplýva, že žalovaná 2/ sa narodila dňa 15.9.1927 a nie 16.1.1927 ako to uviedla žalobkyňa v žalobe. Tomuto nasvedčuje aj fakt, že osobu s dátumom narodenia uvedeným v žalobe Register obyvateľov Slovenskej republiky nenašiel.
17. V súvislosti s inštitútom nezisteného vlastníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019: ,,55. Dovolací súd súčasne dodáva, že hoci spôsobilosť „neznámeho", resp. „nezisteného" vlastníka byť účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom" prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho", resp. „nezisteného vlastníka", ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť. 56. Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho", resp. „nezisteného" vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam. 57. Zo záveru, že tento subjekt má procesnoprávnu subjektivitu, nemožno automaticky vyvodiť, že je v spore aj (v danom prípade pasívne) vecne legitimovaný. Ako už bolo uvedené vyššie, záujmom a úmyslom zákonodarcu bolo iba spriechodnenie procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa vytratil v tuzemských podmienkach prakticky okamžite v súvislosti s opustením intabulačného princípu a strate niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy krátko po II. svetovej vojne. Potreba zavedenia osobitného subjektu „neznámych", resp. „nezistených" vlastníkov vyplynula z potreby v procese usporiadania pozemkového vlastníctva zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadaní pozemkového vlastníctva s ohľadom na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom a zákonmi zavedený subjekt „neznámych", resp. „nezistených" vlastníkov bol následne využívaný v ďalších súvisiacich právnych
predpisoch za účelom zefektívnenia riešenia vlastníckych vzťahov k pozemkom, resp. nakladania s pozemkami. Cieľom zavedenia špecifického subjektu - „nezisteného", resp. „neznámeho" vlastníka bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to aj v súdnych konaniach, pričom nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom SR, š. p. Týmito špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych vlastníkov (aby táto osobitná skupina osôb neutrpela ujmu na svojich právach). Slovenský pozemkový fond pri vykonávaní činností zverených mu osobitnými predpismi postupuje vždy vo verejnom záujme a teda aj ustanovenia, vymedzujúce rozsah oprávnenia Slovenského pozemkového fondu konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom, je potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov."
18. Súd ďalej upriamuje pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28.02.2022: „19. Na základe judikatúry NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. D. Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. ... 23. Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu v katastri nehnuteľností. Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka konania je nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon presnú formu nepredpisuje. Obligatórnym údajom je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom. Fond pri zastupovaní nezisteného vlastníka musí postupovať s odbornou starostlivosťou. ... 25. Fikcia subjektivity nezisteného vlastníka trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy prípadne ďalšie verejné listiny) jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby. V tom prípade dochádza k zmene právneho subjektu počas konania.“
19. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
21. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
22. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
23. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom SPF, podľa ktorého existencia známych a nesporne identifikovaných právnych nástupcov žalovaných vylučuje zákonné zastúpenie žalovaných Slovenským pozemkovým fondom. Ak by súd napriek existencii právnych nástupcov žalovaných v konaní o určenie vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam s týmito nekonal a namiesto nich by konal výlučne s SPF ako zákonným zástupcom, boli by to práva a oprávnené záujmy právnych nástupcov žalovaných, ktorých ochrana by nebola zabezpečená.
24. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že v prípade žalovaných sa nejedná o nezistených vlastníkov a teda sa na nich nevzťahuje fikcia procesnoprávnej subjektivity a keďže súd má z Registra obyvateľov Slovenskej republiky ako aj z obsahu spisu preukázané, že žalovaní zomreli ešte pred podaním žaloby
- a teda v čase začatia konania nemali procesnú subjektivitu, konanie zastavil.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, keď podala žalobu proti subjektom, ktorí v čase začatia konania nemali procesnú subjektivitu, nárok na náhradu trov konania by mal súd priznať žalovaným. Nakoľko žalovaní zomreli ešte pred podaním žaloby, súd nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom žiadnej zo strán nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)