Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-266-2014.pdf
PDF · 106.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/266/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobkyne Q., s.r.o., so sídlom M., Q. 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej V. republike, za ktorú koná X. spravodlivosti SR, so sídlom M., C. námestie XX, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C 250/2012-58 z 25.11.2013 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Ružomberok v exekučnom konaní sp. zn. 2Er 634/2010, EX 12714/2010 tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Žalovaná na písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala. Účastníkom náhradu trov konania súd nepriznal.
Vykonaným dokazovaním, zo spisu zapožičaného Okresným súdom Ružomberok, mal preukázané, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 634/2010 bola exekučnému súdu dňa 13.10.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej Q., s.r.o. proti povinnej F. N., nar. XX.X.XXXX. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04032/10 zo 14.5.2010. Exekučný súd dňa 27.10.2010 požiadal rozhodcovský súd o zaslanie zmenky, ktorá nebola súčasťou listín pripojených k žiadosti o vydanie poverenia napriek tomu, že rozhodcovský súd zaviazal žalovanú F. N. na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom. Dňa 25.11.2010 rozhodcovský súd doručil požadované písomnosti na CD nosiči. Okresný súd Ružomberok poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. XXXX XXXXXX dňa 30.11.2010. Uznesením sp. zn. 2Er 634/2010-27 z 30.11.2010, ktoré sa stalo právoplatným 20.1.2011, exekučný súd exekúciu zamietol v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 546,72 € za obdobie od 19.9.2009 do zaplatenia, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti úroku z omeškania. Konštatoval, že majetkovú škodu žalobkyňa vyčíslila vo výške 125 €, na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 385 €, ktorú vypočítala vychádzajúc z priemeru náhrad priznávaných Ústavným súdom Slovenskej republiky za každý rok omeškania, pričom za jeden mesiac dospela k
výške 55 €. Exekučný súd bol nečinný viac ako 214 dní, preto náhradu nemajetkovej ujmy vypočítala za 7 mesiacov (7x55). Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 3, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1§ 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vychádzal z toho, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu, porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutie v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia. Mal za to, že z uvedeného platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o náhradu škody vzniknutej iným spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou. V prípade uplatňovaných nárokov na náhradu škody voči štátu vyplýva pre poškodený subjekt povinnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, pričom poškodené subjekty sa obracajú s uplatnením svojich nárokov na súd vtedy, ak ich požiadavkám nevyhovel príslušný orgán. Predbežné prerokovanie nároku je predpokladom uplatnenia ochrany práv a oprávnených záujmov poškodeného subjektu na súde. V konkrétnej veci síce žaloba bola podaná skôr ako uplynula lehota šiestich mesiacov, ale z prezentovaného postoja žalovanej uvedeného vo vyjadrení k žalobe je bez akýchkoľvek pochybností, že žiadosti by nevyhovela. Poukázal na to, že Okresný súd Ružomberok ako exekučný súd bol oprávnený v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia preskúmať rozhodcovský rozsudok aj bez návrhu, pretože záväzkový vzťah podliehal režimu spotrebiteľských zmlúv. V čase podania žiadosti (27.10.2010) exekútor pripojil k žiadosti len rozhodcovský rozsudok a zmluvu o úvere, absentovala zmenka, ktorá mala tvoriť podklad pre rozhodovanie rozhodcovského súdu. Preto exekučný súd požiadal rozhodcovský súd o predloženie zmenky. Rozhodcovský súd doručil požadované listiny dňa 25.11.2010, exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 30.11.2010. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/2002, sp. zn. II. ÚS 64/1997, pri posúdení, či došlo k porušeniu práva súd prihliada na lehoty uvedené v zákone, avšak ich nedodržanie sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Postup štátneho orgánu sa musí posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom v tomto konkrétnom prípade nedodržanie lehoty bolo spôsobené tým, že oprávnený nepredložil relevantné doklady na posúdenie formálnej a materiálnej správnosti exekučného titulu a exekučný súd bol nútený zabezpečiť si uvedené listinné podklady v záujme riadneho rozhodnutia o žiadosti exekútora o udelenie poverenia. Neodkladne, po doručení podkladov rozhodcovským súdom, exekučný súd vydal poverenie pre exekútora. Tvrdené omeškanie v rozsahu 7 mesiacov nebolo preukázané a tým ani nesprávny postup exekučného súdu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobkyňa bola neúspešná a úspešná žalovaná si neuplatnila náhradu trov konania, súd náhradu trov žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v situácii, ak požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s označenými dôvodmi. Trvala totiž na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a citujúc ust. § 15 O.s.p. namietala, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom a porušil jej právo na súdnu ochranu, keďže sa nemala možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu ochranu. Doplnila, že nebola riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlala predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorý dala vypracovať. Napadnuté rozhodnutie označila za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Argumentovala, že ak žalovaná
nereagovala na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal stať ňou tvrdený skutkový stav. Ďalej vytýkala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opísal ju ako škodu, ktorá vznikla v súvislosti s konaním dlžníčky (povinnej) a ignoroval jej tvrdenia o majetkovej škode. V tejto súvislosti, poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS 243/07, argumentovala, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmá úvaha súdu, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda a nemajetková ujma jej nevznikla. Takisto dostatočne nevysvetlil ani svoj záver, že nedošlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote a na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd.
Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.5.2015 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z ust.§ 213 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Žalobkyňa v odvolaní uvádza odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 25.11.2013 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.
Predvolanie na pojednávanie na deň 25.11.2013 bolo doručené žalobkyni a jej právnemu zástupcovi 18.11.2013 a žalovanej tiež 18.11.2013. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.
Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. V deň uskutočnenia pojednávania, t.j. 25.11.2013 bol do podateľne Okresného súdu Rožňava doručený návrh žalobkyne na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, v ktorom žalobkyňa namietala zaujatosť sudcov Okresného súdu Rožňava z dôvodu, že sudcovia tohto súdu rozhodovali v exekučnom konaní, ktoré je podkladom pre konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na list právneho zástupcu žalobkyne z 20.12.2012, v ktorom konštatuje, že súd, ktorý sa dopustil nesprávneho úradného postupu je Okresný súd Ružomberok, preto vzhľadom na fakt, že konanie sa vedie na Okresnom súde Rožňava, teda na odlišnom súde, než ktorý škodu spôsobil, nie je potrebné rozhodovať o vylúčení sudcov Okresného súdu Rožňava, keďže títo nemajú žiaden vzťah k veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2Er 634/2010 ani k jej účastníkom. Neexistoval teda zákonný dôvod pojednávanie dňa 25.11.2013 zrušiť z dôvodu uvádzaného žalobkyňou. Na tomto pojednávaní súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením obsahu spisu 2Er 634/2010 Okresného súdu Ružomberok. Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bolo doručené písomne právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 12.4.2013. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila žalovaná, ktorá nežiadala odročiť pojednávanie. Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná účastníčka na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (dôvod, ktorý uviedla, t.j. zaujatosť sudcov, neexistoval) sama sa zbavila procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila, mala by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu preto porušené neboli.
Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že ju súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým jej znemožnil realizáciu jej procesného práva navrhovať dôkazy.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože ako to uviedla samotná žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení, nesprávneho úradného postupu sa mal dopustiť Okresný súd Ružomberok a sudcovia Okresného súdu Rožňava nemajú žiaden vzťah k veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2Er 634/2010 ani k jej účastníkom.
Námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je preto dôvodná.
V danej veci neboli splnené zákonné podmienky ani pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p, pretože žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním z 8.2.2013. Do termínu pojednávania žalobkyňa mala dostatočný časový priestor, aby sa vyjadrila k argumentom žalovanej, či navrhla vykonať dokazovanie na ich vyvrátenie. Tým, že bola nečinná sa sama nevyužila svoje procesné právo, jeho realizáciu jej však neznemožnil súd. Z týchto dôvodov neobstoja odvolacie námietky, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle §205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p, odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 2Er 634/2010.
Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Ružomberok sa v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 634/2010 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku..
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor súd zistí, resp. ak k preskúmaniu potrebuje ďalšie listiny, ktoré mu neboli predložené, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora. Určená lehota 15 dní však neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. V prejednávanej veci exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol viazaný lehotou 15 dní
Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 2Er 634/2010 je vecne správny, odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. .
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania, preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.
Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o jej trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.